Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202155
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713202155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený
splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX, XXX XX Z., štátny občan SR, o zaplatenie
1 874,22 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 593,34 € s 9 % úrokom z omeškania od
20.3.2013dozaplateniaatostým,žesúdpovoľujeodporcovidlhsplácaťpo50,-€mesačne,prvásplátka
splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastáva právoplatnosť

tohto rozsudku, každá ďalšia splátka splatná do konca kalendárneho mesiaca, s tým, že omeškania s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 28.3.2013 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 874,22 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 1 313,31 eur od 29.6.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že nadobudol
pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej „právny predchodca
navrhovateľa" alebo „pôvodný veriteľ„ alebo „banka") na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.6.2011 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok") a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca
uzavrel s odporcom dňa 2.5.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o
úvere"),ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcuvzneníichdodatkovanazáklade
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania

peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol,
že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - § 507
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím
porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka
navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1 874,22 eur, ktorá pozostáva z istiny
1 313,31 eur, riadneho úroku 307,16 eur, úroku z omeškania 253,75 eur v súlade s prílohou k zmluve

o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Po postúpení
pohľadávky neuhradil odporca nič. Navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom
29.6.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval
po navrhovateľovi bližšie uviesť čo konkrétne tvorí istinu, ako bol vypočítaný úrok z omeškania a

koľko splátok a v akej výške odporca celkovo zaplatil, ako boli tieto splátky započítané. Súd vyzval
navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho
táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov a pod.). Navrhovateľ zaslal
súdu výpis z účtu odporcu a oznámil, že istina vo výške 1 313,31 eur pozostáva z neuhradeného
úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Odporca dňa 2.5.2007 čerpal peňažné prostriedky v celkovej

výške 829,85 eur (25 000 Sk), odporca z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 236,51
eur, na istinu bola započítaná suma 234,59 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 1,92
eur. Odporcovi boli účtované poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky vo výške 165,94 eur,
zmluvnéúroky552,11eur.Úrokzomeškaniavovýške253,75eurbolvypočítanýsadzbou26,40%ročne
z výšky mesačnej splátky vynásobenej výškou sankčnej úrokovej sadzby delená počtom dní v roku a
vynásobená počtom dní odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačnej splátky do konca príslušného

obdobia. Úroková sadzba bola použitá vo výške 19,40 % a úrok bol rátaný z výšky poskytnutého úveru
mínus uhradené splátky vynásobené úrokovou sadzbou delené počtom dní v roku a násobené počtom
dní príslušného obdobia.

Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na pojednávanie nedostavili. Predvolaní na pojednávanie boli

riadne a včas, neúčasť ospravedlnili. Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.
bez prítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocnenca a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy s tým, že sa jedná o vec, zvážiac, že ide o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných
dôkazov.

Odporca sa k veci pred otvorením pojednávania nevyjadril, pojednávania, na ktoré bol predvolaný
riadne a včas sa zúčastnil.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.5.2007, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28.6.2011 a k
nej patriacou prílohou č. 1, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011, pokusom o zmier zo
dňa 12.3.2013, výpisom z účtu odporcu, výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.5.2007 súd zistil, že právny predchodca
navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca v postavení dlžníka podpísali zmluvu o
splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a
mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa čl. 1 bod 1 zmluvy o úvere dlžník vyjadril povinnosť
za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky

dohodnuté v zmluve a podľa bodu 3 je povinný splácať pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške
úrokov a poplatkov v súlade s úverovými podmienkami. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 829,85 eur (25 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako Miniúver do 10
minút,úrokovásadzbauvedenávzmluvebola19,40%pevnádokonečnejsplatnostiúveru,bezpoplatku
za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru 1,99 eur (60 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 33,16

eur (999 Sk), periodicita splátok istiny mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.6.2007,
konečná splatnosť úveru 20.4.2010, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca a ročná
percentuálna miera nákladov 27,22 %. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach
Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia zmluvou,
úverovými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002. V článku I.

bode 4 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v
periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien. Článok II. bod 2 je vyhlásením dlžníka, podľa ktorého
sa oboznámil s VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl.
II. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi

a to v tomto poradí. Čl. II bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny
predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník, s odkazom
na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Pod bodom 5 čl. II. je uvedené, že úverová zmluvanadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Súd v zmluve o úvere
nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.

Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie,
účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v
znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004, Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006 a Dodatku č. 5 účinného
od 1.12.2006. Podľa bodu 16.1.1. je klient povinný platiť banke poplatky za služby poskytované bankou
podľa sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v

príslušnej zmluve a podľa bodu 16.1.3. je banka oprávnená sadzobník kedykoľvek meniť s tým, že o
týchto zmenách je banka povinná klienta informovať zverejnením. Podľa bodu 16.3.1. okrem poplatkov
podľa sadzobníka je klient povinný bezodkladne uhradiť banke ďalšie náklady a výdavky, ktoré banke
vzniknú v súvislosti s uzatvorením, zmenami a ukončením zmluvného vzťahu. Všeobecné obchodné
podmienky neboli podpísané odporcom.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa
oznámil odporcovi, že postupuje pohľadávku vo výške 1 874,22 eur vyplývajúcu zo spotrebného
úveru č. XXXXXXXXX. Od okamihu doručenia oznámenia mal odporca uhrádzať uvedenú pohľadávku
postupníkovi. Doručenka súdu predložená nebola.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28.6.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1 má
súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupník, ktorým je navrhovateľ v
tomto konaní pohľadávku voči odporcovi v tomto konaní, a to v sume 1 874,22 eur.

Z pokusu o zmier zo dňa 12.3.2013 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku do

19.3.2013 v sume 2 075,97 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 1 313,31 eur, zmluvný/zákonný
úrok 201,75 eur, riadny úrok 307,16 eur, úrok z omeškania 253,75 eur.

Z Výpisu z účtu odporcu súd zistil, že úver bol odporcovi poskytnutý dňa 2.5.2007 vo výške 829,85
eur (25 000 Sk). Odporca do dňa postúpenia pohľadávky zaplatil veriteľovi celkom sumu 236,51 eur (7

125,10 Sk). Z výpisu súd ďalej zistil, že odporcovi boli účtované úroky, úroky z omeškania, poplatky za
vedenie účtu, poplatky za upomienky, pričom splátky odporcu neboli najskôr započítavané na istinu, ale
na úroky, poplatky, úroky z omeškania, až nakoniec na istinu.

Odporca vo výsluchu potvrdil, že si bral úver od pôvodného veriteľa, pri podpise zmluvy o úvere

dohodol iba výšku úveru 25 000 Sk, ostatné podmienky týkajúce sa úrokov, poplatkov, RPMN a splátok
dal do zmluvy pôvodný veriteľ, ktorý mu splátky strhával z účtu. Po postúpení pohľadávky nezaplatil
navrhovateľovi nič. Navrhovateľ žiadal povoliť splátky po 50 eur mesačne so splatnosťou vždy do konca
kalendárneho mesiaca.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

N. § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľ môže
svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2007 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je

spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2.
poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu
určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s
výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane

vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za
vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4.
členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie
alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti,
invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková

výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka
poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo

občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.
09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti,
ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd dospel k

záveru, že na daný právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť
vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov
podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď

niet pochýb o tom, že právny predchodca navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území
Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje
úveryaktorámánavýkončinnostípodľapísmena)ab)udelenébankovépovolenie,ktoréhopredmetom
podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z

údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ
podľa § 52 ods. 3 OZ, ale žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd aplikoval na vzťah účastníkov
zákon č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a ustanovenia Občianskeho zákonníka
vzťahujúcimi sa k ochrane spotrebiteľa. Zákon č. 258/2001 Z.z. k v odkaze pod čiarou pod 9) k § 5

zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48 Občianskeho
zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344 Obchodného
zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd
hodnotí sporný vzťah ako právny vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená
zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu,

aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného
zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj
absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah
účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach
nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral navrhovateľ, ktorý je bankou
a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona č. 150/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom v

čase uzavretia zmluvy o úvere) dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ako vyplynulo z výpovede odporcu, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
úver požadoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ na súkromné účely a mal postavenie spotrebiteľa.

Súd sa v prvom rade ex offo zaoberal tým, či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Návrh na
začatie konania bol podaný dňa 28.3.2013, konečná splatnosť úveru nastala v zmysle zmluvy dňa
20.4.2010, preto má súd preukázané, že pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná.K zaväzujúcemu výroku a zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej súd zdôvodňuje, že
vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba s časti. Z listinných dôkazov

(najmä zmluvy o úvere, výpisu z účtu odporcu, výsluchu odporcu) súd vyvodil ten skutkový stav,
že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 2.5.2007 zmluvu o splátkovom úvere.
Predmetnou zmluvou sa banka zaviazala odporcovi poskytnúť úver vo výške 829,85 eur (25 000 Sk) s
konečnou splatnosťou úveru do 20.4.2010 a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
a zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 33,16 eur (999 Sk). Súd mal za preukázanú

existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom
úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú" zmluvu, uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporcom, ktorej predtlač formulára mala banka už
pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, pričom odporca obsah zmluvy

nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda" v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do
zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou a odporca mal síce možnosť sa pred podpísaním
zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohol podmienky zmluvy individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch
sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu
ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v

písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu,
úroky, počet a termíny splátok istiny, meno a adresu spotrebiteľa, RPMN.

Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie
zmluvy, a to podľa výpisu z účtu odporcu, teda treba vyvodiť, že odporca podľa Zmluvy o splátkovom

úvere prijal dňa 2.5.2007 spotrebiteľský úver v sume vo výške 829,85 eur (25 000 Sk). Súd z výpisu
z účtu odporcu zistil, že odporca do dňa postúpenia pohľadávky uhradil pôvodnému veriteľovi sumu
236,51 eur. Súd má tak z predložených dokladov v konaní preukázané, že odporca pred aj po postúpení
pohľadávky uhradil veriteľovi celkom 236,51 eur, iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporcu
preukázané nebolo.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil istinu vo výške 1 874,22 eur, ktorá podľa jeho tvrdenia pozostáva z
neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Súd z listinného dôkazu - z výpisu z účtu
odporcu zistil, že odporca čerpal istinu vo výške 829,85 eur, vykonal úhrady vo výške 236,51 eur, boli
mu účtované úroky vo výške 307,16 eur, poplatky za vedenie účtu a za upomienky vo výške 165,94 eur

a úroky z omeškania vo výške 255,67 eur.

Súd z úverovej zmluvy vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2
ZoSÚ, ktorou sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom, pričom sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby.
Z právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi z platne uzavretej zmluvy medzi
účastníkmi podľa § 488 OZ vzniká právo na plnenie - pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí tejto sumy odporcovi, nakoľko
uvedené vyplýva z výpisu z účtu odporcu. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona o

spotrebiteľských úveroch aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať,
súdzaviazalodporcunasplneniepovinnostizaplatiťnavrhovateľoviistinuvsume593,34eur,vypočítanú
ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami s 9 % úrokom z
omeškania zo sumy 593,34 eur od 20.3.2013 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku z omeškania stanovenej

nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a vzhľadom k tomu, že z pokusu o
zmier bolo zistené, že navrhovateľ dal odporcovi lehotu na zaplatenie dlhu do 19.3.2013, súd priznal
úrok z omeškania od nasledujúceho dňa.

Súd sa ďalej zaoberal nárokom navrhovateľa na poplatky, úroky a úroky z omeškania. Ustanovenie

§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutáslužba. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Tieto

údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzatvárania, pričom
majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom.

Navrhovateľ účtoval odporcovi poplatky za vedenie účtu a za upomienky celkom vo výške 165,94 eur.
Vedením úverového účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom.

Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje
vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd má za to, že navrhovateľovi
nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere (výška poplatku 60,-Sk mesačne),
pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká odplatná služba alebo
protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia
o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil,

považoval súd podmienku za individuálne s odporcom nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 4 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa
neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je
podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym
úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s

dobrýmimravmi.Dlžníkaneplatnýprávnyúkonnezaväzuje,nevznikámupovinnosťniečodaťveriteľovia
z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového
účtu, aj keď je poplatok uvedený v zmluve. Súd navrhovateľovi nepriznal poplatky za upomienky, keďže
ide o poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, pričom podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských
úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve

o spotrebiteľskom úvere a navyše poplatok za upomienky má byť plnením, ktorý súvisí s vymáhaním
pohľadávky veriteľa a spotrebiteľovi sa za poplatok neposkytuje žiadne reálne plnenie, neposkytuje sa
mu za poplatok žiadna odplatná služba, ide o vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a preto
súd navrhovateľovi nárok na uvedené poplatky nepriznal.

Úrok je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý patrí veriteľovi /navrhovateľovi pri
pôžičke alebo z úveru. Je to cena peňazí. Možno ho medzi zmluvnými stranami dohodnúť, jeho výška
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, výška však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ
ide o úrok z peňazí, posúdenie primeranosti a nerozpornosti s dobrými mravmi /§ 3 OZ alebo obdobne
§ 265 Obchodného zákonníka pre podnikateľské vzťahy/ posudzuje sa jeho výška aj v závislosti od

dlžnej sumy a času, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté. Súd nepriznal navrhovateľovi ním
uplatnený nárok na úrok vo výške 307,16 eur. Úrok je príslušenstvom pohľadávky, za ktorý neposkytuje
navrhovateľ odporcovi žiadne plnenie, avšak navrhovateľ si uplatnil v konaní kapitalizovaný úrok. Súd
považuje za neprípustné, aby to isté príslušenstvo pohľadávky - úrok bolo opäť úročené a preto nie je
možné navrhovateľovi priznať kapitalizované úroky. Keďže navrhovateľ žiadal priznať úroky vypočítané

úročením úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a istiny, súd návrh v tejto časti zamietol.

Súd ďalej nepriznal navrhovateľovi ani nárok na úrok z omeškania vo výške 253,75 eur z dôvodu, že
navrhovateľ pre výpočet uvedeného úroku z omeškania použil nezákonnú výšku úrokovej sadzby 26,40
%. Uvedená výška úroku z omeškania je v rozpore s platnými právnymi predpismi predovšetkým s §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 Z.z.. Pre spotrebiteľa je výhodnejšie
použiť u úroku z omeškania občianskoprávne predpisy, ktoré nikdy nestanovovali úrok z omeškania vo
výške 26,40% ročne, vždy išlo o nižšiu výšku. Úrok z omeškania vo výške požadovanej navrhovateľom
je preto v rozpore so zákonom a preto ho súd navrhovateľovi nepriznal. Ak by súd priznal navrhovateľovi
ním uplatnené úroky z omeškania, išlo by o plnenie z neprijateľnej podmienky, ktorá je neplatná a zákon

právo na plnenie z neplatného právneho úkonu zo záväzkového vzťahu nepripúšťa.

U nároku navrhovateľa, uplatneného ako kapitalizované úroky a kapitalizované úroky z omeškania,
tieto navyše uplatnené v nezákonnej výške má súd za to, že v dôsledku neuvedenia v zmluve členenia
splátky podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem sumy celkovej mesačnej splátky aj vo výške z nej pripadajúcich na istinu, na výšku úrokov a
požadovania príslušenstva pohľadávky vyčísleného iba pevnou sumou, navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno na svoje tvrdenie, že mu patria požadované nároky. Z tak uplatneného práva na úroky, úroky
z omeškania nejde oddeliť to, čo je ešte na príslušenstve právom dovolené a čo už plnenie nedovolené,keďže obvykle banka započítava plnenia od dlžníka najprv na príslušenstvo pohľadávky a poplatky a až
potom na istinu, zrejme podľa ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /
adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom - spotrebiteľom
a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ

nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol predložený návrh
navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal,
či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 3 OZ.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v
predchádzajúcom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva,

neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to
na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá
pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa

predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť
pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd má za to, že pre spotrebiteľa ide o neprijateľnú podmienku čl. I. bod 1. zmluvy o úvere, podľa

ktorej dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť
úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve v spojení s podmienkou v bode 3, kde je
dlžník povinný splácať pohľadávku splátkami vo výške úrokov a poplatkov. Úroky sú splatné v posledný
deň kalendárneho mesiaca, u poplatku za vedenie účtu vo výške 60,-Sk splatnosť v zmluve uvedená
nie je. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné aké ďalšie podmienky má spotrebiteľ plniť. Nie je tak

zrejmé, za čo všetko má spotrebiteľ plniť, pričom ako vyplynulo z výpisu z účtu odporcu, odporcovi boli
účtovanéviacerépoplatkyneuvedenévzmluve-predovšetkýmpoplatkyzaI.,II.aIII.upomienku.Právny
úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Tieto poplatky
ani ďalšie plnenia nie sú v zmluve presne špecifikované a tu vzniká dodávateľovi priestor účtovať
spotrebiteľovi akékoľvek poplatky, čo aj dodávateľ vykonal a čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa. Zákon

o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je
nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by
pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve.
Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v
plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39

Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu
a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu
povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie
na poplatku za vedenie úverového účtu.

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným
veriteľom spotrebiteľovi v čl. II. bod. 3 veta prvá, spočívajúce vtom, že pôvodný veriteľ zrejme
vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval
spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia
zmluvy o úvere medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom.

Súd má za to, že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške podľa Obchodného zákonníka,
a teda vo výške ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná
o neprijateľnú podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho
práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva,konkrétne§517ods.2Občianskehozákonníkaaknemuvykonávaciemuprávnemupredpisunariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Dodávateľ tak účtoval odporcovi vyšší úrok z omeškania ako je prípustný
podľa občianskoprávnych predpisov. Podľa výpisu z účtu odporcu nezákonná výška úroku z omeškania

ovplyvňovala výšku úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ zo splátok
odpočítavalzdošlýchsplátoknajprvúroky,poplatky,úrokyzomeškaniaaažpotomistinu,čojevrozpore
s ustanovením § 566 OZ, keďže dlžník pre pripravený obsah zmluvy dodávateľom ani nemal možnosť
vyjednať poradie úhrady príslušenstva a poplatkov inak a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí
so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá,

pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na
úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru.

Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. I bod 4, ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z účtu
spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok podľa základných podmienok zmluvy a banke ďalej
umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu dlžníka s inkasom, ktorá má za následok

predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná,
čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a
podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch, poplatkoch, úrokoch z omeškania
za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez
toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene

dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že
Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval preto uvedenú zmluvnú podmienku za
neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže
zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene
písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene
tak, ako je to uvedené v podmienke čl. I bod 4 zmluvy o úvere, teda nedostatok písomnej formy o
zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou. Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou

istila, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky
za správu úveru a o poplatky za upomienky. Spotrebiteľ nemôže mať záujem na uhradení najprv úrokov,
poplatkov, nákladov banke a úroku z omeškania, a až potom istiny. Veriteľ stanovuje v zmluve poplatok
za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej odporcom poplatok za vedenie účtu, aj napriek
tomu, že odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani služby v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) zákona o

spotrebiteľských úveroch neposkytuje. Okrem uvedeného zdôvodnenia súd má za to, že v časti, ktorú
vyjadril dodávateľ slovne „ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti" je
právny úkon v tejto časti z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ neurčitý a nezrozumiteľný a preto
neplatný, pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle, k vzniku, zmene alebo zániku akých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje.

Takisto podmienka v článku II bod 4 je neprijateľnou o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka je neprijateľná podmienka z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie a zo strany

navrhovateľa nebolo preukázané, že podmienka bola individuálne so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle
§ 53 ods. 3 OZ, čo sa premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40
% ročne. Takto stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym
nevýhodným. Súd má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná
podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností

z úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 52
ods. 2 OZ obchádzaním zákona a v zmysle § 39 OZ neplatná.

Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume
50 eur mesačne, prvá splátka splatná do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho poprávoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca, a
to s ohľadom na jeho finančné pomery a majúc za to, že nebude ani upreté právo veriteľa na plnenie
od dlžníka v primeranej lehote.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Odporca nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti navrhovateľovi. Miera úspechu odporcu
predstavuje 68,34 % a u navrhovateľa 31,66 %, čo znamená, že čistý úspech odporcu je vo výške
36,68 %. Úspešný odporca výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje a preto mu ju súd
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 160 ods. 2 O.s.p., ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba
ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný

poriadok.