Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204458
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316204458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne V. F., nar. X.X.XXXX, bytom M.
XX, zast. JUDr. Matúšom Fabiánom, advokátom, Námestie sv. Egídia 93, Poprad proti žalovanému Profi
Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, pr. zast. AK JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o.,sosídlomKubániho16,Bratislava,ozaplatenie1.128eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 08.11.2017, č. k. 10C/90/2016 -45 , takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť žalobkyni sumu 1 128 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1 128 eur od 15.4.2016
do zaplatenia vo výške 5% ročne a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal
žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia

§ 1 od. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ustanovenia § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi
stranami došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere dňa 8.11.2012, pričom je uvedené, že
zmluva je uzavretá podľa ustanovení obchodného zákonníka a v článku 1.1. sa uvádza, že veriteľ
poskytne dlžníkovi na účely jeho podnikateľskej činnosti finančné prostriedky v dohodnutej výške. Súd

prvej inštancie však nemal preukázané, že by žalobkyňa použila poskytnuté finančné prostriedky na
podnikateľské účely a že ich žiadala na podnikateľské účely, a preto predmetnú zmluvu posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú. V danom prípade v zmluve je dohodnutá zmluvná odmena vo výške 2 792
eur, čo je viac ako samotný poskytnutý úver a takto dohodnutá odmeny odporuje dobrým mravom. Z
tohto dôvodu je takáto dohoda o odplate za úver neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej
súd prvej inštancie predmetný úver posúdil ako spotrebiteľský úver a zo zmluvy zistil, že táto nemá
potrebné náležitosti podľa ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a neobsahuje napríklad ročnú

percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo spôsobuje, že
predmetná zmluva podľa ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je bez úrokov a bez poplatkov.
V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 2 200 eur. Táto uhradila sumu3 328 eur. Keďže je úver bez úrokov a bez poplatkov ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný sa na
úkor žalobkyne obohatil o sumu 1 128 eur, ktorú je povinný žalobkyni vrátiť. Pretože žalovaný neuhradil
žalobkyni žalovanú sumu, súd prvej inštancie ho zaviazal na úhradu úroku z omeškania vo výške 5%

zo žalovanej sumy od 15.4.2016 do zaplatenia.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd

prvej inštancie neprihliadal na jeho vyjadrenie a tým porušil jeho právo nato aby sa súd zaoberal jeho
vyjadrením a riadne ho vyhodnotil. Namietal neodstrániteľný procesný nedostatok brániaci súdu konať
vo veci o podanej žalobe. Aj keď žalobkyňa zatajila súdu skutočnosť, že v spore medzi žalovaným a
žalobkyňou bolo vydané právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava, č.k. 4Zm/362/2014-14,
predmetné rozhodnutie predstavuje prekážku pre toto súdne rozhodnutie. V tejto súvislosti je podstatné,
že s uvedením konaním 4Zm/362/2014 žalobkyňa žiadne tvrdenia spochybňujúce vôbec povahu

uzavretej zmluvy ani nenamietala a neuvádzala. Namietal, že súd prvej inštancie povahu úveru
vyhodnotil na základe toho ako mal žalobca použiť peňažné prostriedky. Súd nehodnotil žiadnu
skutočnosť vyplývajúcu zo zmluvy. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobkyňa ju uzavrela
ako podnikateľský subjekt, účel čerpania peňažných prostriedkov potvrdila ako podnikateľský. Zo
skutočnosti, že obsah zmluvy predložil žalovaný sa nedá ipso facto vyvodiť, že ide o podnikateľský

vzťah. Návrh na uzavretie zmluvy predsa predkladá jedna zmluvná strana a druha strana ho buď
akceptuje alebo nie. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o dohodnutej zmluvnej odmene
ako neprimeranej nebral do úvahy základnú skutočnosť ako je doba trvania zmluvného vzťahu. Pretože
odnehozávisíajvýškazmluvnejodmeny.Považovalzazmätočnýrozsudokajvohľadevýrokuopriznaní
nároku na náhradu trov konania. V bode 32 odôvodnenia sa odkazuje na § 262 Civilného sporového

poriadku a súd v bode 34 uvádza, že žalovaná bola v konaní úspešná. Výrok o priznaní nároku o
náhrade trov konania však znie úplné opačne. Navyše v bode 35 odôvodnenia súd uvádza, že žalovaný
bol v konaní úspešný, ale trovy si neuplatnil a nevyčíslil (a preto rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.). Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému
prizná nárok na náhrad trov konania.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že má v Zmluve o úvere postavenie
spotrebiteľa a na žalovanom je dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý
na účely výkonu podnikateľskej činnosti, pričom predmetné dôkazné bremeno nie je možné prenášať
na spotrebiteľa, keďže by šlo o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. I) Občianskeho

zákonníka. Žalovaný zneužil postavenie žalobkyne pri dojednávaní Zmluvy o úvere a to tým, že keď
zistil, že je SZČO tak jej predložil adhéznu (formulárovú) zmluvu podľa obchodného zákonníka a tým
porušil § 9 ods. 6 a ods. 7 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa poukázala na
to, že v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere pracovala ako opatrovateľka na živnosť, a aj tento jej predmet
podnikateľskej činnosti svedčí o tom, že nie je na mieste dôvodne predpoklad, že by finančné prostriedky

nemohli byť použité na podnikateľské účely za účelom zakúpenia nejakých nástrojov, výrobných
prostriedkov s podobne. Naopak v konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa ako spotrebiteľka
preukázala použitie peňažných prostriedkov - na účely bežnej spotreby súvisiacej schodom rodiny
a teda nie na podnikateľský účel. K zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn.: 4Zm/362/2014-14
vydanému Okresným súdom Bratislava V uviedla, že súlade s konštantnou judikatúrou českých a

slovenských súdov je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Poukázala
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v ktorom najvyšší súd
konštatoval, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od záväzku, ktorý bol pôvodom
jeho vzniku. Nakoľko zmenkový záväzok je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a
celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé. že predmetný

zmenkový platobný rozkaz nie možné považovať zo rozhodnutie, ktoré by mohlo zakladať prekážku
právoplatne rozhodnutie veci. Zároveň predmetný zmenkový platobný rozkaz nemôže mať vplyv na
posudzovanie postavenia žalobkyne zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom iného konania. Navrhla
potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmyslezásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.
Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolacím námietka odvolací súd uvádza.

9. K otázke spotrebiteľského charakteru zmluvy odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nad
mieru akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o revolvingovom úvere je
označená aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická
osoba - podnikateľ (uvedené identifikačné číslo zahraničného registra). Žalovaný nijako nepreukázal,

že to bola skutočne žalobkyňa, kto žiadal o podnikateľský úver, a že žalovaný nezneužil svoju
„nadvládu“ a postavenie žalobkyne ako slabšej zmluvnej strany, a že sám nepredložil žalobkyni na
podpis formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere na podnikateľské účely z dôvodu možného zastretia
skutočného účelu zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ(veriteľ).

Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,
že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka identifikačným
číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou
dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Žalobkyňa vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru

zmluvného vzťahu poukázala na to, že v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere pracovala ako opatrovateľka
na živnosť a finančné prostriedky získané z predmetného úveru použila na účely bežnej potreby, t.j.
úhradu poplatkov spojených so štúdiom jej syna na strednej škole. Na podporu svojich tvrdení predložila
výpisy z účtu. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste
pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na

preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na
dodávateľovi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je irelevantná právna forma zmluvy. Ak žalovaný popieral spotrebiteľský charakter zmluvy, bol povinný
toto svoje tvrdenie aj preukázať, napr. predložením listín z obdobia predzmluvných vzťahov.

10. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,

kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného
a naopak).

11. Žalobca v odvolaní namietal prekážku rozhodnutej veci s poukazom na právoplatné rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 4Zm/362/2014-14. Odvolací súd uvádza, že zmenka ako cenný

papier má abstraktný charakter a ten tkvie v tom, že právny dôvod nie je pre existenciu zmenky
významný. Zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol
dôvodom jeho vzniku. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky
nemá povinnosť svoj nárok preukazovať inak ako predložením zmenky. V tomto konaní však žalobkyňa
uplatnilasvojnárokztituluzmluvyoúvereanieztituluzmenky,t.j.ideodvaúplneodlišnéprávnenároky,

a to napriek tomu, že dôvodom vystavenia zabezpečovacej zmenky bolo uzavretie zmluvy o úvere medzi
stranami sporu. Kým však v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu súd nebol povinný
skúmať dôvod vystavenia zmenky, (zmena nastala až novelou č. 438/2015, účinnou od 23.12.2015,
ktorou sa zmenil zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový), v konaní o zaplatenie sumy z titulu
uzavretia úverovej zmluvy sa už súd zaoberá aj tým, či nárok žalobkyne je dôvodný v súvislostiach

s uzavretou zmluvou o úvere. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil prekážku res
iudicata ako nedôvodnú, pretože nebola splnená jedna zo základných podmienok prekážky právoplatne
rozhodnutej veci, a to totožnosť predmetu konania.12. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považuje dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie
úveru vo výške 2.792 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 2.200 eur (nie 4.992 eur v zmluve
dojednaných) za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi, pretože predstavuje viac ako 120

% z celkovo poskytnutej čiastky. Dohoda o výške úrokov (odmena za poskytnutie úveru je v zmysle čl. 4
zmluvných dojednaní úrok z úveru) je síce prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy ale sa nesmie
priečiť dobrým mravom, inak je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Aj keď Občiansky zákonník
neobsahujelegálnudefiníciupojmudobrémravy,právneteóriaaustálenásúdnapraxpodpojmomdobré
mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej

sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto
pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný
všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dobré mravy netvoria pevný a uzatvorený normatívny systém
ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými
pravidlami slušnosti a poctivého konania (rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 Odo 1022/2004 zo
dňa 15. novembra 2005). Dojednanie úrokov z úveru pre občana - fyzickú osobu v miere viac ako 30

% ročne (úroky 2.792 eur predstavujú 126,91 % sumy poskytnutého úveru 2.200 eur, čo je za dobu 4
rokov, kedy mal byť úver splatený 31,72 % ročne), ktorá miera významne prevyšuje priemernú mieru
úrokov z úverov poskytovaných v danom období obchodnými bankami spotrebiteľom (úroková sadzba
za obdobie 11/12 vo výške 11,42 % pri spotrebiteľských a iných úveroch za obdobie 1 až 5 rokov). Teda
aj pri zohľadnení doby splácania v predmetnom prípade je dojednanie o zmluvnej odmene za úver v

zmluve strán sporu v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).