Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613210972
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3613210972.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: S. L., A..

XX.X.XXXX, W. Q. J. XXX, XXX XX Q. J. , zastúpený : JUDr. Tomáš Minárik, nar. 27.01.1987, bytom
Banská Bystrica, Nám. Ľ Štúra 5025/15 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 so
sídlom Pribinova 25 Bratislava, o zaplatenie sumy 432 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 432 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 25,50 eur zo žaloby na účet Slovenskej pošty a.s.
číslo účtu: X., variabilný symbol: XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 432 eur z toho
sumy 288 eur ako bezdôvodného obohatenia a sumy 144 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy a
trov konania na tom základe, že žalobca dňa 28.07.2010 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300 eur, ktorú sumu
mal žalobca žalovanému vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok v sume 288 eur, celkovo teda v sume
588 eur. Citovaná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keď žalobca je v zmluve

identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu, nevykonával podnikateľskú ani obchodnú činnosť o čo svedčí skutočnosť, že nebol zapísaný
v živnostenskom ani obchodnom registri. Zmluvu vyplnil mandatár žalovaného, žalobca si ju prečítal
len povrchne a to z dôvodu, že bol mandatárom žalovaného ubezpečený, že sa jedná o štandardnú
úverovú zmluvu neobsahujúcu neprimerané sankcie pre prípad jej riadneho neplnenia. Mandatárom
žalobcu bolo zdôraznené, že získanie úveru je jeho jediná možnosť vzhľadom na ostatné úvery a
nemá čas sa zdržiavať s každým klientom, pre žalobcu bola zmluva o úvere tvorená v podstatnej časti

všeobecnými obchodnými podmienkami ťažko čitateľná a pochopiteľná. Žalobca až na základe výzvy
na úhradu zo dňa 29.11.2010, ktorú mu doručil žalovaný pochopil, akú celkovú sumu za poskytnutie
sumy 300 eur musí zaplatiť. Sumu 588 eur tvorí úver 300 eur a poplatok 288 eur, ktorý žalobca
uhradil žalovanému dňa 27.12.2010, pripojená zmluva o úvere neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru s poukazom na § 2 písm. j/ o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vyjadrený
úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru, ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom
základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, kolonka s označením RPMN zostala

nevyplnená,rovnakozmluvaneobsahujeúdajopriemernejhodnoteročnejpercentuálnejmierynákladov
platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods.2 za príslušný
kalendárny štvrťrok. Vyššie uvedené nedostatky v praxi pre bežného občana spotrebiteľa spôsobujú,
že tento nedokáže posúdiť výhodnosť uzatvorenia tejto formulárovej zmluvy, keď táto nedáva odpoveďna otázku aké priemerné náklady sú spojené s porovnateľnými úvermi poskytovanými inými finančnými
poskytovateľmi na trhu v rozhodnom období na čo reagoval aj zákonodarca keď v § 11 ods.1 zákona o
spotrebiteľskýchúverochspojilbezúročnosťabezpoplatnosťzmluvyoúvere.Nakoľkojeúverovázmluva

bezúročná a bez poplatkov, žalovaný prijal sumu 288 eur bez právneho dôvodu, tento predstavuje
96% poskytnutej sumy čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi ako aj zákonom a tým je absolútne
neplatný. Poukázal na § 53 ods.6 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalobca si uplatnil

okrem bezdôvodného obohatenia v sume 288 eur aj 5,25% úrok z omeškania ročne odo dňa doručenia
žaloby žalovanému. Podľa §3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľ proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi domáhať aj
primeraného finančného zadosťučinenia od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá ktoré si žalobca uplatnil v sume 144 eur, ide o
polovicu sumy, ktorú žalovaný od žalobcu v rozpore so zákonom získal, ktorá je podľa žalobcu primeraná

aj vzhľadom na okolnosti prípadu- predtlačený formulár nemajúci zákonné náležitosti zneužívajúc jeho
ťaživú situáciu a potrebu rýchlo získať finančné prostriedky okrem písomnej výzvy na úhradu aj veľké
množstvo telefonátov, sms správ, osobných návštev pracovníkov žalovaného v mieste bydliska a pod.

2. Súd konal bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ CSP s poukazom na hospodárnosť

konania, keď hodnota sporu je do 1000 eur a súd už dokazovanie na pojednávaniach v
predchádzajúcom konaní, ktoré predchádzalo zrušeniu rozsudku vykonal.

3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 4Co/112/2015-87 zo dňa 29.01.2016 č.l.87 spisu, zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2011č.l.22

vrátane všeobecných obchodných podmienok, odporom žalovaného, dokladu o zaplatení sumy 588
eur č.l.15,výzvy na úhradu č.l.16, údaju o poskytovaných spotrebiteľských úveroch za 3. štvrťrok 2010
č.l.17-18, poučenia o zeme právneho posúdenia veci č.l.108 spisu a ostatného spisového materiálu a
zistil tento skutkový a právny stav:

4.Okresný súd Partizánske vydal rozsudok sp. zn. 5C/99/2014-72 zo dňa 20.10.2014 v ktorom
nárok žalobcu zamietol. Odvolací Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 4Co/112/2015-87 zo dňa
29.01.2016 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd I. stupňa sa
zaoberal len jedným z uplatnených nárokov čím znemožnil realizáciu procesných práv žalobcovi čo je
okolnosťou, ktorá zakladá procesnú vadu pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

5.Zo súdneho spisu vyplýva, že okresný súd vydal dňa 29.04.2014 pod sp. zn. 21Ro/978/2013 -23
platobný rozkaz v takom znení, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 432 eur a to sumy 288 z
titulu bezdôvodného obohatenia a sumu 144 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia, úrok
z omeškania si neuplatnil.

6.Proti platobnému rozkazu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 28.07.2010 zmluvu o úvere na základe
žiadosti žalobcu sa riadne oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemal k nim žiadne výhrady, zároveň sa oboznámil s výškou

poplatku za poskytnutie úveru, ktorého výška je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená, výrazne
napísaná, je uvedená hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu
protiplnenia. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko navrhovateľ vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že
poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon svojho zamestnania t.j. nie je spotrebiteľom podľa

tohto zákona. Vzhľadom na uvedené nie je možné uvedenú zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, zmluva obsahuje tri podpisy a to podpis prehlásenia, podpis zmluvy o úvere a
podpis potvrdzujúci prevzatie finančných prostriedkov, teda žalobca si musel byť vedomý čo podpisuje
a ak by také prehlásenie nekorešpondovalo s jeho vôľou, takéto prehlásenie by nepodpísal. V zmluve
o úvere a všeobecných podmienkach vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, nemá

k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržať. Žalobca tiež prehlásil, že informácie, ktoré poskytol
žalovanému sú pred uzavretím zmluvy sú pravdivé, tiež vyhlásil, že zmluvu uzatvoril slobodne, vážne
a zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje svojím podpisom.
Dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozajpoužil, žalovaný vychádzal z toho, že poskytované finančné prostriedky sú na účel výkonu povolania,
čo žalobca podpísal, preto súd by mal chrániť dobrú vieru žalovaného a nepriznať žalobcovi právne
postavenie spotrebiteľa. K tvrdeniu žalobcu, že zmluvu uzatvoril vo finančnej tiesni žalovaný uviedol,

že finančná tieseň je motívom každého dlžníka vedúceho k uzatvoreniu zmluvy o úvere a nemá vplyv
na posúdenie platnosti zmluvy, nakoľko by sa mohol každý dlžník mohol odvolávať na skutočnosť, že
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere si neuvedomoval nevýhodnosť podmienok nakoľko bol vo finančnej
tiesni. Žalobca mal možnosť vybrať si z viacerých či už bankových alebo nebankových subjektov.
Oboznámil sa so samotnou výškou poplatku, žalobca voči nemu nič nenamietal z ktorého 1/3-ina

predstavuje úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s
tým spojenou/ bod 11 Všeobecných zmluvných podmienok. Pri nebankových spoločnostiach nemožno
obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe
je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak pre isté riziko spojené s osobou dlžníka, peňažné
prostriedky sú menej zabezpečené v porovnaní s bankami a vybavovanie klientov je oveľa pružnejšie
ako je tomu u konzervatívnych bánk. Preto je logické, že s ohľadom na vyššie podnikateľské riziko sú

úroky požadované týmito nebankovými subjektmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ak by
súd v konečnom dôsledku posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, žalovaný poukazuje na str. 20 dôvodovej
správy zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový príklad sankcií v spotrebiteľskej

zmluve a počíta s existenciou 1% poplatku za spracovanie zmluvy. Dôvodová správa úrok a poplatok
za spracovanie úveru pripúšťa a označuje ho za odplatu za poskytnutie úveru. Môže ísť o cenu plnenia,
ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný je toho názoru,
že sa nie je možné sa zbaviť zodpovednosti za vlastné slobodné a vážne konanie bez nátlaku a tiesne,
len preto, že žalobca si svoj právny úkon dodatočne rozmyslel ako sám uviedol so zmluvou o úvere

sa oboznámil len povrchne. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, žalobca plnil na základe platnej zmluvy, ktorá nebola
nikdy vyhlásená za neplatnú, právny dôvod zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol/ nedošlo k odstúpeniu
ani zrušeniu zmluvy a majetkový prospech odporca získal z poctivých zdrojov. Ďalej uviedol, že nárok
je premlčaný lebo dvojročná subjektívna lehota uplynula dňa 27.12.2013, pričom navrhovateľ sa obrátil

na súd až 30.12.2013, teda po uplynutí lehoty. Pokiaľ ide o primerané zadosťučinenie, navrhovateľ
nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie z nasledovných dôvodov: žalobca nie je osobou,
ktorá úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa,
nakoľko navrhovateľovi nesvedčí žiaden právoplatný rozsudok z titulu porušenia práva alebo povinnosti
podľa tohto zákona, lebo žalobca nie je spotrebiteľom. Žalobcovi nebola spôsobená žiadna ujma,

pričom primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no
nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody.

7.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodporuuviedol,žezmluvaoúverebolavopredpripravenážalovaným
tak, že bola tvorená vopred predtlačenými údajmi veriteľa, kolonkami pre vpísanie identifikačných

údajov dlžníka, výška poskytnutého úveru, odplaty a spôsobu splácania, všetky ostatné dojednania
boli súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Pred samotným uzatvorením zmluvy bol
žalobca požiadaný pracovníčkou žalovaného o predloženie občianskeho preukazu, z ktorého následne
pracovníčkažalovanéhovpisovalaosobnéúdaježalobcu.Žalobcapritompracovníčkežalovaného nikdy
netvrdil, že žiada poskytnúť úver na výkon svojho zamestnania, sám do zmluvy neuvádzal nič iné, len

svoje podpisy na miesta, ktoré pracovníčka žalovaného určila. Pri podpisovaní zmluvy si skontroloval
len svoje osobné údaje, výšku poskytnutej sumy o ktorú žiadal. Skutočnosť, že je v zmluve zaškrtnutá
kolonka, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania si nevšimol. Je ťažké povedať, či
by si to vôbec všimol, keď nepoznal dôsledky , ktoré zaškrtnutie tejto kolonky pre jeho osobu znamenajú.
Pracovníčke žalovaného uviedol, že túto sumu potrebuje na úhradu svojich dlhov a na tieto účely

aj peniaze použil čo preukázal predloženými listinami. Nie je možné len mechanicky vychádzať zo
zaškrtnutej kolonky čím by došlo k vyňatiu žalobcu z ochrany poskytovanej zákonom spotrebiteľovi,
pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
Poplatok predstavuje 96% z poskytnutej sumy zjavnej odporujúcej dobrým mravom, pričom odporca sa
snaží vyvolať klamlivý dojem, že táto výška nie je v celom rozsahu odplatou za úver ale len v prevažnej

väčšine 2/3iny jeho výšky.

8. Žalobca uviedol, že zmluvu podpisoval na adrese svojho trvalého pobytu v rodinnom dome XXX Q.
Q. J. s tým, že pracovníčka žalovaného mala vopred pripravenú zmluvu, vyžiadala si len občianskypreukaz, vypísala jeho údaje, doplnila sumu, jeho vyzvala len ku kontrole osobných údajov a sumy s
tým, že mu následne ukázala kde má zmluvu podpísať. Ona zmluvu vypísala celú sama len mu ukázala
kde má zmluvu podpísať. Jeho sa nepýtala na aký účel predmetnú zmluvu uzatvára, o tom s ním vôbec

nehovorila a on jej neuviedol na aký účel si predmetný úver berie. Skutočným dôvodom prečo zmluvu
uzavrel boli dlhy voči iným subjektom ako T-mobile, a Provident, zmluvu uzatváral na splatenie ďalších
dlhov.

9. Zástupca žalobcu zotrval na písomnom vyjadrení, poukázal na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, ktorá neobsahovala RPMN,, priemernú RPMN a konkrétnu výšku úrokovej sadzby, preto ide o
zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ ide o námietku premlčania má zato, že je potrebné aplikovať
4 ročnú premlčaciu dobu subjektívnu a objektívnu, žaloba bola podaná dňa 26.12.2013 emailom a
následne doplnená písomne dňa 27.12.2014 a dospel k záveru, že subjektívna lehota bola zachovaná.
Pokiaľ ide o účel poskytnutia úveru tento žalovaný odvodzuje len od krížika, kde je vyznačený účel úveru.

10. Zo zmluvy o úvere č.l.22 a všeobecných podmienok uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
28.07.2010 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300 eur zvýšenú o poplatok 288 eur
spolu v sume 588 eur, ktorú sumu sa žalobca zaviazal splácať v 11-ich mesačných splátkach po 49 eur
počnúc dňom 14.8.2010.

11. Z poštovej poukážky založenej na č.l.15 spisu vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 588
eur jednorázovo na pošte v Partizánskom l dňa 27.12.2010.

12. Z výzvy na úhradu zo dňa 29.11.2010, ktorou sa žalobca mal dozvedieť o výške bezdôvodného
obohatenia, keď bol vyzvaný na zaplatenie sumy 588 eur do 7-ich dní z dôvodu, že stratil výhodu splátok,

lebo úver vôbec nesplácal.

13.Okrem bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil aj právo podľa § 3 ods.5 zákona o ochrane
spotrebiteľa na primerané zadosťučinenie, ktoré si žalobca uplatnil v sume 144 eur, ktorá suma
predstavuje jednu polovicu / predtlačený formulár nemajúci zákonné náležitosti tvoriaci z väčšej časti

ťažko zrozumiteľnými všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorú žalovaný od žalobcu v rozpore so
zákonom získal a táto je primeraná vzhľadom na okolnosti prípadu a ktoré mohol žalobca prijať len s
vopred naformulovanými podmienkami, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť vzhľadom na ťaživú finančnú
situáciu žalobcu aj s poukazom na to, že u žalovaného sa nejedná len o ojedinelé porušenie zákona.

14. Podľa § 107 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

15. Podľa § 451 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

17.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

18.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.20.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka,ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotbiteľa.

24. Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

25. Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

26. Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v

písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

27. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

28.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29.Podľa§1ods.l,ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochtentozákonupravujepráva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania,

30. Podľa § 9 ods. l, ods.2 písm. f/, i/, j/,k/,y/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú
jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzbyspotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie

o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

31. Podľa § 11ods.l písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

32. Podľa § 3 ods.3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách.

Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.

Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

33. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania
uzavreli dňa 28.07.2010 zmluvu o úvere č. 306000517 na základe ktorej mal žalobca splatiť úver vo
výške 300 eur a poplatok 288 eur spolu v sume 588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur. Žalobca
úver neplatil čím stratil výhodu splátok preto bol výzvou zo dňa 29.11.2010 vyzvaný žalovaným, aby
zaplatil celú sumu 588 eur do 7 dní preto zaplatil žalobcovi poštovou poukážkou dňa 27.12.2010 sumu

588 eur č.l.15 spisu. Súd posúdil zmluvu o úvere zo dňa 28.07.2010 ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Žalovaný t.j. spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvorila so žalobcom na predtlačenom formulári
zmluvu o úvere podľa ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 300 eur. Žalobca v osobitnom
rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdila prevzatie sumy 300 eur v ten istý deň, v zmluve absentuje
RPMN. Pokiaľ ide o účel poskytnutia úveru za výkon zamestnania tento účel je tiež obchádzaním

základných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa, čím veriteľ prejavil snahu vyhnúť sa aplikácii
ustanovení na ochranu spotrebiteľa, lebo súdu je zrejmé aj z výsluchu žalovaného aj z rozhodovacej
činnosti súdu, že úver si fyzická osoba - nepodnikateľ berie pre svoju osobnú potrebu, pričom súdu je z
jeho doterajšej činnosti známe, že zmluvu vypĺňal zamestnanec žalovaného a len podpis bol podpisom
žalobcu. Podobný klamlivý charakter má aj kolonka, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,

ktorá sleduje účel vyňať žalobcu ako spotrebiteľa spod ochrany, ktorá mu je poskytovaná príslušnými
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu
Prešov č. k. 16Co/71/2011-136, ktorý uviedol, že pri úmysle obísť inštitút spotrebiteľského úveru je
treba spotrebiteľovi garantovať ochranu v režime spotrebiteľských úverov, preto zmluva o úvere musí
obsahovať dojednania podľa § 9 ods.2 písm. i/, j/ a y/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa

nedomáha neplatnosti zmluvy len tvrdí, že pri absencii dojednania o úrokovej sadzbe, o RPMN sa úver
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, preto žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie sumy
288 eur.34.Podľa článku 4 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak bude dlžník v
omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu
so zmluvnou pokutou vo výške 15 eur za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí

včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe
idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 30,- Eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade
porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eur, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s

tým spojenej. Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je
podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Podľa
článku 6 zmluvných podmienok dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností
uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.

Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho
zastúpeniaprijejspísaní vzmyslevtejtozmluveobsiahnutéhoplnomocenstva,uhradízadlžníkaveriteľ,
pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho
pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa článku 7 zmluvných

podmienok dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred termínom splatnosti, avšak
aj v takomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške. Podľa článku 11 zmluvných
podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj dlh voči veriteľovi, tak
ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj článok 13, označený ako dohoda o vyplnení zmenky,
na základe ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý

dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. V zmysle článku

14 zmluvných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia,
vrátane sporu o ich platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky,zabezpečujúcejtútoúverovúzmluvuauplatneniaprávztaktovyplnenejzmenky,vrátanesporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: A/ pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO:

35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde: rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, B/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich

platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v

súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V bode
16 všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa uvádza, že zmluva sa spravuje ustanovením § 269
ods.2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Dohoda o voľbe práva nebola individuálne
dohodnutá, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka a
teda je absolútne neplatná. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo 20/2009,

podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka. V zmluve o úvere absentuje údaj o výške RPMN, o priemernej RPMN, údaj o konečnej
splatnosti úveru, o výške úroku z úveru, o výške, počtu, termínoch splatnosti splátok, úrokov a iných
poplatkov a poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom čo súobligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/,i/,j/,k/y/ zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy ktorých absencia má za následok podľa §
11 ods. l písm. a/ zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, že úver je bezúročný a

bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 28.07.2010 je koncipovaná tak, je
v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to
nielen v zabezpečovacích ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch ako sú zmluvné pokuty,
blankozmenka na tiež celá zmluva vrátane obchodných podmienok je koncipovaná výlučne v prospech
veriteľa a obsahuje len povinnosti dlžníka a práva a práva a výhody veriteľa. Zmluva je bezúročná a bez

poplatkov, preto vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo zaplatil sumu 588
eur teda okrem istiny 300 eur aj poplatok 288 eur, ktorý predstavoval poplatok tvoriaci až 96% úveru,
čo je neprimerane vysoká suma tvoriaca bezdôvodné obohatenie žalovaného. Čo obsahuje uvedený
poplatok je bližšie špecifikované v článku 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého
vyplýva, že predmetný poplatok je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky

týchto nákladov. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že
zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné,
aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp.
neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za

plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť
poplatkov konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U
192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné. Podobný klamlivý charakter má aj kolonka, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, ktorá sleduje účel vyňať žalobcu ako spotrebiteľa spod ochrany, ktorá mu je poskytovaná

príslušnýmiustanoveniamizákonaospotrebiteľskýchúveroch.SúdpoukazujenarozhodnutieKrajského
súdu Prešov č. k. 16Co/71/2011-136, že pri úmysle žalovaného obísť inštitút spotrebiteľského úveru je
treba spotrebiteľovi garantovať ochranu v režime spotrebiteľských úverov, preto zmluva o úvere musí
obsahovať dojednania podľa § 9 ods.2 písm. i/, j/ a y/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa
nedomáha neplatnosti zmluvy len tvrdí, že pri absencii dojednania o úrokovej sadzbe, o RPMN sa úver

považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, preto žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie sumy
288 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

35.Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným súd aplikoval ustanovenie § 107 ods.1, ods.2
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že v danom prípade treba aplikovať desaťročnú premlčaciu

lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie , ktoré
sa premlčí za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. Žalobca zaplatil sumu 288 eur dňa 27.12.2010,
pričom žaloba bola podaná na súde dňa 27.12.2013, žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel
až krátko pred podaním žaloby kedy oslovil svojho právneho zástupcu teda až do dňa 25.12.2013
nevedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bez ohľadu na túto skutočnosť súd dospel k záveru,

že nárok žalobcu bol uplatnený riadne a včas v desaťročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť
odvtedy čo sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda žaloba bola podaná v subjektívnej
dvojročnej premlčacej lehote pričom súd posúdil nárok ako úmyselné bezdôvodné obohatenie teda
nárok bol uplatnený riadne a včas, lebo bezdôvodné obohatenie považuje súd za úmyselné z dôvodu,
že žalovaný má dlhodobo v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov a bolo

jeho povinnosťou poznať a dodržať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Teda
žalovanýpoužilneprijateľnézmluvnépodmienkyhromadnevovšetkýchzmluvách,ktorésospotrebiteľmi
uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda nešlo o individuálne zlyhanie ale žalovaný tým
úmyselne obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením obligatórnych náležitostí v zmluve
o úvere odvolávajúc sa na ust.§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa

ktorého je spotrebiteľom aj fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
výkon zamestnania, povolania a podnikania, pričom žalovaný toto zákonné ustanovenie "zneužil",
lebo žalobca si bral úver za účelom splatenia dlhov a nie za účelom zamestnania, ktorú kolonku
zaškrtla pracovníčka žalovaného čím žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch, preto
konanie žalovaného možno hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného

obohatenia bez právneho dôvodu. Súd preto dospel k záveru, že nárok bol uplatnený v rámci dvojročnej
subjektívnej lehoty na uplatnenie práva, keď sa žalobca v skutočnosti dozvedel o bezdôvodnom
obohatení najneskôr dňa 25.12.2013 keď navštívil svojho zástupcu, ktorý podal aj žalobu na súde
pričom nemožno predpokladať a nebolo preukázané s poukazom na právne vedomie žalobcu, žeby sa bol o bezdôvodnom obohatení dozvedel skôr, pričom takto už bolo rozhodnuté aj v rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/7/2016, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v danom
prípade u žalovaného POHOTOVOSŤ s.r.o. ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, lebo žalovaný

je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike a neuvedenie RPMN
do zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úmyselným porušením zákona čo spôsobilo, že bezdôvodné
obohatenie žalovaný získal úmyselne a nároky z bezdôvodného obohatenia nemôžu byť premlčané a
je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva, pričom súd prvého stupňa z
tohto právneho názoru vychádzal.

36. Súd zároveň priznal žalobcovi aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3
ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. podľa ktorého z doslovného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že
zákon nevymedzuje žiadne kritéria podľa ktorých by sa malo rozhodovať o výške nároku. V danom
prípade došlo k porušeniu práv spotrebiteľa tým, že zmluva priamo úmyselne obchádzala zákon o
spotrebiteľských úveroch chrániacich spotrebiteľa prostredníctvom resp. zneužitím ustanovenia § 2

písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tým, že dodávateľ formulárovú zmluvu
koncipoval tak, že úver slúži na výkon zamestnania, pričom žalovaný mal dlhy a tie sa snažil splácať
uzatváraním ďalších úverových zmlúv na pokrytie predchádzajúcich dlhov a preto nemal nikdy v úmysle
si brať úver a ani žalovaného nikdy nežiadal o úver za účelom zamestnania a tiež nevedel, že má takáto
kolonka podstatný zmysel, keď zmluvu vypĺňala pracovníčka žalovaného a on ako spotrebiteľ ju len

podpísalčoviedlokabsenciiobligatórnychnáležitostístanovenýchv§9ods.2 písm.f/,i/,j/,k/y/zákonač.
129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy ktorých absencia
má za následok podľa § 11 ods. l písm. a/ zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Samotný obsah zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v
značnej nerovnováhe, je len na prospech dodávateľa a na škodu spotrebiteľa a toto konanie dodávateľa

malo za následok také porušenie práva spotrebiteľa, ktoré bolo obchádzaním ochrany práv spotrebiteľa
zakotvenej v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch doslovným " zneužitím" ustanovenia
§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vo všetkých zmluvách uzatváraných
žalovaným ako dodávateľom v pomere ochrany spotrebiteľa ako princípu v dôsledku ktorého podľa
uzavretej zmluvy bola táto zmluva vyňatá z ochrany zákona o spotrebiteľských úveroch čo malo priamy

dopad na hrubé porušenie práv spotrebiteľa a vznik primeraného finančného zadosťučinenia v sume
144 eur, ktoré je primerané tomuto hrubému porušeniu práv spotrebiteľa ako princípu. Súd preto dospel
k záveru, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojich práv vyplývajúcich z predpisov na ochranu
spotrebiteľa, preto je daný právny základ finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods.5 zákona č.
250/2007 Z. z., ktoré je treba vnímať ako na satisfakciu za úmyselné obchádzanie právnych predpisov

na ochranu spotrebiteľa dodávateľom v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom súd zdôrazňuje,
že žalovaný konal úmyselne, lebo ako nebankový subjekt poskytujúci úvery nebankovým spôsobom
na území Slovenskej republiky konal takto vedome a úmyselne a hromadne porušujúc predpisy na
ochranu spotrebiteľa na škodu samotného žalobcu ako spotrebiteľa, teda ide o také hrubé porušenie
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré je spôsobilé spôsobiť žalobcovi ako spotrebiteľovi

ujmu na jeho právach čoho dôsledkom je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Súd
v tomto smere odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/358/2013 v ktorom
rozhodnutí sa odvolací súd zaoberal otázkou primeraného finančného zadosťučinenia.

Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 25,50 eur podľa § 2 ods.2

zákona č. 71/1992 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 4 ods.2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z. z. o
súdnych poplatkoch v zmysle ktorého je žalobca ako spotrebiteľ od súdneho poplatku oslobodený, preto
podľa § 2 ods.2 cit. zákona je povinný zaplatiť za žalobu súdny poplatok žalovaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný

priznal súd plnú náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.
1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.