Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010339
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317010339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Jozefa Piknu a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému K. O. pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 19.09.2018, č. k. 2T/72/2017 - 263 na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.03.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný K. O., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom L., t.

č. ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová v inej trestnej veci,
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 5, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per
analogiam, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta zo dňa 19.9.2018, č. k. 2T/72/2017 - 263 uznal
obžalovaného K. O. za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4

písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že
dňa 07.01.2015 v presne nezistenom čase v dobe od 09.00 hod. do 12.30 hod. v obci K. X. odomkol
bránku kľúčom zaveseným na bránke z vnútornej strany, dostal sa do dvora rodinného domu číslo XXX,
následne nezisteným spôsobom otvoril okno v zadnej časti domu, vošiel do domu, kde na chodbe zo
šatníka odcudzil pánske hodinky zo žltého kovu so štyrmi diamantovými kamienkami, pánsku retiazku

zo žltého kovu, obrúčku zo žltého kovu, tri páry dámskych náušníc zo žltého kovu, dámsky náramok
zo žltého kovu, predmety zo strieborného kovu nachádzajúce sa v skrini v detskej izbe a to náhrdelník
s príveskom v tvare krížika, 5 kusov prsteňov, 4 kusy dámskych náramkov, 3 páry náušníc, ďalej
odcudzil notebook značky Asus čiernej farby, ktorý bol položený v kuchyni na stole, fotoaparát značky
Sony, červenej farby. nachádzajúci sa v zásuvke šatníka na chodbe, čím P. X. nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bytom K. X. XXX, spôsobil podľa odborného vyjadrenia odcudzením vecí škodu spolu vo výške 3.437
Eur, hoci bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona

odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod spisovou značkou 2T 267/2008 zo dňa 19.05.2014
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava pod spisovou značkou 6To 65/2014 zo dňa 14.08.2014,
právoplatným dňom 14.08.2014.Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38
ods. 5, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanému uhradiť spôsobenú škodu P. X., nar. X.X.XXXX, bytom K. X. č. XXX, podľa odborného
vyjadrenia v celkovej výške 3.437,- eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného P. X. so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
K výroku o vine obžalovaného okresný súd uviedol :

Obžalovaný K. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku učinil vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa cíti byť vinným. Súd po splnení zákonných
podmienok v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku a vzhľadom aj na stanovisko prokurátora prijal
vyhlásenie obžalovaného, že zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

na skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe sa cíti byť vinným. Súd zároveň vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný doznal k žalovanej trestnej činnosti, sa nevykoná. Súd
mal za preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu a takýmto konaním spôsobil poškodenému P.
X. väčšiu škodu. Okrem toho čin spáchal závažnejším spôsobom konania, vlámaním a zároveň týmto
úmyselným konaním bez povolenia oprávnenej osoby, vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním

prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu. Zavinenie v konaní obžalovaného súd vyhodnotil ako
úmyselné.
K výroku o treste okresný súd uviedol :
Obžalovaný K. O. z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ bol 11-krát súdne trestaný.
Naposledy bol odsúdený cudzozemským súdom Landesgericht Korneburg sp. zn. 601 HV 19/2015t

dňa 26.11.2015, právoplatný dňa 03.03.2016 na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Ntc/18/2016 zo dňa 27.09.2016 bol uznaný rozsudok Krajinského súdu
Korneburg, sp. zn. 601 HV 19/2015t dňa 26.11.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho krajinského
súdu Viedeň zo dňa 03.03.2016, sp. zn. 18Bs 19/16z, ktorým bol K. O. uznaný za vinného zo spáchania
závažnej profesijnej krádeže vlámaním v rámci organizovanej skupiny, za ktorý mu bol uložený trest

odňatiaslobodyvovýmere6rokov.TýmtorozsudkommubolajnariadenýnaúzemíSlovenskejrepubliky
vykonať zvyšok uvedeného trestu odňatia slobody.
Súd pri úvahe o treste prihliadol na ustanovenie § 34, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38
ods. 5, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a súčasne dospel k záveru, že uloženie trestu
odňatia slobody za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona v trestnej sadzbe od 6 rokov

a 6 mesiacov až do 10 rokov, by vzhľadom na okolnosti a charakter trestnej činnosti obžalovaného
bolo neprimerane prísne. Súd v danom prípade použil pri ukladaní trestu inštitút mimoriadneho
zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, konkrétne ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého ho
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd predovšetkým

prihliadol na učinené vyhlásenie obžalovaného o vine. Vyhlásenie viny obžalovaným v súlade s podanou
obžalobou, ktoré súd za splnenia zákonných podmienok, ak prijme je nenapadnuteľné odvolaním.
Takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania
obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie. Prvostupňový súd zastáva ten právny
názor, že vyhlásením viny obžalovaným, ktoré je neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre

mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v
súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Súd z uvedeného dôvodu pri
posudzovaní výmery trestu odňatia slobody za dodržania princípu spravodlivosti ukladaného trestu uložil
obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody a
to trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia. Tento druh a výmera trestu dostatočne spĺňa účel zabezpečenia ochrany
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ako aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a
na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu
primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol :

Prvostupňový súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu P. X. v celkovej výške
3.437,- Eur, podľa zadováženého odborného vyjadrenia. Súd poškodeného s nárokom na náhradu
zvyšnej škody, ktorú si uplatňoval nad rámec konštatovanej škody v obžalobe, odkázal za účelom jej
uplatnenia na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o treste (č. l. 260), ako
i obžalovaný čo do výroku o vine a treste (č. l. 260, 270, 274).
Prokurátor podané odvolanie dňa 17.10.2018 vzal späť, čo okresný súd uznesením zo dňa 23.10.2018

č. k. 2T/72/2017 - 271 zobral na vedomie.
V písomne odôvodnenom odvolaní obžalovaný uviedol, že uložený trest je neprimerane vysoký
vzhľadom na vykonávaný trest odňatia slobody 6 rokov nepodmienečne, ktorý aktuálne vykonáva. Tento
rozsudok vyniesol cudzozemský súd v Korneburgu a rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
3Ntc/18/2016 zo dňa 27.09.2016 bol uznaný. Nakoľko bol do Slovenskej republiky vydaný vykonávať

trest, resp. zvyšok trestu Krajinského súdu Korneburg, sp. zn. 601 HV 19/2015t v spojení s rozsudkom
Najvyššieho krajinského súdu Viedeň zo dňa 03.03.2016, sp. zn. 18Bs 19/16z a doposiaľ sa nevzdal
zásady špeciality, žiadal Krajský súd v Trnave, aby konanie zastavil až po dobu pokiaľ nebude tento
trest vykonaný.
Dňa 30.10.2018 bolo odôvodnenie odvolania obžalovaného doplnené prostredníctvom jeho obhajkyne,
v ktorom odôvodnení uviedla, že obžalovaný sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku, ktorý bol

kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a to najmä s poukazom na ustanovenie § 38
ods. 1 Trestného zákona, pripravovanú novelu trestného zákona ako i zásadu primeranosti trestania.
Bez ohľadu na právnu kvalifikáciu skutku sa však uložený trest obžalovanému javí ako neprimerane
prísny, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Obžalovaný

sa k spáchaniu inkriminovaného skutku priznal, čím prevzal zodpovednosť za svoje konanie, ktoré tiež
úprimne oľutoval, počas celého trestného konania poskytoval príslušným orgánom potrebnú súčinnosť
a svojím konaním nespôsobil vysokú škodu. Obžalovaný je ešte stále mladý človek, ktorý má celý
život pred sebou, a vysoký trest odňatia slobody by mu výrazne sťaží možnosť založenia si rodiny.
Okrem toho obžalovaný v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody vo výške 6 (šesť) rokov, ktorý

mu bol uložený rozhodnutím Krajinského súdu Korneuburg zo dňa 26.11.2015, pričom vo vzťahu k
predmetnémurozhodnutiu,ktorébolovydanésúdominéhočlenskéhoštátuEurópskejúnie,niejemožné
použiť ustanovenia o súhrnnom treste podľa Trestného zákona. Obžalovanému bol preto zo strany súdu
prvého stupňa uložený samostatný trest, hoci v prípade ak by predchádzajúce odsúdenie nastalo v
Slovenskej republike, prichádzalo by do úvahy nielen uloženie súhrnného trestu, ale aj použitie inštitútu

upustenia od uloženia súhrnného trestu v zmysle ustanovenia § 44 Trestného zákona. V tejto súvislosti
obhajoba poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 - 85
(neprimeranosť trestu).
Obžalovaný sa preto domnieva, že pri rozhodovaní o treste by malo byť prihliadnuté na všetky uvedené
skutočnosti ako na okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods.

1 Trestného zákona z dôvodu neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom. Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností a vykonaných dôkazov obžalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil v prospech obžalovaného, a to tak, že
ho uzná za vinného z prečinu krádeže a uloží mu trest, ktorý nie je spojený s odňatím slobody.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené

zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie

proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil zástupca krajskej prokuratúry,
obžalovaný a obhajca obžalovaného.
Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomne uvedených dôvodov odvolania.
Obžalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že podal dovolanie vo veci uznaného rozsudku z dôvodu
nedodržania zásady špeciality, navrhuje aby bolo toto konanie zrušené.K odvolacím námietkam obžalovaného:
Odvolací súd nepreskúmaval skutkové zistenia ani právnu kvalifikáciu, ako sa jej domáhal obžalovaný
a to z toho dôvodu, že prvostupňovým súdom prijaté vyhlásenie o vine, ktoré obžalovaný urobil, je v

zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku nenapadnuteľné odvolaním a ani dovolaním, okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku, o čom bol obžalovaný za prítomnosti svojho obhajcu
na hlavnom pojednávaní predsedom senátu riadne poučený.
Vo vzťahu k obžalovaným uvádzanému návrhu na zrušenie tohto konania z dôvodu neakceptovania
zásady špeciality, nakoľko aktuálne vykonáva zvyšok trestu uložený mu cudzozemským súdom, ktorý

bol uznaný Krajským súdom v Trnave a obžalovaný sa doposiaľ nevzdal zásady špeciality, odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 549/2011 Z. z. - o uznávaní a výkone
rozhodnutí so sankciou odňatia slobody v EÚ, podľa ktorého ak bola osoba odovzdaná do Slovenskej
republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak osoba súhlasila s odovzdaním výkonu rozhodnutia do
Slovenskej republiky. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 3Ntc/18/2016 - 79 zo dňa 27.9.2016 (tretí
odsek odôvodnenia na str. 2) vyplýva, že odsúdený K. O. súhlasil s výkonom zvyšku trestu v Slovenskej

republike. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k menovanému obžalovanému sa zásada špeciality ani
v tomto konaní neuplatňuje.
Odvolací súd má za to, že okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre
ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie a uložil
zákonný a primeraný trest a to i aplikáciou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona,

čo podľa názoru odvolacieho súdu aj dostatočne odôvodnil.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.
Ajpodľanázoruodvolaciehosúdubolavzhľadomnavšetkyokolnostiprípadumožnáprimeranáaplikácia
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam (ako to má na mysli stanovisko Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016).
Potom ako bola dolná hranica trestnej sadzby zvýšená o jednu polovicu podľa § 38 ods. 5 Trestného
zákona (z dôvodu opätovného spáchania zločinu) na 6 rokov a 6 mesiacov, bolo možné aplikáciou §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona znížiť túto dolnú hranicu o jednu tretinu až na 4 roky a
4 mesiace.

Okresný súd správne rozhodol, keď s ohľadom na okolnosti a charakter trestnej činnosti obžalovanému
uložil trest vo výmere 5 rokov, pričom aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade by nebolo
primerané a spravodlivé ukladať trest na celkom spodnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby
a to najmä s ohľadom na trestnú minulosť obžalovaného (doposiaľ 11-krát súdne trestaný). Uložený
trest v uvedenej výmere nemožno považovať za neprimerane prísny ale naopak za primeraný z

hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Tento druh a výmera trestu dostatočne spĺňa účel
zabezpečenia ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ako aj vytvorenie podmienok na
nápravu páchateľa a na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.
Keďže však k aplikácii mimoriadneho zníženia dolnej hranice trestnej sadzby v zmysle stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 prichádza analogicky, bolo

potrebné, aby výrok o treste rozsudku prvostupňového súdu obsahoval za „§ 39 ods. 2 písm. d), ods.
4“ aj slovné spojenie „per analogiam“.
Taktiež vo výroku o treste predmetného rozsudku absentovalo uvedenie „§ 41 ods. 1 Trestného zákona“
a slovo „úhrnný“, aby bolo zrejmé, že súd ukladal predmetný trest ako trest úhrnný, nakoľko súd
odsudzoval páchateľa za dva trestné činy.

Zvyššieuvedenýchdôvodovkrajskýsúdvzmysle§321ods.1písm.d)(akbolonapadnutýmrozsudkom
porušené ustanovenie Trestného zákona), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo
výrokuotresteaspôsobejehovýkonuapodľa§322ods.3Trestnéhoporiadkurozhodolsámrozsudkom
o treste s tým, že výrok o treste uvedený v rozsudku prvostupňového súdu modifikoval doplnením vyššie
uvedených chýbajúcich ustanovení.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.