Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/953/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118293195
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Opálková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118293195.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M.. O. M., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. L. XXX/
XX, XXX XX Š., E. E. A. D. M.. O. M. M. - D., H. D. E. L. XXX/XX, XXX XX Š., právne zast. advokátom
Mgr. Peter Nyúl, so sídlom Ul. Kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice, proti povinnému: Fakultná nemocnica
s poliklinikou J. A. Reimana, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zast.
Advokátska kancelária GOGA a spol. s r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947,

o vymoženie príslušenstva pohľadávky, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, so
sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.06.2018 domáhal od

povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky, na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/127/2018 zo dňa 15.03.2018, právoplatný a vykonateľný
dňa 06.04.2018.

2. Poverením na vykonanie zo dňa 09.07.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Štefana Šviderského, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 46 Vranov nad

Topľou, ktorý ju vedie pod sp. zn. 178EX 204/18. Upovedomenie o začatí exekúcie vydané povereným
súdnym exekútorom zo dňa 12.07.2018 bolo povinnému doručené dňa 17.07.2018.

3. Povinný dňa 30.07.2018 doručil prostredníctvom právneho zástupcu súdnemu exekútorovi návrh na
zastavenie exekúcie označený ako „Návrh na zastavenie exekúcie spôsobom vykonávania exekúcie
a oznámenie nezákonnosti postihnutia vlastníctva povinného“. Povinný uviedol, že súdny exekútor

ho v Upovedomení o začatí exekúcie vyzval na splnenie vymáhanej pohľadávky oprávneného a trov
exekúcie v celkovej sume 1198,32 Eur, inak vydá exekučný príkaz. V Upovedomení o začatí exekúcie
súdny exekútor zároveň povinného upovedomil o spôsobe vykonania exekúcie, ktoré sú uvedené v
§ 63 a § 167 Exekučného poriadku, t. j. prikázaním pohľadávky z účtu v banke, iných peňažných
pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, predaj hnuteľných vecí, predaj cenných papierov,
predaj nehnuteľností, zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v súlade s ustanoveniami

§ 64, § 65 Exekučného poriadku. Povinný uviedol, že ako správca majetku štátu žiada o zastavenie
exekúcie spôsobmi a v rozsahu, v ktorom to vylučuje zákon, pričom povinný poukázal na ustanovenie
§ 61q ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 102c ods. 3 písm. a) a e) zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve. Povinný uviedol, že je štátna organizácia, ktorá bola zriadená podľa osobitného predpisu
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, preto je majetok povinného v súlade s § 102c ods. 3 písm. a)

zákona o poskytovateľoch vylúčený z exekúcie podľa § 61q ods. 1 Exekučného poriadku a zároveň sú
z exekúcie vylúčené v súlade s § 102c ods. 3 písm. e) zákona o poskytovateľoch finančné prostriedkyna účtoch povinného a finačné prostriedky, ktoré sú určené pre povinného na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so
zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti. Povinný preto žiada, aby súdny exekútor nevykonával žiaden

zásah voči vlastníctvu povinného, ktorý by bol porušením vyššie uvedených zákonov. Povinný má za
to, že akýkoľvek zo spôsobov vedenia exekúcie proti povinnému je neprípustný do 31.12.2020, nakoľko
priamo zasahuje do vlastníckej sféry povinného. Z uvedených dôvodov povinný žiada o zastavenie
exekúcie spôsobom vykonávania exekúcie uvedeným v § 63 a § 167 Exekučného poriadku, ktoré súdny
exekútor uviedol v Upovedomení o začatí exekúcie.

4. Oprávnený sa v podaní doručenom súdnemu exekútorovi prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 07.08.2018 vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Podľa názoru oprávneného z návrhu
povinného na zastavenie exekúcie nevyplýva, podľa ktorého ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku navrhuje zastaviť exekúciu. Podľa vyjadrenia povinného oprávnený má za to, že povinný
mal na mysli asi ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 26/06-47 zo dňa 30.04.2008. Národná
rada v rozpore s Ústavou SR odňala § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
určitej skupine veriteľov právo na súdnu ochranu. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval v
konaní PL. ÚS 21/00, že žiaden iný veriteľ už nie je obmedzený v prístupe k exekučnoprávnej
ochrane len z dôvodu zlej finančnej situácie povinného (dlžníka) a súčasne z dôvodu, že pohľadávka

vznikla z dôvodu obsiahnutého v osobitnom predpise (právna úprava zabezpečenia a poskytovania
zdravotníckej starostlivosti). Takéto legislatívne úpravy nie sú v právnom štáte prípustné, aj keď by
išlo len o prechodné úpravy na obdobie do konca roku 2007, resp. do konca roku 2020. Oprávnený
ďalej uviedol, že tak ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky, možná zlá finančná situácia
dlžníka nemôže byť dôvodom na odňatie súdnej ochrany jeho veriteľov. Exekúcia je vylúčená len vo

vzťahu k majetku, ktorý slúži na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto
zákona prevedená podľa osobitného predpisu a finančné prostriedky na účtoch povinného, ktoré sú
určené pre povinného na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich so zabezpečovaním
zdravotnej starostlivosti. Výkladom a contrario vyplýva, že iný majetok a iné finančné prostriedky sú
postihnuteľné exekúciou a bude na súdnom exekútorovi takýto majetok a takéto finančné prostriedky

zistiť a viesť exekúciu na majetok a finančné prostriedky nevylúčené z exekúcie. Oprávnený ďalej vo
svojom vyjadrení poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 21/00 zo dňa
15.11.2000 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 415/2000, kedy konštatoval, že
ochrana poskytovaná súdnymi exekútormi je súdnou ochranou, na ktorú sa ako na základné ľudské
právo podľa druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vzťahuje zákaz diskriminácie vyjadrený v čl. 12

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov svojím znením vylučuje nielen
určitú skupinu pohľadávok, ale aj určitú skupinu oprávnených veriteľov z exekúcie podľa Exekučného
poriadku. Účelom obmedzenia súdnej exekúcie, ktoré je za určitých podmienok možné, je zabezpečiť

neexekvovateľnosť určitej časti majetku povinného tak, aby povinný mohol existovať napriek exekúcii.
V súlade s uvedeným nálezom ústavného súdu však v žiadnom právnom poriadku nie sú zo súdnej
exekúcie vylúčené pohľadávky, ktoré sú už vykonateľné, t. j. boli právoplatne judikované spôsobom,
ktoré predpisuje procesné právo. Z podstaty exekúcie súčasne vyplýva, že nemôže byť obmedzená
vo vzťahu k veriteľom, pretože na to neexistuje žiadny relevantný dôvod. Veriteľ uplatňuje nárok na

exekučnoprávnu ochranu a táto ochrana sa mu musí poskytnúť ako súčasť práva na súdnu ochranu
za podmienok ustanovených zákonom a tieto podmienky nesmú byť koncipované tak, aby znamenali
pre veriteľa vylúčenie práva na súdnu ochranu kvôli právnej povahe nútene vymáhanej pohľadávky
alebo kvôli právnemu dôvodu jej vzniku. Záverom oprávnený poukázal na Uznesenie Okresného súdu
Trnava sp. zn. 14Er/102/2008 zo dňa 08.11.2011, ktorý v obdobnej veci návrh na zastavenie exekúcie

zamietol.Oprávnenýmávzhľadomnauvedenéargumentyzato,žezostranypovinnéhoneboložiadnym
spôsobom preukázané, že by sa na neho vzťahovala exekučná imunita ad personam alebo ad rem (čo
i len čiastočne) a preto navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného

dňa 22.08.2018 súdu na rozhodnutie.6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

11. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd

môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania

návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia.

12. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v

zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a
takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal,
že je štátna organizácia, ktorá bola zriadená podľa osobitného predpisu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a ako správca majetku štátu žiadal o zastavenie exekúcie s poukazom na § 61q ods. 1
Exekučného poriadku v spojení s § 102c ods. 3 písm. a) a e) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.

13. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon
o správe majetku štátu“), tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky
vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna

rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.

14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) a c) zákona o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje na
nakladaniesmajetkomštátu,priktoromdochádzakplneniuzáväzkovvrámcipredmetučinnostisprávcualebo v súvislosti s ním a taktiež sa nevzťahuje na hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré
upravuje osobitný predpis, t. j. zákon o rozpočtových pravidlách.

15. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní
majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca
podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku
štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred
súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku,

ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, správca (t. j. povinný ako štátna príspevková
organizácia)jeoprávnenýapovinnýmajetokštátuužívaťnaplnenieúlohvrámcipredmetučinnostialebo
v súvislosti s ním, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a
dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

17. Podľa § 18a ods. 1 zákona o správe majetku štátu, na majetok štátu v správe správcu uvedeného v
§ 1 ods. 1 nemožno uskutočniť konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.

18. Podľa § 18a ods. 2 zákona o správe majetku štátu, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon

rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.

19. Podľa § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“),
výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho

rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov
poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa
osobitných predpisov s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho
rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie.

20. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách, príspevková organizácia je právnická osoba
štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet obce alebo na rozpočet
vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50% výrobných nákladov
je pokrytých tržbami. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

21. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách, rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

22. Podľa § 24 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o rozpočtových pravidlách, príspevková organizácia
hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu

zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov.

23. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách, finančný vzťah medzi zriaďovateľom
a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými
ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

24. Pri výklade zákonných ustanovení treba vychádzať z teologického výkladu, t. j. s prihliadnutím na ich
zrejmý účel a taktiež zámer zákonodarcu. Nemožno opomenúť i systematické zaradenie vykladaných
ustanovení v konkrétnom zákone. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, s ohľadom
na jeho systematické zaradenie a na súvisiace ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách je nutné

vyložiť tak, že zákaz nadobudnutia majetku do svojho vlastníctva sa vzťahuje len na majetok štátu,
resp. majetok zverený štátom, a nie na majetok všeobecne, ktorý štátna príspevková organizácia môže
nadobudnúť aj iným spôsobom.

25. Tvrdenie povinného, že nemožno vykonať exekúciu na jeho majetok, nakoľko je správca majetku

štátu ako štátna príspevková organizácia, nemá oporu v zákone. Z exekúcie v danom prípade nie je
vylúčený konkrétny subjekt, ani celý jeho majetok, ale len jednotlivé časti a súd v tomto prípade nemôže
vylúčiť možnosť exekúcie povinného bez toho, aby bolo spoľahlivo preukázané, že povinný nemá iný
majetok, ktorý nie je z exekúcie vylúčený.26. Uvedený názor potvrdzuje aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom
Náleze č. k. ÚS. II 509/2010-27 zo dňa 17. marca 2011 konštatoval, že exekučnoprávna imunita v zmysle

už citovaných zákonných ustanovení sa vzťahuje nie na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok. V
uvedenom náleze uviedol, že je na exekútorovi zvoliť si spôsob exekúcie a až potom je možné zistiť,
či tento spôsob by viedol k postihnutiu majetku (vecí, práv a pohľadávok), ktoré sú podľa príslušných
právnych predpisov vylúčené z exekúcie, a preto vo vzťahu k nim možno exekúciu zastaviť. Na tomto
mieste ústavný súd zdôrazňuje, že právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za

nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne podľa
osobitný zákonov vylúčený z exekúcie. Z exekúcie v danom prípade nie je vylúčený konkrétny subjekt,
dokonca ani celý jeho majetok, ale len jeho jednotlivé časti (veci, práva a pohľadávky). Potvrdzuje to aj
znenie § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách a § 18a zákona o správe majetku štátu.

27. Súd sa zaoberal aj otázkou, či sú finančné prostriedky určené na náhradu za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť vylúčené z výkonu exekúcie, tak ako to vo svojom vyjadrení namieta povinný.

28. Podľa prechodného ustanovenia § 102c ods. 3 písm. a) a e) zákona č. 578/2004 Z. z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti“), z exekúcií podľa osobitného predpisu sa vylučuje do 31.12.2020 majetok v správe štátnej
organizácie, ktorá bola zriadená podľa osobitného predpisu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
a nebola ku dňu účinnosti tohto zákona prevedená podľa osobitného predpisu, a finančné prostriedky
na účtoch takejto organizácie a finančné prostriedky, ktoré sú určené pre takúto organizáciu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a

služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti.

29. Podľa § 61q ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré
podľa tohto zákona alebo podľa osobitný predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené,
alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

30. Z citovaného ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva, že do
31.12.2020 je z exekúcií podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) vylúčený majetok
v správe štátnej organizácie, ktorá bola podľa osobitného predpisu zriadená na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a taktiež finančné prostriedky na účtoch takejto organizácie, ako aj

finančné prostriedky určené pre takéto organizácie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej
starostlivosti.

31. Prechodné ustanovenie § 102c zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti už bolo

zákonodarcom v legislatíve zakotvené v rokoch 2007 a 2009 a opätovne zákonom č. 87/2018 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti s účinnosťou od
01.04.2018 v §102c ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorým bol z exekúcií
vylúčený majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola podľa osobitného predpisu zriadená na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a taktiež finančné prostriedky na účtoch takejto organizácie, ako

aj finančné prostriedky určené pre takéto organizácie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej
starostlivosti. Uvedené ustanovenie predmetného zákona bolo dňa 26.10.2006 na Ústavnom súde SR
napadnuté skupinou 33 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pre jeho nesúlad s čl. 1 ods.
1, čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 20 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a žiadali o pozastavenie jeho účinnosti. Ústavný súd SR v Uznesení sp. zn. PL. ÚS 26/06-47
zo dňa 30. apríla 2008 konštatoval „Ustanovenie § 102c zákona č. 578/2004 Z. z. bolo prijaté ako právna
norma s obmedzenou časovou pôsobnosťou na čas od 01. októbra 2006 do 31. decembra 2007 a po 31.
decembri 2007 bez ohľadu na rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti § 102c zákona č.
578/2004 Z. z (bez vymedzenia jeho časových účinkov) je vylúčené jeho ďalšie uplatňovanie. Znamená

to, že v čase rozhodovania ústavného súdu o návrhu navrhovateľa je § 102c zákona č. 578/2004 Z. z.
práve vzhľadom na svoju obmedzenú časovú pôsobnosť v praxi neaplikovateľný, t. j. predmet konania
pred ústavným súdom zanikol, a preto ústavný súd konanie o návrhu zastavil.“ V závere predmetného
uznesenia ústavný súd uviedol, že „nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že v druhovorovnakej veci ústavný súd už vyslovil svoj právny názor (t. j. právny názor na vylúčenie zdravotníckych
zariadení z exekúcie) svojím nálezom sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. novembra 2000, ktorý považuje za
stabilnú súčasť svojej judikatúry.“

32. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. 21/00 z 15. novembra 2000 judikoval, že okruh osôb, ktoré
požívajú exekučnoprávnu imunitu so zreteľom na ich postavenie sú orgány verejnej moci a cudzie
štáty. V žiadnom právnom poriadku nie sú zo súdnej exekúcie vylúčené pohľadávky, ktoré sú už
vykonateľné, to znamená boli právoplatne judikované spôsobom, ktorý predpisuje procesné právo. Z

podstaty exekúcie vyplýva, že nemôže byť obmedzená vo vzťahu k veriteľom (oprávneným). Na to
neexistuje žiadny relevantný dôvod, pretože veriteľ nemá byť kvôli čomu obmedzovaný. Veriteľ uplatňuje
nárok na exekučnoprávnu ochranu a táto ochrana sa mu musí poskytnúť ako súčasť práva na súdnu
ochranu za podmienok ustanovených zákonom. Tieto podmienky nesmú byť koncipované tak, aby
znamenali pre veriteľa vylúčenie práva na súdnu ochranu kvôli právnej povahe nútene vymáhanej
pohľadávky alebo kvôli právnemu dôvodu jej vzniku. Záverom Ústavný súd konštatoval, že žiaden

veriteľ už nie je obmedzený v prístupe k exekučnoprávnej ochrane len z dôvodu zlej finančnej situácie
povinného (dlžníka) a súčasne z dôvodu, že pohľadávka vznikla z dôvodu obsiahnutého v osobitnom
predpise (právna úprava zabezpečenia a poskytovania zdravotníckej starostlivosti).

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky súd

konštatuje, že nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že povinný ako štátna príspevková organizácia
(zdravotnícke zariadenie) nepožíva ako subjekt exekučnoprávnu imunitu. Z exekúcie je vylúčený len
konkrétny majetok, majetok štátu. Argumentom a contrario možno vyvodiť záver, že na iný majetok
povinného, než je majetok štátu, je možné výkon rozhodnutia uskutočniť. Bude úlohou povereného
súdneho exekútora zistiť, či povinný takýto majetok vlastní, a či a v akom rozsahu je možné exekúciu

vykonať. V prípade ak by povinný preukázal, že celý jeho majetok je majetkom štátu, ktorý je na základe
zákona z exekúcie vylúčený, iba v takomto prípade by mohol, súd resp. súdny exekútor exekúciu
zastaviť. Súd však túto skutočnosť nemal z návrhu povinného na zastavenie exekúcie za preukázanú.

34. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce

k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako
nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.