Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202387
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113202387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., Pri
Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008 proti žalovanej: P. O., nar. XX.X.XXXX, D. XX, O., zastúpenej
splnomocneným zástupcom T. O., nar. XX.X.XXXX, D. XX, O., o zaplatenie 983,03 eura s prísl., o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.1.2017 č. k. 9Cb/38/2013-172
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 983,03
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.1.2013 sa
žalobcadomáhalprotižalovanejzaplateniasumy983,03eurasprísl.zdôvodu,žesožalovanouuzatvoril

ústnu zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny na odbernom mieste S. XXX a žalovaná faktúry za
opätovne pripojenie a odber elektriny v máji 2012 nezaplatila. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol
rozsudkom dňa 24.10.2013 č. k. 9Cb/38/2013-36, proti ktorému podala žalovaná odvolanie a namietala,
že nežiadala o opätovné pripojenia, pričom o odpojení žalobca nepredložil žiaden doklad, nežiadala o
zmenu merania a žalobca jej nezaslal žiadnu faktúru. Uviedla, že žalobca jej zaslal splátkový kalendár, z
ktorého uhradila jednu splátku, ale neboli jej zaslané žiadne kópie faktúr, preto ďalšie splátky neuhradila.
Po doručení faktúr zistila, že si žiadne služby neobjednala. Odvolací súd uznesením zo dňa 30.4.2015 č.

k. 3Cob/22/2014-55 zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom
mal vyzvať účastníkov na predloženie listinných dôkazov, na ktoré sa odvolávajú a ktoré boli podkladom
pre vystavenie faktúr, vypočuť účastníkov, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, ak budú potrebné pre
rozhodnutie vo veci, mal posúdiť obranu žalovanej a podľa výsledkov vo veci rozhodnúť.

3. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako dodávateľ a žalovaná

ako odberateľ uzavreli dňa 26.9.2011 Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, podľa ktorej sa žalobca
zaviazal dodávať žalovanej elektrinu a služby s tým spojené do odberného miesta S. XXX. Žalobca
vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 2012 2220 111069888 z 28.11.2011 splatnou 12.12.2011 sumu 42,85
eura ako nedoplatok za výmenu merania na odbernom mieste; faktúrou č. 2012 2220 011090073z 27.1.2012 splatnou 13.2.2012 sumu 54,85 eura za opätovné pripojenie odberného zariadenia NN
na odbernom mieste; faktúrou č. 2012 2220 051000078 z 2.5.2012 splatnou 16.5.2012 sumu 54,85
eura za opätovné pripojenie odberného zariadenia NN na odbernom mieste; faktúrou č. 2012 2220

051007026 z 21.5.2012 splatnou 4.6.2012 ako nedoplatok sumu 830,48 eura za elektrinu odobratú v
období od 22.2.2012 do 21.5.2012 v sume 1 080,48 eura, z ktorej žalovaná zaplatila zálohovo 250 eur
dňa 27.4.2012. Všetky faktúry sa týkali odberného miesta S. XXX/pri S., XXX XX S., č. odberného miesta
XXXXXXX.
Žalobca doručoval faktúry žalovanej na adresu uvedenú v zmluve o dodávke elektriny podľa bodu 15.9

obchodných podmienok na poslednú známu adresu odberateľa, pričom písomnosti sa považujú za
doručené tretím pracovným dňom odo dňa odovzdania písomnosti na prepravu.
Súd prvej inštancie poukázal na list žalobcu zo dňa 11.10.2012, ktorým vyzval žalovanú na zaplatenie
dlhu vo výške 983,03 eur do 7 dní od doručenia listu, ktorý žalovaná prevzala podľa doručenky dňa
16.10.2013. V odpovedi na túto výzvu žalovaná listom zo dňa 18.10.2012 prejavila záujem zaplatiť dlžnú
pohľadávku a v telefonickej komunikácii so zamestnankyňou žalobcu žiadala o možnosť dlžnú sumu

zaplatiť v splátkach.
Žalobca predložil plnú moc zo dňa 9.9.2011, ktorou žalovaná splnomocnila C. W. na všetky právne
úkony a podpisovanie dokumentov vystavených žalobcom za účelom zapojenia elektrickej energie v
areáli družstva v obci S. č. XXX. Plná moc bola vydaná na dobu 15 kalendárnych dní od jej vystavenia.
Ďalej predložil súhlas vlastníka nehnuteľnosti pre SSE, a.s. k uzatvoreniu zmluvy o dodávke a distribúcii

elektriny z 13.9.2011, v ktorom vlastník nehnuteľnosti C. W. požiadal o uzatvorenie zmluvy o dodávke a
distribúcii elektriny v nehnuteľnosti S. XXX. Z listiny „Zmena odberateľa/obnovenie zmluvy na odbernom
mieste - nový odberateľ“ súd prvej inštancie zistil, že žalovaná pod označením DM BROKERS v
zastúpení C. W. požiadala dňa 24.11.2011 o zmenu sadzby, ktorá bola zrealizovaná dňa 25.11.2011.
Žalobca predložil ďalšiu plnú moc zo dňa 1.11.2011, ktorou žalovaná splnomocnila C. W. na všetky

právne úkony a podpisovanie dokumentov vystavených žalobcom za účelom zapojenia elektriny v areáli
družstva v obci S. č. XXX, plná moc bola vydaná na dobu 15 kalendárnych dní odo dňa jej vystavenia.
Ďalej žalobca predložil služobné príkazy - zo dňa 24.11.2011, podľa ktorého si žalovaná objednala
výmenu meracieho prístroja pri zmene tarify, k výmene malo dôjsť 25.11.2011; zo dňa 16.1.2012, kedy
došlo k odpojeniu žalovanej pre neplatenie, dlh vo výške 109,84 eura zaplatil z účtu C. W. dňa 26.1.2012

a z tohto dôvodu došlo podľa uvedeného služobného príkazu zo dňa 26.1.2012 k znovuzapojeniu
žalovanej; zo dňa 17.4.2012 kedy došlo znova k odpojeniu žalovanej pre neplatenie, dlžnú sumu 250,-
eurzaplatilC.W.dňa27.4.2012zosvojhoúčtu,apretodošlodňa27.4.2012kznovuzapojeniužalovanej.
Súd prvej inštancie uviedol, že podľa cenníka služieb žalobcu poplatok za výmenu merania je 42,85 eur
a poplatok za opätovné pripojenie odberného zariadenia je 54,85 eur.

Pokiaľ žalovaná tvrdila, že dňa 9.11.2011 telefonicky požiadala o zrušenie odberného miesta a
odpojenie, súd prvej inštancie poukázal na bod 15.9. obchodných podmienok žalobcu, podľa ktorého
všetky úkony, ktoré sa týkajú zmeny zmluvy, je potrebné vykonať písomne.
E-mailovú žiadosť žalovanej zo dňa 11.1.2017 o odročenie pojednávania určeného na deň 12.1.2017 z
dôvodu zabezpečenia dôkazov súd prvej inštancie neakceptoval, pretože žalovaná mala dostatok času

aj príležitostí zabezpečiť všetky dôkazy, ktoré uznala za potrebné a mohla ich predložiť na niektorom z
piatich pojednávaní. Súčasne žalovanej oznámil, že pojednávanie sa uskutoční.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 písm. b/ bod 25, § 27 ods. 2 písm. f/, § 29 ods. 1 písm.

a/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobca
a žalovaná ako fyzická osoba podnikateľ uzavreli zmluvu o dodávke elektriny pre odberné miesto S.
XXX/F. XXX XX S., č. odberného miesta XXXXXXX. Žalovaná túto zmluvu podpísala, ak sa v konaní
bránila tým, že za ňu konal zástupca, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo žalovanej. Tvrdenia o

tom, že predložené splnomocnenia sú podvod, žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, preto je
povinná znášať následky právnych úkonov splnomocnenca. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
vyúčtoval žalovanej za obdobie od 28.11.2011 do 21.5.2012 za odobratú elektrinu a služby súvisiace
s odberom sumu 1 233,03 eur, z ktorej žalovaná zaplatila preddavkovo sumu 250,- eur. Dlžná suma
pozostáva z nedoplatku za odobratú elektrinu v sume 830,48 eur, z nedoplatku za výmenu merania v

sume 42,85 eura a 2x z nedoplatku za opätovné pripojenie odberného zariadenia po 54,85 eura. Súd
prvej inštancie uviedol, že námietky žalovanej neobstoja, pretože mala vedomosť o nedoplatku a jeho
výške a sama v liste žalobcovi uviedla, že má záujem nedoplatok uhradiť. S poukazom na vykonanédokazovanie súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca preukázal predloženými dokladmi existenciu
zmluvného vzťahu so žalovanou, odpojenie a dvakrát znovupripojenie žalovanej, preto žalobe vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alebo aby napadnutý
rozsudok zrušil a žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 42,85 eura do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti aby žalobu zamietol. Odvolanie žalovaná odôvodnila
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až f/ C. s. p. (podľa textu odvolacích dôvodov správne podľa písm.
b/, písm. d/, písm. e/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ C. s. p.).

7. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (správne písm. b/) žalovaná uviedla, že
súd prvej inštancie v bode 30 rozsudku konštatoval, že žalovaná mala dostatok času na zabezpečenie
dôkazov a žalovanej resp. jej zástupcovi nedal dostatočný čas na oboznámenie sa so stavom konania
a s jednotlivými dôkazmi. Poukázala na to, že počas celého konania bolo okresnému súdu známe,

že žalovaná je vážne chorá (po autohavárii v roku 2012), čo preukazovala niekoľkými lekárskymi
potvrdeniami a ktoré preukazovali, že jej zdravotný stav sa zhoršil natoľko, že v súčasnosti je doslova
odkázaná na opateru tretej osoby. Počas celého obdobia bola PN, posledná PN trvala viac ako 1 rok,
a práve preto si určila nakoniec zástupcu, ktorý požiadal súd o primeranú lehotu, aby sa oboznámil
so spisom a dôkazmi. Tejto žiadosti súd prvej inštancie nevyhovel a žiadosť o odročenie konania

neakceptoval, pokiaľ však okresný súd tvrdil, že to žalovanej oznámil e-mailom, žalovaná tvrdila, že
takýto e-mail jej nebol doručený. Z týchto dôvodov mala žalovaná za to, že došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivý proces, pretože sa pred pojednávaním riadne ospravedlnila, zvolila si zástupcu,
ktorému však súd nedal primeraný čas oboznámiť sa so spisom a tendenčne rozhodol len na základe
tvrdení jednej strany, pričom nevychádzal zo zásady ochrany slabšieho postavenia v spore. K dôvodom

uvedeným v bode 31 rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatuje povinnosť uplatniť prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany uviedla, že konanie sa začalo v roku 2013 a podľa v tom čase
platnej úpravy mala žalovaná právo navrhovať dôkazy kedykoľvek v priebehu konania a poukázala tiež
na ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p.

8. K ďalším uplatneným odvolacím dôvodom žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie vec nesprávne
posúdil; pri posudzovaní veci nevychádzal z reálnych ustanovení zmluvy o dodávke elektrickej energie
uzavretej medzi stranami sporu; v bode 36 rozsudku nesprávne analyzoval komunikáciu žalovanej so
žalobcom a tvrdenia súdu považovala za ničím nepodložené a nesprávne. Uviedla, že od 1.1.2012

nebola so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu a uznala len nedoplatok za výmenu elektromeru vo
výške 42,85 eura vyplývajúci z faktúry č. VS 5302460057 za mesiac 11/2011.
Pre pochopenie skutkového stavu žalovaná uviedla, že v auguste 2011 si objednala u C. W. bývajúceho
v S. XX výrobu kancelárskeho nábytku, ktorý mal vyrobiť do 31.12.2011 a v januári 2012 previesť jeho
montáž. C. W. bol v tom čase neplatič a jeho prevádzka (stolárska dielňa) bola odpojená od dodávok

elektriny, o čom žalovanú informoval až po tom, ako mu dala zálohu 2 000,00 eur. Preto sa žalovaná
dohodla s C. W., že mu zabezpečí dodávku elektriny na zmluvne dohodnutý čas výroby a cena elektriny
bude zúčtovaná v záverečnej faktúre po dodaní objednaného nábytku.
Žalovaná uviedla, že dňa 15.8.2011 zaslala SSE - Distribúcia žiadosť o napojenie uvedenej prevádzky
do siete, ktorá jej žiadosť odsúhlasila s požadovaným istením 3x63A s tým, že je potrebné uzavrieť

Pripojovaciu zmluvu. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdil, že zmluva nemusí mať písomný charakter, toto
jeho tvrdenie je podľa žalovanej v rozpore so zákonom o energetike a aj s realitou, lebo základnou
podmienkou pre dodávky podľa listu SSE z 25.8.2011 bolo podpísanie uvedenej zmluvy. ´
Žalovaná uviedla, že z dôvodu vzdialenosti a rýchlosti jednania pri uzavretí zmluvy o dodávke elektriny
uzavrela s C. W., ktorý tvrdil, že má v SSE veľmi dobrého kamaráta, dohodu, že mu vystaví plnú moc

na 15 kalendárnych dní, t. j. na nevyhnutý čas zabezpečenia všetkej potrebnej dokumentácie. Dňa
9.9.2011 žalovaná vystavila C. W. plnú moc len na konkrétnu činnosť na dobu určitú do 25.9.2011, na
ktorej bol podpis žalovanej overený dňa 9.9.2011 na Notárskom úrade P.. P. X. v Košiciach. Následne
splnomocnenec C. W. dňa 13.9.2011 podpísal za žalovanú prípravnú dokumentáciu vyžadovanú SSE, atoZmenuodberateľa/obnoveniezmluvynaodbernommieste-Novýodberateľavystavilsúhlasvlastníka
nehnuteľnosti pre SSE k uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektrickej energie.
Dňa SSE podpísal zmluvu o dodávke elektriny a zaslal ju žalovanej na podpis. Žalovaná zdôraznila, že

zmluvabolapodľačl.2ods.2.1.uzavretánadobuurčitúdo31.12.2011.Súčasťouzmluvybolaajdohoda
o platbách za odobratú, ale zatiaľ nevyfakturovanú elektrickú energiu a služobný príkaz na spustenie
energie a identifikácia a špecifikácia odberného miesta. Poukázala na to, že zapojenie elektriny bolo
účelové na zabezpečenie výroby objednaného nábytku, zmluva sa mala skončiť v dojednanej dobe, teda
31.12.2011, pričom žalovaná neurobila žiadne úkony na jej predĺženie, preto aj rozväzovacie podmienky

uvedené v čl. 2 ods. 2.1. stratili opodstatnenie, keďže by sa dali realizovať len pri zmluve nad 4 mesiace
a dojednaný čas uzavretia zmluvy bol vlastne čas výpovednej lehoty.
Žalovaná uviedla, že všetky platby za zapojenie a poskytnutú elektrinu boli do 31.12.2011 riadne
zaplatené z jej účtu a pod jej menom, zaplatila aj faktúru SSE č. 5302460055 za opätovnú montáž
odberného miesta v sume 42,85 eura. Ďalej uviedla, že v novembri 2011 nastalo vykurovacie obdobie
a bolo potrebné zmeniť systém merania, preto na žiadosť C. W. dala mu druhú plnú moc na dobu 15

dní do 16.11.2011, aby zabezpečil výmenu merania. SSE zmenu tarify aj výmenu merača odsúhlasil,
čo oznámil žalovanej listom z 22.11.2011.
Žalovaná poukázala na to, že dňa 24.11.2011 C. W. podpísal zmenu odberateľa, v tom čase však
už nemal platnú plnú moc a o tejto zmene nemala žalovaná žiadnu informáciu. Dňa 25.11.2011 SSE
previedla výmenu meracieho prístroja, pričom služobný príkaz prevzatie práce nepodpísala žalovaná,

ale o potrebe tejto výmeny vedela a ani nikdy nepopierala. Za túto výmenu vystavil SSE faktúru č.
5302460057 zo dňa 28.11.2011 na sumu 42,85 eura, ktorú však žalovaná neuhradila, lebo už raz sumu
42,85 eura zaplatila a nevšimla si, že ide o dve rôzne faktúry. Súčasne uviedla, že túto sumu uznáva a
uhradí ju dodávateľovi do 30 dní od podania odvolania.
Žalovaná zdôraznila, že zmluvný vzťah sa skončil dňa 31.12.2011. Dňa 11.10.2012 ju žalobca vyzval na

zaplatenie sporných faktúr. Poukázala na to, že faktúry sú za mesiace január a máj 2012, chýbajú faktúry
za február, marec a apríl 2012, za ktoré úhradu za odber elektriny na čierno vykonal C. W. zo svojho účtu.
Poukázala tiež na plnú moc zo dňa 9.5.2012, ktorú označila za podvrh, pretože ju nikdy nepodpísala,
pričom podpis na tejto plnej moci nie je overený, hoci na predchádzajúcich dvoch splnomocneniach si
dala podpis overiť. Išlo o plnú moc na znovu napojenie areálu na elektrickú energiu, pričom areál bol

na elektrinu pripojený už 14.9.2011 po podpise zmluvy o dodávke a navyše bola realizovaná aj zmena
tarify a výmena elektromerača.
Uviedla, že v spise sa nachádza Požiadavka o zmenu zmluvného vzťahu na odbernom mieste vystavená
21.5.2012, ktorú žalovaná nepodpísala. Tvrdila, že je nelogické, aby dňa 9.5.2012 niekto vystavil plnú
moc na znovu zapojenie už zapojeného areálu a následne 21.5.2012 dával požiadavku na zrušenie

odberu. Poukázala na to, že uvedená listina nekorešponduje s faktúrami ani s platbami, ktoré vykonal
v roku 2012 p. W.. Ďalej poukázala na v spise sa nachádzajúce Služobné príkazy, ktoré nepodpísala,
a to zo dňa 16.1.2012 za odpojenie pre neplatenie, z 26.1.2012 za znovu zapojenie, zo 17.4.2012 za
odpojenie pre neplatenie a z 27.4.2012 za znovu zapojenie. Pri porovnaní s platbami vykonanými p.
W. podľa žalobkyne sa dá zistiť, že dňa 26.1.2012 nastalo pripojenie po tom, ako p. W. dňa 26.1.212

uhradil dlžnú sumu 109,94 eura a pri znovu zapojení dňa 27.4.2012 sa toto realizovalo po úhrade p.
W. vo výške 250,00 eur.
Žalovaná tvrdila, že jej zmluvný vzťah bol ukončený k 31.12.2011, ďalšie úkony vykonal p. C.
W. podvodným spôsobom, falšoval listiny, pokračoval vo výrobe, platil za elektrinu v roku 2012 a
zabezpečoval dodávky elektriny pod menom žalovanej, čím jej spôsobil škodu. Uviedla, že ak by

k ukončeniu zmluvy nedošlo k 31.12.2011, žalobca by porušil podmienky vlastnej zmluvy, lebo by
nevystavil zálohový platobný výmer platný na rok 2012, nedohodol sa so žalovanou na ďalšom odbere
elektriny, odber nepozastavil a nepreveril by reálny stav na mieste odberu. Uviedla tiež, že má obavu,
že protiprávne konanie na uvedenom odbernom mieste pokračuj naďalej, lebo dňa 12.12.2016 dostala
od žalobcu čudný list, v ktorom ju vyzýval na identifikáciu odberného miesta, na ktorý aj odpovedala, od

žalobcu však žiadnu odpoveď nedostala.
K odvolaniu žalovaná pripojila listinné dôkazy, na ktoré sa v podaní odvolávala.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že nebude

reagovať na odvolacie námietky žalovanej, pretože argumenty proti jej tvrdeniam sa nachádzajú v
súdnom spise a v odôvodnení rozsudku. Poukázal na dve skutočnosti, ktoré podľa žalobcu podstatným
spôsobom vyvracajú niektoré tvrdenia žalovanej. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že zmluva o dodávke a
distribúcii elektriny uzavretá medzi stranami sporu sa skončila dňom 31.12.2011, odcitoval čl. 2 ods. 2.1druhú vetu zmluvy, podľa ktorej sa platnosť zmluvy predlžuje na dobu 12 mesiacov, a to aj opakovane, ak
zmluva nie je vypovedaná jednou zo zmluvných strán s výpovednou lehotou 3 mesiace pred ukončením
platnosti zmluvy. Zdôraznil, že žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by nedošlo k predĺženiu

doby platnosti zmluvy v súlade s jej citovaným ustanovením. Poukázal tiež na to, že zmluva bola
podpísaná priamo žalovanou, a nie pánom C. W. ako jej zástupcom. Ďalšou dôležitou skutočnosťou
podľažalobcujelistžalovanejzodňa18.10.2012,vktoromprejavilvtomtokonaníspornéfaktúryvyplatiť
a požiadala o možnosť ich postupného splácania po 20 eur mesačne. Žalobca zastával názor, že jeho
žalované pohľadávky vznikli v súlade s platne uzavretou zmluvou so žalovanou a oprávnenosť týchto

pohľadávok žalovaná v roku 2012 akceptovala.

10. Žalovaná sa k tomuto vyjadreniu žalobcu nevyjadrila, stanovisko žalobcu jej bolo doručené dňa
9.5.2017.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 C. s. p.
nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Predmetné konanie sa začalo v roku 2013 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej

inštancie však rozhodol a odvolanie bolo žalovaným podané za účinnosti nového civilného procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého bude
odvolací súd posudzovať správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

14. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil

správny právny záver, pričom rozsudok náležite odôvodnil. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj
dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2
C. s. p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v
napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovanej odvolací
súd udáva:

16. Žalovaná odôvodnila odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/, písm. f/,
písm. g/ a písm. h/ C. s. p.).

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu
sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanej doručil súd prvej inštancie platobný rozkaz spolu
so žalobou a jej prílohami dňa 22.3.2013. Pojednávania vo veci určeného na deň 24.10.2013 sa strany
sporu nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnil len žalobca, súd prvej inštancie na tomto pojednávaní
vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovanej odvolací
súd tento rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, najmä z dôvodu zistenia

skutkového stavu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci.19. Po vrátení veci súd prvej inštancie určil termín pojednávania na deň 17.9.2015 - žalobca svoju
neprítomnosť ospravedlnil a žiadal konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, žalovaná sa pojednávania
nezúčastnila bez ospravedlnenia; na deň 19.112015 - žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal

konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu dlhodobej
PN, o čom predložila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti o PN od 2.6.2015 a žiadala odročiť
pojednávanie na február 2016; na deň 4.2.2016 - obe strany sporu sa ospravedlnili (žalovaná pre
PN), súd však odročil pojednávanie z dôvodov na strane súdu. Nový termín pojednávania určil súd
prvej inštancie na deň 19.5.2016, žalovaná prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 31.3.2016,

svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila elektronických podaním, ktoré došlo okresnému súdu
dňa 18.5.2016 a žiadala pojednávanie odročiť o tri mesiace vzhľadom na jej zlý zdravotný stav. Toto
pojednávanie odročil súd prvej inštancie na deň 22.9.2016, žalovaná predvolanie prevzala 25.7.2016,
pojednávania sa nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila až dodatočne dňa 7.10.2016 z dôvodu,
že sa musela v tento deň zúčastniť iného pojednávania (trestné konanie vedené na Okresnom súde
Košice I proti obžalovanému T. O.). Pojednávania sa zúčastnil žalobca, ktorý predložil listinné dôkazy,

najmä zmluvu o dodávke elektriny. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil za účelom doručenia listín
žalovanej a súčasne s predvolaním na deň 10.11.2016 ju poučil podľa § 183 ods. 2 vety druhej C.
s. p. a vyzval žalovanú, aby si vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav ustanovila v tomto
konaní zástupcu. Súd prvej inštancie pojednávanie určené na deň 10.11.2016 odročil bez meritórneho
prejednania veci, lebo strany sporu sa ho nezúčastnili, pričom u žalovanej nebolo riadne vykázané

doručenie predvolania. Nový termín pojednávania určil súd prvej inštancie na deň 12.1.2017, žalovaná
predvolanie na pojednávanie prevzala 30.12.2016, teda bola zachovaná lehota na prípravu (najmenej
5 dní pred pojednávaním) podľa § 178 ods. 2 C. s. p.
Žalovaná mailovým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.1.2017 o 15,25 hod. požiadala
o odročenie pojednávania z dôvodu, že si ustanovila zástupcu, ktorý zhromaždil všetky dôkazy a

oboznámil sa s celou problematikou konania. Považovala za potrebné predložiť súdu potvrdenie o
overení podpisov pri udeľovaní plnej moci z notárskeho úradu, ktorý bol však v tento deň o 13,15 hod
zavretý, preto žiadala pojednávanie odročiť o 10 dní.
Súd prvej inštancie neakceptoval ospravedlnenie žalovanej ani jej žiadosť o odročenie pojednávania,
čo jej oznámil na e-mailovú adresu, odkiaľ zasielala ospravedlnenie dňa 12.1.2017 o 9,23 hod. -

pojednávanie bolo určené na 13,00 hod.

20. Podľa § 183 ods. 1, 3 a 4 C. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých

dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť.
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom
dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom

upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná
uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej
návrhu na odročenie pojednávania.

21. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že súd má vec rozhodnúť rýchlo a hospodárne
spravidla na jedinom pojednávaní (§ 179 ods. 1 a § 157 ods. 1 C. s. p.). Odročenie pojednávania by malo
byť preto skôr výnimočné, a to len z dôležitých dôvodov a ak žiada o odročenie strana sporu, súčasne
musí byť splnená podmienka, že od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala
zastúpiť. Strana sporu, ktorá žiada o odročenie pojednávania, musí dôvod žiadosti oznámiť súdu bez

zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo mohla predpokladať.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná mala dostatok času na
to, aby si obstarala dôkaz, pre ktorý žiadala odročiť posledné pojednávanie, a to z dôvodu získania

potvrdenia notára o overení podpisov pri udeľovaní plnej moci. Navyše, tento dôkaz, ak ho považovala
za tak významný, ani nepripojila k podanému odvolaniu.
Pokiaľ žalovaná v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že neumožnil jej zástupcovi oboznámiť sa s
obsahom spisu a dôkazmi, pretože žalovaná bola dlhodobo PN, odvolací súd poukazuje na e-mailovépodanie žalovanej zo dňa 11.1.2017, v ktorom sama uviedla, že jej zástupca „zhromaždil všetky dôkazy
a oboznámil sa s celou problematikou konania“ a v tomto ani v inom podaní nežiadala poskytnúť lehotu
na oboznámenie sa s obsahom súdneho spisu.

Okrem toho, žaloba s prílohami bola žalovanej doručená spolu s platobným rozkazom dňa 22.3.2013 a
súd prvej inštancie listinné dôkazy zaslané žalobcom podaním zo dňa 10.9.2015 (kópie formulára zmena
odberateľa/obnovenie zmluvy na odbernom mieste - nový odberateľ s prílohami zo dňa 13.9.2011 a zo
dňa 24.11.2011, služobných príkazov zo dňa 25.11.2011, 19.1.2012, 26.1.2012, 24.4.2012 a 27.4.2012,
výpisov z účtu zo dňa 26.1.2012 a 27.4.2012, formulára Požiadavka o zmenu zmluvného vzťahu na

odbernom mieste z 21.5.2012, cenník služieb, obchodné podmienky, cenník dodávky elektriny 2012)
spolu s vyjadrením žalobcu zaslal žalovanej, ktorá zásielku prevzala dňa 28.9.2015, k týmto dôkazom
sa nevyjadrila a nevyjadrila sa ani k zmluve o dodávke a distribúcii elektriny s prílohami, ktorú predložil
žalobca na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 a žalovanej bola doručená dňa 30.12.2016 spolu s
predvolaním na pojednávanie určené na deň 12.1.2017.
Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaniach ospravedlňovala

pretrvávajúcou práceneschopnosťou, napriek tomu sa zúčastnila pojednávania v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Košice I dňa 22.9.2016, nie je preto zrejmé, aké dôvody jej bránili zúčastniť sa aj
pojednávaní v predmetnej veci.

23. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie, že „nevychádzal zo zásady ochrany slabšieho postavenia
v spore“.
Procesná úprava sporov s ochranou slabšej strany je zakotvená v § 290 až 323 Civilného
sporového poriadku a týka sa spotrebiteľských sporov, antidiskriminačných sporov a individuálnych
pracovnoprávnych sporov.

Zmluvu so žalobcom uzatvárala žalovaná ako podnikateľ, čo vyplýva z jej označenia, t. j. obchodného
mena „P. S. - T.“ v zmluve a zmluvu podpísala a opatrila pečiatkou fyzickej osoby - podnikateľa s týmto
obchodným menom a identifikačným číslom XX XXX XXX. Z údajov evidovaných v živnostenskom
registri vyplýva, že žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy podnikateľkou a podnikateľskú činnosť
ukončila vo všetkých predmetoch činnosti dňa 6.12.2013. Pre posúdenie, či ide o záväzkový vzťah medzi

podnikateľmi je podstatné, či pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa
týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Prípadné zmeny v čase trvania
záväzkového vzťahu (napríklad fyzická osoba už nie je podnikateľom) nemajú vplyv na iné posúdenie
tohto záväzkového vzťahu.
Predmetný spor je teda sporom medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, nejde

o spotrebiteľský, antidiskriminačný, ani o individuálny pracovnoprávny spor, a preto žalovanú ako v
rozhodnom čase fyzickú osobu - podnikateľku nemožno považovať za „slabšiu“ stranu v spore a
nemožno jej poskytnúť zvýšenú ochranu prináležiacu len takejto strane sporu.

24. Za porušenie svojich procesných práv považovala žalovaná aj aplikáciu ustanovenia § 153 ods.
1 C. s. p. súdom prvej inštancie a odkazujúc na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p. tvrdila,
že konanie sa začalo v roku 2013 a podľa v tom čase platného predpisu mala právo navrhovať dôkazy
kedykoľvek v priebehu konania.

25. Civilné sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, to znamená, že strany sporu
sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony iba v určitom štádiu konania, teda nie kedykoľvek
v priebehu konania. V ustanoveniach § 153 a § 154 Civilný sporový poriadok upravuje sudcovskú
koncentráciu konania a zákonnú koncentráciu konania.

Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť prieťahom v konaní, aby strany nezdržiavali
spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, preto sú strany sporu povinné uplatniť včas prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, t. j. najmä včas uplatniť skutkové tvrdenia, poprieť
skutkové tvrdenia protistrany, navrhnúť dôkazy, podať námietky k návrhom protistrany na vykonanie
dôkazov a včas uplatniť hmotnoprávne námietky. Táto povinnosť nevyplýva len z ustanovenia § 153

ods. 1 C. s. p., už v žalobe je žalobca povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a
označiť dôkazy na ich preukázanie (§ 132 ods. 1 C. s. p.) a ak protistrana - žalovaný popiera skutkové
tvrdenia žalobcu, musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretieneúčinné(§151ods.2C.s.p.).Osudcovskejkoncentráciikonaniarozhodujesúdvzhľadomnaokolnosti
konkrétneho prípadu.
Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Aj v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.) účinnom v čase začatia tohto konania
účastníci konania podľa § 120 ods. 4 museli všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. O tejto povinnosti bol súd povinný účastníkov konania

poučiť.Vpredmetnejvecisúdprvejinštancietakurobilvpoučení,ktoréžalovanáprevzaladňa19.4.2013
a po zmene procesného predpisu zaslal žalovanej aj poučenie podľa Civilného sporového poriadku,
ktoré prevzala dňa 30.12.2016 spolu s predvolaním na pojednávanie určené na deň 12.1.2017 a ďalšími
listinami.

26. V posudzovanej veci však súd prvej inštancie neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania v tom
zmysle, že by neprihliadol na prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovanou, pretože žalovaná
okrem odporu proti platobnému rozkazu a odvolania proti skoršiemu rozsudku okresného súdu zo
dňa 24.10.2013 č. k. 9Cb/38/2013-36 sa v priebehu konania nevyjadrila k jej zaslaným listinným
dôkazom a vyjadreniam žalobcu a pokiaľ popierala tvrdenia žalobcu (v odpore a odvolaní), nenavrhla

na preukázanie svojich tvrdení vykonať žiadne dokazovanie a ani žiadne dôkazy nepredložila.
Uplatnením sudcovskej koncentrácie konania nie je nevyhovenie žiadosti žalovanej o odročenie
pojednávania, keďže nejde o uplatnenie prostriedkov procesnej obrany (§ 149 C. s. p.). Jediný dôkaz,
ktorý žalovaná chcela v konaní predložiť (a pre ktorý žiadala odročiť posledné pojednávanie), bolo
potvrdenie notára o overení podpisov na splnomocneniach vydaných žalovanou, pričom neuviedla, v

čom spočíva jeho zásadný význam pre rozhodnutie vo veci, pretože pravosť podpisov na overených
splnomocneniach žalobca nepopieral a takéto potvrdenie žalovaná napokon k odvolaniu ani nepripojila.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval
vo veci v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, resp. pôvodne podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku a neznemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva, a
preto zo strany prvoinštančného súdu nedošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

28. Odvolací súd zastáva názor, že ani ďalšie žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. d/, písm. e/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ C. s. p. nie sú naplnené.

29. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d/ C. s. p.) je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podriadiť pod ostatné
odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
napríklad porušenie poučovacej povinnosti súdu, vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom a pod.

30. V podanom odvolaní žalovaná poukázala na porušenie povinnosti súdu prvej inštancie, ktorý jej
neoznámil, že neakceptuje jej žiadosť o odročenie posledného pojednávania vo veci konaného dňa
12.1.2017. Odvolací súd zo spisu zistil, že toto oznámenie zaslal súd prvej inštancie žalovanej na
rovnakú e-mailovú adresu, z akej zasielala svoju žiadosť o odročenie pojednávania, teda povinnosť

vyplývajúcu mu z ustanovenia § 183 ods. 4 C. s. p. neporušil. Iné procesné pochybenia súdu prvej
inštancie žalovaná neuviedla a neboli zistené ani odvolacím súdom, preto tento odvolací dôvod nie je
daný.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p., t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhnuté stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska

hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázaťprávne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôžebyťvsporovomkonaníspôsobilýmodvolacímdôvodom.Zpovahyvecivyplýva,žestranasporu,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol

vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu navrhla, aby žalobca predložil dôkaz o existencii
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo žalobca v konaní preukázal originálom zmluvy o dodávke
a distribúcii elektriny. V skoršom odvolaní namietala žalovaná, že žalobca nepreukázal - ak uplatňoval
peňažnú náhradu za zapojenie elektriny, že k odpojeniu došlo. Túto skutočnosť žalobca preukazoval
služobnými príkazmi, z ktorých je zrejmé kedy došlo k odpojeniu elektriny v odbernom mieste, kedy došlo
k opätovnému zapojeniu a výpismi z účtu preukazoval dôvod opätovného zapojenia - úhradu dlžnej

sumy.
Žiadne iné dôkazy žalovaná v konaní nenavrhla vykonať a ani v odvolaní neuviedla, aké dôkazy, ktoré v
konaní navrhla vykonať, súd prvej inštancie nevykonal. Preto ani tento odvolací dôvod nie je naplnený.

33. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.),
je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C.
s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo,
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho

posúdenia veci.

34. Odvolací súd zastáva názor, že ani tento odvolací dôvod nie je daný, pretože rozhodnutiu súdu prvej
inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až § 194 C. s. p.
Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli predložené ku dňu jeho rozhodnutia,

dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, len na týchto dôkazoch založil svoje skutkové
zistenia a následné právne posúdenie veci.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p., t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také prostriedky procesnej obrany alebo
prostriedky procesného útoku, ktoré odvolateľ nemohol bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

36. Žalovaná v podanom odvolaní uvádzala skutočnosti a predkladala dôkazy, ktoré neuplatnila v konaní
pred súdom prvej inštancie. Novoty v odvolacom konaní môže odvolateľ uplatňovať len za podmienok
uvedených v § 366 C. s. p., žalovanou uvádzané odvolacie námietky sa však netýkajú procesných
podmienok ani vylúčenia sudcu či nesprávneho obsadenia senátu; iná vada konania, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci nebola zistená (rovnako ako v prípade odvolania podľa § 365
ods. 1 písm. d/ C. s. p.) a žalovaná neuviedla, aké okolnosti jej bránili uplatniť nové v odvolaní tvrdené
skutočnosti a predkladané dôkazy uplatniť v prvoinštančnom konaní. Pre nesplnenie týchto zákonomstanovených podmienok nemohol odvolací súd na novoty uvádzané žalovanou v podanom odvolaní
prihliadať.

37.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h/C.s.p. jedanývtedy,akrozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

38. Ani tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože súd prvej inštancie na správne zistený skutkový
stav aplikoval správne právne normy a tieto aj správne vyložil a správne vychádzal predovšetkým zo
stranami sporu uzavretej zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny a obchodných podmienok žalobcu
ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, v ktorej si zmluvné strany jasne a určito dohodli predmet svojho

záväzkového vzťahu a práva a povinnosti z neho vyplývajúce.
Odvolací súd k povinnosti uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny v písomnej forme uvádza, že takáto
povinnosť nevyplývala zo zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike platného v čase uzavretia zmluvy
stranami sporu ani z Obchodného zákonníka. Zmluva však vyžaduje písomnú formu, ak aspoň jedna
strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme (§ 272 ods.

1 Obchodného zákonníka) a vôľu uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny v písomnej forme prejavil žalobca.

39. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p.
a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).