Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918208006
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918208006.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, vo veci žalobcu
C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX M. G., zastúpeného JUDr. Zuzanou Dobrovanov
Šimovou, advokátkou so sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, proti žalovanému AG HAČAVA s.r.o.,
so sídlom Jesenského 893, Tisovec, IČO: 44 870 710, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 16C/38/2018-36 zo dňa 17.12.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému
nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi nepriznáva.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
IV. Uznesenie súdu prvej inštancie v treťom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť štátu súdny poplatok
za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zostáva n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle §324 ods. 1, 3, §325 ods. 1, 2, §326 ods.
1,2,§328ods.1,2,§329ods.1,2,§330ods.1,§331ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového

poriadku (ďalej v texte „C.s.p.“) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca
žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do vlastníckeho
práva žalobcu, a to najmä zdržať sa výrubu drevín, rastúcich mimo lesa v katastrálnom území R. na
parcelách číslo XXX,XXX, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX v B. R., okres M. G., ktoré sú v
podielovom spoluvlastníctve žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, vedených v obci R.

okres M. G. v katastrálnom území R., zapísaných na LV číslo XXX na parcele registra „E“, parc. č. XXX,
trvalé trávnaté porasty o výmere 1.082 m2 a na parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 21.259 m2
pod B6 v podiele 1/8. Na uvedenom LV sú okrem žalobcu zapísaní ďalší štyria podieloví spoluvlastníci.
Žalobca sa dozvedel, že žalovaný predmetné pozemky užíva a vykonáva ťažbu dreva nezákonným
spôsobom, čím dochádza k porušeniu jeho vlastníckych práv a zároveň mu je spôsobená škoda na
majetku. Žiadosť na vydanie súhlasu na výrub dreva bola podaná žalovaným dňa 12.09.2018. V žiadosti

jeuvedené,ževšetkypozemky,naktorýchžalovanýžiadalovýrubstromov,mávnájme,aprenajímatelia
v nájomných zmluvách súhlasia s výrubom stromov. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, pretože žalobca
ako spoluvlastník citovaných parciel nemá so žalovaným uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu a ani mu
nikdy nedal súhlas na výrub stromov. Podľa jeho vedomostí žalovaný nemá platne uzavreté nájomné
zmluvy ani s ďalšími vlastníkmi predmetných pozemkov.
Rozhodnutie na výrub drevín, rastúcich mimo lesa v katastrálnom území R. vydal Okresný úrad M. G.,

odbor starostlivosti o životné prostredie, číslo OU-RS-OSZP-2018/014432 dňa 27.09.2018, okrem iných
aj na parcelách číslo XXX a číslo XXX, ktorých je spoluvlastníkom žalobca. Vyplýva z neho, že príslušnýorgán dal súhlas žalovanému na výrub drevín: breza biela, topoľ osikový, agát biely, dub cerový, hrab
obyčajný, jelša lepkavá a výrub krovinatých porastov slivky trnkovej, ruže šípkovej, hlohu obyčajného,
liesky obyčajnej, vtáčieho zobu, ruže černicovej, rastúcich na parcelách, okrem iných aj na EKN parcele

číslo XXX a číslo XXX v katastrálnom území R. na LV číslo XXX. V rozhodnutí je uvedené, že väčšina
vlastníkovmásožalovanýmpodpísanénájomnézmluvysosúhlasomnavýrubdrevín.Súčasťoužiadosti
mali byť aj súhlasy vlastníkov N. Y., C. R. a D. Z.. Parcely boli v teréne zamerané a vykolíkované. Ďalej
príslušný orgán rozhodnutím určil, že výrub drevín sa bude realizovať od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia do 31.03.2019 a od 01.09.2019 do 31.03.2020. V článku III. bodu 4 rozhodnutia je uvedené,

že za geodetické zameranie hraníc pozemkov v teréne pre účel výrubu je zodpovedný žiadateľ. Pri
vydávanípredmetnéhorozhodnutiadošlopodľažalobcukpočetnýmpochybeniamzostranypríslušného
orgánu. Žalobca poukázal na to, že predmetné parcely nevlastní žiadateľ - žalovaný a ani nie je
nájomcom so všetkými spoluvlastníkmi a žalovaný nemá so žalobcom uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu
a ani nebol zo strany žalobcu poskytnutý žiadny súhlas k výrubu stromov na predmetných parcelách,
teda neboli splnené všetky náležitosti pri vydávaní rozhodnutia o povolení výrubu drevín. Podal preto

trestné oznámenie pre podozrenie z páchania trestnej činnosti krádeže zo strany žalovaného, pretože
tentonezákonnebezrelevantnýchaplatnýchnájomnýchzmlúvabezsúhlasuvlastníkovvykonávavýrub
stromov a zároveň porušuje aj predmetné rozhodnutie Okresného úraduG. G., odbor starostlivosti o
životné prostredie.
Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo

právami,abyniečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.Zozákonnejúpravyneodkladného
opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je upraviť pomery strán,
pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež
zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v

prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzuje len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností, preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť
takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť nezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
obtiažami. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strán, pričom by

však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
strany, voči ktorej neodkladného opatrenia smeruje.
V posudzovanej veci súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu na

nariadenieneodkladnéhoopatreniajedočasnezamedziťneoprávnenémuzásahudovlastníckehopráva
žalobcu a to výrubom drevín, rastúcich mimo lesa v katastrálnom území R. na parcelách číslo XXX a
číslo XXX, ktoré sú zapísané na LV číslo XXX v obci R. a sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1/8.
Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemusí dodržať formálny postup, určený na

dokazovanie, avšak nemožno ho nariadiť iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň
základných skutočností, umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca
ako podielový spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľností tvrdí, že dochádza k neoprávnenému
výrubu stromov, nachádzajúcich sa na parcelách v jeho vlastníctve. O tejto skutočnosti predložil

ako dôkaz len upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote, odbor
poriadkovej polície číslo ČVS:ORP-567/HN-RS-2018, z ktorého vyplýva, že povereným príslušníkom
OO PZ Hnúšťa uznesením zo dňa 21.11.2018 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa
§212 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona, kde došlo ku nelegálnemu výrubu stromov z parciel číslo
XXX a číslo XXX v katastrálnom území R. časť R., zvanej R.. Z tohto upovedomenia nie je zrejmé,

že k nelegálnemu výrubu stromov dochádza zo strany žalovaného. Ani z návrhu nie je zrejmé, či k
výrubu stromov dochádza aj po začatí trestného stíhania, a teda či tu stále pretrváva nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy na majetku žalobcu. Žalobca len predpokladá, že kým dôjde ku vyšetreniu
celej veci orgánom činným v trestnom konaní, môže ísť o dlhšie časové obdobie, počas ktorého mu
vznikne značná škoda na majetku. Súd však nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe

samotných tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, umožňujúcich prijať záver o
nelegálnom výrube zo strany žalovaného.
Z výpisu listu vlastníctva číslo XXX, parcely číslo XXX a číslo XXX súd zistil, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkompredmetnýchnehnuteľností(trvalétrávnatéporasty),pričomjehospoluvlastníckypodielpredstavuje jednu osminu. Žalobca tvrdí že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného ohľadom žiadosti o
povolenie výrubu drevín a že mu spoluvlastníci udelili súhlas s výrubom stromov, resp. že má pozemky
v nájme. Žalobca so žalovaným nájomnú zmluvu neuzavrel a ani mu nikdy súhlas na výrub stromov

nedal. Žalobca je len jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov, pričom žiadaným výrokom
neodkladného opatrenia by sa mohlo zasiahnuť aj do práv ostatných podielových spoluvlastníkov, preto
nemožno konštatovať, že by bol žalobca vecne legitimovaný k podaniu takéhoto návrhu. Žalobca nijako
nepreukázal, že by jeho ideálny spoluvlastnícky podiel bol v rámci dohody o hospodárení so spoločnou
vecou presne vymedzený v prírode a konaním žalovaného tak dochádza len k zásahu do jeho práv.

Nie je v právomoci všeobecného súdu vykonávať pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného
opatrenia prieskum rozhodnutí správnych orgánov. Uvedené spadá do právomoci tzv. správnych súdov
a to podľa §2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje o ďalších veciach, ustanovených týmto zákonom. Argumenty žalobcu, týkajúce sa
nedodržania zákona zo strany Okresného úradu M. G. pri vydávaní rozhodnutia o udelení povolenia na

výrub stromov nemajú preto relevanciu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobca teda neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako základný predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa §325 C.s.p..
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprináleží a

žalovanému v konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli.
Pri rozhodovaní o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia postupoval súd v súlade s ustanovením §5 odsek 1 položka číslo 1 písm. c) Sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
tak, že ho zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo

výške 33,- Eur, keďže poplatková povinnosť mu vznikla podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu §355 ods. 1, §365 ods. 1
písm. d/, f/, h/ C.s.p.. Žalobca na osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov predkladal mnohé
listiny, ktoré predchádzali podaniu trestného oznámenia na žalovaného. Z predloženého upovedomenia

vyplýva, že poverený príslušník začal trestné stíhanie pre prečin krádeže z dôvodu nelegálneho výrubu
stromov na parcelách číslo XXX, XXX v katastrálnom území R., časť R., zvaná R.. Je tiež zrejmé, že
poškodeným je žalobca. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne vyplýva, že žalobca
podal trestné oznámenie pre prečin krádeže voči podozrivej osobe žalovaného; z predložených dôkazov
vyplýva, že žiadosť na povolenie výrubu stromov v katastrálnom územie R. na citovaných parcelách

žiadal žalovaný a že povolenie na výrub stromov bolo vydané pre žalovaného, hoci nezákonne, čo
však nie je predmetom neodkladného opatrenia. Voči žalovanému doposiaľ nebolo vznesené obvinenie,
pretože prebieha aj v súčasnej dobe rozsiahle dokazovanie v trestnom konaní. Okresný súd nesprávne
vyhodnotil skutkový stav a nehodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, keď vo svojom
odôvodnení odkázal len na jeden listinný dôkaz.

Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že žalobca je len jedným z viacerých podielových
spoluvlastníkov, preto nie je vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odmietol, žeby nijako nepreukázal, že by jeho ideálny spoluvlastnícky podiel bol v rámci
dohody o hospodárení so spoločnou vecou presne vymedzený v prírode a konaním žalovaného tak
dochádza len k zásahu do jeho práv, v dôsledku čoho žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 C.s.p..
Žalobca splnil všetky tri kumulatívne zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
pretože osvedčil nárok, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana,
preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie citovaných parciel, na ktorých sa vykonáva
nelegálny výrub stromov v rozpore s vydaným rozhodnutím Okresného úradu M. G.. Žalobcu nikto a už

vôbec nie žalovaný nepožiadal o súhlas o výrub stromov a ani nebola medzi podielovými spoluvlastníkmi
citovaných parciel uzavretá žiadna dohoda o hospodárení so spoločnou vecou. Bez ohľadu na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu nemožno z rozhodovania o spoločnej veci vylúčiť či opomenúť žiadneho zo
spoluvlastníkov. Procesu vytvárania kolektívnej vôle prijímania rozhodnutia sa musia zúčastniť všetci,
teda aj minoritní spoluvlastníci. Pokiaľ nebola menšinovému spoluvlastníkovi daná príležitosť vyjadriť

sa k plánovanému spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, súdna prax dospela k záveru, že pôjde
o neplatný právny úkon.
Žalobca osvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože k návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia doložil všetky doklady v časovej následnosti, ako sa celá právna vecvyvíjala. V prvom rade v návrhu uviedol, že podal trestné oznámenie z podozrenia prečinu krádeže
voči subjektu žalovaného a následne v ten deň bolo aj začaté trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu
krádeže na citovaných parcelách, kde jediným užívateľom, ktorému bolo vydané povolenie na výrub,

je subjekt žalovaného, ktorý nezákonne vykonáva výrub stromov na daných parcelách. Dôvody presne
špecifikoval žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto konštatovanie súdu prvej
inštancie, že z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a z priložených listín nevyplýva, že sa
neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva dopúšťa práve žalovaný, neobstojí.
Žalobca preukázal vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej,

pretože v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že po vydaní neodkladného opatrenia
následne podá žalobu vo veci samej, a to negatórnu žalobu voči rušiteľovi jeho vlastníckych práv - voči
žalovanému, teda voči tretej osobe, ktorá nie je ani podielovým spoluvlastníkom a ani nájomcom na
daných parcelách, pretože žalovaný nemá uzavreté s väčšinou vlastníkov platné nájomné zmluvy.
Je nesprávne tvrdenie súdu, že žalobca nie je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia z dôvodu, že nie je jediným vlastníkom citovaných parciel. Aj tvrdenie, že

žalobca nepreukázal, že by jeho ideálny spoluvlastnícky podiel bol v rámci dohody o hospodárení so
spoločnou vecou presne vymedzený v prírode a konaním žalovaného tak dochádza len ku zasahovaniu
do jeho práv, nemôže obstáť.
Poukázal na §126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj na procesnú právnu
úpravu neodkladných opatrení.

Žalobca dostatočne preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, preukázal
aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Okresný súd nesprávne
zhodnotilskutkovýaprávnystav,pretoževtomtoprípadenejdeozrušeniepodielovéhospoluvlastníctva,
kde na aktívnu legitimáciu sú potrební na strane žalobcu všetci podieloví spoluvlastníci. Žalobca
ďalej preukázal, že tretia osoba - žalovaný - neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva,

keďže je zo spisového materiálu zrejmé, že žalovaný nemá so všetkými podielovými spoluvlastníkmi
uzavreté nájomné zmluvy a podieloví spoluvlastníci sa vzájomne nedohodli o hospodárení so spoločnou
predmetnou nehnuteľnosťou. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalovaný hospodári na danej
nehnuteľnosti bez právneho titulu a bez súhlasu žalobcu, žalovaný nedodržal ani základné povinnosti,
vyplývajúce mu z citovaného rozhodnutia o povolení na výrub stromov, keďže si nedal vyhotoviť

geometrický plán, aby sa zosúladil stav CKN parciel. Žalovaný nezákonne zasahuje do vlastníckeho
práva žalobcu a iných spoluvlastníkov a vykonáva výrub stromov na parcelách, ktoré nie sú stotožnené,
čím dochádza u žalobcu k ujme na jeho majetku.
K odvolaniu pripojil zápisnicu z výsluchu pri podaní trestného oznámenia na žalovaného, ktorá
predchádzala podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Neoprávnený zásah do vlastníctva

žalobcu stále trvá, čo vyplýva aj z predmetného návrhu, a preto, ak súd mal pochybnosť o
tvrdeniach žalobcu, bolo potrebné vytýčiť pojednávanie pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa §388 C.s.p. zmenil a predmetnému návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel, respektíve, aby uznesenie okresného súdu v zmysle §389

ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnil si nárok na náhradu trov konania, ktoré slúži na účelné bránenie svojich vlastníckych práv.

3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal bez nariadenia
pojednávania v zmysle §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387

ods. 1 C.s.p. v prvom výroku ako vecne správne potvrdil, považujúc odvolanie žalobcu za nedôvodné;
v zmysle §388 C.s.p. výrok o nároku na náhradu trov konania formálne zmenil a tretí výrok ponechal
nedotknutý; samostatným výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

4. V zmysle § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne.
Vzmysle§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,

vedených v obci R. okres M. G. v katastrálnom území R., zapísaných na LV číslo XXX na parcele registra
„E“ č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 1.082 m2 a na parcele registra „E“ číslo XXX trvalé trávnaté
porasty o výmere 21.259 m2 pod B6 v podiele 1/8. Na uvedenom liste vlastníctva (č.l. 9 spisu) sú okrem
žalobcu zapísaní aj ďalší štyria podieloví spoluvlastníci. Žalobca sa na základe žiadosti (č.l. 10-12) vzmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (z.č. 211/2000 Z.z.) od Okresného úradu M. G.,
odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej v texte aj len „úrad“) dozvedel, že žalovaný predmetné
pozemky užíva a vykonáva ťažbu dreva (č.l. 13-20). Z predložených dokladov je zrejmé, že žalovanému

vydal úrad povolenie (č. OU-RS-OSZP-2018/014432 zo dňa 27.09.2018) na výrub dreva so začatím
ťažby od 01.10.2018 (č.l. 13), a to na základe jeho žiadosti, podanej úradu dňa 10.09.2018 (č.l. 14).
Zo žiadosti na vydanie súhlasu na výrub stromov žalovaného (č.l. 16) vyplýva, že „všetky pozemky,
uvedené v prílohe žiadosti o výrub, sú v dlhodobom nájme a prenajímatelia v nájomných zmluvách
súhlasia s výrubom stromov a kríkov za účelom trvalého obnovenia trávnatých porastov“. V rozhodnutí

úradu (č.l. 17-19) je okrem iného uvedené, že „žiadosť o výrub dreva je odôvodnená čistením PPF,
aby bola zachovaná úrodnosť pôdy, nedochádzalo k zmenšovaniu, príp. strate produkčnej schopnosti
pozemkov. K žiadosti boli doložené kópie mapy s LPIS blokmi, nájomné zmluvy a zoznam vlastníkov
podľa CKN a EKN.“
Pri vydávaní predmetného rozhodnutia došlo podľa žalobcu k početným pochybeniam zo strany
príslušného orgánu; z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa v správnom konaní žalobca domáhal svojej

ochrany žalobou opomenutého účastníka.
Žalobca podal trestné oznámenie; trestné konanie doposiaľ nie je skončené.
Okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol vzhľadom na neosvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§325 C.s.p. predovšetkým z dôvodu, že ani v trestnom konaní zatiaľ nebolo preukázané, že práve

žalovaný sa dopúšťa nelegálneho výrubu stromov, a to aj po začatí trestného stíhania, a teda či tu
stále pretrváva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku žalobcu, ako aj vzhľadom
na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takéhoto návrhu, keďže žalobca je len jedným z
viacerých podielových spoluvlastníkov, pričom žiadaným výrokom neodkladného opatrenia by sa mohlo
zasiahnuť aj do práv ostatných podielových spoluvlastníkov a žalobca nijako nepreukázal, že by jeho

ideálny spoluvlastnícky podiel bol v rámci dohody o hospodárení so spoločnou vecou presne vymedzený
v prírode. Okrem toho okresný súd konštatoval, že nie je v právomoci všeobecného súdu vykonávať pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prieskum rozhodnutí správnych orgánov,
pretože uvedené spadá do právomoci tzv. správnych súdov podľa §2 Správneho súdneho poriadku.

6. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov
účastníkov alebo zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia;
jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku, a aby neboli vážnejšie pochybnosti
opotrebepredbežnejúpravy.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatreniaprevládapožiadavkarýchlostinad

požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný. Meritórnym rozhodnutím
môže súd o veci rozhodnúť inak.
Pokiaľ sa neodkladným opatrením nerozhoduje ako vo veci samej, kedy nemusí nevyhnutne nasledovať
žaloba a konanie vo veci samej, neodkladné opatrenie musí mať vzťah ku predmetu vo veci samej.

Navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia aj bez
toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Za určitých
okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia pred začatím
konania nadväzovať podanie žaloby (§336 ods. 1 C.s.p.). Variabilita procesnej ochrany, ktorej sa bude
navrhovateľ v konečnom dôsledku domáhať, je výlučne v jeho dispozícii. Civilný sporový poriadok

výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo
veci samej (§330 ods. 2 C.s.p.). Spravidla pôjde o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť
súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľ preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa
následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej.

7. Žalobca podal odvolanie z dôvodov §365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.. Bližšie jednotlivé odvolacie
dôvody nešpecifikoval. Z obsahu odvolania krajský súd vyvodil, že odvolateľ namieta predovšetkým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j.
odvolací dôvod v zmysle §365 ods.1 písm. f/ C.s.p., kedy ide o vadu skutkovú, ktorá môže byť dôvodom

odvolania; ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom
súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané.Odvolacími dôvodmi, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci; ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné
použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav
nemožno použiť), sa vzhľadom na ich nekonkretizáciu krajský súd nezaoberal.

8. Krajský súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov

dospel ku správnym skutkovým zisteniam, nejde o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení
výsledkov dokazovania, súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli a prihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané; odvolací dôvod v zmysle §365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. nie je daný.
Okresný súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; krajský súd
jeho rozhodnutie v prvom výroku v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, stotožňujúc sa s jeho výrokom
a v časti aj s jeho dôvodmi.

9. V prvom rade je nesprávny záver okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci. S odkazom na
hmotnoprávnu úpravu Občianskeho zákonníka je potrebné konštatovať, že spoluvlastník (aj menšinový)
má právo aj samostatne sa domáhať ochrany proti tretím osobám, a aj proti ostatným spoluvlastníkom.

Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku v §76 - §78 definuje spoločenstvo samostatné (§76),
nerozlučné (§77 ods. 1, 2) a nútené (§78 C.s.p.). V prejednávanej veci nejde o nerozlučné resp. o
nútené spoločenstvo. Zo žiadneho procesného predpisu, ani Občianskeho súdneho poriadku, ani z
Civilného sporového poriadku, nevyplýva povinnosť všetkých spoluvlastníkov podať žalobu či návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa zásahov do spolu/vlastníckeho práva. Súd

prvej inštancie nesprávne vychádzal pri posudzovaní aktívnej legitimácie z oprávnení aj povinností
žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností (nejde o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, kedy musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci).
Podľa §136 a §139 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielov; pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (§139 ods. 2 OZ); v §139 ods. 3 je
zakotvené aj právo prehlasovaného spoluvlastníka žiadať o rozhodnutie súd, ak ide o dôležitú zmenu
spoločnejveci.Tietoskutočnostisúvýznamnéprežalobculenvprípadedomáhaniasarozhodnutiasúdu
žalobou proti ostatným spoluvlastníkom, nie však pre procesnú legitimáciu v spore, resp. pre podanie
návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa zásahu tretích osôb. Dôvody okresného

súdu ohľadom vecnej legitimácie nemajú oporu v právnej úprave ani v početnej judikatúre najvyšších
súdnych autorít.
Týmto odvolací súd odpovedá aj na námietku žalobcu v odvolaní, že ak nebola uzavretá dohoda
spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, ide o neplatný právny úkon.

10. Krajský súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že v prejednávanej veci ide situáciu,
kedy Civilný sporový poriadok pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods. 2 C.s.p.), keďže ide o tzv. zdržovací nárok, a žalobca by
ani nemusel podávať žalobu vo veci samej; špecifická situácia v tomto konaní je však v tom, že bolo
vydané správnym orgánom - úradom - rozhodnutie, ktoré je právoplatné. Toto rozhodnutie všeobecný

súd preskúmavať nemôže, ako správne konštatoval aj okresný súd vo svojom uznesení (bod 18).
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za dôvodný aj z
iných dôvodov: vzhľadom na vydané správne rozhodnutie negatórna žaloba vo veci samej nemá
opodstatnenie;previazanosťneodkladnéhoopatreniasvecousamouvpredmetesporuastranáchsporu
(účastníkoch) predstavuje prekážku dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia v prejednávanej veci.

Krajský súd ešte dopĺňa, že rozhodnutie úradu na povolenie výrubu drevín, rastúcich mimo lesa, ktorým
bol správnym orgánom vydaný súhlas na výrub drevín žalovanému, bolo vydané v administratívnom
(správnom) konaní a preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov patrí súdu, rozhodujúcemu podľa
zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Ustanovenia uvedeného procesného predpisu
upravujú okrem iného aj okruh osôb, oprávnených podať správnu žalobu, a vymedzujú aj inštitút žaloby

tzv. opomenutého účastníka. Správny súdny poriadok umožňuje oprávnenej osobe spolu so správnou
žalobou podať aj návrh na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu; rozhodnutie
otakomtonávrhu(priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe)máobdobnýcharakter,akoneodkladnéopatrenie, vydané podľa Civilného sporového poriadku. Všetky prostriedky ochrany, ktoré žalobca má,
sú teda upravené v Správnom sporovom poriadku.

11. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ak všeobecný súd nemôže preskúmavať
rozhodnutie správneho orgánu a Správny súdny poriadok poskytuje žalobcovi ako osobe, ktorá mohla
byť rozhodnutím správneho orgánu dotknutá, dostatočné prostriedky na nápravu, neboli splnené
zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa žalobca svojím návrhom domáhal.

12. Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie okresného
súdu v prvom výroku ako vecne správne v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Vo výroku o trovách
konania formálne zmenil uznesenie, pretože úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto je
namieste výrok, že mu nárok na náhradu trov konania súd nepriznáva. Tretí výrok ako výrok závislý
(§379 písm. a/ C.s.p.) ponechal krajský súd nedotknutý.

13. Vzhľadom na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie krajský súd rozhodol o nároku na náhradu
trovkonaniavodvolacomkonanívsúlades§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.1C.s.p..Úspešnému
žalovanému, ktorý by mal nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani mu zo spisu nevyplývajú. Preto krajský súd rozhodol, že
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).