Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817203813
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817203813.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a
sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Advocate, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č.
XXX, o vymoženie sumy 379,- EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Vranov nad Topľou č.k. 7Er/655/2017 - 12 zo dňa 06. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd prvým výrokom nevylúčil súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, z vykonávania exekúcie, s

odkazom na § 30 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že bývalý zamestnanecký
pomer súdneho exekútora k oprávnenému samo osebe nezakladá dôvod na vyslovenie zaujatosti
súdneho exekútora. Druhým výrokom exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.
EX 346/17. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 02.05.2016 sp. zn. SRSAspA 00203/16, pričom nárok

oprávneného vychádzal zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou
dňa 19.12.2013. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“), opierajúc sa
o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenia sp. zn. 6Cdo/1/2012, 3Cdo/122/2011,

6Cdo/135/2012, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom podľa § 44 ods. 2, 3
Exekučného poriadku, exekučný súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu,
na základe ktorej medzi zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že rozhodcovská
zmluvauzavretámedzioprávnenýmapovinnouzároveňsozmluvouoúverejetypizovanouštandardnou
zmluvou, pričom spotrebiteľ, povinná, nemala možnosť ovplyvniť obsah predloženej zmluvy. Nemožno je
preto považovať za individuálne vyjednanú. Dojednanie takejto rozhodcovskej zmluvy spolu so zmluvou

o úvere tak posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Spotrebiteľovi bola postupom oprávneného odopretá ochrana, ktorú poskytujú ustanovenia § 52 a nasl.
OZ a Smernice Rady. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu,
čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť, nezáväznosť rozhodcovského rozsudku predloženého
ako exekučný titul. Z týchto dôvodov exekučný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil

preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného
titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba
povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádzal konanie o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore

s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť,

že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. V danej
veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v
zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania a odvolacích námietok (§

379 a § 380 CSP) odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie len čo do výroku, ktorým súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie vo výroku, ktorým
exekučný súd nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava,
z vykonávania exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť samostatne.

5. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že
exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku,
ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd
oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo

veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia
nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu

nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistenciarelevantnejokolnosti,sozreteľomnaktorújenútenývýkon
rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

6. K námietke, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy,
na samostatnej listine, podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom exekučný súd túto skutočnosť
neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza, že z exekučného spisu, ako aj z
odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal

platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je súčasťou súdneho spisu. Táto
námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

7. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa úveru
a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových
zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.8. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

9. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam zistenie, že rozhodcovská zmluva, uzavretá
zároveň so Zmluvou o úvere č. 802102460 dňa 19.12.2013, nebola platne uzavretá, a teda nebola
spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať.

Rozhodcovská zmluva, resp. akýkoľvek iný právny úkon, ak má byť považovaný za platne uzavretý,
musí byť prejavom zmluvnej autonómie, t.j. výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodná vôľa
zároveň vyžaduje informáciu o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informáciu o tom, čo
konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Forma uzavretej rozhodcovskej zmluvy

svedčí záveru, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu. Ide o typovú formulárovú
zmluvu, ktorá bola povinnej predložená zároveň so Zmluvou o úvere, bez možnosti zmeny jej
obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným

právom osoby na súdnu ochranu.

12. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak sú hlavný zmluvný vzťah (zmluva o
úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrené na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť
súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne

preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Charakteristickou črtou individuálne
nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru
naformulovaná,bezmožnostizmenyjejobsahu,pričompovinnávpozíciispotrebiteľanemalamožnosťsi
rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu.

To je aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom
majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď

rozhodcovská zmluva pripúšťala možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve
ide aj vtedy, ak spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj pokiaľ ide o tzv.

nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer
s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne
uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla všeobecný súd. Odvolací súd nepochybuje o tom, že
spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj rozhodcovské

konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a
v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú
praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

14. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktorézakladá, t.j. či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinná ako spotrebiteľ v
takejto situácii nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde.

15. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Formulárová rozhodcovská zmluva,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky
neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje aj

stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v
ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá
priznávaprávomocpresporyvyplývajúcezuzavretejzmluvysúduvmiestesídladodávateľa,čipredajcu,
spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným
na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa,
je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle

veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako
neprijateľná. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa
kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Zároveň je tiež možné takúto
zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná jej neplatnosť
podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53

ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ.

16. Je nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne
zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovská zmluva nedohodnutá
individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej
súčasťjezatýchtopodmienokneplatná.Rozhodcovskýrozsudokpredloženýoprávnenýmakoexekučný

titul bol vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť a nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto
skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v
tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku
zo dňa 02.05.2016 sp. zn. SRSAspA 00203/15 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti

vymôcťpohľadávkuvočipovinnejprostredníctvomžalobypodanejnavšeobecnomsúdeniesúdotknuté.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolaním napadnuté uznesenie exekučného
súdu vo výroku, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ako vecne správne potvrdil.

20. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami. Neplatná rozhodcovská zmluva nie je spôsobilá založiť právomoc
akéhokoľvek rozhodcovského súdu, preto odvolací neskúmal splnenie podmienok v zmysle § 73 ods.
5, 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

21. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (analog. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 44 ods. 4 Exekučného
poriadku).22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).