Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40Csp/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118200866
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118200866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom: Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: H. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX S., o 2.574,33 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi1.583,57EURs5,05%úrokomzomeškaniaročneod 31.3.2015
do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 72,60 EUR konanie z a s t a v u j e .

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 24%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 2.574,33 EUR s prísl. a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.02.2014
uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7133313, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú

sumu 3.000 EUR. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 96,27
EUR. Záväzok splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas nebol splnený. Žalovaný uhradil 1.416,43 EUR.
Žalobca listom zo dňa 27.01.2015 upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
Žalobca dňa 19.03.2015 úver zosplatnil.

2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: prehľad splátok a úhrad, Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky
zo dňa 03.02.2014, Predžalobná upomienka zo dňa 27.01.2015 s doručenkou. Oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.03.2015.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 16.01.2019 zobral žalobu v časti o zaplatenie
72,60 EUR späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.6. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti späť, súd v súlade s cit. zák. ust.
konanie v tejto časti zastavil.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: prehľadom splátok a úhrad,
Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 03.02.2014, Predžalobnou upomienkou zo dňa
27.01.2015 s doručenkou. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.03.2015.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili

dňa 03.02.2014 zmluvu označenú právnym predchodcom žalobcu o pôžičke, na základe ktorej poskytol
žalovanému celkovú sumu 3.000 EUR. Žalovaný mal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach vo
výške 96,27 EUR. Ročná úroková sadzba bola stanovená 32,00 %, RPMN 32,00 % a priemerná hodnota
RPMN 21,09 %. Žalovaný do podania žaloby uhradil nepravidelnými splátkami celkovo 1.416,43 EUR.

9. Podľa ust. § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

14.Podľaust.§53ods.3Občianskehozákonníka,akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

16. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkovýchnákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

20. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že
žaloba je v časti o zaplatenie 1.583,57 EUR dôvodná.

22. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 3.000 EUR. Súčasťou dohodnutých splátok úveru mali byť aj úroky - podľa
Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky vo výške 32 % ročne, na úhradu ktorých žalobca započítal časť

žalovaným uhradených splátok, súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj výškou takto dohodnutých
úrokov z úverov. Z internetovej stránky NBS http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-
sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank súd preveroval úrokové
miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do
5 rokov v období uzavretia zmluvy vo februári roku 2014 činil úrok maximálne 12,79 % p.a.. Z toho je

zrejmé, že úroky dohodnuté medzi účastníkmi zmlúv v danom prípade boli niekoľkonásobne (dva a pol
násobne)vyššieakoúrokyposkytovanýbankami.Ikeďsúdnepopieraarešpektujeskutočnosť,ževýška
úrokov u nebankových subjektov, akým bol aj právny predchodca žalobcu je logicky vyššia ako obvyklé
bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov môže byť u
nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca

tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetných úverových zmluvách. Dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak
je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov

(ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je
žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je
neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne
neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú

peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované
aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru 32 % ročne
za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto nemožno považovať za dôvodný ani
postup žalobcu, ktorý časť uhradených splátok žalovaným započítaval na úrok, na ktorý mu nárok
nevznikol.

24. Súd preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úrokov zamietol a pri
vyčíslení dlžných úverových istinách súd vychádzal z toho, že uhradené splátky žalovaného mali byť
celé započítané na úverové istiny bez úroku.

25. Žalovaný uhradil z poskytnutého úveru vo výške 3.000 EUR celkovo 1.416,43 EUR, rozdiel

predstavuje sumu 1.583,57 EUR, preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

26. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky

z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov. Pre určenie
počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená piatym dňom od podania
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na poštovú prepravu. Z uvedeného dôvodu má
žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho, t.j. od 31.03.2015. Súd zamietol nárok naúrokyzomeškaniazosumyprevyšujúcejpriznanéistiny,nakoľkodoomeškaniasplnenímneexistujúcich
záväzkov sa žalovaný dostať nemohol, keďže v prevyšujúcej časti požadovaných istín bola žaloba
zamietnutá.

27. Základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhov bola
0,05 %, výška úrokov z omeškania je teda v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o päť
percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba, t.j. 5,05 % ročne.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

30. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.574,33 EUR a súd mu priznal sumu 1.583,57
EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný v pomere 62 % a neúspešný v pomere 38 %. Z uvedeného

dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 % (62 % - 38 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).