Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210522
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114210522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobkyne U. E., Q.. Ď.,

Š. X. K. Q., C. K. XX, K., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom
Piaristická46,Trenčín,IČO36837857protižalovaným1/Ľ.E.O.,Š.X.K.Q.,C.K.XX,K.,2/Všeobecná
úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155, zastúpenému ČERNEJOVÁ
& HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO 36 857 513, 3/ C. Š.,
Š. X. K. Q., C. E. N. XXX, E. N., o určenie neplatnosti zmlúv o záložnom práve takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému 2/ trovy právneho zastúpenia v sume 502,17 € na účet
zástupcu žalovaného 2/ ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského
7, Bratislava, IČO 36 857 513, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému 1/ a 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhalaurčenia,žezmluvaozriadenízáložnéhoprávač.Z722332-12
zo dňa 03.10.2012 uzavretá medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom,
predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia

pohľadávky vo výške 25.468,50 € zo zmluvy o úvere č. Z 722332-12 zo dňa 04.10.2012, ktorá bola
uzatvorená medzi žalovaným 3/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako veriteľom, kde predmetom záložného
práva sú nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín na LV č. XX, obec
K., k. ú. K., ako rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely registra C KN č. XXXX/X,
pozemok parcely registra C KN č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, pozemok parcely registra C KN č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2,
je neplatná a určenia, že zmluva o zriadení záložného práva č. Z 946285 - 13 zo dňa 27.05.2013

uzavretá medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, predmetom ktorej
bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky vo
výške 30.188,50 € zo zmluvy o úvere č. U 946285-13 zo dňa 29.05.2013, ktorá bola uzatvorená
medzi žalovaným 3/ ako dlžníkom a žalovaným 2 / ako veriteľom, kde predmetom záložného práva
sú nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín na LV č. XX, obec K., k.ú.
K., ako rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely registra C KN č.
XXXX/X, pozemok parcely registra C KN č. 2155/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2, pozemok parcely registra C KN č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere XXX
m2 je neplatná. Uviedla, že so žalovaným 1/ uzavrela dňa XX.XX.XXXX manželstvo. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného 1/ teda vzniklo v roku XXXX a jeho rozsah nebol
následne modifikovaný. Na základe uznesenia Ľudového súdu v Trenčíne č. 80/57 zo dňa 21.12.1957povolil vklad vlastníckeho práva v pozemkovej knihe pod číslom XXX a XXX, podiely vedené pod C.
X parc. č. XXX, k.ú. K. v prospech žalovaného 1/ z titulu kúpy, čiastočne pozemkoknižne prevedenou.
Na základe uznesenia Okresného súdu v Trenčíne č. 821/63 zo dňa 21.05.1963 nariadil v pozemkovej

knihe k.ú. K., parc. č. XXX, vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/. Žalovaný 1/ na základe
rozhodnutia rady Miestneho národného výboru č. 54/1961 o povolení stavby na pozemku parc. č.
XXX/X zo dňa 14.03.1961 nadobudol nehnuteľnosť, stavbu rodinného domu. Dňa 03.10.2012 bola bez
vedomia žalobkyne uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. Z 722332-12 medzi žalovanými
1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných

strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 25.468,50 € zo zmluvy
o úvere zo dňa 04.10.2012, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 3/ ako dlžníkom a žalovaným 2/
ako veriteľom. Dňa 27.05.2013 bola bez vedomia žalobkyne uzavretá zmluva o zriadení záložného
práva č. Z 946285-13 medzi žalovanými 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom,
predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia
pohľadávky vo výške 30.188,50 € zo zmluvy o úvere zo dňa 29.05.2013, ktorá bola uzavretá medzi

žalovaným 3/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako veriteľom. Nakoľko 1/2 predmetných nehnuteľností
jednoznačne patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na vznik záložného ručiteľského
záväzku bol potrebný súhlas žalobkyne, ktorý však nebol udelený, dovolala sa žalobkyňa v súlade
s § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka relatívnej neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva č. Z 722332 - 12 zo dňa 03.10.2012 listom zo dňa 13.05.2014 adresovaným žalovaným

1/ a 2/ a zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 946285-13 zo dňa 27.05.2013, a to listom zo dňa
13.05.2014 adresovaným žalovaným 1/ a 2/, čím došlo riadne a včas k hmotnoprávnemu uplatnenie
relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných
zmlúv odôvodnila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.1998 sp. zn. 5Cdo
60/98. Pri určovacích žalobách sa zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam, a teda je možné

uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.

Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 06.10.2014 uviedol, že vo veci úverových zmlúv prišla za ním dcéra,

tvrdila mu, že potrebuje pomôcť kvôli peniazom, a teda aby jej podpísal papiere. Babke (žalobkyni) nič
nehovoril, aby si nerobila starosti. Sľubovali mu, aby sa nebál, že nepríde o chalupu. S babkou vôbec
nejednali a papiere, ktoré podpísal mu dcéra nedala.

Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 14.10.2014 uviedol, že listinné dôkazy predložené žalobkyňou sú

nečitateľné, a preto nepreskúmateľné. Ich nečitateľnosť neumožňuje žalovanému 2/ poskytnúť vo veci
riadne vyjadrenie. Mal zato, že žalobkyňa nepreukázala existenciu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len BSM) ak táto vyplýva len zo žalobkyne ničím nepodložených tvrdení. Ďalej
poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu pre potrebu
súdneho rozhodnutia o neplatnosti napádaných záložných zmlúv, a teda opodstatnenosť určovacej

žaloby. Mal zato, že kogentné predpoklady pre určovaciu žalobu nie sú splnené a žaloba je v tomto
smere neopodstatnená. Určovacia žaloba má slúžiť na to, aby sa predišlo porušeniu určitého práva a
vytvorí sa pevný základ právnych vzťahov, ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných budúcich sporov
účastníkov. Ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. navyše stanovuje podmienku pre prípustnosť určovacej
žaloby, ktorou je existencia naliehavého právneho záujmu a dôkazná povinnosť na jeho preukázaní

leží na strane žalobkyne. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s
vyriešením otázky, či žalobou s daným petitom možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne
aleboneistotyvprávnomvzťahu.Bezpreukázanianaliehavéhoprávnehozáujmusúdnemôžeurčovacej
žalobe vyhovieť. Možno preto konštatovať, že naliehavý právny záujem nie je daný v prípade, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti predmetného právneho vzťahu.

Z petitu žaloby vyplýva, že cieľom žalobkyne je dosiahnuť neplatnosť dvoch záložných zmlúv k
nehnuteľnosti.Zároveňvšakplatí,ževkatastrinehnuteľnostíjeuvedenýakovýlučnývlastníkzaložených
nehnuteľností žalovaný 1/. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek rozhodnutie súdu v tejto veci nebude
mať schopnosť odstrániť pochybnosť o tom, či záložné právo na založených nehnuteľnostiach existuje,
pretože rozhodnutie o neplatnosti záložných zmlúv neznamená, že na založených nehnuteľnostiach

nebolo, respektíve nie je zriadené záložné právo. Zdôraznil, že výrok o neplatnosti záložnej zmluvy
je pre rozhodnutie katastrálneho odboru príslušného Okresného úradu o výmaze záložného práva
nedostatočný a je pre účely odstránenia tvrdených pochybnosti medzi stranami absolútne neužitočný.
Určenie neplatnosti napádaných záložných zmlúv nebude schopné odstráni neistotu v právnom vzťahuúčastníkov konania a určovacia žaloba podaná žalobkyňou v tomto prípade žiadnym spôsobom neslúži
potrebám praktického života a spornosť v právnom vzťahu medzi jeho účastníkmi ani čiastočne nerieši.
Mal zato, že súd by mal žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietnuť. Ďalej

uviedol, že z doterajšieho dokazovanie nevyplýva záver o tom, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet
záložného práva, sa nachádzajú v BSM. Žalobkyňa pri konštatovaní, že založené nehnuteľnosti sa
nachádzajú v BSM, vychádza z chronológie udalostí, ktoré nadobudnutiu vlastníctva žalovaného 1/
k založeným nehnuteľnostiam predchádzali. Poukázal na to, že samotné nadobudnutie určitej veci
počas trvania manželstva nemá automaticky za následok vznik BSM ku každej takto nadobudnutej

veci. Podľa žalovaného 2/, doteraz prezentované dôkazy nasvedčujú skôr záveru o neexistencii BSM
k založeným nehnuteľnostiam a dá sa vyvodiť, že založené nehnuteľnosti boli nadobudnuté výlučne
žalovaným 1/. Žalovaný 1/ a najmä žalovaný 2/ pri uzatváraní oboch napádaných záložných zmlúv
nemali ani objektívne nemohli mať vedomosť o údajnej bezpodielovej forme spoluvlastníctva manželov
k predmetu záložného práva. Z výpisu z LV č. XX pre okres R.Č., obec K., k.ú. K. totiž nepochybne
vyplýva, že žalovaný 1/ v čase uzatvárania záložných zmlúv bol a stále je výlučným vlastníkom tam

uvedených nehnuteľností. Akúkoľvek formu alebo podobu vlastníckeho vzťahu žalobkyne k predmetným
nehnuteľnostiam z listu vlastníctva nemožno odvodiť. Výlučné vlastníctvo žalovaného 1/ k predmetu
záložného práva vyplýva aj z napádaných záložných zmlúv. V bode 5.1 žalovaný 1/ vyhlásil, že je
vlastníkom nehnuteľností a jeho vlastnícke právo nie je nikým spochybnené. Žalovaný 1/ svoj výlučný
vlastnícky statusu k zálohu nepriamo potvrdil aj v bode 5.3, podľa ktorého na zálohu neviaznu žiadne

záložné práva, vecné bremená alebo iné ťarchy, ani iné práva tretích osôb s výnimkou tých, ktoré
sú špecifikované v LV č. XX. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že konanie žalobkyne nesie výrazné znaky
rozporu s dobrými mravmi a takéto zneužívanie práva by nemalo požívať súdnu ochranu. Považoval za
nepochopiteľné, prečo žalobkyňa poukazuje na takmer 60 rokov trvajúcu existenciu BSM k založeným
nehnuteľnostiam,keďzacelýtentočasneiniciovalapredpríslušnýmiúradmikonanie,ktorýmbydosiahla

súlad tejto tvrdenej skutočnosti (existenciu BSM) so zápisom na LV. Je slobodným a neobmedzeným
prejavom vôle žalobkyne také konanie, keď táto úmyselne a vedome udržiava zápis vo verejnom registri
vo forme, ktorá je podľa jej tvrdenia v nesúlade so skutočnosťou. S poukazom na dlhodobé a vedomé
udržiavanie nepravdivého a voči tretím stranám zavádzajúceho skutkového stavu je presvedčený, že
takéto konanie žalobkyne je zjavne rozporné s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu vyhovujúce žalobe by

mohlo mať za následok aj vznik situácie, kedy by dobromyseľné tretie osoby boli opakovane uvádzané
do omylu práve z dôvodu existujúceho na strane samotnej žalobkyne. Žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania.

Žalovaný 3/ v podaní zo dňa 10.10.2014 uviedol, že na zobratí úverov sa dohodol s dcérou žalobkyne

a žalovaného 1/ T. U., ktorá mu povedala, že za finančné prostriedky z úveru si chce kúpiť byt, pričom
úver bude splácať ona, keďže nespĺňala podmienky banky na poskytnutie úveru a s tým, že úver by
si do jedného roka prepísala na seba. Preto požiadal žalovaného 2/ o poskytnutie úveru, ktorý mu bol
poukázaný na jeho bankový účet a všetky tieto finančné prostriedky následne previedol na účet T. U..
Niekoľko splátok bolo splatených, ďalej už T. U. úver nesplácala. Oslovil preto jej rodičov, ktorí spočiatku

prisľúbili to, že niekto z rodiny prevezme predmetný úver, avšak nestalo sa tak. Keď ich opätovne
kontaktoval,oznámilimu,žecelúvecdalinasúd.Nesúhlasilstým,žejevnávrhuoznačenýakožalovaný
3/ s tým, že žiadnu zmluvu o zriadení záložného práva nedojednával, nebol jej účastníkom, nepodpísal
ju a ani k nej nepristúpil, nie je teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Predmetné zmluvy o zriadení
záložného práva boli uzavreté medzi žalovaným 1/ a 2/, a teda títo majú pasívnu vecnú legitimáciu v

konaní. Žiadal, aby súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie návrh v časti týkajúcej sa jeho
ako žalovaného 3/ zamietol.

Žalobkyňanapojednávanídňa13.01.2015uviedla,žeotomnevedela,dozvedelasaoúvereazáložnom
práve asi v roku 2013 až po tom, ako im žalovaný 3/ priniesol papiere ohľadom neplatenia úverov. Z

papierov, ktoré im žalovaný 3/ doniesol, sa vyľakala, že im zoberú dom. Úver bol písaný na žalovaného
3/ a on to nesplácal. Žalovaný 1/ tiež nevedel čo podpísal a takto ich dcéra doviedla. Tvrdila, že nič
nepodpísala, o ničom nevedela a žiadne papiere nevidela. Dcéra asi o tom hovorila iba žalovanému 1/,
jej nič nesľubovala.

Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 13.01.2015 uviedol, že keby vedel, že tam figuruje iná osoba ako
jeho dcéra, tak ju nepodpíše. Žiadal dcéru, aby mu ukázala papiere, ktoré podpísal, ale doteraz mu ich
neukázala. Svojej dcére veril, ale ona ich oklamala. Uviedol, že podpísal jednu zmluvu, ale nepamätalsi, či podpísal jednu alebo dve listiny, či to bolo jeden krát alebo dva krát. Zmluvu podpísal na katastri
nehnuteľností, kam ho viezla dcére so žalovaným 3/, ktorý zostal v aute. Bol teda s dcérou na katastri.
Listinu podpísal preto, lebo dcére veril a nečítal to, čo mu dala podpísať. Predmetnú listinu mu podstrčila

s tým, aby ju podpísal. Potvrdil, že podpis na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
Z 946285-13 zo dňa 29.05.2013 a podpis na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z
722332-12 zo dňa 04.10.2012 je jeho s tým, že tento podpis nebol osvedčovaný. Nevedel si spomenúť,
či zmluvy podpisoval jeden alebo viac krát. Ohľadom ohliadky uviedol, že dcéra prišla jeden krát pred
pôžičkami s voľakým, kto fotil dom zvonku a dcéra bola vnútri. On išiel von a žalobkyňa pritom nebola.

Uviedol, že ich dcéra nemá od domu kľúče. Nevedel o tom, že by dcéra chcela kúpiť nejaký byt.

Žalovaný 3/ na pojednávaní dňa 13.01.2015 uviedol, že dcéra žalobkyne a žalovaného 1/ T. U., jeho
kamarátka, ho žiadala, aby si vzal hypotéku, lebo si chcela kúpiť byt. Žiadala ho o to asi dva týždne
a on jej chcel pomôcť. Tvrdila mu, že potom asi po pol roku alebo po roku si úver prepíše na seba. V
banke mu povedali, že s tým problémy robiť nebudú. Sľubovala mu iba to, že si úver preberie na seba

a že predmetom zálohu bude rodinný dom jej rodičov. T. U. najskôr splátky platila, potom nie. Niektoré
splátky platil on, ale keď mu došiel príjem, tak to bol riešiť za jej rodinou. Uviedol, že asi v decembri
2013 sa konalo stretnutie rodiny T. U., ktorého sa on nezúčastnil, ale od T. U. sa dozvedel, že na ňom
navrhli, aby si úver na seba vzal iný člen rodiny. Povedal jej preto číslo účtu, kam zrejme rodičia T. U.
vyplatili 600,- €. Potom sa nič sa nedialo a keď prišiel opätovne za nimi, tak mu povedali, že už to dali

na súd a on už to potom neriešil. Dodal, že keď mu prišli peniaze z banky, tak ich hneď poslal T. U.,
o čom má aj výpis z banky. Nečakal, že situácia takto skončí. Uviedol, že ak na to bude mať, budem
hypotéku splácať, bude jej pomáhať, ak sa to bude dať. Uviedol, že úver bol zosplatnený, ale dohodol
som sa telefonicky s bankou na možnosti splátok s tým, že sa to dá splácať s tým, že ďalšia splátka
má by splatná asi 20.01.2015. keď bol u T. U. na návšteve o úvere a záložných zmluvách sa nebavili.

Bavili sa o nich až po tom, keď nastal problém asi v decembri 2013, pričom dovtedy sa úver splácal.
Záložné zmluvy boli podpisované v kancelárii pána S., na ulici D.Č. v R., pri ich podpise bol prítomný on,
T. U. a žalovaný 1/. V ten deň behali a potom asi išli na ten kataster. Zmluvy podpisovali dvakrát, brali
sme rôzne sumy úveru, najprv 20.000,- € a potom 5.000,- €. Domnieval sa, že postup pri uzatváraní
bol rovnaký. Ohľadom ohliadky predmetu zálohu uviedol, že pri nej nebol a iba mu povedali, že pán S.Í.

si to bol odfotiť. Ohľadom splácania úveru uviedol, že nejakú sumu zaplatili rodičia T. U., nejakú on,
avšak nevedel uviesť, ako to bolo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných 1/, 3/, oboznámením sa so žalobou,
sobášnym listom zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Ľudového súdu v Trenčíne č. s. 80/57 zo dňa

21.12.1957, uznesením Okresného súdu v Trenčíne čs. 827/63 zo dňa 21.05.1963, rozhodnutím o
povolení stavby č. 54/1961 zo dňa 14.03.1961, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z
946285-13 zo dňa 29.05.2013, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 722332-12 zo
dňa 04.10.2012, listami žalobkyne výpisom z listu vlastníctva č. XX pre k.ú. K., vyjadrením žalovaného
1/ zo dňa 06.10.2014, vyjadrením žalovaného 3/ zo dňa 10.10.2014, vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa

14.10.2014, dielnym listom a zámennou zmluvou č. 1987/63 zo dňa 23.06.1960, kópiou z katastrálnej
mapy obce K. č. 2365/03 zo dňa 04.04.2003, geometrickým plánom č. 254-23-416-920-59 zo dňa
06.02.1960 a zistil tento skutkový stav:

Listom vlastníctva č. XX, obec K., k.ú. K. mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ je na tomto LV zapísaný

ako vlastník v podiele 1/1 nehnuteľností: rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcely č.
XXXX/X, pozemok parcely č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 a pozemok parcely č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2. V časti C: Ťarchy listu
vlastníctva je pod poradovým číslom 1 zapísané V XXXX/XX záložné právo na stavbu s.č. XX na C KN
p.č. XXXX/X a na pozemky p.č. XXXX/X, XXXX/X v prospech žalovaného 2/, podľa zmluvy o zriadení

záložného práva č. Z 946285-13 zo dňa 29.05.2013.

Sobášnym listom zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa
XX.XX.XXXX v K. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. na strane XX
pod poradovým číslom X, ročník XXXX.

Z uznesenia Ľudového súdu v Trenčíne čs. 80/57 zo dňa 21.12.1957 vyplýva, že bol povolený vklad
vlastníckeho práva v pozemkovej knihe pod číslom XXX a XXX pre k. ú. K. podiely vedené pod C. Xparc. č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.1955 v prospech žalovaného 1/ v podiele 1 z titulu
kúpy a v prospech A. E. v podiele 1 z titulu dedenia.

Z uznesenia Okresného súdu v Trenčíne čš. 821/63 zo dňa 21.05.1963 vyplýva, že súd nariadil v
pozemkovej knihe k.ú. K. zápis vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ v podiele 24/120
titulom kúpy.

Z rozhodnutia o povolení stavby č. 54/1961 zo dňa 14.03.1961 vyplýva, že Miestny národný výbor v K.

povolil žalovanému 1/ ako stavebníkovi v obci K. na pozemku parc. č. XXX/X postaviť novostavbu.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 946285-13 zo dňa 29.05.2013 mal súd
za preukázané, že žalovaný 2/ ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným 1/ ako záložcom zmluvu,
ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ na záloh na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa z titulu zmluvy o úvere č. U 946285-13 zo dňa 29.05.2013, ktorú uzavrel žalovaný 2/

ako veriteľ so žalovaným 3/ ako dlžníkom, a ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov
v celkovej výške 30.188,50 €. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, ktorých je záložca vlastníkom v
podiele 1/1 a ktoré sú zapísané na LV č. XX pre k.ú. K., parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na
parcele č. XXXX/X. V bode 5.1. zmluvy žalovaný 1/ ako záložca vyhlásil, že je vlastníkom predmetných

nehnuteľností a jeho vlastnícke právo ani nikým spochybnené. V bode 5.3. zmluvy záložca vyhlásil, že
na zálohu neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená alebo iné ťarchy, ani iné práva tretích osôb
s výnimkou tých, ktoré sú špecifikované v liste vlastníctva č. XX.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 722332-12 zo dňa 04.10.2012 mal súd za

preukázané, že žalovaný 2/ ako záložný veriteľ uzavrel so žalovaným 1/ ako záložcom zmluvu, ktorou
bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 2/ na záloh na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa z titulu zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. 722332-12 zo dňa 04.10.2012, ktorú uzavrel
žalovaný 2/ ako veriteľ so žalovaným 3/ ako dlžníkom, a ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov v celkovej výške 25.468,50 €. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, ktorých je záložca

vlastníkom v podiele 1/1 a ktoré sú zapísané na LV č. XX pre k.ú. Soblahov, parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom
súp. č. XX postavený na parcele č. XXXX/X. V bode 5.1. zmluvy žalovaný 1/ ako záložca vyhlásil, že
je vlastníkom predmetných nehnuteľností a jeho vlastnícke právo ani nikým spochybnené. V bode 5.3.
zmluvy záložca vyhlásil, že na zálohu neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená alebo iné ťarchy,

ani iné práva tretích osôb.

Listami zo dňa 13.05.2014 adresovanými žalovanému 1/ a 2/ mal súd za preukázané, že žalobkyňa
sa dovolávala podľa § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva č. Z
722332-12 a č. Z 946285-13 z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zálohu patria do BSM

žalobkyne a žalovaného 1/, pričom žalobkyňa na zriadenie záložného práva k nim nedala potrebný
súhlas a zmluvy o zriadení záložného práva boli uzavreté bez jej vedomia.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod právne zdôvodnenie takto :

Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) občianskoprávne konanie sa začína
nanávrh.PlatnýO.s.p.upravujevýslovne,čohosamôžežalobcadomáhať.Žalobnýmpetitom(návrhom)
vymedzuje žalobca pre súd rámec jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese
viazaný.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 151b ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho

orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v
písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o
zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, akzmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v
zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom
tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo

ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného

predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Podľa § 151md ods. 2 Občianskeho zákonníka po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného
práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje

podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz
záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

Žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., tzv. určovacou žalobou, sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne
vyslovil, že je tu určitý právny vzťah alebo právo (kladný určovací návrh) alebo, že tu právny vzťah alebo

právo nie je (záporný určovací návrh). Určovacou žalobou sa poskytuje ochrana právnemu postaveniu
žalobcu spravidla predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a smeruje k tomu, aby
sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Jej účelom je eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia
žalobcu, vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak
a má miesto tam, kde sa jej prostredníctvom vytvorí pevný základ právnych vzťahov, ktorým sa dosiahne

odvrátenie prípadných budúcich sporov účastníkov. Základným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a na požadovanom určení je naliehavý právny záujem.

Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu,

ak sa žalovaný právny vzťah týka priamo jeho právnej sféry. V zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 122/2002, 1Cdo 11/2003 ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia
byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli. Ak ten, kto nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorom sa v konaní jedná, súd žalobu zamietne pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie). Účelom podmienky naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných
(akademických) sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Naliehavý právny záujem nie je

daný, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu. Právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo
vzťahu k existencii práva alebo povinnosti. Ak nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení)
tejto predbežnej otázky stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sasamotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni. Želaný stav sa dosiahne až
určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť).

Nedostatok vecnej legitimácia a naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Ak
sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa
zaoberaťžalobouvovecisamej(rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Cdo26/07,
2Cdo 231/07, 1v Cdo 91/2006). Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a
prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe bez ďalšieho vedie k

zamietnutiu žaloby.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný 3/ nie je pasívne vecne legitimovaný a
že na žalovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva

uzavretých žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, ktorých predmetom
zálohu boli nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom Okresného úradu Trenčín na LV č. XX, obec
K., k.ú. K. a ktorých vlastníkom je v podiele 1/1 zapísaný žalovaný 1/. Predmetnými záložnými zmluvami
boli zabezpečené pohľadávky žalovaného 2/ ako veriteľa voči žalovanému 3/ ako dlžníkovi z úverových
zmlúv. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 3/ nie je účastníkom sporných zmlúv o zriadení záložného práva,

ale je účastníkom zmlúv o úvere, z ktorých vyplývajú pohľadávky žalovaného 2/ zabezpečené spornými
zmluvamiozriadenízáložnéhoprávaaktorémajúvočizmluvámoúvereakcesorickýcharakter,žalovaný
3/ nie je nositeľom žiadnych práv ani povinností vyplývajúcich zo sporných zmlúv o zriadení záložného
práva. Vo vzťahu k žalovanému 3/ preto súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

Ďalej súd konštatoval, že na určení neplatnosti záložných zmlúv nie je daný naliehavý právny záujem.
Určenie neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva má charakter predbežnej otázky a nerieši celý
obsah sporného právneho vzťahu alebo práva. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 89/2007 zo dňa 25.02.2009 a tiež na uznesenie Nejvyššího
soudu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 5437/2007 zo dňa 05.03.2009. V zmysle týchto rozhodnutí

žaloba o určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované
určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo
právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo
dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo
vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym

úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či na
nehnuteľnostiach žalovaného 1/ a žalobkyne (podľa jej tvrdení) viazne v prospech žalovaného 2/ ako
záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložné zmluvy boli neplatnými právnymi úkonmi, nemôže
prípadné určenie ich neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobkyne alebo k zamedzeniu
ohrozenia jej práva. Určením neplatnosti záložných zmlúv nemusí byť bez ďalšieho postavené na

isto, že vôbec nevzniklo záložné právo. Určením neplatnosti záložných zmlúv sa nemôže vyriešiť celý
obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, v dôsledku vyhlásenia záložných
za neplatné nedôjde k zániku záložného práva a Katastrálny odbor príslušného Okresného úradu
nevykoná výmaz záložného práva z listu vlastníctva, a preto nie je na takomto určení naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Stav ohrozenia tvrdeného práva žalobkyne alebo neistotu v jej

právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo. Na základe
uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd pri zisťovaní naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na požadovanom určení neprihliadol na uznesenie Najvyššieho súdu 7Cdo/46/2013
zo dňa 14.05.2014, nakoľko predmetné uznesenie sa týkalo iných právnych vzťahov, ktoré vyplývali z
porušeniapredkupnéhoprávaažalobyourčenieneplatnostikúpnychzmlúv,pričomdôsledokvyhlásenia

neplatnosti kúpnych zmlúv (Katastrálny odbor príslušného Okresného úradu vyznačí formou záznamu
stav pred týmto právnym úkonom) je odlišný od vyhlásenia neplatnosti zmlúv o zriadení záložného
práva. V tomto prípade súd ďalej dodáva, že iba samotné určenie, či tu záložné právo je alebo nie
je, nezlepší právne postavenie žalobkyne a uspokojivo neodstráni neistotu daného právneho vzťahu
a táto bude naďalej pretrvávať pokiaľ sa nebude žalobkyňa domáhať určenia právneho vzťahu, že je

spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Samotné určenie či tu záložné právo je alebo nie je by
právne postavenie žalobkyne nezmenilo, nakoľko za súčasného právneho stavu v prípade určenia,
že záložné právo nie je, by bolo na liste vlastníctva predmetné záložné právo vymazané, čo by však
nevyriešilo otázku, či predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkynea žalovaného 1/ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 112/2011 zo dňa
06.03.2012).

Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (vyžiadanie spätnej identifikácie parciel, výsluch
svedkyne T. U. a zamestnanca banky, ktorý bol pri spisovaní zmlúv o zriadení záložného práva,
vyžiadaním vyjadrenia žalovaného 2/ ohľadom splatenia jedného z úverov) z dôvodu, že ich vykonanie
nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie u žalovaného 3/ sa nezaoberal žalobou vo veci samej.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania.

Nakoľko si žalovaní 1/ a 3/ náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu nevyplýva, že by im v konaní trovy
vznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal. v konaní si uplatnil náhradu trov žalovaný 2/. Súd preto
žalovanému 2/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 502,17 € (1 x prevzatie a príprava veci
po 61,85 € (podľa uplatnenia) + 1 x rež. paušál po 8,04 €, 1 x vyjadrenie k žaloby po 61,85 € (podľa
uplatnenia) + 1 x rež. paušál po 8,04 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 13.01.2015, ktoré trvalo viac

ako dve hodiny po 129,08 € + rež. paušál po 8,39 €, náhrada hotových výdavkov za cestu osobným
motorovým vozidlom zn. Subaru s priemernou spotrebou paliva 6,4 l/100km dňa 13.01.2015 z Bratislavy
do Trenčína a späť v dĺžke 262 km, pri cene PHM 1,244 €/liter v sume 20,86 €, dňa, paušálna náhrada
za kilometre 0,183 €/1 km za 262 km v sume 47,95 €, náhrada za stratu času za 6 polhodín po 13,98
€ v sume 83,88 €, 20 % DPH zo sumy 361,13 € v sume 72,23 €), ktoré je v súlade § 149 ods. 1 O.s.p.

žalobkyňa povinná zaplatiť na účet zástupcu žalovaného 2/.

Lehotu na splnenie povinnosti 15 dní od právoplatnosti rozsudku určil súd podľa § 160 ods. 1 veta prvá
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a

ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.