Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Kondllová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/42/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509010183
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2509010183.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a prísediacich

Evy Lechnerovej a Ľudmily Juríčkovej v trestnej veci obžalovaného Ľ. I. pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. marca
2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa obžalovaný Ľ. I., nar. X.XX.XXXX P. T., trvale bytom
T., H.. U.. T. Č.. X,

o s l o b o dz u j e

spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. Kv 83/08-47 zo dňa 12.3.2009, právne kvalifikovanej
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno
e) Trestného zákona, upravenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.10.2015 právne
kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov

ichdržaniealeboobchodovaniesnimipodľa§172odsek 1písmenod)Trestnéhozákona,naskutkovom
základe že,

dňa 17.10.2008 o 01:45 hod. na diaľnici D1 medzi L. a V. U. na 90,850 km ako spolujazdec vezúci sa
vo vozidle zn. Škoda Fabia, EČ T. XXXAV nelegálne držal pri sebe psychotropnú látku - matamfetamín,
naplnenú v zatavených injekčných striekačkách, pričom po zastavení vozidlami kriminálnej polície
vyhodil tieto injekčné striekačky zabalené v čiernej ponožke cez stiahnuté okno von na zem, kde ich
našli a zaistili príslušníci kriminálnej polície; kriminalistickou expertízou sa zistilo, že v ponožke sa

nachádzalo 8 kusov zatavených jednorazových injekčných striekačiek objemu 10 ml, ktoré obsahovali
spolu 54,763 gramov, bieleho kryštalického materiálu - matamfetamínu, s priemerným zastúpením
účinnej látky 75,9 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza) a z toho množstva obsahujúceho 41,565
gramov absolútneho matamfetamínu by sa dalo pripraviť najmenej 1.039 obvykle jednorazových dávok
psychotropnej látky, ktoré zakúpil za 1.593,31 eur, pričom metamfetamín ( medzi užívateľmi nazývaný
aj pervitín ) je zaradený v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal pod Kv 83/08 -47 dňa 16.3.2009 na obžalovaného Ľ. I.
obžalobu pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedovalebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d), odsek 2
písmeno e) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku s tým, že hodnota
matamfetamínu predstavovala sumu 10.346,54 eur.

Vo veci bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany dňa 23.6.2010, kde bol
obžalovaný uznaný vinným podľa obžaloby, za čo mu bol uložený súhrnný trest vo výmere 15 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný.
Krajský súd v Trnave uznesením 6To/87/2010 zo dňa 20.9.2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa, nakoľko najskôr bolo potrebné vec predložiť na rozhodnutie o návrhu obžalovaného
na odňatie a prikázanie veci.
Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 5No/24/2010 zo dňa 12.10.2010 rozhodol, že trestná vec proti
obžalovanému sa neodníma Okresnému súdu Piešťany.

Po doplnení dokazovania bolo vo veci druhýkrát rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany dňa

21.2.2011, kde bol obžalovaný uznaný vinným podľa obžaloby, za čo mu bol uložený súhrnný trest vo
výmere 15 rokov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný.
Krajský súd v Trnave uznesením 6To/9/2011 zo dňa 8.12.2011 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd uviedol, že
o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci bol vecne príslušný konať Najvyšší súd Slovenskej

republiky. Oboznámený znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ a výsluch znalca k
zaistenej psychotropnej látke nebolo možné brať do úvahy z dôvodu porušenia práva obžalovaného
na obhajobu, keďže uznesenie o pribratí znalca nebolo doručené obžalovanému ani jeho obhajcovi.
V konaní bolo možné prihliadať len na skutočnosti uvedené obžalovaným, teda že zadržanú drogu
kúpil za sumu 48.000 Sk, v ktorom smere bolo potrebné posúdiť aj naplnenie skutkovej podstaty

príslušného trestného činu. Rovnako mal súd prvého stupňa zisťovať stav konania vo veci Okresného
súdu Humenné, kde bolo podané dovolanie, a vo vzťahu ku ktorému bol odsúdeniu ukladaný súhrnný
trest. Odvolací súd uviedol, že sa nemožno stotožniť s argumentom obhajoby, že by k vykonaniu
služobného zákroku došlo bez zákonného dôvodu.

Tretíkrát bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany dňa 1.10.2012, kde bol
obžalovaný uznaný vinným zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, za čo mu bol uložený trest
vo výmere 10 rokov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný.
Krajský súd v Trnave uznesením 6To/142/2012 zo dňa 19.9.2013 napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd

uviedol,žesúdprvéhostupňaskutkovézáveryohľadomhodnotydrogynepremietoldopríslušnejprávnej
kvalifikácie konania obžalovaného.

Štvrtýkrát bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany dňa 18.12.2013, kde bol
obžalovaný uznaný vinným zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku už právne kvalifikovaného

podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest vo výmere 5 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný opätovne poukazujúc na to, že policajné orgány
nepostupovali v súlade so zákonom pri zaisťovaní podozrivej látky, a zastavovanie vozidla, v ktorom sa
viezol obžalovaný, sa realizovalo bez príslušného zákonného podkladu, keďže neexistovalo podozrenie
z páchania trestného činu alebo priestupku.

Krajský súd v Trnave uznesením 6To/25/2014 zo dňa 15.5.2014 odvolanie obžalovaného zamietol.
Na dovolanie obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Tdo/16/2015 zo dňa
29.4.2015 rozhodol, že bol porušený zákon v neprospech obžalovaného a zrušil uznesenie Krajského
súdu v Trnave z 15.5.2014 aj rozsudok Okresného súdu Piešťany z 18.12.2013, a to z dôvodu, že o
návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci rozhodoval nepríslušný súd. Dovolací súd neriešil

dôvody dovolania vzťahujúce sa k meritu veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6Ndt/14/2015 zo dňa 4.8.2015 rozhodol, že trestnú vec
obžalovaného neodníma Okresnému súdu Piešťany.

Piatykrát bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany dňa 26.10.2015, kde bol

obžalovaný uznaný vinným zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, za čo mu bol uložený trest
vo výmere 5 rokov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný.
Krajský súd v Trnave rozsudkom 3To/121/2015 zo dňa 7.4.2016 napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorýmu podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3 roky so zákazom požívania
návykových látok. Odvolací súd uviedol, že okresný súd sa náležite vysporiadal so všetkými vytýkanými
okolnosťami ako aj zákonnosťou vo veci vykonaných dôkazov.

Obžalovaný podal dovolanie z dôvodu nezákonnosti služobného zákroku pri zastavovaní vozidla s
obžalovaným pre absenciu podozrenia o páchaní trestnej činnosti, či priestupku posádkou vozidla.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 4Tdo/92/2016 zo dňa 18.4.2018 vyslovil, že bol porušený
zákon v neprospech obžalovaného a zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 7.4.2016 aj rozsudok
Okresného súdu Piešťany z 26.10.2015. Dovolací súd zo spisu zistil, že dňa 17.10.2008 bola

vykonávaná operatívna činnosť v obci Š. vo veci preverenia informácie, na základe ktorej mali neznáme
osoby z T. C. v obci zadovážiť od neznámej osoby omamnú látku, pričom službukonajúci policajti
vo výpovediach na hlavnom pojednávaní potvrdili, že táto skutočnosť bola dôvodom na zastavenie
vozidla s obvineným. V zmysle ustáleného skutku, obžalovaný usvedčujúci predmet, psychotropnú látku
- metamfetamín, naplnený v zatavených striekačkách po zastavení vozidla políciou vyhodil cez stiahnuté
okno spolujazdca von, kde boli striekačky zabalené v ponožke zaistené pri obhliadke miesta činu.

Dovolacísúdvyslovil,ževdanejvecinebolakvalifikovanepreukázanáexistenciadôvodnéhopodozrenia
z páchania trestného činu, ktorá by policajtov oprávňovala vykonať služobný zákrok a zastaviť vozidlo s
obžalovaným. Absenciu podozrenia nenahradzuje ani úradný záznam spísaný 17.10.2008, keďže tento
bol spísaný až po zákroku. Existenciu dôvodného podozrenia z trestnej, resp. priestupkovej činnosti
nespôsobujú ani následné výpovede policajtov. Za tohto dôkazného stavu nie je podľa dovolacieho súdu

preukázaný dôvod na zastavenie a prehliadku vozidla. Z doposiaľ zistených skutočností nemožno prijať
právny záver, že členovia policajnej hliadky postupovali pri výkone služobných povinností v súlade so
zákonom o Policajnom zbore. Nezákonnosť služobného zákroku podľa názoru dovolacieho súdu by
v súlade s doktrínou ovocia z otráveného stromu zakladala procesnú nepoužiteľnosť a nezákonnosť
všetkých dôkazov zistených v súvislosti s týmto zákrokom, vrátane ohliadky miesta činu s nálezom

psychotropných látok, vyhodených obžalovaným. Podľa dovolacieho súdu je potrebné ustáliť aj okamih,
od ktorého policajti disponovali podozrením z páchania trestného činu a vznikla nutnosť začať trestné
stíhanie vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu, kedy by bolo treba postupovať podľa
ustanovení Trestného poriadku. Úlohou prvostupňového súdu po vrátení veci bolo zabezpečiť do
spisu záznamy o služobných zákrokoch hliadok PMJ, ktoré vykonávali po polnoci 17.10.2008 službu

a zistiť, akým spôsobom a na základe akých informácií hliadky postupovali pri služobných zákrokoch,
prípadne vykonať iné dôkazy vyplývajúce z dokazovania (kniha služieb, kniha udalostí), z ktorých bude
preukázaná existencia dôvodu na vykonanie služobného zákroku.
Dovolací súd konštatoval, že súdy nižšieho stupňa pochybili, keď závery znaleckého posudku ponechali
v skutkovej vete rozsudku, keďže uznesenie o pribratí znalca nebolo doručené obžalovanému ani

obhajcovi.
Podľa dovolacieho súdu sa v novom konaní musí súd zaoberať aj zákonnosťou získania svedeckých
výpovedí policajtov v tom smere, či títo svedkovia boli pred výsluchmi zbavení povinnosti mlčanlivosti
kompetentným orgánom v súlade so zákonom.
Záverom dovolací súd konštatoval, že konaním, ktoré rozhodnutiu krajského súdu predchádzalo boli

porušené ustanovenia §§ 101 odsek 1, 3, 153 odsek 2 Trestného poriadku a §§ 9 odsek 1, 23 odsek
1 zákona o Policajnom zbore.

Dňa 11.2.2016 došlo v konaní k zmene predsedníčky senátu na JUDr. Andreu Kondllovú, pričom
obžalovaný na dopyt súdu prostredníctvom obhajcu podaním doručeným 16.5.2018 oznámil, že so

zmenou v zložení senátu súhlasí, preto súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.3.2019 oboznámil
podstatný obsah doterajšieho pojednávania a pokračoval v dokazovaní.

Pred vyslovením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudkom 4Tdo/92/2016 zo dňa 18.4.2018, že
bol porušený zákon v neprospech obžalovaného a zrušení rozsudku Krajského súdu v Trnave z 7.4.2016

aj rozsudku Okresného súdu Piešťany z 26.10.2015 mal súd z vykonaného dokazovania preukázané,
že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie
s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, keďže prechovával po akúkoľvek dobu
psychotropnú látku - metamfetamín v hodnote 1.593,31 eur (pôvodne 48.000 Sk). Z tohto konania

bol obžalovaný usvedčovaný vlastným priznaním, že za 48.000 Sk si obstaral psychotropnú látku od
neznámej osoby v zatavených injekčných striekačkách, ktoré zabalené v ponožke vyhodil z miesta
spolujazdca po zastavení vozidla políciou, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami policajtov J. S.
a Y. T., ktorí v dvoch vozidlách zastavovali vozidlo, kde sa na mieste spolujazdca viezol obžalovaný,pričom títo policajti videli z miesta spolujazdca vyhodiť nejaký predmet na zem. Okolnosti služobného
zákroku potvrdili aj policajti Y. L. a Y. Y.. Po vykonaní služobného zákroku bola pri obhliadke miesta činu
zaistená ponožka s 8 kusmi zatavených injekčných striekačiek s neznámou látkou. Zasahujúci policajti

vo výpovedi na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že mali poznatok, že v obci Š. nejaké osoby z
michalovského okresu si zadovažujú drogy, preto monitorovali vozidlo, v ktorom sa viezol obžalovaný a
keď vyšlo na diaľnicu, rozhodli sa, že ho zadržia.

Po zrušení rozsudkov súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu rozsudkom dovolacieho súdu zo

dňa 18.4.2018 súd doplnil dokazovanie v rozsahu uvedenom v rozsudku dovolacieho súdu, a vo
vzťahu k preukázaniu existencie dôvodu na vykonanie služobného zákroku vyžiadal záznamy o
služobných zákrokoch hliadok PMJ od polnoci dňa 17.10.2008, knihu služieb a knihu udalostí, pričom
Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave oznámilo, že požadované písomnosti sa v súčasnosti na ich útvare
nenachádzajú a tieto boli na základe návrhu dňa 2.6.2014 odovzdané na zničenie. K zbaveniu
mlčanlivosti policajtov Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave oznámilo, že v pomocnom materiáli, ktorý sa

nachádza v archíve, nie je informácia o tom, že by vyšetrovateľ žiadal o zbavenie mlčanlivosti, ani
rozhodnutie o zbavení.
V rámci doplnenia dokazovania prokurátor navrhol prečítať časť výpovedí policajtov z prípravného
konania, s čím obhajca nesúhlasil. Strany opätovné výsluchy policajtov nenavrhli.
Obhajca obžalovaného navrhol obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, nakoľko po rozhodnutí

dovolacieho súdu neboli vykonané žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť vykonania služobného
zákroku.

Obžalovaný je slobodný, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, v registri priestupkov nemá záznam
a v registri trestov má záznam o jednom odsúdení rozsudkom Okresného súdu Humenné 4T/57/2012

zo dňa 18.6.2012 za prečin podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, pričom sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený.
Obžalovaný bol v predmetnej trestnej veci v období od 17.10.2008 do 16.3.2011 vo väzbe a v období
od 13.4.2015 do 30.4.2015 vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa § 172 odsek 1, písmeno d) Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“),

policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin
alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
Podľa § 23 odsek 1 zákona o Policajnom zbore, pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt
oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na
nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.

Podľa § 80 odsek 1 zákona o Policajnom zbore v znení účinnom do 31.12.2014, policajti sú povinní
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh Policajného zboru
alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali
utajené pred nepovolanou osobou.

Podľa § 129 odsek 2 Trestného poriadku, svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby
svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť
mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v
ktorého záujme má túto povinnosť.
Podľa § 129 odsek 3 Trestného poriadku, zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú

povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.
Podľa § 341 odsek 1 Trestného zákona, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo
pácha zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy
osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne

alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané. Súd bol súčasne viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom,

ktorý predstavoval základný smer pre ďalší postup v trestnom konaní, pričom len ak by v rámci
nariadeného dokazovania došlo k podstatnej zmene skutočností, než z ktorých vychádzal dovolací súd,
súd prvého stupňa by nebol týmto názorom viazaný.

Vo vzťahu k vykonaniu dokazovania v predmetnej veci od podania obžaloby, súd konštatuje, že
obžaloba bola na obžalovaného podaná pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa §
172 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, na skutkovom základe, ktorý sa
opieral o znalecký posudok k zisteniu množstva metamfetamínu, ktorého hodnota bola vyčíslená na
10.346,54 eur. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 8.12.2011, že znalecký posudok Kriminalisticko-
expertízneho ústavu PZ a výsluch znalca k zaistenej psychotropnej látke nie je možné brať do úvahy

z dôvodu porušenia práva obžalovaného na obhajobu, a možno prihliadať len na skutočnosti uvedené
obžalovaným, teda že zadržanú drogu kúpil za sumu 48.000 Sk, súd prvého stupňa upravil skutkovú vetu
k zistenej hodnote drogy a následne aj jej právnu kvalifikáciu ako zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172
odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Súd tak pri rozhodovaní vychádzal zo skutku uvedeného v obžalobe Krajskej prokuratúry Trnava sp.
zn. Kv 83/08-47 zo dňa 12.3.2009, právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie
s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, a upraveného
rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 26.10.2015 právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s
nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Ku konštatovaniu dovolacieho súdu, že súdy nižšieho stupňa pochybili, keď závery znaleckého posudku
ponechali v skutkovej vete rozsudku, súd uvádza, že pri rozhodovaní o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby, ponechal skutok tak ako bol uvedený v obžalobe, resp. modifikovaný rozsudkom Okresného

súdu Piešťany zo dňa 26.10.2015.

Po vrátení veci dovolacím súdom súd vykonal všetky úkony ním nariadené.
Zisťoval,čipolicajti,ktoríbolivypočutíakosvedkovia,bolipredvýsluchmizbavenípovinnostimlčanlivosti
kompetentným orgánom v súlade so zákonom a zaoberal sa zákonnosťou týchto svedeckých výpovedí.

Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave oznámilo, že v pomocnom materiáli, ktorý sa nachádza v archíve,
nie je informácia o tom, že by vyšetrovateľ žiadal o zbavenie mlčanlivosti policajtov, ani rozhodnutie
o zbavení. Rozhodnutie o zbavení mlčanlivosti sa nenachádza ani v origináli vyšetrovacieho spisu.
Pri posudzovaní zákonnosti svedeckých výpovedí policajtov, ktorí neboli zbavení mlčanlivosti, súd
vychádzal z ustanovenia § 80 odsek 1 zákona o Policajnom zbore v znení účinnom do 31.12.2014,

teda v čase spáchania skutku a realizovania výpovedí policajtov v prípravnom konaní i na hlavnom
pojednávaní, ako aj z ustanovenia § 129 odsek 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého zákaz výsluchu
svedkasuloženoupovinnosťoumlčanlivostisanevzťahujenasvedeckúpovinnosťtýkajúcusatrestného
činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona, pričom táto povinnosť sa týka podľa
§ 341 odsek 1 Trestného zákona prekazenia zločinu, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia

slobodyshornouhranicoutrestnejsadzbynajmenejdesaťrokov.Vzhľadomnato,žepôvodnebolskutok
obzvlášť závažným zločinom s hornou hranicou trestnej sadzby 15 rokov, nevzťahoval sa na policajtov
s poukazom na § 129 odsek 3 Trestného poriadku zákaz výsluchu z dôvodu im uloženej povinnosti
mlčanlivosti zákonom o Policajnom zbore, preto nebolo potrebné, aby boli policajti pred výsluchom
zbavení mlčanlivosti.

K uvedenej právnej argumentácii si súd dovoľuje podotknúť, že s účinnosťou od 1.1.2015 bolo
ustanovenie § 80 odsek 1 zákona o Policajnom zbore doplnené tak, že povinnosť mlčanlivosti policajta
sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.Taktiež súd vyžiadal od polície záznamy o služobných zákrokoch hliadok PMJ, ktoré vykonávali po
polnoci 17.10.2008 službu a zisťoval, akým spôsobom a na základe akých informácií hliadky postupovali
pri služobných zákrokoch, knihu služieb a knihu udalostí, z ktorých by bola preukázaná existencia

dôvodu na vykonanie služobného zákroku. Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave oznámilo, že požadované
písomnosti sa v súčasnosti na ich útvare nenachádzajú a tieto boli na základe návrhu dňa 2.6.2014
odovzdané na zničenie. Vo veci sa tak nepodarilo zabezpečiť žiaden nový dôkaz týkajúci sa dôvodnosti
služobného zákroku a strany opätovný výsluch policajtov nenavrhli. Vzhľadom na to, že po rozhodnutí
dovolaciehosúdusakokolnostiamdôvodnostislužobnéhozákrokunepodarilozabezpečiťžiadendôkaz,

nedošlo tak k žiadnej zmene skutočností, z ktorých pri vyslovení svojho právneho názoru k nezákonnosti
služobného zákroku vychádzal dovolací súd v rozsudku 4Tdo/92/2016 zo dňa 18.4.2018, preto je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom o tom, že z dôkazného stavu
pred rozhodnutím dovolacieho súdu nebola kvalifikovane preukázaná existencia dôvodného podozrenia
z páchania trestného činu, ktorá by policajtov oprávňovala vykonať služobný zákrok, a teda zastaviť
vozidlo s obžalovaným. Doplneným dokazovaním sa nepodarilo ani ustáliť okamih, od ktorého policajti

disponovali podozrením z páchania trestného činu. Nezákonnosť služobného zákroku potom zakladala
procesnú nepoužiteľnosť a nezákonnosť všetkých dôkazov zistených v súvislosti s týmto zákrokom,
vrátane ohliadky miesta činu s nálezom psychotropných látok, vyhodených obžalovaným.
Keďže súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v rozsudku
4Tdo/92/2016zodňa18.4.2018,konštatuje,žeakonezákonnýaprocesnenepoužiteľnývovecijedôkaz

o zaistení psychotropnej látky pri ohliadke miesta činu, keďže tomuto predchádzal nezákonný služobný
zákrok. Súd tak v konaní nemal zákonne preukázanú existenciu psychotropnej látky, ktorú obžalovaný
vyhodil z okna spolujazdca, teda nemal zákonnými a procesne prípustnými dôkazmi dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto obžalovaného v zmysle § 285 písmeno a) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to
v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku),

a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku), zákonný zástupca
obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku),

(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.