Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. júl 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Csp/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206054
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118206054.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X.,
proti odporcovi: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy
uvedeného v bode 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č.XXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.10. 2013 medzi

navrhovateľom a odporcom v znení: “Dlžník a spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto
zmluvy o úvere uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40 /1964
Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej jej zo
zmluvy o úvere. Poštovka ako veriteľ je oprávnená domôcť sa uspokojenia celej svojej pohľadávky voči
dlžníkovi a spoludlžníkovi zo Zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného
príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až

do úplného splatenia pohľadávky Poštovky, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Navrhovateľovi súd ukladá povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti
odporcovi žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

uvedenej v bode 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č.XXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.10. 2013.

IV. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo
výške 33,- Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Trnava, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

V. Súd navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 18.07.2018 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým sa odporcovi uloží povinnosť zdržať sa použitia zmluvného
ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy v znení: " Dlžník a spoludlžník a to každý z nich osobitne,
podpisom tejto zmluvy o úvere uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona
č. 40 /1964 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky

vzniknutej zo zmluvy o úvere. Poštovka ako veriteľ je oprávnená domôcť sa uspokojenia celej svojej
pohľadávky voči dlžníkovi a spoludlžníkovi zo Zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými zrážkami zo
mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych
predpisov, a to až do úplného splatenia pohľadávky Poštovky.“, uvedeného v bode 3.9 zmluvy o úvere
lepšia splátka č.XXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.10. 2013 medzi žalobcom a žalovaným, a vykonať
oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - ŽSR Bratislava, mzdová učtáreň, Klemensova 8, 813 61

Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.2. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom (navrhovateľom) v pozícii dlžníka a
žalovaným(odporcom) v pozícii veritelia došlo dňa 14. 10. 2013 k uzavretiu zmluvy o úvere lepšia
splátka č. XXXXXXX XXX, na základe ktorej bol žalobcovi (navrhovateľovi) poskytnutý úver vo výške

10.000 euro, ktorý sa žalobca (navrhovateľ) zaviazal splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach s
výškou mesačnej splátky 219,24 euro, s úrokovou sadzbou 13,90 % a RPMN 15,70%. Súčasťou tejto
formulárovej zmluvy je v bode 3. 9 dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Vdanomprípadeideospotrebiteľskýprávnyvzťah,prektorýjetypické,ženávrhzmlúvbýva
často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu

návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať, alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.
Poukazuje pritom na § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho za zákonníka. Zmluva o úvere obsahuje v bode
3.9 zmluvy neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení: “Dlžník a spoludlžník, a to každý z nich osobitne,
podpisom tejto zmluvy o úvere uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky
vzniknutej jej zo zmluvy o úvere. Poštovka ako veriteľ je oprávnená domôcť sa uspokojenia celej svojej

pohľadávky voči dlžníkovi a spoludlžníkovi zo Zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými zrážkami zo
mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych
predpisov, a to až do úplného splatenia pohľadávky Poštovky.“

3. Uvedené ustanovenie zahrnuté do zmluvy malým nečitateľným písmom nebolo individuálne

dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.
Ďalej poukazuje na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého
je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia

a mal možnosť ju odmietnuť. Je evidentné, že dohoda o zrážkach zo mzdy vo formulárovej podobe
neumožňuje spotrebiteľovi jej modifikáciu a žalobca nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť. Ak tieto
náležitostí absentujú v písomne uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy, je potom treba takýto právny
úkon považovať za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitých prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolnú zmluvných

podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje
nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad.

4. Navrhovateľ poukazuje na závery Komisie zriadenej pri MS SR na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, zo dňa 21.1. 2011 pod č.
8636/2010 -110.98,113,179, podľa ktorej dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa a je v rozpore s §53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriťdohoduozrážkachzomzdy.Zuvedeného dôvoduidepretooneprijateľnúzmluvnúpodmienku.

5. Žalovaný listom zo dňa 19.12.2007, označeným ako žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo
mzdy, predložil zamestnávateľovi žalobcu zmluvu o úvere, súčasťou, ktorej je dohoda o zrážkach zo

mzdy a vyzval ho na vykonávanie zarážok zo mzdy. Uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť
žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, pričom z predložených listinných dôkazov podľa názoru žalobcu vyplýva
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia.
Žalobca poukazuje na uznesenia KS Banská Bystrica zo dňa 12.02.2013 sp. zn.17Co 43/2013,

uznesenia KS Prešov zo dňa 21.07.2017 sp. zn.1Co 16/2017.

6. Navrhovateľ je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi
stranami, preto súd nemusí nevyhnutne podľa § 336 ods.1 CSP uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu

vo veci samej. Uvedeným sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav a žalovanému ako oprávnenej
osobe nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou.7.Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8.Súd sa pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom
predložených listinných dôkazov. Je zrejmé, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 14.10.2013 zmluvu

o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol poskytnutý úver vo výške 10.000,-Eur, ktorý
sa zaviazal odporcovi vrátiť v 72 mesačných splátkach vo výške 219,24 Eur. Zmluva obsahovala údaje
o poskytnutom úvere: výška úveru 10.000 euro, výška mesačnej splátky 219,24 euro, výška úrokovej
sadzby13,90%, RPMN 15,70%,RPMN 13,44%,početmesačnýchsplátok72,celkovávýškanákladov
4.982,82 Eur, dátum 1. splátky 15.11.2013, dátum konečnej splatnosti úveru: 15.10.2019. Súčasťou

uvedenej zmluvy o úvere bolo v bode 3.9 ustanovenie, ktoré znelo nasledovne: “Dlžník a spoludlžník a
to každý z nich osobitne, podpisom tejto zmluvy o úvere uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo
mzdy podľa § 551 zákona č. 40 /1964 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením
pohľadávky Poštovky vzniknutej jej zo zmluvy o úvere. Poštovka ako veriteľ je oprávnená domôcť sa
uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi a spoludlžníkovi zo Zmluvy o úvere pravidelnými

mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej
podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného splatenia pohľadávky Poštovky.“ S odkazom
na vyššie vymedzenú zmluvu o úvere, sa zmluvné strany na zabezpečenie pohľadávky odporcu voči
navrhovateľovi zo zmluvy dohodli, že uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré dlžník odoberá od
svojho zamestnávateľa (ako zamestnávateľ nebol konkretizovaný žiadny subjekt). Na základe dohody

bol zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech odporcu mesačne zrážky zo mzdy dlžníka v riadnom
výplatnom termíne a odvádzať ich na bankový účet ( špecifikovaný v zmluve) vo výške 167,10 Eur
mesačne.

9. Je nesporné, že odporca sa dňa 19.12.2017 následne obrátil na zamestnávateľa navrhovateľa- ŽSR

v Bratislave, ktorému predložil dohodu o zrážkach zo mzdy.

10.Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou
podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho
záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán

upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností,
ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.

11.Z obsahu návrhu na jeho nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je zrejmé, že ako
dôvod nariadenia navrhovateľ uvádza práve potrebu dočasnej úpravy pomerov. V tomto prípade súd
neodkladné opatrenie nariadi len v prípade existencie dôvodnej obavy, že jeho nenariadením sa
podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. V tomto kontexte má teda neodkladnéopatrenie výrazne regulatívny charakter, ktorého zmyslom je aj zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy
na zákonom aprobovaných právach účastníka. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť
vzniku situácie, kedy by boli pomery účastníka ohrozené, resp. došlo k rozširovaniu trvania negatívneho

a protizákonného účinku.

12. Práve v tomto prípade súd konštatuje, že navrhovateľ osvedčil existenciu základných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako to predpokladá zákon. Medzi navrhovateľom a
odporcom bol týmto úkonom nepochybne založený spotrebiteľský vzťah, kedy navrhovateľovi ako

spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a
to z dôvodu vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane,
ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladá účastníkovi vopred predpripravené ( tzv.
formulárové zmluvy), čím nepochybne určuje obsah záväzkovoprávneho vzťahu.

13.Neodkladné opatrenie smeruje vo svojom kontexte v podstate k zamedzeniu uplatňovania

zabezpečovaciehoinštitútupohľadávkyvzniknutejzozmluvyo úvere.Medzinavrhovateľomaodporcom
totiž došlo k uzavretiu písomnej dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, kedy odporca ako
veriteľ túto už nepochybne predložil zamestnávateľovi navrhovateľa a podľa vyjadrenia navrhovateľa,
v pravidelných mesačných intervaloch, dochádza k zrážaniu sumy zo mzdy navrhovateľa. Týmto
nepochybne dochádza k bezprostrednému účinku dohody o zrážkach zo mzdy v majetkovej sfére

navrhovateľa, čo osvedčuje potrebu súdneho zásahu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
Primárnym dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je však tá skutočnosť, že samotná dohoda
o zrážkach zo mzdy predstavuje podľa názoru súdu neprimeraný zásah do práv navrhovateľa a je
koncipovaná tak, že napĺňa definíciu pojmu neprijateľná zmluvná podmienka. Hoci v čase uzatvárania
tejto zmluvy ešte nebol účinný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda ani jeho

ustanovenie §5a, neznamená to, že súd nemôže podrobiť dohodu skúmaniu z hľadiska všeobecnej
právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
typickúformulárovúzmluvu,ktorúmuselnavrhovateľakospotrebiteľpodpísaťvčaseuzatváraniazmluvy
o úvere. Jednoznačne nemožno hovoriť o jej individuálnom dojednaní. Dohoda o zrážkach zo mzdy, bez
toho,abybolspotrebiteľpoučenýojejvýznameamalmožnosťtútoodmietnuť,spôsobujenerovnováhuv

právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Aj sám zákonodarca následne
v prijatej právnej úprave reflektoval neprimeranosť zabezpečovania pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, resp. stanovil pomerne striktné kritéria a podmienky pre
možnosť jej uzavretia.

14. Súd záverom ešte dodáva, že aj keby dohodu o zrážkach zo mzdy nepodrobil skúmaniu v kontexte
spotrebiteľských vzťahov, musel by konštatovať jej neurčitosť z dôvodu absencie uvedenia jednej zo
základných náležitostí. Dohoda totiž okrem označenia veriteľa, dlžníka, pohľadávky o ktorej uspokojenie
ide a výšky dohodnutých zrážok, musí obsahovať aj určenie platiteľa mzdy. V predloženej dohode však
tento údaj chýba. Predložená dohoda je preto podľa názoru súdu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka

neplatná a jej aplikácia v praxi spôsobuje vznik protizákonného účinku v neprospech navrhovateľa. Z
vyššieuvedenýchdôvodovsúdneodkladnéopatrenievrozsahunavrhovanomnavrhovateľom,takakoje
uvedené vo výroku I. nariadil. V časti uloženia povinnosti “vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu
- ŽSR Bratislava, mzdová učtáreň, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok
zo mzdy“, neodkladné opatrenie zamietol, nakoľko súd má za to, že uloženie uvedenej povinnosti je

nadbytočné a povinnosť uvedená vo výroku I. v sebe zahŕňa aj uvedenú povinnosť. Navyše uvedené
uznesenie súd doručí po právoplatnosti aj zamestnávateľovi navrhovateľa, na základe čoho sa o
uloženej povinnosti dozvie.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o nariadení predbežného opatrenia súd nemal možnosť

skúmať platnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 14.10. 2013, uložil navrhovateľovi
v súlade s ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podať na súd proti odporcovi žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude určenie
neplatnostidohodyozrážkachzomzdyuvedenejvbode3.9zmluvyoúverelepšiasplátkač.3793320286
uzavretej dňa 14.10. 2013.

16. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatkuoslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov
konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, oslobodený od platenia súdnych poplatkov,
pričom súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vo výške 33 Eur odporcu, ktorý je povinný predmetný súdny poplatok zaplatiť
spoločne a nerozdielne.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď mal
za to, že navrhovateľ mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech (zamietnutá časť
neodkladného opatrenia je podľa názor súdu obsiahnutá v I. výroku uznesenia) , preto má nárok na
náhradu trov konania. Nakoľko mu však trovy konania nevznikli, rozhodol súd tak, že navrhovateľovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Trnave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Každé podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov,
aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.