Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218420
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114218420.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdvPrešovesudkyňouJUDr.DianouVlčkovouvprávnejvecižalobcu:H.D.,X..XX.XX.XXXX,

trvale bytom V. R. XX, XXX XX L. L., právne zastúpeného JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so
sídlom Ul. ČSA 25, Banská Bystrica proti žalovanému: PIVOVARY TOPVAR, a.s., so sídlom Pivovarská
9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31 648 479, právne zastúpeného JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou, s.r.o.
so sídlom Slnečná 33, 044 24 Poproč, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2014 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru uplatnené žalovaným voči žalobcovi dňa 2.5.2014 je neplatné.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

3. Rozsudkom zo dňa 30.9.2015 súd I. inštancie vyhovel žalobe a určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovaným voči žalobcovi podaním zo dňa 2.5.2014 v zmysle ust. § 68 ods.1 písm.

b) zák. č. 311/2001 Z.z. je neplatné.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.5.2016 pod sp. zn. 8 CoPr 1/2016 odvolací súd
zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a jeho závermi, v zmysle ktorých žalobca porušil pracovnú
disciplínu a to povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri
plnení pracovných úloh v zmysle bodu 7.5. pracovnej zmluvy. Nepochybne správnym je aj záver, že

jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita jej
porušenia a správne ustálil aj základné kritéria pre vyhodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej
disciplíny.

5. Treba však prisvedčiť odvolateľovi, že aj keď podľa doterajšej súdnej praxe ide len o demonštratívny
výpočet týchto základných kritérií, každé z nich zásadne ovplyvňuje otázku hodnotenia stupňa intenzity
porušenia pracovnej disciplíny.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil z akých dôvodov pre záver o
tom, že žalobca neporušil závažne pracovnú disciplínu mu postačovalo vyhodnotiť len kritérium osoby
zamestnanca a to či jeho konanie spôsobilo zamestnávateľovi škodu, čo žalovaný namieta.7. Podľa názoru odvolacieho súdu tým, že súd prvej inštancie nevyhodnotil ostatné ním uvádzané
kritéria spôsobil, že žalovaný nemal možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej

sa vyhodnotenia týchto kritérií.

8. Súd prvej inštancie opätovne rozsudkom zo dňa 21.4.2017 žalobe vyhovel a KS v Prešove uznesením
zo dňa 20.2.2018 pod sp. zn. 8CoPr/5/2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie
konanie.

9. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napriek tomu, že prvoinštančný súd za jednu z najdôležitejších
kritérií pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny považuje osobu zamestnanca, podľa
názoru odvolacieho súdu je dané kritérium v danom prípade bezvýznamné, resp. neznižuje intenzitu
žalobcovho porušenia pracovnej disciplíny. To, že si žalobca počas svojho doterajšieho pôsobenia
u žalovaného plnil svoje úlohy svedomito, resp. že sa do rozhodného obdobia nedopustil žiadneho

disciplinárneho previnenia neospravedlňuje, resp. neznižuje závažnosť porušenia pracovnej disciplíny
v danom konkrétnom prípade.

10. Za bezvýznamnú považoval odvolací súd aj skutočnosť, že konaním žalobcu nebola žalovanému
akozamestnávateľovispôsobenáškoda.To,ževsúčasnostikonanímžalobcunebolaspôsobenáškoda,

resp. škoda nebola preukázaná neznamená, že uvedené konanie nebolo spôsobilé škodu privodiť.

11. Skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, či realizoval šetrenie skoršieho úniku uvedených informácií
aj v inom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je v prejednávanom prípade relevantná. Uvedené
teda nie je podstatné pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny v tomto konkrétnom prípade.

Podľa názoru odvolacieho súdu je bezvýznamná aj skutočnosť, či žalobca naplnil alebo nenaplnil
skutkovú podstatu niektorej z foriem nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil svoj záver o tom, že
porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nebolo závažné, a teda neodôvodňoval okamžité skončenie

pracovného pomeru. Po vrátení veci bude potrebné s ohľadom na daný skutkový stav náležitým
spôsobom vyhodnotiť intenzitu porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu a záver súdu náležite
odôvodniť.

13. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, výsluchom

žalobcu, svedkov E. Y., H. N., O. H.G., J. L., Z. O., X. Š., oboznámením pracovnej zmluvy,
pracovného poriadku, okamžitým skončením pracovného pomeru s prílohami, popisom pracovnej
náplne, smernicami žalovaného, zápisnicou o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 30.11.2007 pracovnú zmluvu na výkon práce obchodného
zástupcu ON Kanal s účinnosťou od 1.12.2007 na dobu určitú do 30.11.2008 s určením miesta výkonu
práce Región ODC Zvolen.

15. Podľa bodu 7.5. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach,

ktoré sa dozvie pri plnení svojich pracovných úloh, osobitne je povinný zachovávať mlčanlivosť o
skutočnostiach tvoriacich dôverné informácie, alebo obchodné tajomstvo zamestnávateľa, alebo jeho
obchodných partnerov, ako aj o skutočnostiach/okolnostiach týkajúcich sa obchodných či zmluvných
vzťahov s tretími subjektami a osobitne o akýchkoľvek interne stanovených stratégiách, jej obchodných
prístupov, do času kým ich zamestnávateľ preukázateľne zverejní alebo sa inak oprávneným spôsobom

stanú všeobecne známymi. Za porušenie mlčanlivosti alebo obchodného tajomstva, či ochrany
dôverných informácií sa nepovažuje poskytnutie takýchto informácií zamestnancom a iným oprávneným
osobám v rámci skupiny SABMilller. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení pracovného pomeru.

16. Dňa 29.1.2008 účastníci konania uzatvorili dohodu o zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od

1.2.2008stým,žepracovnýpomerjedohodnutýnadobuneurčitú,pričomostatnépodmienkydohodnuté
z pracovnej zmluvy ostávajú nezmenené.17. Žalovaný dňa 2.5.2014 v zmysle ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce so žalobcom
okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

18. Obsahom uvedeného podania bola citácia ustanovení § 81 Zákonníka práce o základných
povinnostiach zamestnanca podľa písm. c, e, f); bodu 2.1.5. a 2.1.6. pracovného poriadku žalovaného,
ako aj článku VII. bodu 7.5. pracovnej zmluvy, obsahom ktorých je zachovanie povinnosti mlčanlivosti o
všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení svojich pracovných povinností.

19. Žalovaný ďalej konštatuje, že pri realizácii kontroly nad dodržiavaním stanovených postupov pri
nakladaní s citlivými informáciami zamestnávateľa zistil, že dňa 18.3.2014 o 8.58 hod. doobeda od
L.. E. Y., supervízora, obdržal elektronickú emailovú správu (označenie špecifikované v okamžitom
skončení pracovného pomeru), ktorá bola adresovaná jemu, ako aj ďalším príjemcom správy, túto s
citlivými údajmi, vrátane prílohy obsahujúcej dôverný dokument zamestnávateľa dňa 19.3.2014 o 16.13
hod. zaslal na neznámu emailovú adresu na webový emailový účet s označením [email protected]

.

20. V zmysle smernice zásad správneho používania informačných systémov pod bodom 5.1.1. sú
povinní užívatelia jednať zvlášť opatrne, pokiaľ ako komunikačný prostriedok používajú email. V zmysle
bodu 5.1.10. je zakázané zasielať elektronickou poštou obchodné dokumenty, citlivé alebo dôverné

dokumenty, aj na osobné, webové, emailové účty samotných užívateľov. Žalovaný ako zamestnávateľ
považoval za neprípustné a viac neakceptovateľné, že citlivé údaje informácie v elektronickej forme
obsiahnuté v uvedenej emailovej správe, s ktorými ako zamestnanec prišiel pri výkone práce do
styku, sprístupnil jeho preposlaním neznámemu užívateľovi na webový emailový účet mimo užívateľov
elektronických adries zamestnávateľa. Uvedené konanie je v priamom rozpore s jeho povinnosťami

zamestnancavzmyslečlánkuVII.bodu7.5.pracovnejzmluvy,ktorévsúladesbodom3.3.2.pracovného
poriadku sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle bodu 3.3.2. pracovného
poriadku a bodu 2.1., 2.2. a 2.3. písm. i) pracovného poriadku.

21. Dňa 25.4.2014 bola daná žiadosť odborovej organizácii o prerokovanie okamžitého skončenia

pracovného pomeru žalobcu, ktorá bola odborovou organizáciou prerokovaná dňa 28.4.2014.

22.Žalobcavosvojejvýpovediuviedol,ženáplňoujehopráceakoobchodnéhozástupcubolozískavanie
informácie z konkurenčného prostredia. Pri stretnutí s pánom Š., ktorý bol bývalým zamestnancom
spoločnosti žalovaného (č.l. 138) a v rozhodnom období pôsobil pre spoločnosť Budvar, mu tento

uviedol, že disponuje zoznamom prevádzok spoločnosti žalovaného, obsahom ktorého sú citlivé údaje
týkajúce sa ich názvu, majiteľov, adries, ako aj samotného nastavenia platobnej disciplíny. Po jeho
získaní na tento zoznam upozornil svojich nadriadených a vzhľadom na citlivosť uvedených informácií,
ktoré mohli uniknúť podľa jeho názoru iba od zamestnanca na managerskej pozícii, začala v spoločnosti
prebiehať vnútorná kontrola, na základe ktorej bolo zistené, že dňa 19.3.2014 na mailovú adresu pána

Š. doručil mailovú správu, vrátane prílohy, ktorá mu bola zaslaná zo strany jeho nadriadeného. Mal za to,
že neide o citlivé informácie obchodného charakteru, ktoré neboli natoľko individualizované, aby mohli
byť zneužité v neprospech žalovaného zo strany konkurenčného prostredia. V danom prípade nemožno
hovoriť o porušení mlčanlivosti o predmetných skutočnostiach už len preto, že samotná emailová správa
obsahuje informáciu o tom, že obchodní zástupcovia majú využívať doručenú prílohu na trhu pri ataku.

Ak teda žalovaný dovolil používať predmetnú prílohu na trhu pri ataku, pričom obchodným zástupcom
neurčil ktorým subjektom majú byť určené, potom ide podľa jeho názoru o všeobecne známe informácie
a z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o citlivých údajoch.

23. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 13 ods.4 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ

nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa narúšať
súkromiezamestnancanapracoviskuavspoločnýchpriestorochzamestnávateľatým,žehomonitoruje,
vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými, pracovnými zariadeniami
zamestnávateľaakontrolujeelektronickúpoštuodoslanúzpracovnejelektronickejadresyadoručenúna
túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus,

je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsoby jej uskutočnenia, ako aj
dobu jej trvania.24. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalovaný mohol do práva na súkromie žalobcu zasiahnuť len
výnimočne, a aj to za splnenia zákonom stanovených podmienok. Keďže žalovaný žalobcu vopred na
realizáciu výkonu kontroly neupozornil a túto vykonal bez jeho vedomia a bez jeho súhlasu, považuje

takýto postup žalovaného za nezákonný.
25. Zároveň žalovaný nemôže vytýkať žalobcovi nesplnenie pracovných povinností, o obsahu ktorých
nemal žiadnu vedomosť. Súdu predložil oboznámenie s vnútornými predpismi spoločnosti Pivovary
Topvar, a.s. zo dňa 3.12.2007 (č.l. 13), z ktorého vyplýva, že bol oboznámený s pracovným poriadkom,
kolektívnou zmluvou, smernicou o mobiloch, zásadách poskytovania služobných motorových vozidiel,

smernicou pracovnej cesty, ako aj smernicou stala sa mi dopravná nehoda, avšak obsahom
oboznámenia neboli zásady správneho používania informačných systémov.

26. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobca dňa 15.7.2013 prevzal za účelom výkonu
dohodnutého druhu práce notebook PC 65676 s príslušenstvom s prístupom na internet a pridelenou
IP adresou, pričom pri jeho prvom zapnutí a zriadení účtu žalobcu sa zobrazilo na monitore hlásenie

zariadenia s obsahom, že informácie v tomto počítači a v tejto sieti sú majetkom Plzenského prazdroju,
a.s. Pivovary Topvar, a.s. a sú chránení zákonnými ustanoveniami o duševnom vlastníctve. Pre prístup
k týmto informáciám musí byť pridelený účet a je možné nimi disponovať iba v súlade s právami
definovanými systémovými administrátormi.

27. Uvedené hlásenie sa zobrazuje na monitore počítača vždy pri prvom prihlásení a pre ďalšie
pokračovanie chodu notebooku je nevyhnutné, aby užívateľ zariadenia stlačil tlačidlo „o.k“, čím
potvrdzuje, že sa s uvedenými podmienkami oboznámil.

28. Žalobca bol smernicou zásadami správneho používania informačných systémov s poukazom na

článok 7 bodu 7.3. upravujúcej pravidlá a podmienky monitorovania podnikovej komunikácie spoločnosti
informovaný o tom, že všetky emaily, ktoré sú uložené v poštovej schránke používateľa a nie sú
vyznačené ako súkromné alebo ktoré zrejmé nie sú súkromnej povahy, ako vyplýva z popisu v
predmete správy, budú považované za podnikovú komunikáciu. Žalobca bol v súlade s internými
predpismi oboznámený so zmenou smernice zásady správneho používania informačných systémov a

smernice BIShardver prostredníctvom hromadnej emailovej správy zaslanej všetkým zamestnancom
spoločnosti cez mail distribútora dňa 8.11.2013 o 15.06 hod. s upozornením, aby venoval pozornosť
týmto smerniciam a zároveň bol upozornený na skutočnosť kde sa na portáli nachádza aktuálne znenie
týchto smerníc. Súdu bola predložená notárska zápisnica N 64/2015, Nz 3432/2015, NCRIs 3532/2015
osvedčujúca, že v poštovom priečinku doručená pošta bola uvedená mailová správa zo strany žalobcu

ako užívateľa vykázaná ako neprečítaná.

29. Predmetnou notárskou zápisnicou zároveň bolo osvedčené, že od 3.3.2014 do 29.4.2014 v
poštovompriečinkudoručenápoštasanachádzalaododosielateľamaildistribútorpoštavpočtepoložiek
20, z toho 19 správ bolo vykázaných ako užívateľom prečítaným a jedna položka s predmetom správy

zlepšovanie služieb BIS bola vykázaná ako užívateľom neprečítaná.

30. Na základe uvedeného, preto považuje tvrdenie žalobcu, že nebol s predmetnými smernicami
oboznámený, resp. že nemal zriadený prístup za účelom oboznámenia sa s nimi za nepravdivé.

31. Žalobca pôsobil u žalovaného v pracovnej pozícii obchodný zástupca, pričom svoje pracovné úlohy
si plnil aj rozširovaním predaja produktov žalovaného v prostredí ONTRADE trhu, teda v prevádzkach s
predajom a priamou konzumáciou piva a nápojov v mieste predaja, teda pri plnení svojich pracovných
úlohprichádzaldokontaktusinformáciamiobchodnéhocharakteru,ostratégiáchpôsobeniažalovaného
na ONTRADE trhu, ako aj informáciami o záujmoch a prioritách žalovaného a obchodnými informáciami

a zmluvnými informáciami tretích strán (prevádzkovateľov zariadení).

32. Keďže žalobca dohodnutý druh práce vykonával od r.2007, išlo o zamestnanca, ktorému bola
hodnota informácií získaných z fungovania ONTRADE trhu, spôsob sprístupňovania týchto informácií,
obmedzenia nakladania so získanými informáciami, ako aj pravidlá poctivého súťaženia známa, z

toho preto vyplýva aj jeho nepochybná vedomosť, že sprístupnením emailovej informácie obchodného
charakteru určenej pre realizovanie stratégie žalovaného na trhu porušuje povinnosť mlčanlivosti, na
ktorú sa zaviazal v uzatvorenej pracovnej zmluve.33. Uvedené vyplýva aj zo samotnej náplne práce žalobcu, v ktorej je definovaná charakteristika
prostredia, v ktorom ako obchodný zástupca pôsobil tak, že ide o silne konkurenčné prostredie rýchlo
obratkového predaja piva do prevádzok prevažne s okamžitou spotrebou piva. V tomto turbulenčnom

prostredí riadi a rozvíja predajné aktivity s úlohou plnenia stanovených cieľov a vízií spoločnosti, kde je
najväčším rizikom riadiť obchodné vzťahy s cieľom maximálnej efektivity a profitu.

34. Žalobca vzhľadom ku funkcii, ktorú zastával sa pravidelne zúčastňoval školení, tréningových aktivít a
preskúšania nadobudnutých znalostí z oblasti hospodárskej súťaže, súťažného práva, súčasťou ktorých

súajpravidlánakladaniasobchodnýmiinformáciamiacitlivýmiúdajmiopôsobeníjednotlivýchsubjektov
na trhu, pričom posledný tréning absolvoval dňa 3.6.2013. Obsahom uvedených školení bolo aj určenie
ôsmich pravidiel dodržiavania hospodársko-súťažného práva, v zmysle ktorých bolo zakázané uzatvárať
dohody, jednať, prípadne si vymieňať informácie s konkurenciou.

35. Žalobca ďalej poukázal na to, že v priebehu trvania pracovného pomeru nikdy nebol disciplinárne

riešený, bol hodnotený ako úspešnejší zamestnanec, preto má za to, že ani porušenie povinnosti
vyplývajúcej mu z pracovnej zmluvy špecifikovanej v podaní žalovaného označenom ako okamžité
skončenie pracovného pomeru nedosahuje taký stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny
odôvodňujúcej skončenie pracovného pomeru postupom podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Na
preukázanie svojho úspešného pôsobenia u žalovaného v pracovnej pozícii obchodného zástupcu súdu

predložilhodnoteniezamestnávateľaprioznámenízmenytarifnejmzdy,vrátanecertifikátovvystavených
žalovaným preukazujúcich jeho úspešné zvyšovanie si kvalifikácie.

36. Svedok E. Y. uviedol, že bol priamym nadriadeným žalobcu, pričom emailová správa, ktorú doručil
piatim obchodným zástupcom obsahovala citlivé informácie, konkrétne zoznam atakovaných prevádzok

na východe Slovenska, ktoré sa snažila získať konkurencia tým, aby tieto ukončili spoluprácu so
spoločnosťou žalovaného a začali spolupracovať s konkurenčným subjektom. Obsahom tejto prílohy
nebol iba zoznam atakovaných prevádzok, ale aj konkrétne finančné sumy ponúkané konkurenciou na
získanie uvedených prevádzok.

37.Takétokonaniežalobcubolopretovyhodnotenéakozávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,nakoľko
bol dostatočným spôsobom informovaný, že uvedené údaje je možné použiť iba v internom prostredí
spoločnosti a nesmú byť sprístupnené konkurenčnému prostrediu.
38. Keďže išlo o informácie strategického významu, konanie žalobcu mohlo spôsobiť spoločnosti
žalovaného škodu zmenou strategického postupu konkurenčného subjektu na získanie atakovaných

prevádzok spolupracujúcich so spoločnosťou žalovaného.

39. Žalobca v priebehu trvania pracovného pomeru nebol nikdy sankcionovaný, k plneniu pracovných
povinností pristupoval zodpovedne a v rámci hodnotenia patril k tým úspešnejším zamestnancom.

40. Nemal vedomosť o spôsobe upozorňovania zamestnávateľa na monitorovanie pracovnej
komunikácie zamestnancov, ani i tom kedy monitorovanie realizované bolo, nakoľko on sám nebol
oprávnený monitorovať mailovú komunikáciu svojich podriadených.

41. Svedok H. N. uviedol, že pôsobí v pozícii regionálneho managera, pričom jeho výpoveď o

podstatných skutkových okolnostiach porušenia pracovnej disciplíny žalobcu bola zhodná s výpoveďou
E. Y. s uvedením, že sprístupnením informácií obchodného charakteru žalobcom nevznikla spoločnosti
žalovaného žiadna škoda. Potvrdil, že bolo realizované monitorovanie pracovnej komunikácie
zamestnancov spoločnosti žalovaného nielen na pozícii obchodných zástupcov, ale aj supervízorov,
regionálnych managerov, ako aj ďalších nadriadených s tým, že žalobca na monitorovanie upozornený

vopred nebol. Zároveň uviedol, že žalobca si svoje pracovné povinnosti plnil štandardne, teda
jeho pracovné nasadenie nebolo výnimočné v porovnaní s ostatnými zamestnancami pôsobiacimi v
spoločnosti žalovaného na rovnakej pozícii.

42. Svedkovia O. H., J. L., ako aj Z. O. vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že ako zástupcovia

odborovej organizácie pri Pivovaroch Topvar, a.s. dňa 28.4.2014 spolu s ďalšími dvoma členmi výboru
prerokovali návrh žalovaného na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom pre porušenie
pracovnej disciplíny s uvedením, že súčasťou žiadosti bola príloha, obsahom ktorej bol návrh na
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom so záverom, že súhlasia s uvedeným návrhom.43. Svedok X. Š. uviedol, že pre spoločnosť žalovaného pracoval od roku 2011 do roku 2012 zhruba 6
mesiacov. Z pracovného pomeru bol prepustený z organizačných dôvodov, pričom poukázal na korektné

ukončenie tohto pracovného pomeru zo strany žalovaného.

44. Následne sa zamestnal ako obchodný zástupca spoločnosti Pivovary Budweiser Budvar. Pokiaľ ide
o údaje, ktoré mu žalobca zaslal, konkrétne zoznam konkurenčných prevádzok, ktoré mal ako obchodný
zástupca navštíviť, uvedené dokumenty nepovažoval za tajné, keďže aj ich spoločnosť disponovala

zoznamom konkurenčných prevádzok, ktoré poskytol žalobcovi (viď č. l. 122-137).
45. V čase svojho pôsobenia pre spoločnosť žalovaného nikdy neboli upozorňovaní na to, ktoré z
poskytnutých informácií od zamestnávateľa sa považujú za dôverné, prípadne tajné. Pokiaľ bola mailová
komunikácia označená možnosťou jej použitia pri trhu na ataku nešlo o informáciu dôvernú, keďže ju
mohol využiť v prospech zamestnávateľa pri rokovaní s konkurenciou.

46. Poukázal na to, že v čase nástupu do pracovného pomeru so žalovaným nemal zriadenú pracovnú
mailovú adresu a všetky pracovné maily mu boli doručované na súkromnú mailovú adresu.

47. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 30.9.2015 konanie žalobcu
vyhodnotil za neakceptovateľné, keďže žalovaného vystavil vysokej miere rizika postihu alebo začatia

správneho konania pre porušenie povinnosti v oblasti hospodárskej súťaže podľa zák. č. 136/2001
Z. z. Pri výkone neohlásenej inšpekcie orgánov štátnej správy má Protimonopolný úrad SR právo
vyžadovať od podnikateľov všetky informácie a podklady nevyhnutné pre činnosť úradu bez ohľadu
na nosič. Zamestnanci Protimonopolného úradu SR majú právo zapečatiť podklady alebo nosiče, na
ktorých sú informácie zaznamenané, odňať podklady alebo nosiče, na ktorých sú uvedené informácie

zaznamenané,otvoriťuzatvorenépriestoryaichvybaveniealebosiinýmspôsobomzabezpečiťprístupk
uvedenýmpodkladomalebonosičomataktiežmajúprávozabezpečiťsiprístupkuvšetkýminformáciám,
ktoré boli uložené v akejkoľvek elektronickej podobe na dátových nosičoch podnikateľa alebo ktoré boli
vytvorené v akejkoľvek elektronickej podobe podnikateľom.

48. Súdu predložil tlačové správy Protimonopolného úradu Slovenskej republiky o vykonaní
neohlásených inšpekcií, ako aj poverenia na vykonanie inšpekcie v spoločnosti žalovaného.

49. Podľa § 68 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a
to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne

pracovnú disciplínu.

50. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

51. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej
dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie
ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a
zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť
pracovný pomer výpoveďou.

52. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.53. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

54. Podľa § 79 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

55.Akcelkovýčas,zaktorýbysamalazamestnancoviposkytnúťnáhradamzdy,presahuje12mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov

primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

56. Ust. ods. 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo
k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.

57. Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľďalejzamestnával,platí,aksasozamestnávateľomnedohodnepísomneinak,žesajeho
pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b)
bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný

pomer skončiť.

58. V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

59. V súlade s ust. § 68 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba
výnimočne v súlade s ust. § 68 ods.1 písm. b) iba ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

60.Zákonníkprácenevymedzuje,čomožnopovažovaťzazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,preto
súd vždy individuálne tieto skutočnosti skúma v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu.

V súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje
napr. neospravedlnená absencia v práci, opilstvo, ublíženie na zdraví, morálne a majetkové delikty na
pracovisku, nerešpektovanie príkazov nadriadených a podobne.
61. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia
pracovného pomeru rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny a to menej závažné
a závažné porušenia pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity, teda závažnosť porušenia pracovnej
disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec
porušil pracovnú disciplínu.

62. Je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny
osobitne. Mal by v súlade s ustálenou judikatúrou pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu
zamestnanca, na funkciu ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a
situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob

a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne je potrebné vziať
do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa, t.j. ustálené zvyklosti.

63. Porušenie konkrétnej povinnosti pri zohľadnení všetkých okolností bude možno u jedného

zamestnanca považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale u druhého zamestnanca by
naopak išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.64.Mnohízamestnávateliamajúvosvojichinternýchpredpisochzakotvené,ktoréporušeniapracovných
povinností budú hodnotiť ako závažné a ktoré ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako
bolouvedenévyššie,jepotrebnéskúmaťvždykonkrétneokolnostiporušeniapracovnejpovinnostiahoci

mázamestnávateľvosvojichinternýchpredpisochzadefinované,ktoréporušeniapracovnýchpovinností
považuje za závažné a ktoré za menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, tieto je potrebné brať
do úvahy len ako pomôcku alebo informáciu pre zamestnancov. V súdnom konaní však takýto interný
predpis nie je pre súd záväzný a súd môže závažnosť porušenia pracovnej disciplíny vyhodnotiť inak,
ako zamestnávateľ vo svojom internom predpise.

65. Žalovaný dňa 2.5.2014 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom v zmysle ust. § 68 ods.1
písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a to porušením povinností
zachovávania mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, čím porušil ust. § 81 Zákonníka práce
zakotvujúceho základné povinnosti zamestnanca bod 2.1.5. a bod 2.1.6. pracovného poriadku, ako

aj článok VII. bod 7.5. pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.11.2007, ktorou sa zaviazal k povinnosti
zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri plnení svojich pracovných
úloh, osobitne k povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich dôverné informácie
alebo obchodné tajomstvo zamestnávateľa, alebo jeho obchodných partnerov, ako aj o skutočnostiach,
resp. okolnostiach týkajúcich sa obchodných či zmluvných vzťahov s tretími subjektami a osobitne o

akýchkoľvek interne stanovených stratégiách i obchodných prístupov do času, kým ich zamestnávateľ
preukázateľne zverejní alebo sa inak oprávneným osobám stanú všeobecne známymi.

66. K porušeniu zachovávania povinnosti mlčanlivosti došlo podľa zistení žalovaného pri realizácii
kontroly nad dodržiavaním stanovených postupov pri nakladaní s citlivými informáciami zamestnávateľa,

že tento dňa 18.3.2014 o 8.58 hod. obdržal elektronickú emailovú správu od svojho nadriadeného
s označením útok konkurencie s prílohou, ktorá bola adresovaná jemu, ako aj ďalším príjemcom
správy s tým, že túto emailovú správu, vrátane prílohy obsahujúcej dôverný dokument dňa 19.3.2014
o 16.13 hod. zaslal na neznámu emailovú adresu na webový emailový účet [email protected]
, čím došlo k porušeniu interných predpisov žalovaného označených

ako zásady správneho používania informačných systémov, smernice upravujúcej pravidlá verejného
vystupovania za spoločnosť a komunikácie s médiami, ako aj manuálu pravidiel verejného vystupovania,
ktorých porušenie podľa bodu 3.3.2. pracovného poriadku žalovaný definuje ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny.
67. Zo svedeckých výpovedí E. Y., ako aj H. N. ako nadriadených žalobcu nesporne vyplynulo, že

prílohou uvedenej mailovej komunikácie boli citlivé informácie obchodného a strategického významu v
predmete označenia prevádzok zásobovaných žalovaným, vrátane informácií o ich ročnom predaji a
ponúk zo strany konkurenčného subjektu.

68. Išlo o zoznam prevádzok, ktorý bol zaslaný určeným obchodným zástupcom, ktorí ho mali použiť

pri ataku na trhu za účelom zabránenia prípadného prechodu uvedených prevádzok ku konkurenčnému
subjektu.

69. Išlo o informácie obchodnej stratégie spoločnosti žalovaného, ktoré zamestnanci neboli oprávnení
sprístupňovať, keďže v konečnom dôsledku mohli spôsobiť škodu žalovanému prípadnou zmenou

strategického postupu konkurenčného dodávateľa získaním informácie, že žalovaný disponuje údajmi
týkajúcimi sa ich obchodnej stratégie. Poukázali na to, že žalobca počas 6 a pol ročného pracovného
pôsobenia u žalovaného vedel posúdiť ako môže nakladať s informáciami týkajúcimi sa obchodnej
činnosti žalovaného, keďže ako zamestnanec sa pravidelne zúčastňoval školení, naposledy 3.6.2013
vo vzťahu k smernici o dodržiavaní súťažného práva, obsahom ktoré bolo aj 8 pravidiel dodržiavania

hospodársko-súťažného práva (č.l. 46), okrem iného s uvedením, že nesmie s konkurentom diskutovať,
robiť dohody alebo vymieňať informácie vo vzťahu rozdeľovania zákazníkov, územia alebo trhu.

70. Na základe uvedených skutočností, sa preto súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že
týmto konaním žalobca porušil pracovnú disciplínu a to povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých

skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení pracovných úloh v zmysle bodu 7.5. pracovnej
zmluvy, keďže s poukazom na dohodnutý druh práce, tento vykonával od r. 2007 aj rozširovaním
predaja produktov žalovaného v prostredí ONTRADE, teda v prevádzkach s predajom a priamou
konzumáciou piva a nápojov v mieste predaja, pričom pri plnení týchto úloh prichádzal do kontaktus informáciami obchodného charakteru, o stratégiách pôsobenia žalovaného na ONTRADE trhu, o
záujmoch a prioritách žalovaného, ako aj s obchodnými informáciami tretích strán a inými citlivými
informáciami interného charakteru.

71. Vzhľadom na dĺžku jeho pracovného pôsobenia mu bola hodnota informácií získaných z fungovania
ONTRADE trhu, spôsob ich sprístupňovania, obmedzenia nakladania s takto získanými informáciami,
ako aj pravidlá poctivého súťaženia v uvedenom trhovom segmente a poznanie oprávnených záujmov
zamestnávateľa dôkladne známa, a teda mal vedomosť o citlivosti dát a informácií, s ktorými pracuje.

72. Vzhľadom ku svojej funkcii, ktorú zastával sa pravidelne zúčastňoval školení, tréningových aktivít
a preskúšavania nadobudnutých znalostí z oblasti hospodárskej súťaže, súťažného práva, súčasťou
ktorých boli aj pravidlá nakladania s obchodnými informáciami a citlivými údajmi o pôsobení jednotlivých
subjektov na trhu. Z titulu svojho pracovného zaradenia bol teda oboznámený s tým aké informácie smie
v rámci plnenia svojich pracovných úloh sprístupňovať, uzatvorenie akých dohôd smie navrhovať alebo

ponúkať, čo smie vyžadovať od zákazníkov a čo možno zákazníkom ponúkať a naopak, o čo sa pokúšať
nesmie a aké informácie v rámci jeho pracovného pôsobenia je zakázané si vymieňať s konkurentmi a
zákazníkmi a o akých dohodách je zakázané jednať a ich uzatvárať.

73. Neobstojí argumentácia žalobcu, že pri uzatvorení pracovného pomeru, ako aj počas svojho

ďalšieho pracovného pôsobenia nebol oboznámený so smernicou žalovaného označenou ako zásady
správneho používania informačných systémov, obsahom ktorej boli pravidlá používania elektronickej
pošty na pracovné a súkromné účely, vrátane pravidiel monitorovania komunikácie spoločnosti, keďže
z predložených listinných dôkazov doručených súdu dňa 24.2.2015 nesporne vyplýva, že žalobcovi bol
dňa 8.2.2011 zriadený vzdialený prístup k firemnej sieti z pracovnej mailovej adresy žalobcu s uvedením

prihlasovacieho mena, vrátane zaslania aktualizovaných interných smerníc žalovaného, ktoré v jeho
poštovom priečinku doručená pošta boli prijaté dňa 8.11.2013, avšak vykázané ako neprečítané. Z
uvedeného dôvodu samotná nečinnosť žalobcu pri oboznamovaní sa s internými predpismi nemôže
viesť ku konštatovaniu, že s týmito internými predpismi nebol zo strany zamestnávateľa riadne
oboznámený.

74. Z uvedeného dôvodu neobstojí preto ani argumentácia žalobcu, že monitorovaním jeho pracovnej
komunikácie došlo k porušeniu ust. § 13 ods.4 Zákonníka práce, v ktorom je zakotvené, že
zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa
narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a to aj kontrolovaním elektronickej pošty odoslanej z

pracovnej elektronickej adresy.

75. Vyššie uvedená smernica obsahovala aj pravidlá monitorovania komunikácie spoločnosti s
uvedením, že všetky maily, ktoré sú uložené v poštovej schránke používateľa a ktoré nie sú vyznačené
ako súkromné v predmete správy, alebo zrejme nie sú súkromnej povahy, ako vyplýva z popisu

v predmete správy, budú považované za podnikovú komunikáciu, ktorú je oprávnená spoločnosť
žalovaného monitorovať za účelom zabezpečenia dodržiavania podnikových postupov a zásad
spoločnosti; predchádzania, odhaľovania, vyšetrovania neoprávneného používania komunikačných
systémov spoločnosti alebo kriminálnych aktivít, teda žalobca bol uzrozumený s možnosťou realizácie
monitorovania elektronickej podnikovej komunikácie z pracovných mailových adries zamestnancov.

76. Podľa bodu 3.3.2. pracovného poriadku žalovaný za porušenie pracovnej disciplíny podľa písm. i a
j) považuje porušenie noriem, poriadkov, smerníc, inštrukcie a riadiacich aktov zamestnávateľa, vrátane
porušenia povinnosti mlčanlivosti.

77. Ako už bolo konštatované vyššie, Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje
medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.
Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita
jej porušenia. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a
ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob

a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej ku porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, teda či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi
škodu a podobne. V tomto prípade súd nie je viazaný definíciou závažného a menej závažného
porušenia pracovnej disciplíny internými predpismi zamestnávateľa. Pri týchto úvahách nie je súdobmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká
prejednávanej veci podporne i platnú judikatúru.

78. V zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho súdu pod sp. zn. 8CoPr/5/2017 vyhodnotené
kritériá súdom prvej inštancie neznižujú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom s tým, že
bezvýznamnou je skutočnosť, či žalovanému bola spôsobená škoda, taktiež či konaním žalobcu bola
naplnená skutková podstata niektorej z foriem nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže a
irelevantnou skutočnosť šetrenia skoršieho úniku obchodných informácií, ktoré podľa názoru súdu prvej

inštancie mali vplyv na hodnotiaci úsudok, či konštatované porušenie pracovnej disciplíny žalobcu
možno definovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

79. Keďže žiadne kritérium uvedené súdom prvej inštancie podľa záverov rozhodnutia odvolacieho
súdu neznižuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcu, musel súd prvej inštancie vzhľadom
na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu dospieť k záveru, že na strane žalobcu išlo o

hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňovalo zo strany žalovaného okamžité skončenie
pracovného pomeru.

80. Žalobca porušil pracovnú disciplínu, a to povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri plnení pracovných úloh. Vzhľadom na dĺžku jeho pracovného

pôsobenia mu bola hodnota informácií získaných z fungovania ONTRADE trhu, spôsob ich
sprístupňovania, obmedzenia nakladania s informáciami, ako aj pravidlá poctivého súťaženia známa,
keďže sa zúčastňoval školení, tréningových aktivít a preskúšania nadobudnutých znalostí z oblasti
hospodárskej súťaže, súčasťou ktorých boli aj pravidlá nakladania s obchodnými informáciami. Bol
oboznámený, aké informácie smie v rámci plnenia svojich pracovných úloh sprístupňovať a aké

informácie má zakázané vymieňať s konkurenciou.

81. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že žalobca svojim správaním porušil interné procesy
a postupy aplikáciou nečestnej komunikácie s konkurenciou v rozpore so záujmami zamestnávateľa.
Sprístupnenie informácií zhromaždených obchodnou činnosťou žalovaného a údajov o obchodných

aktivitách klientov žalovaného konkurenčnej spoločnosti možno považovať za hrubé porušenie
pracovnej disciplíny, keďže išlo o informácie strategického významu a konanie žalobcu mohlo spôsobiť
žalovanému škodu zmenou strategického postupu konkurenčného subjektu na získanie prevádzok
žalovaného výhodnejšími podmienkami spolupráce - cenovými, platobnými alebo inými materiálnymi
výhodami a súčasne vystavil žalovaného riziku postihu pre porušenie povinnosti v oblasti hospodárskej

súťaže Protimonopolným úradom SR.

82. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a úspešnému
žalovanému postupom podľa § 255 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

83. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.