Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. máj 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210522
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114210522.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobkyne U. E., rod. Z., nar.

XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom K. XX, Soblahov, zastúpenej Advokátska
kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36 837 857 proti
žalovaným 1/ Ľudovítovi E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom
K. XX, K., 2/ Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155,
zastúpenémuČERNEJOVÁ&HRBEK,s.r.o.,advokátskakanceláriasosídlomKýčerského7,Bratislava,
IČO 36 857 513, o určenie neplatnosti zmlúv o záložnom práve takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. Z

XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako
záložným veriteľom, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za
účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 25.468,50 € zo zmluvy o úvere č. Z XXXXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi C. N., nar. XX.XX.XXXX, štátnym občanom Slovenskej
republiky, bytom E. ves XXX, E. ves ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako veriteľom, kde predmetom
záložného práva sú nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín na LV č. XX,
obec K., k. ú. K., ako rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely registra C KN č. XXXX/X,

pozemok parcely registra C KN č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 556
m2, pozemok parcely registra C KN č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere 846 m2.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný 2/ m á nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2014 domáhala určenia, že zmluva
o zriadení záložného práva č. Z XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalovaným 1/ ako
záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o
zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 25.468,50 € zo zmluvy o úvere
č. Z XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi C. N. (pôvodným žalovaným 3/)
ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako veriteľom, kde predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vedené
katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín na LV č. XX, obec K., k. ú. K., ako rodinný dom súp. č.

XX postavený na pozemku parcely registra C KN č. XXXX/X, pozemok parcely registra C KN č. XXXX/
X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2, pozemok parcely registra C KN
č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere 846 m2, je neplatná a určenia, že zmluva o zriadení
záložného práva č. Z XXXXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalovaným 1/ ako záložcoma žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení
záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 30.188,50 € zo zmluvy o úvere č.
U XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi C. N. ako dlžníkom a žalovaným

2 / ako veriteľom, kde predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom
Okresného úradu Trenčín na LV č. XX, obec K., k.ú. K., ako rodinný dom súp. č. XX postavený na
pozemku parcely registra C KN č. XXXX/X, pozemok parcely registra C KN č. XXXX/X, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2, pozemok parcely registra C KN č. XXXX/X, druh
pozemku - záhrady o výmere XXX m2 je neplatná. Uviedla, že so žalovaným 1/ uzavrela dňa 30.04.1955

manželstvo. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného 1/ teda vzniklo v roku
1955 a jeho rozsah nebol následne modifikovaný. Na základe uznesenia Ľudového súdu v Trenčíne
č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX povolil vklad vlastníckeho práva v pozemkovej knihe pod číslom XXX a
XXX, podiely vedené pod B X parc. č. XXX, k.ú. K. v prospech žalovaného 1/ z titulu kúpy, čiastočne
pozemnoknižne prevedenou. Na základe uznesenia Okresného súdu v Trenčíne č. XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX nariadil v pozemkovej knihe k.ú. K., parc. č. XXX, vklad vlastníckeho práva v prospech

žalovaného 1/. Žalovaný 1/ na základe rozhodnutia rady Miestneho národného výboru č. XX/XXXX
o povolení stavby na pozemku parc. č. XXX/X zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol nehnuteľnosť, stavbu
rodinného domu. Dňa 03.10.2012 bola bez vedomia žalobkyne uzavretá zmluva o zriadení záložného
práva č. Z XXXXXX-XX medzi žalovanými 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom,
predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia

pohľadávky vo výške 25.468,50 € zo zmluvy o úvere zo dňa 04.10.2012, ktorá bola uzavretá medzi
C. N. ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako veriteľom. Dňa 27.05.2013 bola bez vedomia žalobkyne
uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. Z XXXXXX-XX medzi žalovanými 1/ ako záložcom
a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení
záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 30.188,50 € zo zmluvy o úvere zo dňa

XX.XX.XXXX, ktorá bola uzavretá medzi C. N. ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako veriteľom. Nakoľko
1/2 predmetných nehnuteľností jednoznačne patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
na vznik záložného ručiteľského záväzku bol potrebný súhlas žalobkyne, ktorý však nebol udelený,
dovolala sa žalobkyňa v súlade s § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka relatívnej
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. Z XXXXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX listom zo dňa

XX.XX.XXXX adresovaným žalovaným 1/ a 2/ a zmluvy o zriadení záložného práva č. Z XXXXXX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX, a to listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným žalovaným 1/ a 2/, čím došlo riadne a
včas k hmotnoprávnemu uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti predmetných zmlúv odôvodnila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.11.1998 sp. zn. 5Cdo XX/XX. Pri určovacích žalobách sa zdôrazňuje ich preventívny charakter

a význam, a teda je možné uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom,
ako táto neistota vznikla.

2. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 06.10.2014 uviedol, že vo veci úverových zmlúv prišla za ním dcéra,
tvrdila mu, že potrebuje pomôcť kvôli peniazom, a teda aby jej podpísal papiere. Babke (žalobkyni) nič
nehovoril, aby si nerobila starosti. Sľubovali mu, aby sa nebál, že nepríde o chalupu. S babkou vôbec
nejednali a papiere, ktoré podpísal mu dcéra nedala.

3. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobkyňa nepreukázala existenciu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) a táto vyplýva len zo žalobkyne ničím
nepodložených tvrdení. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého
právneho záujmu pre potrebu súdneho rozhodnutia o neplatnosti napádaných záložných zmlúv, a
teda opodstatnenosť určovacej žaloby. V katastri nehnuteľností je uvedený ako výlučný vlastník

založených nehnuteľností žalovaný 1/. Ďalej uviedol, že z doterajšieho dokazovanie nevyplýva záver
o tom, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet záložného práva, sa nachádzajú v BSM. Žalovaný 2/
pri uzatváraní oboch napádaných záložných zmlúv nemal ani objektívne nemohol mať vedomosť o
údajnej bezpodielovej forme spoluvlastníctva manželov k predmetu záložného práva. Z výpisu z LV č.
XX pre okres R., obec K., k.ú. K. totiž nepochybne vyplýva, že žalovaný 1/ v čase uzatvárania záložných

zmlúv bol a stále je výlučným vlastníkom tam uvedených nehnuteľností. Akúkoľvek formu alebo podobu
vlastníckeho vzťahu žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam z listu vlastníctva nemožno odvodiť.
Výlučné vlastníctvo žalovaného 1/ k predmetu záložného práva vyplýva aj z napádaných záložných
zmlúv. V bode 5.1 žalovaný 1/ vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľností a jeho vlastnícke právo nie jenikým spochybnené. Žalovaný 1/ svoj výlučný vlastnícky statusu k zálohu nepriamo potvrdil aj v bode
5.3, podľa ktorého na zálohu neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená alebo iné ťarchy, ani
iné práva tretích osôb s výnimkou tých, ktoré sú špecifikované v LV č. 82. Žalovaný 2/ ďalej uviedol,

že konanie žalobkyne nesie výrazné znaky rozporu s dobrými mravmi a takéto zneužívanie práva by
nemalo požívať súdnu ochranu. Považoval za nepochopiteľné, prečo žalobkyňa poukazuje na takmer
60 rokov trvajúcu existenciu BSM k založeným nehnuteľnostiam, keď za celý tento čas neiniciovala
pred príslušnými úradmi konanie, ktorým by dosiahla súlad tejto tvrdenej skutočnosti (existenciu BSM)
so zápisom na LV. Je slobodným a neobmedzeným prejavom vôle žalobkyne také konanie, keď táto

úmyselne a vedome udržiava zápis vo verejnom registri vo forme, ktorá je podľa jej tvrdenia v nesúlade
so skutočnosťou. S poukazom na dlhodobé a vedomé udržiavanie nepravdivého a voči tretím stranám
zavádzajúceho skutkového stavu je presvedčený, že takéto konanie žalobkyne je zjavne rozporné s
dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu vyhovujúce žalobe by mohlo mať za následok aj vznik situácie,
kedy by dobromyseľné tretie osoby boli opakovane uvádzané do omylu práve z dôvodu existujúceho
na strane samotnej žalobkyne. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal

na náhradu trov konania.

4. Boris N. (pôvodný žalovaný 3/) v podaní zo dňa 10.10.2014 uviedol, že na zobratí úverov sa dohodol
s dcérou žalobkyne a žalovaného 1/ T. U., ktorá mu povedala, že za finančné prostriedky z úveru si chce
kúpiť byt, pričom úver bude splácať ona, keďže nespĺňala podmienky banky na poskytnutie úveru a s

tým, že úver by si do jedného roka prepísala na seba. Preto požiadal žalovaného 2/ o poskytnutie úveru,
ktorý mu bol poukázaný na jeho bankový účet a všetky tieto finančné prostriedky následne previedol
na účet T. U.. Niekoľko splátok bolo splatených, ďalej už T. U. úver nesplácala. Oslovil preto jej rodičov,
ktorí spočiatku prisľúbili to, že niekto z rodiny prevezme predmetný úver, avšak nestalo sa tak. Keď ich
opätovne kontaktoval, oznámili mu, že celú vec dali na súd. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu

v spore a žiadal, aby súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu v časti týkajúcej sa
jeho ako žalovaného 3/ zamietol.

5. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalobu zamietol z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a z nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie C. N. ako žalovaného 3/. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy
konania. Žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 3/ a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k
žalovanému 3/ potvrdil. Vo zvyšnej výrokovej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a vo

výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/ napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd
konštatoval, že skúmanie neplatnosti záložných zmlúv nie je posúdením predbežnej otázky vo vzťahu,
či záložné právo je alebo nie je, ale ide o rozhodnutie vo veci samej, ktoré je spôsobilé odstrániť
ohrozenie postavenia žalobkyne, a to výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Odvolací

súd konštatoval, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení, že predmetné zmluvy o zriadení záložného práva sú neplatné, nakoľko takéto rozhodnutie
súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností. V
priebehu odvolacieho konania došlo k zmene údajov zapísaných na liste vlastníctva, keď Okresný
úrad, odbor katastrálny zapísal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ v katastri

nehnuteľnosti na základe predloženého sobášneho listu záznamom Z XXX/XX. Týmto záznamom v
katastri nehnuteľností nevzniklo vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam, ale sa len deklaroval
pomer žalobkyne vzťahujúci sa na nehnuteľnosti, ku ktorým nadobudla vlastnícke právo titulom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 04.10.2016 uviedla, že vzhľadom k tomu, že záložné právo zo zmluvy
o zriadení záložného práva č. Z XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX je vymazané z výpisu LV č. XX pre
k.ú. K., v tejto časti žalobu o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva č. Z XXXXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX je neplatná, berie späť a žiada, aby súd v uvedenej časti konanie zastavil. Žalovaný 1/ a
žalovaný 2/ so späťvzatím žaloby v uvedenej časti súhlasili.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne a vyjadrený súhlas žalovaného 1/ a 2/ s čiastočným

späťvzatím žaloby, súd konanie v uvedenej časti podľa citovaných zákonných ustanovení zastavil.

11. Žalobkyňa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že o tom nevedela, dozvedela sa o úvere a
záložnom práve asi v roku XXXX až po tom, ako im žalovaný 3/ priniesol papiere ohľadom neplatenia
úverov. Z papierov, ktoré im žalovaný 3/ doniesol, sa vyľakala, že im zoberú dom. Úver bol písaný
na žalovaného 3/ a on to nesplácal. Žalovaný 1/ tiež nevedel čo podpísal a takto ich dcéra doviedla.

Tvrdila, že nič nepodpísala, o ničom nevedela a žiadne papiere nevidela. Dcéra asi o tom hovorila iba
žalovanému 1/, jej nič nesľubovala.

12. Žalobkyňa v podaní zo dňa 12.02.2017 uviedla, že nemala žiadnu účasť na podpisovaní a uzatváraní
zmlúv medzi žalovaným 2/, žalovaným 1/ a dcérou T. U.. Dcéra oslovila iba žalovaného 1/ a všetko

okolo úveru riešila iba s ním, iba jeho žiadala o pomoc. Tvrdila, že nevedela o čo ide, o akú pomoc ho
žiadala, nikto ju o tom neinformoval. Uviedla, že všetky podrobnosti o skutočnostiach ohľadne spísania
zmlúv opísal jej manžel, čo môže potvrdiť. Uviedla, že dcéra T. U. nevypovedala pred súdom pravdivo,
keď uviedla, že s nimi dobre vychádza, avšak neprejavuje žiadnu snahu o nápravu a úver sa nesnaží
splácať. O dva roky neskôr vyjadrila pred T. U. obavu, aby neprišli o dom a vtedy jej T. U. povedala, že

všetok majetok je písaný na žalovaného 1/.

13. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 28.03.2017 uviedla, že celé sa to začalo, keď začal pán N. nosiť
papiere, aby my platili. Bolo to asi v mesiaci december, nevedela uviesť rok. Ohľadom návštevy pána,
ktorý mal fotografovať ich dom uviedla, že ona som bola vo vnútri v kuchyni, varila. On sa bavil s

manželom, trvalo to chvíľu, dnu neprišli, dcéra T. pri tom nebola. Manžel nevedel, kto to bol a ona som sa
ho nepýtala, kto to bol. Ohľadom vybavovania stavebného povolenia na rodinný dom uviedla, že to bola
to manželova starosť. O tom, že nie je zapísaná na LV jej povedal dcéra T. s tým, že čo plače, aj tak tam
nič nemá. Keď sa to začalo, tak sa dozvedela, že na LV nič nevlastní, z toho bola taká na nič. Potom išli
s manželom na geodéziu. Nevedela povedať, kedy jej toto dcéra oznámila a vôbec sa nevedela vyjadriť,

ako dlho trvalo obdobie od kedy zistili, že nie je na LV zapísaná a kým to išli na kataster riešiť. Na úver
zaplatili 2 splátky, viac ako 200,- € a potom im pán N. doniesol papier, že treba zaplatiť X.XXX,- €. Na
zaplatenie tejto sumy si s manželom požičali od príbuzných. Splátku sme uhradili s manželom, všetko
mali spoločné. Manžel jej nepovedal nič o tom, že bol na katastri nehnuteľnosti. Keď zistila, že úver nie je
splácaný, neriešili to nijako a išli sme s manželom za advokátom. Manžel jej o tom nepovedal, že si dcéra

vzala úver. Nevedela uviesť, s kým sa o tom bavili. Finančné záležitosti riešia s manželom spoločne.
Uviedla, že neposkytla dcére Danke v minulosti pôžičku na rekonštrukciu. Nevedela o tom, že jej manžel
ide založiť rodinný dom. Ohľadom svojho podania zo dňa 12.02.2017 uviedla, že nevie aké podrobnosti
myslelavosvojompodanízodňa12.02.2017ohľadomskutočnostispísaniazmlúvopísanýchmanželom,
svoje podanie písala ručne a jeho vypracovanie je trvalo dlhší čas. Na otázku, či bol niekto fotiť ich dom

žalobkyňa uviedla, že ona nevie, k nim chodieva veľa ľudí, chodievajú za manželom a ona si robila svoje
veci, bola v kuchyni. Pán N. bol priateľom dcéry T., niekedy ju k nám doviezol na návštevu, niekedy bol
aj na kávu. On pred ňou nehovoril, že si chce vziať úver. Splátky sa rozhodli uhradiť preto, že z toho
boli zmätení a potom pán N. povedal, že si to bude platiť. Ohľadom toho, že takmer 60 rokov bol na LV
zapísaný len manžel, žalobkyňa uviedla, že prv to tak bývalo, až kým to niekto nepotreboval. Nevedela,

ako to bolo zapísané v ich prípade, zapisoval to manžel. Ona nad tým nerozmýšľala. ich dom vnímala
ako spoločný. Nevedela, že to tam treba mať napísané. Vedela o tom, že jej dcéra T. U. chcela stavať
na ich pozemku rodinný dom, ona sa tým nezapodievala, robili to s manželom, ktorý to potom zrušil.

14. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 13.01.2015 uviedol, že keby vedel, že tam figuruje iná osoba ako

jeho dcéra, tak ju nepodpíše. Žiadal dcéru, aby mu ukázala papiere, ktoré podpísal, ale doteraz mu ich
neukázala. Svojej dcére veril, ale ona ich oklamala. Uviedol, že podpísal jednu zmluvu, ale nepamätal
si, či podpísal jednu alebo dve listiny, či to bolo jeden krát alebo dva krát. Zmluvu podpísal na katastri
nehnuteľností, kam ho viezla dcére so žalovaným 3/, ktorý zostal v aute. Bol teda s dcérou na katastri.Listinu podpísal preto, lebo dcére veril a nečítal to, čo mu dala podpísať. Predmetnú listinu mu podstrčila
s tým, aby ju podpísal. Potvrdil, že podpis na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z
XXXXXX-XX zo dňa 29.05.2013 a podpis na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z

XXXXXX-XXzodňa04.10.2012jejehostým,žetentopodpisnebolosvedčovaný.Nevedelsispomenúť,
či zmluvy podpisoval jeden alebo viac krát. Ohľadom ohliadky uviedol, že dcéra prišla jeden krát pred
pôžičkami s voľakým, kto fotil dom zvonku a dcéra bola vnútri. On išiel von a žalobkyňa pritom nebola.
Uviedol, že ich dcéra nemá od domu kľúče. Nevedel o tom, že by dcéra chcela kúpiť nejaký byt.

15. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 04.10.2016 uviedol, že kúpu pozemku od pani A. v roku XXXX
zariaďoval jeho otec, časť kúpnej ceny dal jeho otec a poslednú splátku zaplatili so žalobkyňou zo
svadobných darov. Zápisy do príslušných registrov vybavoval jeho otec s tým, že aj on tam bol kvôli
niečomu. Stavbu začali v roku 1960. Mal niečo ušporené, otec mal nejaký materiál. Stavbu stavali s
manželkou,sktorouspolužili.Peniazeimdaliajsvokrovci.Nepamätalsi,ktovybavovalzápisdoregistra.
O tom, že nehnuteľnosti boli vedené na neho ako výlučného vlastníka si nepamätal. Myslel, že to patrí

obom, všade bol podiel 1/1, teda nevedel, že sú nehnuteľnosti evidované len na neho. Nevedel, či boli
na pobočke nejakej banky. Oni ho len vozili a on to podpisoval. Bol v čakárni na katastri. Nevedel, prečo
to manželka nepodpisovala. Dcéra volala iba jeho. Pri podpisovaní všetkých listín ním nebol nikto iný,
iba jeho dcéra. Dcéra sa potom vôbec neohlásila. Kým to podpísal, tak ich navštevovala, ale potom sa
vzťah zhoršil. Ohľadom toho, že viac krát podpísal záložné zmluvy uviedol, že nemal skúsenosti. Dcére

veril a nič nečítal. Nevedel, o čo sa jedná, chcel dcére pomôcť a ona mu papiere prečítať nedala. V
roku 2013 ho nechala čakať na chodbe katastra. Neskôr ju viac krát žiadal, aby mu dala tie papiere, čo
neurobila. Chcel jej pomôcť, lebo sa sťažovala, že potrebuje peniaze na byt. Veril jej aj v roku 2012 aj
v roku 2013, chcel jej pomôcť.

16. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 15.02.2017 uviedol, že výpoveď T. U. pred súdom bola nepravdivá,
pričom bol aj jeho vnuk A. S.. T. U. zneužila jeho dôveru a on sa cítil byť ukrivdený, oklamaný. Povedala,
že potrebuje peniaze na kúpu bytu, chcel jej pomôcť a súhlasil s tým, že bude ručiteľom. Povedala mu,
že stačí jeho podpis, preto si myslel, že manželkin podpis k tomu nie je potrebný. Všetky listiny mu dala
T. U. na podpis bez toho, že by do nich mohol nazrieť. Dva roky po uzavretí zmluvy sa dozvedeli, že

úver nie je splácaný, a v obave že prídu o dom dlžnú sumu splátok s manželkou uhradili. Po predložení
listín od T. U. zistili, že úver je písaný na C. N., aká je výška zabezpečovaného úveru a že je v zmluve
uvedený ako výlučný vlastník založených nehnuteľností iba on. Od uzavretia manželstva so žalobkyňou
žili v presvedčení, že nadobudnutý majetok je spoločný. V podaní uviedol, že žalobkyňa vyjadrila obavu,
aby neprišli o dom, až dva roky neskôr, keď vyšlo najavo, že sa úver nespláca a hrozí exekúcia. Žalobca

uviedol, že C. N. T. U. nechcel súhlasiť s tým, že si úver zoberie na seba a dcéra mu na to povedala:
„podpíš, veď aj ty budeš niečo z toho mať.“ Potom súhlasil a úver podpísal.

17. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 16.08.2016 uviedol, že úver poskytnutý dlžníkovi C. N. na základe
zmluvy o poskytnutí úveru „D.“ č. U XXXXXX-XX uzavretej dňa 04.10.2012 a zabezpečený záložným

právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX
uzavretej medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a žalovaným 1/ ako záložcom dňa 04.10.2012
bol ku dňu 31.05.2013 splatený. Úver poskytnutý dlžníkovi na základe zmluvy o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ č. U XXXXXX-XX uzavretej dňa XX.XX.XXXX bol zabezpečený záložným právom
zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX uzavretej

medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a žalovaným 1/ ako záložcom dňa XX.XX.XXXX. Ku dňu
16.08.2016nebolsplatený,zostranydlžníkaostávadlhodobonesplácaný.Časťfinančnýchprostriedkov
poskytnutých na základe úverovej zmluvy z roku 2013 bola použitá na vyplatenie úveru poskytnutého
dlžníkovi na základe úverovej zmluvy z roku 2012. Zo zmlúv o poskytnutí úveru, zmluvou o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnosti,znávrhovnavkladzáložnéhoprávadokatastranehnuteľnostívyplýva,

žežalovaný1/opakovanesúhlasilspoužitímnehnuteľnostivosvojomvlastníctvenaúčelyzabezpečenia
úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy z roku 2012 a aj v roku 2013. Pravosť podpisu
žalovaného 1/ bola na oboch záložných zmluvách úradne osvedčená.

18. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 28.11.2016 uviedol, že z výsluchu svedkyne T. U. vyplýva, že

žalobkyňa o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vedela a s týmto úkonom implicitne súhlasila.
Žalobkyňa mala pred uzavretím záložných zmlúv vedomosť o nesúlade zápisu práv na liste vlastníctva
so skutočným stavom a napriek tomu neuskutočnila žiadne kroky na účely zosúladenia stavu zápisu na
LV so skutočným stavom, pričom mala k dispozícii listiny preukazujúce bezpodielové spoluvlastníctvomanželov, čím vedome udržiavala voči tretím osobám nepravdivý a zavádzajúci stav zápisu na
LV, čo malo za následok, že žalovaný 1/ bol v čase uzatvárania záložných zmlúv vedený ako
výlučný vlastník založenej nehnuteľnosti a zároveň na rozpor zápisu žiadnym spôsobom neupozornila

obchodného zástupcu žalovaného 2/ pri stretnutí v čase pred uzavretím záložných zmlúv, práve naopak,
sama uskutočnila prejav vôle, z ktorého vyplynulo, že beztak nemala záujem akýmkoľvek spôsobom
participovať na rozhodovaní o založení nehnuteľnosti na zabezpečenie úveru a toto ponechala na
výlučnom rozhodnutí žalovaného 1/. z uvedených skutočností podľa žalovaného 2/ nemožno listinám
žalobkyne zo dňa 13.05.2014, ktorými sa dovoláva relatívnej neplatnosti právnych úkonov, právny

účinok, keďže neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. O nesúladnom zápise vedel
aj žalovaný 1/ a voči žalovanému 2/ konal opakovane klamlivým a zavádzajúcim spôsobom. Žalovaný
2/ nakladal s predmetnými nehnuteľnosťami ako výlučný vlastník, keď dňa 31.08.2012 na žiadosti o
úver potvrdil, že je vlastníkom zakladanej nehnuteľnosti, dňa 04.10.2012 svojím úradne osvedčeným
podpisom na záložnej zmluve č. T potvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti a jeho vlastnícke právo nie je
nikým spochybnené, dňa XX.XX.XXXX na žiadosti o úver opätovne potvrdil, že je vlastníkom zakladanej

nehnuteľnostiadňaXX.XX.XXXXsvojímúradneosvedčenýmpodpisomnazáložnejzmluveč.XXXXXX-
XX potvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti a jeho vlastnícke právo nie je nikým spochybnené. Obchodný
zástupca žalovaného 2/ konal s náležitou odbornou starostlivosťou, keď založená nehnuteľnosť
bola viac ako 60 rokov evidovaná vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, žalovaný 1/ opakovane
písomne vyhlasoval, že je výlučným vlastníkom založenej nehnuteľnosti, pričom s ňou týmto spôsobom

opakovane nakladal, žalobkyňa v čase predzmluvných rokovaní a v prítomnosti obchodného zástupcu
žiadnym spôsobom nevyjadrila svoj nesúhlas s použitím predmetnej nehnuteľnosti ako zálohu, práve
naopak,jejvyhláseniepredobchodnýmzástupcompredstavovaloimplicitnýsúhlasudelenýžalovanému
1/ s použitím nehnuteľnosti na tento účel.

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného 1/, C. N., svedkov T. U., M. S., S.
S., P.. A. E., P.. A. E., oboznámením sa so žalobou, sobášnym listom zo dňa 21.07.1955, uznesením
Ľudového súdu v Trenčíne č. s. XX/XX zo dňa 21.12.1957, uznesením Okresného súdu v Trenčíne
čs. XXX/XX zo dňa 21.05.1963, rozhodnutím o povolení stavby č. XX/XXXX zo dňa 14.03.1961,
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa 29.05.2013, zmluvou

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa 04.10.2012, listami žalobkyne
zo dňa 13.05.2014, výpismi z listu vlastníctva č. 82 pre k.ú. K., vyjadreniami žalovaného 1/ zo dňa
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, vyjadrením žalovaného 3/ zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadreniami žalovaného
2/ zo dňa 14.10.2014, 16.08.2016, 28.11.2016, dielnym listom a zámennou zmluvou č. XXXX/XX zo
dňa 23.06.1960, kópiou z katastrálnej mapy obce K. č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, geometrickým

plánom č. XXX-XX-XXX-XXX-XX zo dňa 06.02.1960, spätnou identifikáciou parciel zo dňa 01.08.2016,
výkazom plôch zo dňa 06.02.1960, geometrickým plánom zo dňa 06.02.1960, výpismi z PKN vložiek
XXX a XXXX pre k.ú. K., kópiou katastrálnej mapy zo dňa 01.08.2016, vyjadreniami žalobkyne zo dňa
11.08.2016, 22.12.2016, 12.02.2017, zmluvou o poskytnutí úveru č. U XXXXXX-XX zo dňa 04.10.2012,
návrhom na vklad záložného práva zo dňa 04.10.2012, zmluvou o poskytnutí úveru č. U XXXXXX-XX

zo dňa 29.05.2013, návrhom na vklad záložného práva zo dňa 29.05.2013, žiadosťami o úver s údajmi
o zakladanej nehnuteľnosti zo dňa 31.08.2012 a dňa 19.04.2013, prehláseniami hypošpecialistu zo dňa
31.08.2012 a dňa 19.04.2013, fotokópiou občianskeho preukazu žalovaného 1/ zo dňa 31.08.2012 a
dňa 22.04.2013 a zistil tento skutkový stav:

20. Listom vlastníctva č. XX, obec K., k.ú. K. zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že žalovaný 1/
je na tomto LV zapísaný ako vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností: rodinný dom súp. č. XX postavený na
pozemku parcely č. XXXX/X, pozemok parcely registra C parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a pozemok parcely registra C parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 846 m2. V časti C:
Ťarchy listu vlastníctva je pod poradovým číslom 1 zapísané V XXXX/XX záložné právo na stavbu s.č.

XX na C KN p.č. XXXX/X a na pozemky p.č. XXXX/X, 2155/2 v prospech žalovaného 2/, podľa zmluvy
o zriadení záložného práva č. Z XXXXXX-XX zo dňa 29.05.2013. Z listu vlastníctva č. XX, obec K., k.ú.
K. zo dňa 19.07.2016 mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú na tomto LV zapísaní ako
bezpodieloví spoluvlastníci zapísaných nehnuteľností s tým, že na základe predloženého sobášneho
listu bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo zapísané záznamom Z XXX/XX.

21. Sobášnym listom zo dňa 21.07.1955 mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli
dňa XX.XX.XXXX v K. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. na strane
XX pod poradovým číslom 9, ročník XXXX.22. Z uznesenia Ľudového súdu v Trenčíne čs. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bol povolený
vklad vlastníckeho práva v pozemkovej knihe pod číslom XXX a XXX pre k. ú. K. podiely vedené pod B

X parc. č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v prospech žalovaného 1/ v podiele 1 z
titulu kúpy a v prospech A. E. v podiele 1 z titulu dedenia.

23. Dielnym listom a zámennou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX registrovaným štátnym notárstvom
XX.XX.XXXX žalovaný 1/ zamenil svoj podiel XX/XXX z nehnuteľnosti mpč. XXX zapísaný vo vložke

č. XXXX k.ú. K. s podielom A. E. XX/XXX z nehnuteľnosti mpč. XXX zapísaný vo vložke č. XXX k.ú.
Soblahov. Na podklade takto prevedenej zámeny budú spoluvlastníci nehmuteľnosti mpč. XXX žalovaný
1/ a B. K. a mpč. XXX A. E. a B. K..

24. Z uznesenia Okresného súdu v Trenčíne čš. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súd nariadil
v pozemkovej knihe k.ú. K. zápis vkladu vlastníckeho práva k parc.č. XXX v prospech žalovaného 1/ v

podiele XX/XXX titulom kúpy.

25. Z rozhodnutia o povolení stavby č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že Z. národný výbor v
K. povolil žalovanému 1/ ako stavebníkovi v obci K. na pozemku parc. č. XXX/X postaviť novostavbu.

26.Zidentifikácieparcielzodňa01.08.2016vyplýva,žepozemokpôvodnéparc.č.XXX/X-roľaovýmere
1402 m2 zapísaný v pozemnoknižnej vložke XXXX pre k.ú. K. je evidovaný v katastri nehnuteľností na
LV č. XX pre k.ú. K. ako pozemky registra C parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
556 m2 a parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 846 m2, ktorých vlastníkmi sú v podiele 1/1 žalovaný 1/
a žalobkyňa.

27. Zo žiadosti o úver hypopôžička GEM 02 č. XXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný 1/ dňa
31.08.2012 v údajoch o zakladanej nehnuteľnosti vyhlásil, že je výlučným majiteľom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XX pre k.ú. K.. K žiadosti žalovaný 1/ predložil obchodnému zástupcovi žalovaného
2/ fotokópiu svojho občianskeho preukazu.

28. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa 04.10.2012 mal
súd za preukázané, že žalovaný 2/ ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným 1/ ako záložcom zmluvu,
ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ na záloh na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa z titulu zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. XXXXXX-XX zo dňa 04.10.2012,

ktorú uzavrel žalovaný 2/ ako veriteľ so žalovaným 3/ ako dlžníkom, a ktorej predmetom bolo poskytnutie
finančných prostriedkov v celkovej výške XX.XXX,XX €. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, ktorých
je záložca vlastníkom v podiele 1/1 a ktoré sú zapísané na LV č. XX pre k.ú. K., parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 846 m2 a rodinný
dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXXX/X. V bode 5.1. zmluvy žalovaný 1/ ako záložca vyhlásil,

že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a jeho vlastnícke právo nie je nikým spochybnené. V bode
5.3. zmluvy záložca vyhlásil, že na zálohu neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená alebo iné
ťarchy, ani iné práva tretích osôb. Podpis žalovaného 1/ bol dňa 04.10.2012 osvedčený na matrike Z. R..

29. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zo dňa 04.10.2012 žalovaný 1/ vlastnoručne
podpísal.

30. Zo žiadosti o úver hypopôžička GEM 03 č. XXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný 1/ dňa
XX.XX.XXXX v údajoch o zakladanej nehnuteľnosti vyhlásil, že je výlučným majiteľom nehnuteľností

zapísaných na LV č. XX pre k.ú. K.. K žiadosti žalovaný 1/ predložil obchodnému zástupcovi žalovaného
2/ dňa 22.04.2013 fotokópiu svojho občianskeho preukazu.

31. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa 29.05.2013 mal
súd za preukázané, že žalovaný 2/ ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným 1/ ako záložcom zmluvu,

ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ na záloh na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa z titulu zmluvy o úvere č. U XXXXXX-XX zo dňa 29.05.2013, ktorú uzavrel žalovaný 2/
ako veriteľ so žalovaným 3/ ako dlžníkom, a ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov
v celkovej výške 30.188,50 €. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, ktorých je záložca vlastníkom vpodiele 1/1 a ktoré sú zapísané na LV č. XX pre k.ú. K., parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 556 mX, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 846 m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na
parcele č. XXXX/X. V bode 5.1. zmluvy žalovaný 1/ ako záložca vyhlásil, že je vlastníkom predmetných

nehnuteľností a jeho vlastnícke právo nie je nikým spochybnené. V bode 5.3. zmluvy záložca vyhlásil, že
na zálohu neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená alebo iné ťarchy, ani iné práva tretích osôb s
výnimkou tých, ktoré sú špecifikované v liste vlastníctva č. XX. Podpis žalovaného 1/ bol dňa 29.05.2013
osvedčený na matrike Mesta R.. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XX zo dňa 29.05.2013 zo dňa 29.05.2013

žalovaný 1/ vlastnoručne podpísal.

32. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1/ vlastnoručne
podpísal.

33. Listami zo dňa 13.05.2014 adresovanými žalovanému 1/ a 2/ mal súd za preukázané, že žalobkyňa
sa dovolávala podľa § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva č.
Z XXXXXX-XX a č. Z XXXXXX-XX z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zálohu patria do
BSM žalobkyne a žalovaného 1/, pričom žalobkyňa na zriadenie záložného práva k nim nedala potrebný
súhlas a zmluvy o zriadení záložného práva boli uzavreté bez jej vedomia.

XX. Boris N. (pôvodný žalovaný 3/) na pojednávaní dňa 13.01.2015 uviedol, že dcéra žalobkyne a
žalovaného 1/ T. U., je jeho kamarátka a požiadala ho, aby si vzal hypotéku, lebo si chcela kúpiť byt.
Žiadala ho o to asi dva týždne a on jej chcel pomôcť. Tvrdila mu, že potom asi po pol roku alebo po roku
si úver prepíše na seba. V banke mu povedali, že s tým problémy robiť nebudú. Sľubovala mu iba to,

že si úver preberie na seba a že predmetom zálohu bude rodinný dom jej rodičov. T. U. najskôr splátky
platila, potom nie. Niektoré splátky platil on, ale keď mu došiel príjem, tak to bol riešiť za jej rodinou.
Uviedol, že asi v decembri 2013 sa konalo stretnutie rodiny T. U., ktorého sa on nezúčastnil, ale od T.
U. sa dozvedel, že na ňom navrhli, aby si úver na seba vzal iný člen rodiny. Povedal jej preto číslo účtu,
kam zrejme rodičia T. U. vyplatili 600,- €. Potom sa nič sa nedialo a keď prišiel opätovne za nimi, tak

mu povedali, že už to dali na súd a on už to potom neriešil. Dodal, že keď mu prišli peniaze z banky,
tak ich hneď poslal T. U., o čom má aj výpis z banky. Nečakal, že situácia takto skončí. Uviedol, že
ak na to bude mať, budem hypotéku splácať, bude jej pomáhať, ak sa to bude dať. Uviedol, že úver
bol zosplatnený, ale dohodol sa telefonicky s bankou na možnosti splátok s tým, že sa to dá splácať
s tým, že ďalšia splátka má by splatná asi 20.01.2015. keď bol u Zuzany U. na návšteve, o úvere a

záložných zmluvách sa nebavili. Bavili sa o nich až po tom, keď nastal problém asi v decembri 2013,
pričom dovtedy sa úver splácal. Záložné zmluvy boli podpisované v kancelárii pána S., na ulici D. v R.,
pri ich podpise bol prítomný on, T. U. a žalovaný 1/. V ten deň behali a potom asi išli na ten kataster.
Zmluvy podpisovali dvakrát, brali rôzne sumy úveru, najprv 20.000,- € a potom 5.000,- €. Domnieval
sa, že postup pri uzatváraní bol rovnaký. Ohľadom ohliadky predmetu zálohu uviedol, že pri nej nebol a

iba mu povedali, že pán S. si to bol odfotiť. Ohľadom splácania úveru uviedol, že nejakú sumu zaplatili
rodičia T. U., nejakú on, avšak nevedel uviesť, ako to bolo.

35. Svedkyňa T. U., dcéra žalobkyne a žalovaného 1/, na pojednávaní dňa 04.10.2016 uviedla, že
sa rozviedla a odvtedy bývala po podnájmoch, zamestnala sa u dcéry a pracovala aj v R.. Chcela si

zabezpečiť vlastné bývanie, avšak by jej banka úver neposkytla. Preto požiadala C. N., či si vezme na
ňu úver. Nechala mu asi tri mesiace na premyslenie. Oslovila realitné kancelárie a pozerala nejaké byty.
Potom jej C. N. povedal, že s tým bude súhlasiť. Oslovila svojich rodičov, či by dali do zálohu rodinný
dom. Bola pri tom jej mama a otec. Otec bol ochotný dať dom do zálohu. Mame vysvetlila, čo presne
sa dojednáva a aké to môže mať dôsledky. Toto vysvetľoval aj pán S.. Myslela, že žalobkyňa bola pri

tom, keď sa hovorilo o tom, že dom by mal byť zálohom. Potom vyslovila obavu o to, aby sa to splácalo,
aby neskončili na ulici. Potom z miestnosti odišla. Keď tam bol pán S., bavili sa o hypotéke aj o záložnej
zmluve. Žalovaný 1/ bol pri celom rozhovore, žalobkyňa bola pri rozhovore o hypotéke a o tom, že dom
má byť zálohom, potom odišla. Pán S. si odfotografoval interiér domu i vonkajšok. Pán S. žalovanému
1/ povedal, že keď sa úver platiť nebude, bude to zlé, pretože môžu prísť o dom. Ohľadom overenia

podpisu na katastri nehnuteľnosti si pamätala, že tam bol nejaký problém a museli čakať na nové LV.
Pri podpisovaní zmlúv bol prítomný žalovaný 1/ aj pán N.. Boli u pána S. na Hasičskej ulici, o všetkom
bol žalovaný 1/ upovedomený. Vedel, čo podpisuje. Všetko bolo v tom čase v poriadku medzi nimi. Po
podpise sa ho pýtala, či si tie papiere zoberie k sebe, lebo sa jedná o dôležité dokumenty, on povedal,že nie, preto ich uložila u seba. Potom závažne ochorela a nemala peniaze na splátky, boli v omeškaní.
Preto dcéra zorganizovala stretnutie rodiny. Pred stretnutím navštívil jej rodičov pán N. a povedal im,
že ona naozaj v zlej situácii, že nemá peniaze. Na tom rodinnom stretnutí zisťovali, či je niekto z rodiny

ochotný pomôcť jej a úver prevziať na seba s tým, že dom by sa prepísal na neho. Bola tam sestra,
nebohý brat, ona a jej dcéra. Žalovaný 1/ vtedy povedal, že dlžné splátky zaplatia za ňu. Dali jej dcére
peniaze, tá to vyplatila. Celé toto konanie zorganizoval jej synovec, ktorý sa o tom dozvedel, nemal však
bližšie informácie. Naložil žalovaného 1/ do auta a od vtedy sa tu vláči po súdoch. Jej dcéra bola ochotná
zobrať úver na seba s tým, že dom by sa napísal na ňu. Chcela vyplatiť celý úver. Je vedomá, že to

bolo všetko jej chyba a je jej to ľúto. Uviedla, že deň pred výsluchom na súde telefonoval synovec jej
dcére a dopytoval sa, či prišla. Hovoriť s ním nechcela, avšak jej povedal, že dúfa, že na súde bude
vypovedať v záujem rodičov a teda proti banke. Žalovaného 1/ oboznámila s úverovou zmluvou a so
záložným právom a pri tom rozhovore bola aj žalobkyňa, ktorá nič nehovorila, bola ticho a iba povedala,
že je to dedkove rozhodnutie a nech to rieši s ním. Stretnutie rodičov s pánom S. u nich doma prebiehalo
tak, že pán Pekarík sa bavil s otcom vonku, videl studňu, prívod plynu a potom sa bavili vo vnútri. T. 1/

sa ho spýtal, čo by sa stalo, ak by sa úver neplatil, či môžu prísť o dom, na to mu pán S. povedal, že
toto sa môže stať ale že verí, že úver sa bude splácať a že o dom neprídu. Keď toto vysvetľoval pán
S. žalovanému 1/, žalobkyňa sedela v kuchyni, celé toto počula a dodala, že aby neskončili na ulici,
potom odišla von. Bol tam žalovaný 1/ a aj pán N., ktorý ich priviezol. Problém na LV spočíval v tom, že
nebolo uvedené na akej parcele je dom postavený. Keď vystal tento problém, tak žalobkyni povedala,

že na LV figuruje iba žalovaný 1/ ako vlastník a ona tam nie je vôbec zapísaná. Žalobkyňa sa na to
nahnevala. Toto zistili z katastra, keď potrebovali výpis z LV. Toto sa celé udialo predtým, ako pán N.
uzavrel úverovú zmluvu, lebo bolo potrebné zdokladovať vlastníctvo. Nevie na koho je úver písaný a či
je splácaný, riešili to cez oddlžovaciu spoločnosť B. a synovec zobral všetky papiere. Ona nemá žiadne
papiere a nevie, či pán N. má nejaké doklady. Zo žalovaného 1/ má dojem, že je zmanipulovaný, o

všetkom vedel a teraz sa tvári, že sa nepamätá. Za celým týmto konaním je jej synovec. Žalobkyňa pri
rozhovore o úverových a záložných zmluvách sedela, všetko počula, potom iba povedala, že je to iba
otcova vec a nech si to rieši s ňou s tým, že dodala, len aby neskončili na ulici a že ona s tým nechce mať
nič spoločné. Žalobkyňu informovala o tom, že nie je evidovaná na LV z dôvodu, že sú so žalovaným 1/
manželia, budovali to od začiatku spolu a zdalo sa jej to zvláštne. Žalobkyne sa to dotklo. Ona pánovi S.

neoznámila, že žalobkyňa s tým nechce mať nič spoločné. Pán S. bol pri tom, keď žalobkyňa povedala,
že nechce mať s tým nič spoločné. Pán S. vedel, že rodičia sú zosobášení a nepýtal sa, prečo je na
LV napísaný len žalovaný 1/. Bolo mu to divné. Pán S. sa nepýtal od žalobkyne žiaden podpis, riešil to
len so žalovaným 1/. žalovanému 1/ neposkytla protihodnotu za to, že založil dom. Povedala mu, že tie
peniaze potrebuje na kúpu bytu, ktorý založí týmto úverom a teda by sa predmet zálohu potom vymenil.

Podpisovanie zmlúv prebiehalo tak, že žalovaný 1/ bol s ňou u pána S. v kancelárii na Hasičskej ulici a
bol tam aj pán N.. Potom išli na Mestský úrad a vrátili sa k pánovi S.. Na katastri neboli, keď uzatvárali
hypotekárnu a záložnú zmluvy. Žalobkyňa s dozvedela o tom, že nie evidovaná na LV tak, že boli na
katastri pre výpis LV potrebný k pôžičke a na druhý deň išla k rodičom a povedala žalobkyni o údajoch
na LV. Ohľadom uzatvárania zmlúv z roku 2012, svedkyňa uviedla, že si našla na internete kontakt na

pána S. s tým, že sa s ním stretla najprv sama doma. Povedal jej ohľadom pôžičky, dal jej papiere a
formuláre a bolo potrebné zabezpečiť výpis z LV. Tam zistili problém so zapísanou parcelou a na druhý
deň potom toto povedala žalobkyni. Pred tým, než sa uzavreli zmluvy sa rozprávala aj so žalovaným
1/, ktorý povedal, že s tým súhlasí. Pri tomto rozhovore žalobkyňa nebola. Keď žalobkyni povedala,
že na LV nefiguruje, bola z toho smutná. Žalovanému 1/ povedala, že prečo je tam napísaný len on a

on povedal, že to sa tak vtedy robilo. Keď mali všetky papiere v poriadku, prišiel pán S. k nej domov.
Žalovaný 1/ jej povedal, že keď bude mať všetky papiere na poriadku, že má prísť a podpíše to. Pána S.
by opísala ako fundovaného, všetko jej vysvetlil. Žalobkyňa počula, že hrozba, že môžu prísť o dom, tu
je a mala obavu aby neprišli o strechu nad hlavu. S rodičmi mala dobré vzťahy. U pána S. bol žalovaný
1/, ona, pán N. a pán S.. S. S. dal žalovanému 1/ papiere do rúk a všetko mu to vysvetlil aj to navýšenie

o úver pána N., ktorý mal na lízing. Ohľadom druhej zmluvy uviedla, že potrebovala ešte nejaké peniaze
navyše, preto absolvovali celé toto uzatváranie opätovne. V tomto druhom prípade si už pán S. dom
nebol fotiť ale celý ten proces podpisu zmlúv a overenie podpisov prebiehal totožne.

36. Svedkyňa M. S. (dcéra žalobkyne a žalovaného 1/) na pojednávaní dňa 29.11.2016 uviedla, že sa o

predmete konania bavila s rodičmi po pojednávaní. Celá rodina rodičov podporuje a starší syn ohľadom
konania vybavuje veci aj so zástupcom žalobkyne. Konanie iniciovala žalobkyňa keď sa dozvedela, že
sanesplácajúsplátky.Bálasa,abyneprišliodom.Poprosilaich,abystýmniečorobili.Onisaoprobléme
dozvedeli, až keď ich zavolala sestrina dcéra F. U.. Povedala, že jej mama vzala úver a že nemá nasplátky. Žiadala, aby niekto úver prevzal, aby sa splátky vyplatili. O uvedenej situácii nikto z nich nevedel.
Od rodičov nič nepočuli. Na rodinnom stretnutí pred Vianocami brat odmietol splátky zaplatiť, nemal
peniaze. Ona bola tiež v zlej finančnej situácii, preto peniaze na splátky dali rodičia sestrinej dcére.

Vedela, že zaplatili 500,- alebo 600,- €. Potom sa rozmýšľalo ako ďalej. Žalobkyňa ich prosila, aby to
začali riešiť, preto poprosila staršieho syna, aby sa na to dal. Vyšli im dve riešenia, buď nechať celú
vec tak a úver splácať alebo vec riešiť súdnou cestou. Žalobkyňa sa cítila podvedená. Rodičia im nič
nepovedali. Keď to riešili, žalobkyňa stále opakovala, že pri zmluvách nebola a že sa nerozprávala s
nikým z banky. Keď tam bol pán z banky, svedkyňa tam nebola. Žalobkyňa zistila, že nie je zapísaná na

liste vlastníctva, keď to riešili. Z tohto bola prekvapená. Stále reagovala tak, že plakala a bála sa, že
príde o dom. Rodičia bývajú sami. Tvrdila, že o zápise na liste vlastníctva nevedel ani otec. Uviedla, že
to bolo obvyklé, že bolo napísané na muža s tým, že manželka má na veci podiel, keď žije s manželom.
Po stretnutí sestra povedala, že žalobkyni povedala o tom, že nie je na LV. Otec sestru žiadal, aby
doniesla papiere. Stretnutie prebiehalo tak, žalobkyňa sa bála, že príde o strechu nad hlavou. Keď sa
mali dojednávať zmluvy povedala, že nevedela o čom sa žalovaný 1/ so sestrou dohaduje, celú vec

riešil iba žalovaný 1/ so sestrou, ju to nezaujímalo. Štandardne finančné veci riešili rodičia spoločne.
Finančne pomohli aj im, keď rekonštruovali byt (zateplenie, výmena okien) a nevedela, či o tom povedali
ostatným. Nevedeli, že sestra chce peniaze. Ona ju občas požiadala o peniaze na nájom. Rodičia
pomáhali všetkým deťom, keď mali problémy. Im na rekonštrukciu prispeli spoločne. Nespomínala si,
že by ju osobne sestra oklamala. Uviedla, že predtým sestra bývala v podnájme s mužom, ktorý bol

gambler. Od prenajímateľky sa dozvedela, že sestra chce stavať u rodičov rodinný dom. Ona o tom
nevedela a rodičia jej nič nepovedali. Keď sa na to spýtala rodičov, vedeli o tom. Otec jej povedal, že
sa vybavuje povolenie. Myslel si však, že postavia menší dom, nie taký veľký. Upozornila ich na to, že
za tým mužom chodia vymáhači dlhov. Ako klamstvo teda vnímala to, že sestra rodičom nepovedala
o svojej zlej finančnej situácii a chcela tam stavať dom. Stretnutie pred Vianocami iniciovala sestrina

dcéra z dôvodu, že prišli papiere z banky. Tvrdila im, že ak sa dlžné splátky nezaplatia, tak do dvoch
dní bude zle. Na tom stretnutí bol brat, ona a jej syn Peter, sestra a jej dcéra a rodičia. O Borisovi N.
vedela, že bol v nejakom vzťahu so sestrou. O tom, že úver bol na neho sa dozvedela neskôr. Uviedla,
že žalovaný 1/ nevedel, že úver je písaný na cudzieho človeka. Spôsob riešenia situácie zvolili rodičia.
K záveru nedošli hneď, ale po určitom čase. Chceli, aby úver splácala sestra. Žalovaný 1/ sa teraz cíti

byť oklamaný a podvedený. Povedal jej, že nič nečítal, že čakal v čakárni a tam mu dali papiere na
podpis. Zaujímalo ich, kde sú peniaze z úveru. Sestra povedala, že mala vyhliadnutý byt. V tomto byte sa
stretla s nejakým pánom, ten jej byt ukázal. Dala mu v hotovosti 30.000,- €, on z bytu odišiel do auta pre
nejaké papiere a viac sa nevrátil. Rodičia jej povedali, ako pred súdom vypovedal Boris N.. Na stretnutí
rodiny bol žalovaný 1/ nahnevaný, netušil, že sa to nespláca. Mysleli si, že sa to spláca. Nevedeli, že

úver bol na C. N.. Na túto situáciu reagovali veľmi zle, celé to bolo domotané, nevysvetlené a on sa cítil
byť oklamaný a podvedený. Otcovi vadilo, že zabezpečoval úver Borisovi N.. Myslela si, že ak by bol
úver písaný na sestru, žalovanému 1/ by to nevadilo. Žalovaného 1/ sa pýtali, prečo si nedal pozor a on
im odpovedal, že je to jeho dcéra a ak by to bola svedkyňa, urobí to tiež. K záveru o tom, že na LV je
zapísaný ako vlastník muž a nehnuteľnosť patrí do BSM manželov uviedla, že toto nikto neriešil, všetci

to tak mali. Jej rodičia uvedené tiež neriešili, nemali na to dôvod. Boli v tom, že babka a dedko žili vo
svojom. Takéto niečo sa spomenulo iba v minulosti tak, že keď sa o takýchto veciach bavili. Oni nevedeli,
že dom je písaný len na žalovaného 1/, neriešili to. Stav zápisu na LV riešili až v roku 2015 na základe
tejto situácie. Uviedla, že žalovaný 1/ žalobkyňu neobišiel. Obaja rodičia si mysleli, že dom je v BSM. Im
to bolo tiež čudné a sestra to riešila iba s otcom. Nevedela prečo o tom žalovaný 1/ žalobkyni nepovedal.

Im povedal, že sestra chcela peniaze na byt a tak jej pomohol. Ona sa otca nepýtala, prečo to mame
nepovedal. Tiež sa otca nepýtala, či má vedomosť o tom, že peniaze dostala sestra. Otec súhlasil s tým,
že ak si sestra zoberie úver, založí dom. Od rodičov počula, že ich Boris N. so sestrou niekoľko krát
navštívil. Sestra prišla za otcom, s ním to riešila a otec k tomu neprikladal dôležitosť. Najprv mal obavy,
či súhlasiť alebo nie, ale sestra mu povedala, že to vybaví za neho.

37. Z výpovede svedka S. S. zo dňa 28.03.2017 vyplýva, že o veci vie tak, že mu o tom rozprávala
žalobkyňa. Hovorila mu o tom, že na dome je ťarcha. Povedala mu to po tom, ako sa problém prevalil,
keď sa úver nesplácal. Bol prítomný na rodinnom stretnutí, kde sa situácia riešila. Bol tam on, babka,
dedko, jeho mama, Zuzana U., jej dcéra F., boli u starých rodičov v dome. Na stretnutí riešili, či by

úver nemohol vziať niekto na seba. Uvažovala o tom F., ale k ničomu nedošlo. Dve alebo tri splátky
zaplatili starí rodičia tak, že peniaze dali F.. Bolo to asi 600,- € s tým, že nech to zaplatí. Zaplatili to
preto, lebo sa obávali exekúcie a núteného výkonu záložného práva. On sám dokumenty na stretnutí
nevidel, pýtali ich od T. U., ktorá povedala, že ich prinesie, babka mu však povedala, že ich nevidela.Na tom stretnutí predpokladal, že úver si vzala T. U.. O C. N. sa dozvedel až potom. Vedel o to, že T.
je ohľadom peňazí nezodpovednou osobou a babka mu hovorila, že mala nejaké dlhy. Papiere videl
potom u dedka. Z rozprávania žalobkyne vie, že o zaťažení rodinného domu záložnou zmluvou vôbec

nevedela. Po uvedenom stretnutí v tej veci nebol zainteresovaný a riešil to jeho brat.

38. Z výpovede svedka P.. A. E. zo dňa 29.11.2016 vyplýva, že je zamestnancom L., ktorého je
žalovaný 2/ 100%-ným vlastníkom. Mali splnomocnenie na zastupovanie žalovaného 2/ pri uzavretí
hypotekárnehoúveru.Uviedol,žebližšieokolnostiouzavretízmluvysC.N.,zmluvyozriadenízáložného

práva so žalovaným 1/ si nepamätal a ani bližšie okolnosti podpisu návrhu na vklad si nepamätal.
Štandardný postup pri uzavieraní týchto zmlúv je taký, že po schválení úveru bola u nich v CFH
vypracovaná dokumentácia ohľadom úveru a jeho zabezpečenia a návrhu na vklad, ktoré boli zaslané
príslušnému obchodnému reprezentantovi. Ten mal zabezpečiť podpísanie uvedených dokumentov s
tým, že podpisy na úverovej zmluve a záložnej zmluve mali byť úradné osvedčené. Následne mal
zabezpečiť podanie návrhu na vklad a zaslať dokumenty späť im. Potom pristúpili k čerpaniu úveru. On

sasožiadateľomasozáložcomnestretol.Úver schvaľovaliunichvL..Prischvaľovaníúveruštandardne
vychádzajú z dokladov predložených zástupcom. Potrebný je doklad totožnosti, doklad o príjme, výpis
z LV, znalecký posudok, prípadne vykonanie obhliadky ich zástupcom, ktorý vyznačí pôdorys, vyhotoví
fotodokumentáciu, snímok z katastrálnej mapy, zisťujú titul nadobudnutia, ktorý bol na LV. Nevedel
uviesť, z akých podkladov sa vychádzalo v tomto konkrétnom prípade, uvedený úver neschvaľoval. Na

celom spracovaní úveru od jeho žiadosti až po jeho vyplatenie pracuje určitá skupina ľudí. Po podaní
žiadosti a predložení potrebných dokladov ide uvedená žiadosť na kontrolu, kde sa skúma hodnota
nehnuteľnostiavšetkyďalšieskutočnostipotrebnépreposkytnutieúveru.Povyhodnotenísúpredložené
tieto doklady na prípravu zmlúv, ktoré sú následne zaslané na podpis a ďalší postup.

39. Z výpovede svedkyne P.. A. E. zo dňa 29.11.2016 vyplýva, že je zamestnankyňou dcérskej
spoločnosti žalovaného 2/, spoločnosti L.. Bližšie okolnosti ohľadom zmlúv o úvere, zmlúv o zriadení
záložného práva a návrhov na vklad záložného práva listín si nepamätala. Uviedla, že nikdy pri
uzatváraní uvedených zmlúv neprichádzali do kontaktu s klientmi, vždy vychádzali z listín, ktoré boli
predložené obchodnými zástupcami. Tieto po podpise poslali poštou obchodným zástupcom, ktorí

zabezpečili súčinnosti s klientmi, ich podpísanie a podanie návrhu na vklad. K nej sa dostane zložka
klientov až po schválení úveru. Vychádza sa z výpisu LV, občianskeho preukazu a všetkých listín, ktoré
sú v tejto zložke. Nepamätala si z akých listín sa v tomto konkrétnom prípade vychádzalo, predpokladala
že štandardne. Nepamätala si, či túto zmluvu vypracovala, ale podpisovala všetky zmluvy. Jej úlohou
bolo všetky údaje, ktoré sa uviedli do zmluvy, skontrolovať, či všetko súhlasí s občianskym preukazom,

výpisom z LV a ďalšími dokladmi. Bližšie ich neskúmala, overovala správne uvedenie údajov v zmluve
s údajmi v podkladoch. Oni s klientmi do styku neprichádzali. Ona s obchodnými zástupcami nikdy
nejednala ani telefonicky.

40. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod právne zdôvodnenie takto :

41. Podľa § 151b ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje
písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo
správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí
uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o

zriadenízáložnéhoprávasaurčípohľadávka,ktorásazáložnýmprávomzabezpečuje,azáloh.Vzmluve
o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v
zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom
tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

42. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti

dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

44. Podľa § 151md ods. 2 Občianskeho zákonníka po zániku záložného práva sa vykoná výmaz
záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva
vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti
na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

45. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

46. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

47. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

48. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že žaloba je nedôvodná.

49. Žalobkyňa žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 722332-12 zo
dňa 03.10.2012 vzala späť dňa 04.10.2016, s čím žalovaný 1/ a žalovaný 2/ súhlasili, preto súd konanie

v uvedenej časti podľa § 144 a § 145 CSP zastavil. Po čiastočnom zastavení konania tak predmetom
konania zostala žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 946285 - XX zo
dňa 27.05.2013 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom,
predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia
pohľadávky vo výške XX.XXX,XX € zo zmluvy o úvere č. U XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola

uzatvorená medzi C. N. ako dlžníkom a žalovaným 2 / ako veriteľom, kde predmetom záložného práva
sú nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín na LV č. XX, obec K., k.ú. K.,
ako rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely registra C KN č. XXXX/X, pozemok parcely
registra C KN č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2, pozemok
parcely registra C KN č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere 846 m2.

50. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX
vo veci mal súd zato, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko
takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva v katastri
nehnuteľností.

51.Vkonaníbolaspornouotázka,činehnuteľnostizapísanénaLVč.82prek.ú.K.patriadoC.žalobkyne
a žalovaného 1/. Ohľadom pozemkov parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X (pôvodne zapísaná v S. vložke
č. XXX pre k.ú. K. ako parc.č. XXX, po rozdelení dielnym listom a zámennou zmluvou zapísaná vPKN vložke č. 1292 pre k.ú. K. ako parc.č. XXX/X) súd uvádza, že hoci bola kúpna zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretá pred uzavretím manželstva žalobkyne so žalovaným 1/ dňa XX.XX.XXXX, časť
prostriedkov na nadobudnutie týchto pozemkov bola použitá zo spoločných prostriedkov žalobkyne a

žalovaného 1/ ako manželov, keď v konaní nebolo sporným, že časť kúpnej ceny zaplatili zo svadobných
darov. Vklad vlastníckeho práva v pozemkovej knihe bol povolený uznesením Ľudového súdu v
Trenčíne čs. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa dielneho listu a zámennej zmluvy zo dňa 23.06.1960 a
geometrického plánu č. XXX-XX-XXX-XXX-XX zo dňa 06.02.1960 bol do PKN vložky č. XXXX pre k.ú.
K. zapísaný dňa 28.11.1963 ako výlučný vlastník žalovaný 1/. Z predloženého stavebného povolenia,

z výpisu z LV a z výpovedí žalobkyne a žalovaného 1/ vyplýva, že so stavbou rodinného domu s.č. XX
začali žalobkyňa a žalovaný 1/ približne v roku 1960 s tým, že stavbu stavali spoločne. Z uvedených
skutočností mal súd za to, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. K. v zmysle § 143
Občianskeho zákonníka sú predmetom BSM žalobkyne a žalovaného 1/.

52. V konaní nebola spornou okolnosť, že uzavretie záložnej zmluvy, ktorej predmetom zálohu je

nehnuteľnosť v BSM, nie je bežnou vecou týkajúcou sa spoločných vecí manželov a pre jej vybavenie je
v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebný súhlas oboch manželov. Nejde totiž o obvyklú
správu spoločného majetku, ale o právny úkon, ktorý znamená zaťaženie spoločného majetku záložným
právom, ktoré môže mať vážne dôsledky, pretože pri realizácii záložného práva by mohli obaja manželia
stratiť svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam.

53. Pri založení nehnuteľnosti patriacej do BSM jej vlastníkmi je potrebné rozlišovať, či záložnú zmluvu
uzavreli obaja manželia alebo len jeden z nich. Ak sú záložcami obaja manželia, musia taktiež obaja
podpísať zmluvu. V prípade, že záložnú zmluvu uzavrel iba jeden z manželov, môže druhý z nich
písomne, ústne, prípadne aj konkludentne, vopred alebo aj dodatočne až po uzavretí zmluvy vyjadriť

svoj súhlas so založením spoločnej veci; bez jeho súhlasu je záložná zmluva neplatná, len ak sa druhý
manžel dovolá tejto neplatnosti. Napriek tomu, že napadnutý právny úkon (záložná zmluva) sa týka
nehnuteľností, súhlas druhého manžela pri zariaďovaní tohto úkonu nemusí byť v písomnej forme.
Takýto súhlas môže dať druhý manžel ústne, prípadne aj mlčky a môže byť daný vopred aj dodatočne.

54. Žalobkyňa sa podaniami zo dňa 13.05.2014 dovolávala relatívnej neplatnosti uvedenej zmluvy o
zriadení záložného práva voči žalovaným 1/ a 2/. Žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach aj vo
svojej výpovedi pred súdom uvádzala, že uvedený súhlas so zriadením záložného práva nedala a o
zriadení tohto záložného práva nevedela. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že uvedené
tvrdenie žalobkyne je v rozpore s výpoveďou svedkyne Zuzany U., ktorá jednoznačne uviedla, že

žalobkyni vysvetlila, aké úkony sa idú uzatvárať a že žalobkyňa bola pri rozhovore pána S. so žalovaným
1/, kedy pán S. upozornil žalovaného 1/ na následky nesplácania úveru v podobe možného výkonu
záložného práva, po ktorom žalobkyňa vyjadrila iba obavu, aby neprišli o dom s tým, že je to vecou
žalovaného 1/ ako sa rozhodne. Z konania opísaného svedkyňou T. U. mal súd za to, že žalobkyňa
bola prítomná rozhovoru žalovaného 1/ s A. S. a Zuzanou U., bola oboznámená s tým, že žalovaný

1/ mieni uzavrieť so žalovaným 2/ zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej predmetom zálohu budú
nehnuteľnosti v ich C., ich uzavretie nenamietala a vyjadrila obavu z možného výkonu záložného práva.
Svojím konaním tak vyjadrila v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka konkludentne súhlas s
uzavretím záložnej zmluvy žalovaným 1/. Súd poukazuje tiež na následné konanie žalobkyne, ktorá
spolu so žalovaným 1/ uhradila splátky zabezpečovaného úveru a snažila sa vyriešiť situáciu viacerými

spôsobmi, napr. návrhom, že úver prevezme na seba niektorý z členov rodiny. Až následne, keď úver
nebol naďalej splácaný, sa žalobkyňa 1/ rozhodla riešiť situáciu podaním žaloby.

55. Súd poukazuje na to, že výpoveď žalobkyne je v mnohých ohľadoch rozporná s výpoveďami
ostatných svedkov. Z výpovedí svedkov T. U. a M. S. vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným 1/ ako svojim

manželom finančné záležitosti riešili spoločne, pričom žalobkyňa tvrdila, že žalovaný 1/ si riešil svoje
záležitostisám,anapriektomuuviedla,žefinančnézáležitostiriešilispoločne.Tvrdeniežalobkynejetiež
rozporné s výpoveďou svedkyne M. S., ktorá uviedla, že žalobkyňa so žalovaným 1/ jej finančne pomohli
pri rekonštrukcii bytu, pričom žalobkyňa uvedené poprela. Žalobkyňa tiež tvrdila, že vedela o tom, že jej
dcéra T. U. chcela stavať na ich pozemku rodinný dom, ale ona sa tým nezapodievala a žalovaný 1/ toto

nakoniec zrušil. Uvedené vyjadrenia žalobkyne svedčia o jej prístupe a spôsobe riešenia nie bežných
záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí z ktorého vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným 1/ riešili tieto veci
spoločne, avšak konečné rozhodovanie o nich prenechávala žalobkyňa na žalovaného 1/. Skutočnosť,
že takýto postoj žalobkyňa zaujala aj pri uzatváraní napadnutých záložných zmlúv vyplýva z výpovedesvedkyne T. U., ktorá bola okrem žalovaného 1/ jediným žijúcim svedkom prítomným pri dojednávaní
záložných zmlúv. V tomto smere súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 13.01.2015, ktorý
sa počas svojho výsluchu obrátil na žalobkyňu s otázkou, že veď vie, že im dcéra sľubovala, že o dom

neprídu, ktoré svedčí o tom, že T. U. na vyjadrenú obavu žalobkyne a žalovaného 1/ reagovala sľubmi,
že o dom neprídu.

56. Rovnako výpoveď žalovaného 1/ si vo viacerých opisovaných skutočnostiach odporuje a je aj v
rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný 1/ nevedel ani na opakované otázky uviesť priebeh

dojednávania a podpisovania záložných zmlúv, nevedel uviesť, či tieto podpisoval jedenkrát alebo
viackrát, nevedel uviesť, že svoj podpis opakovane overoval pred matrikou Meste R. a tvrdil, že nemal
vedomosť o tom, že v žiadostiach o úver a v záložných zmluvách opakovane svojím podpisom potvrdil,
že je výlučným vlastníkom zakladaných nehnuteľností. Priebeh uzatvárania napadnutých zmlúv vyplýva
nielen z predložených listinných dôkazov (žiadosti o poskytnutie úveru, zmluvy o úvere, záložné zmluvy,
návrhy) ale aj z výpovedí svedkov P.. A. E. a P.. A. E.. Žalovaný v rozpore s uvedenými listinnými

dôkazmi a výpoveďami uvedených svedkov a výpoveďou T. U. tvrdil, že bol so Zuzanou U. v čakárni
na katastri nehnuteľností, kde podpísal listiny, ktoré mu T. U. predložila a neuviedol, že dňa 31.08.2012
a 22.04.2013 podpísal údaje o zakladanej nehnuteľnosti, ktoré boli štvrtými stranami päťstranových
žiadostí C. N. o úvery, ktorý tieto žiadosť spolu s A. S. podpísali v rovnaký deň ako žalovaný 1/ a
tiež neuviedol, že dňa 04.10.2012 a dňa 29.05.2013 osvedčoval na matrike Mesta R. svoj podpis na

zmluváchozriadenízáložnéhopráva.Z.napojednávanídňa13.01.2015žalovaný1/uviedol,ženevedel
o tom, že dcéra chcela kúpiť byt, pričom vo svojich neskorších výpovediach uviedol, že jej chcel pomôcť,
lebo sa sťažovala, že potrebuje peniaze na byt. Rovnako je rozporným jeho tvrdenie o tom, že nevedel,
žeúverovýmdlžníkomjeC.N.,pričomvosvojompísomnompodanízodňauviedol,žeC.N.T.U.nechcel
súhlasiť s tým, že si úver zoberie na seba a T. U. mu povedala, aby to podpísal s tým, že aj on bude niečo

z toho mať a potom C. N. súhlasil a úver podpísal. Ohľadom vyjadrenia súhlasu žalobkyne so záložnými
zmluvami nie je možné prihliadnuť na výpovede svedkov M. S. a S. S., ktorí pri dojednávaní záložných
zmlúv prítomní neboli, nemali o ich uzavretí vedomosť a o predmete konania majú sprostredkované
informácie od žalobkyne a žalovaného 1/.
57. Žalobkyňa a žalovaný 1/ spochybňovali výpoveď svedkyne T. U. s tvrdením, že má na výsledku

konania ekonomický záujem. Vzhľadom na to, že Zuzana Fabova nie je zmluvnou stranou zmluvy
o úvere ani zmluvy o zriadení záložného práva a nie je spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom zálohu a nemá k nim žiadne užívacie právo, nemá na výsledku konania, narozdiel
od žalobkyne a žalovaného 1/, žiaden ekonomický záujem. Samotná skutočnosť, že svedkyňa T.
U. je dcérou žalobkyne a žalovaného 1/, že v čase vzniku právneho vzťahu bola v kamarátskom

vzťahu s pôvodným žalovaným 3/, nemôže sama osebe svedčiť o nedôveryhodnosti tejto svedkyne.
Jej výpoveď bola jednoznačná, konzistentná, bez vnútorných rozporov, korešpondujúcu s ostatnými
dôkazmi vykonanými vo veci, pričom svedkyňa bola poučená o následkoch krivej výpovede. Popis
udalostí touto svedkyňou je podľa názoru súdu ucelený, vnútorne logický a vierohodný. O vierohodnosti
jej výpovede svedčí aj jej vyjadrenie, že sa ju pred výsluchom telefonicky pokúšal jej synovec A. S.

navádzať na výpoveď v prospech jej rodičov a v neprospech žalovaného 2/.

58. Súd ďalej uvádza, že právne účinky využitia práva dovolať sa relatívnej neplatnosti sú v praxi
obmedzené zákonnými ustanoveniami chrániacimi dobrú vieru nadobúdateľa. V tomto smere súd
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa

19.10.2011 a nález Ústavného súdu SR I. ÚS XXX/XXXX-XX zo 16.03.2016, v zmysle ktorých aj
keď je dôsledkom dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu neplatnosť právneho úkonu s
účinkami ex tunc, je potrebné vzhľadom na princíp ochrany nadobudnutých práv mať na pamäti, že
v prípade relatívne neplatného právneho úkonu vznikli z neho práva a povinnosti, hoci v dôsledku
následne urobeného jednostranného adresovaného právneho úkonu zanikli. Bolo by však očividne v

rozpore s princípom právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere apriori odmietnuť
ochranu žalovanému 2/ ako nadobúdateľovi záložného práva, ktorý pri uzavieraní záložnej zmluvy
objektívne nemohol ani pri dodržaní náležitej opatrnosti vedieť, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú iba
vo vlastníctve žalovaného 1/, hoci ten bol ako ich výlučný vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností a
taktiež vystupoval voči žalovanému 2/ z pozície vlastníka, ale že tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo

žalovaného 1/a žalobkyne, ktorá naopak mohla pred predmetným zriadením záložného práva
spôsobom predvídaným právom dosiahnuť zápis v katastri nehnuteľností o tom, že je nehnuteľnosť v
bezpodielovom spoluvlastníctve, a že teda žalovaný 2/ pristupuje k uzavretiu tzv. k relatívne neplatného
právneho úkonu, ktorého neplatnosť nastane, ak sa jej dovolá manželka žalovaného 1/. Je povinnosťousúdu zohľadňovať špecifické okolnosti aj individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak,
aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t.j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v
prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany.

Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúcej sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi práva, pokiaľ toto
právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade
by si nikdy nemohol byť istý svojím právom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho
štátu. Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa práva sa tak všeobecne súdy musia vždy riadne

zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. V takýchto prípadoch sa do kolízie dostávajú dve
ústavné hodnoty, a to princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa práva a princíp ochrany vlastníckeho
práva.Pokiaľvšaknemožnozachovaťmaximumzobidvochzákladnýchpráv,trebaprihliadnuťnaprincíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako vec

opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva žalovaného 1/ po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) v konaní.

59. V tomto konkrétnom prípade žalobkyňa so žalovaným 1/ od roku 1957 (Uznesenie Ľudového súdu
v Trenčíne čs. XX/XX o povolení vkladu vlastníckeho práva), napriek rozporu so skutočným stavom

nechali zapísať vlastnícke právo k pozemkom výlučne na žalovaného 1/, a rovnako aj v roku 1963, kedy
bol do PKN vložky zapísaný dielny list a zámenná zmluva zo dňa 23.06.1960. Z rozhodnutia o povolení
stavby č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že výlučne žalovaný 1/ ako stavebník požiadal Miestny
národný výbor v K. o povolenie na pozemku parc. č. XXX/X postaviť novostavbu a následne v roku
XXXX vlastnícke právo k rodinnému domu nechali žalobkyňa so žalovaným 1/ zapísať do výlučného

vlastníctva žalovaného 1/. Uvedené údaje v evidencii nehnuteľností a následne v katastri nehnuteľností
žalobkyňa so žalovaným 1/ ponechali zapísané až do roku XXXX, kedy v priebehu odvolacieho konania
predložili do katastra nehnuteľností sobášny list. Žalobkyňa tak od svojich 24 rokov veku po dobu 58
rokov v prípade pozemkov a od svojich 33 rokov veku po dobu 49 rokov v prípade rodinného domu
ponechala zápis na liste vlastníctva v rozpore so skutočným stavom a za uvedenú dobu neučinila žiaden

úkon, ktorým by tento rozpor so skutočným stavom odstránila. Uvedenú skutočnosť vzhľadom na dĺžku
trvania od počiatku evidovania chybného zápisu súd považoval za hrubú nedbalosť žalobkyne, ktorú nie
je možné ospravedlňovať ani jej súčasným vysokým vekom, zdravotnými ťažkosťami, nízkym vzdelaním
a tvrdením o zvyklosti zapisovať spoločné nehnuteľnosti na manžela. O tom, že žalovaný konal v dobrej
viere, že nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ svedčí nielen samotná dĺžka trvania

nesprávneho zápisu na liste vlastníctva, ale aj skutočnosť, že stavba bola zapísaná do PKN vložky v
roku XXXX. Samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ bol v čase prejednávania záložných zmlúv ženatý a že
Ján S. obsah záložných zmlúv prejednával so žalovaným 1/ pred jeho manželkou vzhľadom na dĺžku
trvania chybného zápisu na liste vlastníctva nezakladá predpoklad, že žalovaný 2/ mal odôvodnene
pochybovať o pravdivosti zápisov na liste vlastníctva. Súd preto mal zato, že by bolo zjavne v rozpore

s princípom právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere žalovaným 2/ odmietnuť mu
ochranu ako nadobúdateľovi záložného práva, ktorý pri uzavieraní zmluvy o zriadení záložného práva
objektívne nemohol ani pri dodržaní náležitej opatrnosti vedieť, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú
iba vo vlastníctve žalovaného 1/, ktorý bol ako výlučný vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností po
dobu 58 rokov, resp. 49 rokov a voči žalovanému 2/ opakovane vyhlásil, že je výlučným vlastníkom

predmetných nehnuteľností, ale že predmetné nehnuteľnosti sú v BSM žalovaného 1/ a žalobkyne, ktorá
objektívne mohla pred uzavretím uvedených zmlúv o zriadení záložného práva spôsobom predvídaným
právomdosiahnuťzápisvkatastrinehnuteľnostíotom,ženehnuteľnostisúvBSM.Žalobkyňaažalovaný
1/ sa k zápisu v katastri nehnuteľností po uvedenú dobu vyjadrovali s tvrdením, že v minulosti sa
zápisy vlastníckych práv robili tak, nehnuteľnosti patriace do BSM sa zapisovali do výlučného vlastníctva

manžela. Uvedený argument svedčí o tom, že žalobkyňa so žalovaným 1/ o nesprávnosti zápisu vedeli,
avšak neučinili žiadnu nápravu tohto rozporu až do odvolacieho konania v roku 2015.

60. Z uvedených dôvodov mal súd zato, že v konaní bol preukázaný konkludentný súhlas žalobkyne
s uzavretím zmlúv o zriadení záložného práva a že neposkytnutie ochrany žalovanému 2/ pred

konaním žalobkyne a žalovaného 1/ by bolo v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a ochrany
nadobudnutých práv v dobrej viere. Preto súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.61. Zástupca žalobkyne poukazoval na to, že napadnutý právny úkon považuje za rozporný s dobrými
mravmi z dôvodu, že žalovaný 1/ uskutočnil úkon bez súhlasu žalobkyne, pričom žalobkyňa nemala
žiadnu vedomosť o uskutočňovanom právnom úkone, teda nemala žiadne informácie, žiadne listiny o

obsahu právnych úkonov, navyše v čase uskutočňovaného právneho úkonu žalovaný 1/ nemal žiadny
výlučnýmajetok,ktorýbymoholbyťposkytnutývprípadevýkonuzáložnéhopráva.Účelomnapadnutých
zmlúv o zriadení záložného práva bolo vytvorenie uspokojenia pohľadávky žalovaného 2/ z majetku
patriaceho do BSM, čo považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje na to, že
tvrdenie, že úkon bol uskutočnený bez súhlasu druhého manžela v prípade, že sa jedná o zariadenie

nie bežnej záležitosti, je tvrdením na preukázanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu a nemožno
z rovnakého dôvodu vyhodnotiť napadnutý právny úkon ako absolútne neplatný. Účelom zmluvy o
zriadení záložného práva je zabezpečenie pohľadávky veriteľa a nemožno základný zmysel tohto úkonu
predpokladaný zákonom považovať za dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi.

62.Súdnávrhžalobkyneprednesenýnapojednávanídňa17.02.2017navypočutiesvedkaA.S.zamietol
z dôvodu, že A. S. bol prítomný ako verejnosť na celom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kedy zástupca
žalobkyne uviedol, že ho nebude navrhovať vypočuť ako svedka v konaní, a teda A. S. bol oboznámený
na uvedenom pojednávaní s predmetom konania a s dovtedy vykonaným dokazovaním.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

65. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, kedy mal súd za
to, že žalobkyňa v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. Z XXXXXX-XX zo dňa 03.10.2012
zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby v uvedenej časti a vo zvyšnej časti podanej žaloby bola
neúspešnou stranou konania. Žalovaným 1/ a 2/ preto patrí podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP
náhrada trov konania proti neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú aj žalovanému 2/ vzhľadom

na jej uplatnenie priznal. Nakoľko si žalovaný 1/ náhradu trov konania neuplatňoval, súd žalovanému
1/ náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.