Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202155
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713202155.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a
konateľ, proti žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, XXX XX Z., o zaplatenie 1.874,22
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/123/2013-58

zo dňa 27. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z
r u š u j e a v zrušenej časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
593,34 eura s 9 % úrokom z omeškania od 20.03.2013 do zaplatenia. Uvedenú sumu povolil

žalovanému splácať po 50 eur mesačne tak, že prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastáva právoplatnosť rozsudku a každá ďalšia splátka je splatná
do konca kalendárneho mesiaca, s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že dňa 02.05.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu
- spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (v ďalšom texte „právny predchodca žalobcu“) so žalovaným

zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver
v celkovej výške 829,85 eura (pôvodne 25.000,- Sk) pri dojednanej úrokovej sadzbe 19,40 % ročne,
poplatkom za správu úveru 1,99 eura (pôvodne 60,- Sk) mesačne, bez poplatku za poskytnutie
úveru. Splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.06.2007 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na
20.04.2010. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver mesačnými splátkami po 33,16 eura (pôvodne
999,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 27,22 %.

Dňa 28.06.2011 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok,
pričom pohľadávka voči žalovanému je špecifikovaná v prílohe k tejto zmluve tak, že pohľadávka
predstavovala v čase postúpenia sumu 1.874,22 eura. Žalovaný do dňa postúpenia pohľadávky zaplatil
veriteľovi celkom 236,51 eura. Splátky žalovaného boli najskôr započítavané na úroky, poplatky, úroky
z omeškania, a až nakoniec na istinu. Súd prvého stupňa vyhodnotil účastníkmi uzavretú zmluvu ako
zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka a predpisov upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Ex offo sa zaoberal tým, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná a dospel k záveru, že
premlčaná nie je. Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 593,34 eura,
ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami s 9
% úrokom z omeškania z istiny odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu, stanovenej
žalobcom v pokuse o zmiera. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi poplatky za vedenie účtu a za

upomienky celkom vo výške 165,94 eura. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka,
banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka.Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v
plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39
Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu

a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu
povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na
poplatku za vedenie úverového účtu, aj keď je poplatok uvedený v zmluve. Súd prvého stupňa žalobcovi
nepriznal poplatky za upomienky, keďže ide o poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Navyše, poplatok
za upomienky má byť plnením, ktorý súvisí s vymáhaním pohľadávky veriteľa a spotrebiteľovi sa za

poplatok neposkytuje žiadne reálne plnenie, neposkytuje sa mu za poplatok žiadna odplatná služba,
ide o vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a preto súd prvého stupňa žalobcovi nárok na
uvedené poplatky nepriznal. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi ani ním uplatnený nárok na úrok
vo výške 307,16 eura. Úrok je príslušenstvom pohľadávky, za ktorý neposkytuje žalobca žalovanému
žiadne plnenie, avšak žalobca si uplatnil v konaní kapitalizovaný úrok. Súd prvého stupňa uviedol, že
považuje za neprípustné, aby to isté príslušenstvo pohľadávky - úrok bolo opäť úročené a preto nie

je možné navrhovateľovi priznať kapitalizované úroky. Keďže žalobca žiadal priznať úroky vypočítané
úročenímúrokov,úrokovzomeškania,poplatkovaistiny,súdprvéhostupňažalobuvtejtočastizamietol.
Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi ani nárok na úrok z omeškania vo výške 253,75 eura z dôvodu,
že žalobca pre výpočet uvedeného úroku z omeškania použil nezákonnú výšku úrokovej sadzby 26,40
%. Uvedená výška úroku z omeškania je v rozpore s platnými právnymi predpismi predovšetkým s §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 Z.z.. Súd prvého stupňa v ďalšom
skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonník
a konštatoval, že pre spotrebiteľa ide o neprijateľnú podmienku v čl. I. bod 1. zmluvy o úvere, podľa
ktorej dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť
úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve v spojení s podmienkou v bode 3, kde

je dlžník povinný splácať pohľadávku splátkami vo výške úrokov a poplatkov. Úroky sú splatné v
posledný deň kalendárneho mesiaca, u poplatku za vedenie účtu vo výške 60,-Sk splatnosť v zmluve
uvedená nie je. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné aké ďalšie podmienky má spotrebiteľ plniť. Nie
je tak zrejmé, za čo všetko má spotrebiteľ plniť. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. I bod 4, ktorý
dáva právomoc banke vykonávať inkaso z účtu spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok podľa

základných podmienok zmluvy a banke ďalej umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného
súhlasu dlžníka s inkasom, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom súhlasí so
zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá,
pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu
na úrokoch, poplatkoch, úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Táto

podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho
záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa
a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Takisto podmienka v článku II bod 4 je neprijateľnou o
dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka
spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka je neprijateľná podmienka z dôvodu,

že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje
jeho zmluvné postavenie a zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že podmienka bola individuálne
so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo sa premietlo aj do
výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40 % ročne. Takto stanovený úrok z
omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym nevýhodným. Súd prvého stupňa

povolil žalovanému splácať dlh žalobcovi v splátkach v sume 50 eur mesačne s ohľadom na jeho
finančné pomery a majúc za to, že nebude ani upreté právo veriteľa na plnenie od dlžníka v primeranej
lehote. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1 veta prvá, § 330 ods.
2 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (v ďalšom
texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1,

§ 34, § 39, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Miera
úspechu žalovaného predstavuje 68,34 % , žalobcu 31,66 %, čo znamená, že čistý úspech žalovaného
je vo výške 36,68 %. Úspešný žalovaný výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje a preto
mu ju súd nepriznal.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že v
napadnutom rozsahu žalobe vyhovie, resp. v napadnutom rozsahu rozsudok zruší a vráti vec súduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Uplatnilsizároveňtrovykonaniavprvostupňovomiodvolacomkonaní.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil
skutkový stav. Uviedol, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere

v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, keďže ide o absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj
napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá
dňa 02.05.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v

Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bola uzavretá
zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, pred dňom 01.01.2008 tak, ako v danom prípade,
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §
52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca nevidí

dôvod na nepriznanie riadneho úroku ku ktorého úhrade sa žalovaný zaviazal v zmluve o úvere. Z
vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že žalobca má nárok na uplatnený riadny úrok. Pokiaľ sa súdu
prvého stupňa zdala neprimeraná jeho výška, mohol túto znížiť alebo vyzvať na jeho úpravu žalobcu,
k čomu však nedošlo, preto na strane žalobcu nevznikli pochybnosti o dôvodnosti uplatneného nároku.
Zároveň ani súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia neuviedol primeranú výšku úroku, ktorý bolo

možné v danom čase žiadať, preto aj z tohto pohľadu je rozhodnutie súdu prvého stupňa neúplné
a nepreskúmateľné. Napadnutým rozhodnutím došlo k neprimeranej ochrane neplatiaceho dlžníka a
žalobca bol pripravený o ušlý zisk spočívajúci v riadnom úroku. Rovnako aj v časti úroku z omeškania
žalobca zastáva názor, že pokiaľ súd prvého stupňa považoval výšku úrokovej sadzby za neprimeranú,
mohol túto znížiť alebo vyzvať na jej úpravu žalobcu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202

O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p.,
posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým čiastočne zamietol žalobu z dôvodu nedôvodnosti uplatneného nároku.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že dňa 02.05.2007 uzatvorila Slovenská sporiteľňa,

a.s. (právny predchodca žalobcu) a žalovaný (ako nepodnikateľ) zmluvu o splátkovom úvere podľa §§
497 až 507 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru žalovanému
v sume 25.000,- Sk (829,85 eura). Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver pravidelnými mesačnými
splátkami po 33,16 eura vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.06.2007, konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá na 20.04.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 28.06.2011 medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku aj
s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu. V prílohe k tejto zmluve je pohľadávka právneho
predchodcu žalobcu voči žalovanému špecifikovaná okrem iného tak, že poskytnutá suma bola 829,85,
zostatok pohľadávky je 1.874,22, istina celkom 1.313,31, úroky celkom 560,91, riadny úrok 307,16,
úrok z omeškania 253,75. Listom zo dňa 12.03.2013 žalobca vyzval žalovaného na splatenie celej

pohľadávky v sume 2.075,97 eura v lehote do 19.03.2013.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa je v danom prípade postihnuté procesnou

vadou citovanou v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu vobčianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá
je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku je súd povinný uviesť, čoho sa
navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj

s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Všeobecný súd tak musí dať odpovede
na otázky, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Porovnajúcodôvodneniepreskúmavanéhorozsudkusvyššieuvedenýmjezrejmé,žesúdprvéhostupňa
sa vyššie naznačenými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí dôsledne neriadil. Z odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť pre rozhodnutie súdu podľa citovaných zákonných
ustanovení relevantné skutočnosti tak, ako sú vymenované vyššie, v dôsledku čoho je rozsudok i

nepreskúmateľným.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi voči žalovanému plnenie vo výške 593,34 eura s úrokom z
omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení sa zaoberá dôvodmi nepriznania poplatku za
vedenie účtu a za upomienky vo výške 165,94 eura, riadneho úroku vo výške 307,16 eura a úroku z

omeškania vo výške 253,75 eura, ktoré poplatky a úroky v celkovej výške 726,85 eura nepriznal. Žalobca
sa však svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.874,22 eura. Z aritmetického výpočtu
vyplýva: žalovaná suma 1.874,22 eura - (v rozhodnutí odôvodnené nepriznanie poplatkov a úrokov vo
výške 726,85 eura + priznaná suma 593,34 eura, t.j. = 1.320,19) = 554,03 eura, s ktorou sumou sa súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa tým

stalo nepreskúmateľným. Riadnym neodôvodnením rozhodnutia v súlade s citovaným ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p. a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
týmkodňatiumožnostiúčastníkovkonaťpredsúdom.Vdôsledkutohoodvolacísúdnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude vo veci opätovne konať, pričom neopomenie aplikáciu
ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p., a následne rozhodnúť. Súd prvého stupňa vo svojom novom rozhodnutí
bude aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.
apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Odvolací súd ďalej upozorňuje súd prvého stupňa na judikatúru
v zmysle ktorej sa s poskytnutím peňažných prostriedkov viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru. Úrokyv tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov.
S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených
úrokov. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto
zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Súd prvého stupňa teda opätovne vyhodnotí nárok žalobcu
na riadny zmluvný úrok (dohodnutý v predmetnej úverovej zmluve) a úrok z omeškania. Súd prvého
stupňa správne konštatoval, že úrok je príslušenstvo pohľadávky, je to cena peňazí. Odôvodnenie
nepriznaniazmluvnéhoúrokutým,žesajednáopríslušenstvopohľadávky,zaktoréneposkytuježalobca

žalovanémužiadneplnenie,jevkontextespredchádzajúcoukonštatáciousúduprvéhostupňanelogické
a zmätočné. Vo vzťahu k nepriznaniu úroku z omeškania odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
nesprávne aplikoval ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalovaný bol
v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom s takouto situáciou zákon spája nárok veriteľa (žalobcu)
na úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcom
uplatnený úrok z omeškania je v nezákonnej výške, mal priznať úrok z omeškania v zákonnej výške a vo

zvyšku nárok zamietnuť. Súd prvého stupňa teda o zrušenej zamietajúcej časti napadnutého rozsudku
opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 2
písm. b) O.s.p. súčasne zrušil aj výrok o trovách konania ako výrok závislý od napadnutého výroku.

V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.