Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7Cb/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205732
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8613205732.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu SJ PLUS s.r.o., so

sídlom Makarenkova 104/2398, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 824 844 zastúpený Mgr. Jurajom Pirkovským,
advokátom, so sídlom Bajkalská 5, 080 01 Prešov proti žalovanému METALIMPEX-SK, spol. s r.o., so
sídlom Gen. Svobodu 681/3, 089 01 Svidník, IČO: 36 508 152 zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou,
advokátkou, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, o zaplatenie 4 500,- eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.9.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na
zaplatenie sumy 4 500,- eur s príslušenstvom.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca na základe vzájomnej dohody vykupoval od žalovaného
druhotné suroviny ( sklo ). Za týmto účelom poskytol žalobca žalovanému na základe jeho požiadaviek
veľkoobjemové kontajnery, do ktorých bola druhotná surovina zhromažďovaná. Dňa 21.11.2011 prevzal

žalovaný v súvislosti s vyššie uvedenou vzájomnou spoluprácou ( obchodným stykom ) so žalobcom 2
ks veľkoobjemových kontajnerov, ktoré boli na základe pokynu žalovaného umiestnené v priemyselnom
areáli nachádzajúcom sa v obci Horná Potôň. Konateľ žalovaného p. B. T. bol pri uložení predmetných
kontajnerov osobne prítomný. Počas vzájomnej spolupráce od 21.11.2011 a najmä počas roku 2012 boli
tieto kontajnery stále na základe oznámenia žalovaného ( že sú už naplnené ) žalobcom vyprázdnené
( cca 4 krát ) a opätovne vracané na miesto uloženia v areáli obce Horná Potôň. Nakoľko koncom
roka 2012 a začiatkom roku 2013 žalovaný nehlásil žalobcovi, že kontajnery sú naplnené snažil sa

štatutárny zástupca žalobcu kontaktovať štatutárneho zástupcu žalovaného, či sú kontajnery naplnené
resp. z akého dôvodu žalovaný nevyzýva žalobcu na odvoz ( naplnených ) kontajnerov. Štatutárny
zástupca žalovaného však na telefonáty štatutárneho zástupcu žalobcu už prestal reagovať. Štatutárny
zástupca žalobcu pred začiatkom mája 2013 osobne vycestoval do obce Horná Potôň, kde zistil, že
kontajnery sa už v areáli nenachádzajú. Na základe uvedenej skutočnosti podal na OO PZ Dunajská
Streda oznámenie o ich odcudzení. Konajúci vyšetrovateľ na základe oznámenia začal trestné stíhanie
vo veci prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Trestného zákona, ale uznesením zo dňa

22.8.2013 toto trestné stíhanie prerušil z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať
trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Z odôvodnenia zastavujúceho uznesenia však okrem vyššie
uvedených skutočnosti vyplýva, že podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného Jána T. žalovaná
spoločnosť dňa 11.8.2012 prerušila práce v uvedenom areáli na neurčitý čas a začala vykonávať prácevo Svidníku s tým, že kontajnery žalobcu zostali v areáli obce Horná Potôň, čo potvrdil aj pracovník
pracujúci v areáli pán T.. B. O.. O prerušení práce žalovaného v areáli a odchod do Svidníka však
žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom neupovedomil, pričom žalobca sa opodstatnene domnieval, že

žalovaný stále vykonáva práce v areáli Horná Potôň. Žalovaný naviac nevykonal žiadne opatrenia na
zabránenie odcudzenia zverených predmetov.
Žalobca nadobudol predmetné 2 ks veľkoobjemových kontajnerov v roku 2010 za kúpnu cenu vo
výške 6 283,20 eura s DPH, avšak žalobca si uplatňuje voči žalovanému, titulom náhrady spôsobenej
škody sumu vo výške 4 500,- eur. V prípade preukázania zodpovednosti žalovaného bude výška škody

žalobcom preukázaná aj inými dôkazmi prípadne žalobca navrhne na určenie hodnoty kontajnerov
znalecké dokazovanie. Nakoľko je doposiaľ preukázané, že kontajnery žalobcu boli odcudzené,
žalovaný nemôže splniť svoju vyššie uvedenú povinnosť prevzaté kontajnery vydať žalobcovi. Podľa
žalobcu však existuje zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu odcudzením kontajnerov vznikla a
za túto škodu žalobcovi zodpovedá žalovaný. Táto zodpovednosť vyplýva z ustanovenia § 519 ods. 1
druhá veta v spojení s ustanovením § 570 Obchodného zákonníka prvá veta. Ustanovenie § 519 ods.

1 Obchodného zákonníka dopadá na zmluvný vzťah účastníkov z dôvodu, že upravuje zodpovednosť
pri uložení veci tretej osobe, t. j. najbližší podobný vzťah. Predmetné kontajnery síce neboli zverené
do užívania tretej osobe, ale boli uložené na nehnuteľnosti patriacej tretej osobe ( vlastníkovi areálu
v obci Horná Potôň ) so súhlasom žalobcu. V prípade aplikácie citovaného ustanovenia na vzťah
účastníkov, by zodpovedal žalovaný žalobcovi za škodu ako mandatár, a to podľa ustanovenia § 570

prvá veta Obchodného zákonníka, a to v prípade, ak by škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení
odbornej starostlivosti. Žalovaný však svoju povinnosť odbornej starostlivosti, ktorá mu vyplýva aj z
ustanovenia § 517 Obchodného zákonníka ( nesplnil ) nakoľko žalobcu včas a riadne neinformoval
o tom, že už dňa 11.8.2012 odišiel z areálu a predmetné kontajnery tam ponechal bez akéhokoľvek
dohľadu, čím umožnil ich odcudzeniu. Podľa žalobcu mal s poukazom na vyššie uvedené žalovaný

ako opatrovateľ povinnosť oznámiť žalobcovi, že 11.8.2012 plánuje na neurčitý čas opustiť areál, v
ktorom boli kontajnery žalobcu uložené a vyzvať žalobcu, aby ich odtiaľ odniesol, alebo s nimi naložil
podľa vlastnej úvahy. V dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti ostali kontajnery žalobcu dlhší čas
bez dozoru, a to v období od 11.8.2012 až do 2.5.2013, počas ktorého došlo k ich odcudzeniu. Tým,
že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi zodpovedá mu za vzniknutú škodu aj s

poukazomnaustanovenie§373Obchodnéhozákonníka,pretožesnesplnenímoznamovacejpovinnosti
nemôže byť spojená okolnosť vylučujúca jeho zodpovednosť. Listom zo dňa 3.6.2013 vyzval žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, pričom žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 28.6.2013 svoju zodpovednosť neuznáva.

3. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Cb/17/2013-84 zo dňa 28.9.2015 súd žalobu zamietol.

4. Uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5Cob/3/2016-141 zo dňa 7.12.2017 súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Odvolací súd konštatoval, že žalobca počas celého konania v podstate trval na tom, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o uložení, avšak uzavretie zmluvy o uložení veci so žalovaným

počas celého konania žalobca nepreukázal. Iba v prípade existencie platného záväzkového vzťahu
medzi účastníkmi tohto konania môže nasledovať právny vzťah zo zodpovednosti za spôsobenú škodu.
Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu ustáliť skutkový stav a uzavrieť, či právny vzťah vznikol medzi
žalobcom a žalovaným, resp. medzi žalovaným a poľnohospodárskym družstvom alebo medzi žalobcom
a poľnohospodárskym družstvom.

7. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny 4 500,- eur s
príslušenstvom.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi, a to: dodací

list zo dňa 21.11.2011, faktúra č. 201021011, vyjadrenie k predžalobnej výzve zo dňa 28.6.2013,
uznesenie OO PZ Dunajská streda zo dňa 22.8.2013, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa
21.11.2013, výpis z obchodného registra žalovaného, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravyzo dňa 21.11.2011 a 3.7.2012, stanovisko žalobcu podané e - mailom dňa 4.6.2015, osvedčenie o
evidencii ( technický preukaz ) vyjadrenie zo
dňa 4.6.2015, záverečné stanovisko žalovaného zo dňa 5.6.2015, zmluva o dielo zo dňa 15.2.2012,

podanie žalobcu e - mailom dňa 23.9.2015, pripojený spis Okresného riaditeľstva PZ Dunajská streda
sp. zn. ORP-946-DS-DS-2013, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7Cb/17/2013 a zistil tento skutkový
stav:

9. Medzi účastníkmi konania bol obchodný záväzkový vzťah, ktorého obsahom bola kúpa a predaj

tovaru - druhotná surovina sklo a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Z právne
významných skutočností nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že druhotnú surovinu žalovaný
umiestňovaldoveľkoobjemovýchkontajnerovžalobcuvObciHornáPotôň,vareálipoľnohospodárskeho
družstva, ktoré poskytoval žalobca a tieto po naplnení opakovane odvážal. Nebolo sporné medzi
účastníkmi konania, že táto spolupráca prebiehala minimálne v časovom období od februára 2012 do
júla 2012.

10. Z dodacieho listu na čl. 4 spisu súd zistil, že žalobca dodal dňa 21.11.2011 žalovanému dva kusy
veľkoobjemových kontajnerov.

11. Odvolací súd konštatoval, že dodací list je bez bližšej špecifikácie, napr. výrobného čísla.

12. Z faktúry č. 201021011 na čl. 5 spisu súd zistil, že žalobcovi bola vystavená faktúra za nákup dvoch
kusov abrollkontajnerov 6500x2300x1500 na sumu 5 280,- eur.

13. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Dunajská Streda č. k. ORP-946/DS-DS-2013 zo dňa

22.8.2013 súd zistil, že podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku bolo trestné stíhanie vo veci prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil nezistený páchateľ
tým, že doposiaľ nezistený páchateľ v dobe odo dňa 21.11.2011 do dňa 2.5.2013 v obci Horná Potôň,
okres Dunajská Streda z areálu Poľnohospodárskeho družstva bez použitia násilia doposiaľ nezisteným
spôsobom odcudzil 2 ks veľkoobjemové kontajnery nezistených rozmerov, čím spoločnosti SJ Plus,

s.r.o.,sosídlomĽubotice,Makarenkovač.104,okresPrešovspôsobilškodukrádežouvovýške6283,20
eura, podľa predloženej faktúry prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe.

14. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že predmetom činnosti žalovaného sú, okrem

iného, aj zváračské a paličské práce, výkup kovového odpadu a kovového šrotu, výkup, predaj a
spracovanie druhotných surovín, výroba biomasy.

15. Na pojednávaní konanom dňa 19.6.2014 štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že so žalovaným
spolupracoval už skôr, niekedy v mesiacoch júl - august 2010 ho oslovil, že potrebuje kontajnery na

uloženie skla, pretože má zákazku v Podhájskej. Firma žalobcu sa zaoberá spracovaním druhotných
surovín a predajom, predovšetkým sklom. Pre svoju prácu žalovaný potreboval nevyhnutne kontajnery,
aby tam uložil sklo zo skleníkov. Po telefonickom rozhovore a osobnom stretnutí v Prešove mu odviezol
kontajnery do Podhájskej, kde si určil žalovaný a následne do areálu v obci Horná Potôň, kde išlo o
uzamykateľné areály a on dostal ubezpečenie, že nemôžu byť odcudzené. V oboch prípadoch išlo o

družstvá a žalovaný mu povedal, že má kľúče on a predseda družstva. Vodič žalobcu pokiaľ išiel po
naplnené kontajnery, tak išiel vždy najskôr za predsedom družstva, ktorý mu následne otvoril areál,
vošiel doňho a tak odviezol kontajner. Žalovaný mu telefonoval alebo jeho vodičovi, že kedy by sa dal
zrealizovať odvoz skla. Pri odvoze nebol prítomný. Asi v novembri 2011 presunuli kontajnery do obce
Horná Potôň. Dodací list následne na kontajnery vystavil až na

areál Horná Potôň. Asi päť alebo šesťkrát vyviezli kontajnery so sklom a 3.7.2012 bolo vyvezené
poslednýkrát. O zabezpečení týchto kontajnerov sa informoval u predsedu družstva v Hornej Potôni,
ktorý ho ubezpečil, že kontajnery sú v uzamknutom areáli, od ktorého má kľúče iba on a pri každej
manipulácii s kontajnermi im musí bránu otvoriť. Po 3.7.2012 sa žalovaný odmlčal, telefonicky ho
kontaktovali, aký je stav veci. Žalovaný mal rôzne výhovorky, že sú dovolenky, zlé počasie, že potrebuje

tie kontajnery tam mať na prevádzke. Vodiča poslal po uvedené kontajnery dňa 2.5.2013 a tento vodič
sa dozvedel od predsedu družstva, že kontajnery tam už nie sú, že on si myslel, že ich zobral pred
časom sám žalobca. Prvoradým dôvodom vzájomných obchodných vzťahov bolo odkupovanie skla,
bola vystavená aj faktúra, ktorá je zaplatená. Kontajnery dodal, aby sa malo kde uložiť sklo, a abysa mohol realizovať odvoz. Miesto uloženia určil žalovaný. Žalovaný neinformoval žalobcu o ukončení
činnosti na danom mieste, v opačnom prípade by ich zobral. Pokiaľ ide o dodací list, tento bol vyhotovený
v Prešove a odovzdal ho fyzicky v Prešove, avšak žalovaný nemal pri sebe pečiatku, preto ho zobral

so sebou a následne ho poštou, asi do dvoch týždňov poslal späť opečiatkovaný a podpísaný.

16. Na pojednávaní dňa 3.11.2014 štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že jeho spoločnosť sa
zaoberá výkupom a predajom kovového šrotu a taktiež sa zaoberá demontážou a likvidáciou rôznych
oceľových konštrukcií a zariadení, technologických liniek a podobne. V roku 2005, resp. 2004 - 2005

začali rozoberať prvú etapu skleníkového hospodárstva v Podhájskej, to je okres Nové zámky. S pánom
O. sa už poznal z minulosti, preto ho telefonicky kontaktoval, či bude mať záujem o odpadové sklo a
budú potrebovať pristaviť kontajnery, aby sa mohlo sklo zhromažďovať v tých kontajneroch a následne
odvážať. V roku 2010 sa začala druhá etapa demontáže skleníkov v Podhájskej, kde tiež oslovil pána
O., či má záujem o sklo a tak v rámci spolupráce im pristavil kontajnery do Podhájskej, tam akciu
ukončilikoncomroka2011.Vofebruári2012 pristavilikontajnerynaďalšiuakciudoHornejPotône,okres

Dunajská Streda. Bolo to niekedy koncom februára. Bol to objekt bývalého JRD, objekt bol uzavretý,
bol oplotený betónovým plotom, bola tam vstupná brána, od tej vstupnej brány mal kľúče žalovaný,
predseda a jeden pracovník, ktorý každý druhý deň kontroloval geotermálny vrt, z ktorého boli napojené
nové skleníky vzdialené asi 2 kilometre od objektu, kde boli umiestnené kontajnery, ďalej mal tam kľúče
ešte jeden súkromne hospodáriaci roľník. Skleníky začali rozoberať v marci, medzitým mali pauzy, tri -

štyri dni po mesiaci odbehli domov a potom sa vrátili naspäť. Keď boli kontajnery naplnené sklom, tak
zavolali vodiča žalobcu a oni následne prišli, doniesli prázdne kontajnery a zobrali plné kontajnery, došlo
k výmene kontajnerov. Koncom augusta 2011 /?/ odišli asi na 2 mesiace do Svidníka, pričom skleníky
ešte neboli dokončené v Hornej Potôni, nechali tam aj dva vysokozdvižné vozíky, rezacie súpravy,
kontajnery, lebo ešte polovicu skleníkov bolo treba dokončiť. Do Hornej Potône sa vrátili až na druhý

rok 2013, niekedy v októbri na dokončenie prác. Niekedy v marci alebo v apríli ho kontaktoval vodič, že
prišiel pre kontajnery a kontajnery tam nie sú. Predtým ho asi dvakrát kontaktoval žalobca a vodič, ktorý
sa informovali o tom, či si môžu prísť po kontajnery. On im povedal, že ešte nie, pretože potrebuje ešte
rozobrať nejakú časť skleníka a pokiaľ im nebudú chýbať kontajnery, aby ich tam nechali uložené.

17. Z výsluchu svedka B. E. na pojednávaní dňa 3.11.2014 súd zistil, že tento pre žalobcu pracuje
v pracovnom pomere už asi 15 rokov v pozícii vodič a zástupca konateľa. Robia dva druhy zmlúv -
dlhodobá zmluva, kde je aj zodpovednosť za kontajner a krátkodobé, kde sa dáva podpisovať dodací
list. Spolupracovali so žalobcom, najprv chodili bez kontajnerov, len si naložili a potom mu dali kontajner
po dohode, že je to lepšie, pretože je to lepšia robota aj všetko. V novembri 2011 odviezli kontajnery

do Hornej Potône, kde boli zamestnanci žalovaného. Previezol mu aj dňa vysokozdvižné vozíky. S
pánom Ivančom bol osobne pri nakládke v Podhájskej. Potom komunikovali cez telefón. Spolupracovali
aj predtým, v Podhájskej nebol problém, tam bolo všetko zabezpečené, o čom sa aj oni presvedčili. V
HornejPotônitaktiežnebolproblém,bolototamvšetkozabezpečené,pozatvárané.Svedoksarozprával
s predsedom družstva, ktorý ho informoval, že areál je ohradený a uzamykateľný cez bránu. Hovoril,

že prístup do areálu mal iba pán T. a predseda družstva. Nikdy tam nikoho nevidel, iba pracovníkov
žalovaného. Poslednýkrát mu otvoril predseda v máji 2013. Od novembra do mája 2013 s ním veľakrát
telefonoval o kontajneri, žalovaný ho stále prosil, aby ich ešte nechali, že ich potrebujú. Prvýkrát
kontajnery pre žalovaného nechávali v Podhájskej, dával podpisovať dodací list, aby bol krytý, aby
mal dôkaz o tom, kde kontajner zložil. Raz za mesiac a pol alebo za dva mesiace mu pán Ivančo

zavolal, že to potrebuje vyviezť. On prišiel, zobral plné a prázdne nechal. Vždy tam bol prítomný nejaký
zamestnanec žalovaného. Pokiaľ ide o prerušenie prác, žalovaný ho informoval, že prerušujú, ale že
budú pokračovať a vrátia sa späť.

18. Na pojednávaní konanom dňa 5.3.2015 bol vypočutý svedok B. Y., ktorý pracoval pre žalovaného

ako živnostník od 23.2.2012 so svojimi zamestnancami na zákazke v Hornej Potôni. Predtým pracovali
v Podhájskej, kde mali aj vysokozdvižné vozíky. V Podhájskej boli dva kontajnery, do ktorých dali
vysokozdvižnévozíkyadošielšofér,ktorýtopreviezoldoHornejPotône.VareáliHornejPotôneichčakal
žalovaný s predsedom, aby im otvorili areál. Zložil kontajnery a odišiel preč a oni začali pracovať. Prácu
si riadili sami. Dňa 20. júla 2012 svedok ukončil prácu v Hornej Potôni a zamestnanci zostali do 27. júla

2012. Vyprázdňovanie kontajnerov išlo mimo nich, oni sa dohodli, im len oznámili, že prídu vyprázdniť
a potom im ukázali miesto, kde ich majú zložiť. Nebol svedkom žiadnych jednaní medzi účastníkmi
konania ohľadne kontajnerov. Svedok ďalej uviedol, že pánovi Ivančovi oznamovali potrebu vyprázdniť
kontajner, kontajnery boli vyprázdnené asi šesťkrát, vždy dva kontajnery naraz. V čase od 1.7.2012 do10.7.2012 mali turnusové voľno, preto sa k výmene kontajnerov dňa 3.7.2012 nevedel vyjadriť. Svedok
si nespomínal, či v čase, keď nastúpil 10.7.2012 boli kontajnery prázdne alebo plné.

19. Zo zmluvy o dielo zo dňa 15.2.2012 na č.l. 66 spisu súd zistil, že žalovaný sa zaviazal pre
objednávateľa Poľnohospodárske družstvo v Hornej Potôni vykonať dielo: Likvidácia skleníkov typu LUR
I,ktorépozostávazdemontážeoceľovejkonštrukcie,sklenýchvýplní,nefunkčnýchrozvodovústredného
kúrenia a zavlažovacieho systému v objekte hospodárskeho dvora družstva v Hornej Potôni, vrátane
odvozu. Objednávateľ sa zaviazal odovzdať zhotoviteľovi stavenisko najneskôr do 20.2.2012 s tým, že

vyznačí prípadne existujúce funkčné inžinierske siete nachádzajúce sa pod skleníkom. Zhotoviteľ sa
zaviazal vykonať dielo do 31.12.2013.

20. Odvolací súd konštatoval, že v uvedenej zmluve sa neuvádzajú žiadne dojednania ohľadom
uskladnenia kontajnerov. Naopak, v čl. I/3 zmluvy sa žalovaný ako zhotoviteľ zaväzuje vykonať dielo
svojimi mechanizmami, a to vo vzťahu k objednávateľovi (Poľnohospodárske družstvo v Hornej Potôni).

21. Po vrátení veci prvostupňový súd vyzval strany sporu, aby oznámili návrhy na vykonanie dôkazov.

22. Do ukončenia dokazovania strany sporu nepodali žiaden návrh na vykonanie dôkazov.

23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.2.2018 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikla zmluva
o uložení kontajnerov, a to ani konkludentne, a to predovšetkým z dôvodu, že neboli naplnené podstatné
znaky tejto zmluvy, a to vymedzenie veci, ktorá má byť predmetom opatrovania; predmet uloženia
môžu tvoriť iba bližšie určené, označené hnuteľné veci; opatrovateľ musí mať vec u seba a teda mať
neobmedzenú možnosť vec opatrovať. Ďalej uviedol, že zmluva o uložení veci je reálnou zmluvou

(nie konsenzuálnou), čo však neznamená, že táto zmluva vznikne na základe reálneho odovzdania
veci, ktorá má byť predmetom opatrovania. Aj v tomto prípade sa vyžaduje konsenzus medzi stranami.
Odovzdanie, či prevzatie veci je súčasťou uzavretia zmluvy a musí byť uskutočnené najneskôr pri
uzavretí zmluvy. Opatrovateľ sa teda musí zaviazať (prejaviť vôľu), že bude vec opatrovať. Právny
úkon je prejav vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu a zánik práv a povinnosti účastníkov

zmluvného vzťahu. Aby sa vôľa mohla navonok uplatniť musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná
a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla
ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú
stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto
prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať len pokiaľ vzhľadom na všetky okolnosti

sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, či tu vôľa je a aká je to vôľa (uznesenie NS SR z 20.6.2012,
sp.zn. 7MCdo 12/2011) . V tomto prípade žalovaný nemal možnosť vec opatrovať a preto takú vôľu
prejaviť nemohol a ani ju neprejavil.

24. Strany sporu zotrvali na svojich postojoch.

25. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

26. Podľa § 516 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude
pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s

uložiteľom.

27. Podľa § 263 ods.2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu.

28. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

29. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému

objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.30. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

31. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Žalobca v žalobe vymedzil predmet konania tak, že požadoval od žalovaného náhradu škody
vo výške 4 500,- eur s príslušenstvom za 2 kusy veľkoobjemových kontajnerov, pretože existuje
zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu vznikla odcudzením kontajnerov.

33. Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia),
opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu
na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka

konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie
o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o
pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno

ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností
tvrdí. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne
a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom
označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre

vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú
skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci
bezvýznamná.

34.Rozsahdôkaznéhobremena,tedaokruhskutočností,ktorémusíúčastníkpreukázať,zásadneurčuje

hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V predmetnom konaní
bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne tvrdených skutočností. Žalobca
hmotnoprávne opieral uplatnený nárok o zmluvu o uložení veci, resp. o zodpovednosť žalovaného za
porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 373 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok na
náhradu škody bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť vo vzťahu k súčasnému

naplneniu všetkých zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

35. V rámci predmetu konania, ktoré vymedzil žalobca, a ktorým je súd viazaný, bolo právne významné
preukázať, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o uložení a jej následnom porušení

žalovaným vec opatrovať, a teda k vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi stranami.

36. Predmetom konania nebol právny vzťah medzi žalobcom a Poľnohospodárskym družstvom v Hornej
Potôni alebo zmluvný vzťah medzi žalovaným a týmto družstvom, preto dokazovanie existencie týchto
právnych vzťahov by bolo pre účely tohto konania neúčelné a teda nehospodárne. Napokon ani strany

sporu v tomto smere nepodali návrhy na vykonanie dokazovania a súd nemôže nahrádzať aktivitu strán
sporu a sám v sporovom konaní vykonávať dôkazy, ktoré nikto nenavrhol.

37. Do ukončenia dokazovania strany sporu nepodali žiaden návrh na vykonanie dôkazov.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani po vrátení veci odvolacím súdom, nedospel prvostupňový
súd k iným skutkovým zisteniam a iným právnym záverom.

39. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu dospel aj odvolací súd k záveru, že „doposiaľ je
nepreukázané, či žalobca uzavrel zmluvu o uložení veci so žalovaným“, čo je vzhľadom na vymedzený

predmet konania dôvodom na zamietnutie žaloby.

40. Zmluva o uložení veci zakladá medzi zmluvnými stranami relatívny obchodný záväzkový vzťah ( §
261 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka ). Na to, aby došlo k vzniku tejto zmluvy, sa vyžaduje, abynajneskôr v čas uzavretia zmluvy bola vec, ktorá bude predmetom uloženia, v dispozícii opatrovateľa.
Z podmienok vzniku tejto zmluvného vzťahu vyplýva, že táto zmluva bude obvykle dopĺňať „základný“
zmluvný vzťah, kvôli ktorému bola uzavretá, keďže zo základného ustanovenia vyplýva, že opatrovateľ

je s uložiteľom v čase vzniku zmluvy o uložení už v inom zmluvnom vzťahu, nakoľko má opatrovanú
vec u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom. Tejto zákonnej konštrukcii zodpovedá i
bezodplatnosť tohto zmluvného vzťahu a minimálny rozsah povinností zmluvných strán, predovšetkým
opatrovateľa, keďže sa predpokladá, že subjektu, ktorý je opatrovateľom, patrí odplata z iného titulu
(bližšie pozri O. M. a kol., Obchodná zákonník. Komentár, 4. vydanie, Bratislava: C.H.Beck 2013, 1407

s. ).

41. Podstatnými časťami, t.j. pojmovými znakmi tejto zmluvy sú: určenie zmluvných strán, určenie
predmetu uloženia, t.j. bližšie označenie veci, ktorú má opatrovateľ u seba v súvislosti s obchodným
stykom s uložiteľom a záväzok opatrovateľa opatrovať predmet uloženia bezplatne. Na vznik zmluvy
sa okrem dohody zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy vyžaduje aj faktické odovzdanie veci

uložiteľovi. Predmet uloženia môžu tvoriť iba jednotlivo určené hnuteľné veci, ktoré sa najneskôr v čase
uzavretia zmluvy už nachádzajú u opatrovateľa v súvislosti s jeho obchodným stykom s uložiteľom. Ak
sa zmluvné strany nedohodnú o podstatných častiach zmluvy vymedzených v § 516, zmluva o uložení
nevznikne (bližšie pozri Ovečková O. a kol., Obchodná zákonník. Komentár, 3. vydanie, Bratislava: IURA
EDITION, spol. s r.o. 2012, 564 s.,565 s. ).

42.Zprávnevýznamnýchskutkovýchtvrdenínebolospornémedziúčastníkmikonaniaavyplynulotoajz
vykonaného dokazovania, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej obsahom
bola kúpa a predaj druhotnej suroviny - skla, pričom tento obchodno-záväzkový vzťah sa uskutočňoval
tak, že žalobca zložil v areáli Poľnohospodárskeho družstva Horná Potôň dva kusy veľkoobjemových

kontajnerov, žalovaný do týchto kontajnerov umiestňoval sklo z likvidovaných skleníkov, po ich naplnení
telefonicky kontaktoval žalobcu, ktorý následne doviezol žalovanému prázdne kontajnery, ktoré zložil
na rovnakom mieste a plné naložil a odviezol. Žalobcovi otváral areál družstva zakaždým predseda
družstva. Táto spolupráca prebiehala opakovane / aspoň päťkrát /, minimálne v časovom období od
februára 2012 do júla 2012. Z výsluch žalobcu, ako aj jeho zamestnanca svedka Teja súd zistil, že sa

osobne informovali u predsedu družstva o zabezpečení areálu, ktorý im dal aj ubezpečenie o uzamykaní
areálu.

43. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo potrebné zistiť, či ohľadne predmetných kontajnerov vznikol
medzi účastníkmi konania záväzkový vzťah, z ktorého porušenia by súd mohol vyvodiť právnu

zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu.

44. Dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo žalobcu. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že
medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, v rámci ktorého žalovaný prevzal na seba povinnosť
opatrovať konkrétnu vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom. Z vykonaného

dokazovania však nie je možné vyvodiť právny záver o tom, že žalovaný prevzal záväzok opatrovať
veľkoobjemové kontajnery, ktoré žalobca opakovane vymieňal. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov
nebolo zistené, že žalovaný prevzal na seba tento záväzok, navyše ak kontajnery boli žalobcom
zložené v areáli poľnohospodárskeho družstva a sám žalobca sa u predsedu družstva ubezpečoval,
či je areál dostatočne zabezpečený. K uzavretiu zmluvy nedošlo ani na základe reálneho odovzdania

veci ( v danom prípade pristavenie kontajnerov za účelom naloženia odpadu) bez konsenzu v ďalších
podstatných častiach. Predmetom zmluvy o uložení podľa Obchodného zákonníka ( ale aj zmluvy
o výpožičke podľa Občianskeho zákonníka) môže byť len vec individuálne určená a nie vec určená
podľa druhu, čo je aj v súlade s logikou veci. Nedostatočná individualizácia predmetu zmluvy potom
bezprostredne súvisí s nemožnosťou uplatňovať práva uložiteľa, napr. na vydanie veci, náhradu škody

a ďalšie, čo sa prejavilo aj v prejednávanom prípade.

45. Keďže žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy medzi účastníkmi konania, nemohol
preukázať ani jej porušenie, ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a ani príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou. Všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu musia

byť pritom splnené súčasne.

46. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.47. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na
náhradutrovvočižalobcovikonaniavrozsahu100%,oktorýchvýškebuderozhodnutépoprávoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty

na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).