Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204689
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314204689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanej: S.., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so
sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 150,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/86/2014-37 zo dňa 16.03.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou prvého výroku o čiastočnom zastavení konania.

II. Stranám ani Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z. sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zo sumy 488,- eur od 20.04.2011 do 01.01.2012, zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 485,34 eur od 02.01.2012 do 13.11.2013, zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zo sumy 317,93 eur od 14.11.2013 do 16.12.2013, zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
150,52 eur od 17.12.2013 do zaplatenia zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pripustil, aby do
konanianastranežalovanejvstúpilakovedľajšíúčastníkZdruženiespotrebiteľovSlovenska,o.z.,Janka

Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, žalovanej a ani Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.
z. náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie
pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal zaplatenia sumy 150,52
Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu zmenky vystavenej žalovanou. Vzniknutý právny
vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a na tento vzťah boli aplikované ustanovenia spotrebiteľského

práva. Súd, okrem iného, považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku za absolútne neplatnú, rovnako aj samotnú zmenku. Preto súd žalobu zamietol.
Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu považoval súd prvej inštancie za splnené
a preto pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie
pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade so zákonom. Záver súdu považuje za nesprávny

a vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
odvolací súd jeho návrhu vyhovie a uplatnil si náhradu trov konania.3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na to, že žalobcovi za poskytnutý úver
350 Eur zaplatila celkovo 2 284,66 Eur a navyše žalobca podaním zo dňa 04.02.2014 oznámil žalovanej
aktuálnu výšku dlhu 0 Eur.

4. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právneho názoru, ktorý by mal byť žalobcovi známy z
rozsudkov odvolacieho súdu (napr. sp. zn.6Co/61/2015, 6Co/291/2015, 6Co/236/2015, 6Co/144/2015,

6Co/125/2015, 20Co/152/2015, 20Co/16/2014, 20Co/171/2015 a iné).
6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

7. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia

č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným.
8. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko,
bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Z iných
konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť
na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným

menom a prideleným identifikačným číslom. Takéto údaje v predmetnej zmluve uvedené nie sú. Právny
predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane
indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, teda ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).
Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo,
ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní

takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami a ku ktorému
indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva
vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.
10. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,

je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu
zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky
z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené
v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti

niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany
svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu

prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu
neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená.
11. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré

ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky
spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalozmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.
12. Navyše Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc

C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať
možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s

právom EÚ.
13. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť

ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane

spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
14. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú

všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy
založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.
15. Kódexoochranespotrebiteľa(zákonč.250/2007Z.z.)zakotvildefiníciukonaniavrozporesdobrými

mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým
mravom ale explicitne proti zákonu.
16. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1

OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez
rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko ) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.
17. K účasti združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že podľa čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré upravuje rozhodné procesné právo, pokiaľ

toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, a teda v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie Občianskym súdnym poriadkom. Citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje
a ani ho neupravuje, a preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka je potrebné
postupovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne podľa ustanovení § 93 ods. 1 až 4 OSP.

Podľa názoru súdu zo znenia predmetného nariadenia, ktoré vedľajšie účastníctvo nijakým spôsobom
neupravuje, nemožno vyvodiť záver, že toto nariadenie vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva.
Nakoľko teda citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje, v súlade s čl. 19 nariadenia,
sa konanie riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Z uvedeného vyplýva,
že boli splnené všetky podmienky pre to, aby v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného

mohlo vystupovať združenie, ktoré sa stalo vedľajším účastníkom v okamihu, keď došlo súdu jeho
oznámenie, že vstupuje do konania na strane žalovaného. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie
súhlasu žalovaného so vstupom združenia do konania odvolací súd dodáva, že právna úprava účinná od
01.01.2015 sa síce z dôvodu, že ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných
ustanovení, použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014, nemôžu ňou však byť dotknuté účinky

procesnýchúkonovuskutočnenýchpredjejúčinnosťou,nakoľkotakýmtopostupombydošlokporušeniu
zákazu retroaktivity. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu
so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda
nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy(v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka
do konania), ktorý už nastal. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP,
podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa združenie stalo vedľajším účastníkom podľa doterajších právnych
predpisov, jeho vedľajšie účastníctvo zostáva aj naďalej zachované. Na doplnenie odvolací súd dáva do
pozornosti aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého na procesných
právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila
zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti

Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016.
18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej ani združeniu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).