Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Šefčíková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19C/59/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217427
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317217427.7
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: Y.. H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, zast.
JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanému:
K.. F.. Ľ. E., T.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Z. XXXX/XX, W. F. - Š., prechodne bytom Č. F. XXX,
zast.: JUDr. Hana Sopko, LL.M., advokát so sídlom Tehelná 7296/9A, Trnava, o povinnosti žalovaného
zdržať sa porušovania práva žalobkyne na užívanie nehnuteľností, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa porušovania práva žalobkyne na užívanie nehnuteľností
špecifikovaných v žalobe.
2. Dňa 03.12.2018 (t.j. pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej) žalobkyňa doručila
tunajšiemu súdu späťvzatie žaloby, v ktorom uviedla, že podanú žalobu berie v celom rozsahu späť a
navrhla, aby súd konanie zastavil, nakoľko žalovaný jej odovzdal dňa 12.09.2018 kľúče od nehnuteľnosti
na základe ich dohody o urovnaní tohto sporu. Žalovaný jej nehnuteľnosť po podaní žaloby, počas
súdneho konania dobrovoľne sprístupnil, preto jeho konaním odpadol dôvod ďalšieho súdneho konania.
Zároveň navrhla zaviazať žalovaného na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %, nakoľko
žaloba bola podaná dôvodne a dôvod súdneho konania odpadol až konaním žalovaného v priebehu
súdneho konania.
3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 07.01.2019, žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby,
nakoľko žalobkyni vrátil kľúče k domu. Dôvodom odopretia prístupu k domu bolo, že bez vedomia a
súhlasu žalovaného ako spoluvlastníka nehnuteľnosti došlo k postupnému vypratávaniu hnuteľných vecí
nachádzajúcichsavnehnuteľnosti,ktorébolivovlastníctvestránsporu,atobeztoho,abydoposiaľdošlo
k riadnemu vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov ako aj k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobkyňa taktiež sprístupňovala vstup do nehnuteľnosti
osobám, ktoré nemali k nehnuteľnosti žiadne užívacie právo. Z uvedených dôvodov žalovaný nesúhlasil
s tým, aby bol zaviazaný na 100 % náhrady trov konania, nakoľko mal za to, že súd by mal zohľadniť
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
4. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.6. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná
súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
8. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Nakoľko žalobkyňa vzala svoju žalobu účinne v celom rozsahu späť, pričom žalovaný vyjadril súhlas
so späťvzatím žaloby, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne postupoval podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení a konanie zastavil.
11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
12. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
13. Pre sporové konania je charakteristická zásada úspechu vo veci, ktorá sa uplatní tak, že neúspešné
strana konania je povinná nahradiť v spore úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré úspešnej strane
vznikli. Zásada úspechu sa uplatňuje aj v konaní, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie, pričom zavinenie
môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Aj podľa C.s.p. platí, že ak sa
pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť
trovy konania, pretože zavinil zastavenie konania. V danom prípade žaloba bola podaná dôvodne,
keďže žalobkyňa nemala prístup k nehnuteľnosti, špecifikovanej v žalobe, ktorej je spoluvlastníčkou.
K späťvzatiu žaloby žalobkyňa pristúpila až potom, ako žalovaný v priebehu konania vrátil žalobkyni
kľúče k domu, čím odpadol dôvod ďalšieho konania. Zastavenie konania teda zavinil žalovaný, ktorý
však nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a mal za to, že súd
by mal zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a znamená,
že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ustanovenia § 257
C.s.p. teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania,
z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné
okolnosti Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v
konaní. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného
ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach
danej veci ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti
konkrétneho prípadu tak na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na
strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu
konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu
trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Ustanovenie § 257 C.s.p.
neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie
neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná alebo že zárobková a majetková situáciastrany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
15. Dôvody hodné osobitného zreteľa súdu zo spisu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 257
C.s.p. nevyplynuli. Žalovaný síce poukázal na to, že dôvodom odopretia prístupu k domu bolo, že bez
jeho vedomia došlo zo strany žalobkyne k postupnému vypratávaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich
sa v nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa sprístupňovala vstup do nehnuteľnosti osobám, ktoré nemali k
nehnuteľnosti žiadne užívacie práva, tieto tvrdenia žalovaného však žalobkyňa poprela. Keďže súd v
konaní nevykonal riadne dokazovanie s poukazom na mimosúdnu dohodu strán sporu, vyššie uvedené
tvrdenia žalovaného ostali v konaní sporné, a preto súd nemohol ani prihliadnuť, ani vychádzať z týchto
tvrdení pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného. Zo spisu
jednoznačne vyplýva len to, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi v žalobe špecifikovaných
nehnuteľností, ku ktorým žalobkyňa v čase podania žaloby nemala prístup. K vráteniu kľúče k domu
žalobkyni žalovaným došlo až v priebehu konania. Vychádzajúc z týchto úvah, súd potom konštatuje,
že prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu, nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a
preto žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 357 písm. a) C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.