Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/707/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112230882
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112230882.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu JUDr. Štefana Straku, správcu konkurznej podstaty
úpadcu Norberta Valentoviča, nar. 17.3.1950, bývajúceho v Košiciach, Rožňavská 14, so sídlom v
Košiciach, Krmanova č. 1, proti žalovanej L. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., H.Y. XX, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 36C/1/2013-56 zo dňa 21.2.2014

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na D. Č.. XXXXX,
vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice, okres Košice II, obec Košice
- Západ, O. Ú. S., a to byt č. 15, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo

321, stojaceho na parcele č. 1265, na ulici H. Č..XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu súpisné číslo 321, stojaceho na parcele 1265, na ulici Rožňavská 14 vo veľkosti
633/10000 a spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcela 1265 o výmere 290 m2 - zastavané plochy a
nádvoria vo veľkosti 633/10000 a tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (výrok
I.). Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 25.400
€ do 60 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok II.). Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na

nahradenie trov konania (výrok III.).

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozsudku a jeho vyporiadania tak, že súd nariadi predaj
nehnuteľností a výťažok rozdelí medzi účastníkov konania v rovnakom podiele.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že úpadca A. Q. (ďalej len úpadca) a žalovaná sú
podielovými spoluvlastníkmi každý v rozsahu 1/2 k celku k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku
rozsudku. Bezpodielové spoluvlastníctvo úpadcu a žalovanej bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu
KošiceIIzodňa14.12.2004vkonanívedenompodsp.zn.19C/317/2003,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 7.3.2005. Žalobca sa pokúšal so žalovanou dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a za tým účelom s ňou dlhšiu dobu komunikoval, avšak žalovaná nebola schopná

zabezpečiť príslušnú finančnú čiastku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu úpadcu. Z tohto dôvodu
sa žalobca pokúsil úpadcov podiel predať prostredníctvom verejnej dražby, avšak tento predaj nebol
úspešný. Hodnotu bytu ocenil súdny znalec G.. D. S. sumou 50.800 € a s touto hodnotou súhlasili obaja
účastníci konania. Žalovanú sa súdu nepodarilo vypočuť, pretože sa z dôvodu práceneschopnosti
nezúčastnila ani jedného z troch nariadených pojednávaní, avšak prostredníctvom právneho zástupcu
prezentovala svoju vôľu stať sa výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a súhlasila aj s hodnotou

nehnuteľnosti určenej súdnym znalcom, ako je táto vyššie uvedená. Vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1
Obč. zák. v spojení s ust. § 40 a 44 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vzhľadom na vôľuprejavenú žalovanou stať sa výlučnou vlastníčkou bytu rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
úpadcu a žalovanej k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej s jej povinnosťou vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu vo výške 25.400 €, čo predstavuje

1/2 znalcom určenej hodnoty nehnuteľnosti (50.800 € - poznámka odvolacieho súdu). Keďže žalovaná
prejavila vôľu stať sa výlučnou vlastníčkou, konštatoval, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie
v zmysle návrhu žalobcu nariadiť predaj nehnuteľností a výťažok rozdeliť medzi účastníkov podľa výšky
podielov. V zmysle ust. § 160 O.s.p. uložil žalovanej povinnosť vyplatiť primeranú náhradu žalobcovi v
lehote 60 dní, keďže mal za to, že táto lehota je postačujúcou na to, aby si žalovaná dokázala zabezpečiť

primeranú finančnú čiastku.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže každý z účastníkov mal v spore
rovnaký úspech, t.j. každý dostal polovičný podiel na hodnote spoločného majetku, rozhodol, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja účastníci konania.

Žalobca uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania uviedol, že
podľa judikatúry Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky subjektívnym

predpokladom prikázania veci do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za náhradu je
nielen jeho ochota mať vec, ale aj objektívna schopnosť vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel
ostatných spoluvlastníkov. Je pritom nepochybné, že žalovaná nemá finančné prostriedky na vyplatenie
peňažnej náhrady a tieto si evidentne ani nie je schopná zabezpečiť. Žalovaná už pred začatím konania
navonok prezentovala svoj záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel úpadcu k nehnuteľnostiam, no nebola

reálne schopná pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Žalovaná neprejavila záujem odkúpiť podiel úpadcu ani v prebiehajúcej dražbe, ktorá sa uskutočnila dňa
23.10.2012, a to ani za 75 % hodnoty určenej znaleckým posudkom a pred realizáciou dražby nevyužila
svoje predkupné právo a neodkúpila spoluvlastnícky podiel úpadcu. Odo dňa 7.5.2012, kedy žalobca
vyzval žalovanú, či si mieni uplatniť predkupné právo až doposiaľ, žalovaná nikdy reálne nepreukázala,

že je schopná uhradiť kúpnu cenu za predmetný spoluvlastnícky podiel. Ak by tomu tak bolo, žalobca
by jej bol spoluvlastnícky podiel už dávno odpredal, keďže v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurzne
a reštrukturalizácii je povinný speňažovať majetok úpadcu podliehajúci konkurzu a naplniť tak cieľ
celého konkurzného konania. Ani počas súdneho konania žalovaná neprejavila skutočný záujem o
predmetnú nehnuteľnosť a konanie žalovanej považuje za účelové, so zámerom naťahovať konkurzné

konanie a oddialiť speňaženie majetku a následne uspokojenie veriteľov. Keďže je nereálne, že by zo
strany žalovanej došlo k zaplateniu náhrady vo výške 25.400 € titulom vyrovnania podielov, keďže túto
možnosť žalovaná dlhodobo mala a napriek tomu nikdy nevyužila, je rozhodnutie prvostupňového súdu
prakticky nevykonateľné a znamenalo by, že žalobcovi by zostala voči žalovanej iba pohľadávka na
zaplatenie 25.400 €, ktorá je reálne nevymožiteľná, keďže žalovaná nedisponuje žiadnym majetkom,

okrem spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam, na ktorých je však
zriadených množstvo exekučných záložných práv v prospech iných veriteľov, ktorí by mali v prípade
speňažovania tejto nehnuteľnosti pred navrhovateľom prednosť. Z týchto dôvodov navrhol zmeniť
rozsudok a žalobe vyhovieť.

Žalovaná podľa obsahu odvolania uplatnila odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. V
odvolaní navrhla zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu zamietne, alternatívne navrhla zrušiť rozsudok a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní bola porušená zásada ústnosti
a priamosti, keďže súd ju ani raz nevypočul. Pojednávaní sa nezúčastnila v dôsledku svojej choroby, o

čom predložila doklad vystavený ošetrujúcim lekárom. Rovnako postupovala aj pokiaľ ide o posledné
pojednávanie, na ktorom už ani nebola zastúpená advokátom, napriek tomu súd vo veci rozhodol bez
toho, aby bola aspoň raz vypočutá a mala možnosť predložiť dôkazy. Za absurdný považuje názor súdu,
v zmysle ktorého pri jej mesačnom zárobku 482 € si má vziať ešte ďalšiu pôžičku a zaplatiť ďalších
25.400 €. Vzhľadom na jej finančné pomery jej žiadna banka ďalší úver neschváli. Zo svojho zárobku

platí nájomné a inkaso a spláca za exmanžela dve pôžičky. Na živobytie jej zostáva 100 € mesačne.
Podľa jej názoru žalobca zneužíva svoje postavenie a snaží sa urobiť z nej a z jej detí bezdomovcov.
Z týchto dôvodov má súd žalobu zamietnuť.Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril a rovnako ani žalovaná sa nevyjadrila k odvolaniu žalobcu,
hoci tieto im boli doručené (žalobcovi dňa 15.5.2014 a žalovanej dňa 5.6.2014 - poznámka odvolacieho
súdu).

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalobcu a žalovanej ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru,

že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Žalovaná v odvolaní namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne
žalovanej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaná konkrétne namieta, že k odňatiu možnosti pred súdom konať došlo tým, že súd vec prejednal
a rozhodol v jej neprítomnosti, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady, keďže bola
práceneschopná a doklad o tom súdu doručila ešte pred pojednávaním, pričom v tom čase už nebola
zastúpená advokátom, ako aj tým, že nebola v konaní vôbec vypočutá.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne

v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p..

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na pojednávanie nariadené na deň 21.2.2014 sa

žalovaná nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila písomným podaním doručeným súdu dňa 18.2.2014
z dôvodu práceneschopnosti a zaslala súdu aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa
18.2.2014. Predvolanie na toto pojednávanie jej bolo doručené dňa 31.10.2013. Na pojednávanie
sa dostavil aj zástupca Advokátskej kancelárie Vasiľ, Šimonovič & Partners s.r.o., ktorá zastupovala
žalovanú v tomto konaní na základe plnomocenstva zo dňa 4.1.2013 a oznámil súdu, že dňom 20.2.2014

došlo k ukončeniu právneho zastúpenia žalovanej z dôvodu odvolania plnej moci žalovanou. Následne
súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec a vyhlásil rozsudok v neprítomnosti žalovanej.

Aj keď v zásade nemožno vytknúť súdu prvého stupňa, že dňa 21.2.2014 pojednával v
neprítomnosti žalovanej, keďže žalovaná sa síce ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní z dôvodu

práceneschopnosti, o čom predložila súdu aj dôkaz, avšak nepožiadala z tohto dôvodu o odročenie
pojednávania, a teda boli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., aby súd vec prejednal
v jej neprítomnosti, vzhľadom na ostatné okolnosti daného prípadu však neboli splnené podmienky, aby
súd vo veci meritórne rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

Touto okolnosťou je predovšetkým tá skutočnosť, že na tomto pojednávaní žalovaná už nebola
zastúpená právnym zástupcom, a teda nemohla prostredníctvom neho realizovať svoje procesné práva,
ktoré jej ako účastníčke konania patria, okrem iného vyjadriť sa ku všetkým dovtedy vykonanýmdôkazom a zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118
ods. 4 O.s.p.).

Okrem vyššie uvedeného k odňatiu práva žalovanej konať došlo aj tým, že nebola v konaní vypočutá.

Je síce pravdou, že zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno priamo vyvodiť,
že by súd v každom prípade musel vypočuť účastníka konania. Podľa názoru odvolacieho súdu je ale
nespochybniteľné, že k základným procesným právam účastníka občianskeho súdneho konania patrí,

aby mu v procese aspoň raz bolo umožnené predstúpiť pred súd so svojou vecou, teda aby bol vypočutý,
ak na tom trvá. Právo na „hearing“ patrí aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva medzi
zásadné a základné práva, na rešpektovaní ktorých treba bezvýhradne trvať (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16.1.2013 sp.zn. 6 Cdo 170/2012).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvého stupňa

na pojednávaní dňa 21.2.2014 bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vracia vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu opätovne vo veci konať tak, aby bolo umožnené účastníkom

realizovať všetky im zákonom priznané procesné práva..

V tejto súvislosti však odvolací súd poznamenáva, že na splnení podmienky výsluchu žalovanej ako
účastníčky konania nemožno bezvýhradne trvať za situácie, keď realizácia tohto práva bude zmarená
samotným konaním žalovanej. Pokiaľ žalovaná chce byť vypočutá v konaní, nestačí túto vôľu iba

formálne navonok prejavovať, ale je potrebné, aby sa pojednávania zúčastnila a tak svoje právo aj
realizovala.

Ani žalovaná totiž nemôže zneužívať svoje práva na úkor ostatných účastníkov konania a brániť tak
súdu rozhodnúť vo veci bez prieťahov. Zákaz zneužitia práva je právnou zásadou, ktorá sa uplatňuje

nielen v hmotnom práve, ale aj v práve procesnom a je vyjadrená v ust. § 2 O.s.p..

Neušlo totiž pozornosti odvolacieho súdu, že niekoľko dní (tri - štyri) pred každým z nariadených
pojednávaní (vo veci boli tri nariadené pojednávania) sa žalovaná stala práceneschopnou, pričom v
konaní nepredložila lekársku správu o žiadnych chronických ochoreniach, ktoré by mohli byť príčinou

jej opakovanej práceneschopnosti.

Pokiaľ sa žalovaná z ospravedlniteľných dôvodov nezúčastní pojednávania a nepožiada z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania, nebude môcť realizovať ani ostatné svoje procesné práva, ako sa
ich domáha v odvolaní.

Zrušenie rozsudku z dôvodu vyššie uvedenej procesnej vady nebráni odvolaciemu súdu, aby sa vyjadril
aj k ostatným odvolacím námietkám účastníkov konania.

Obaja účastníci v odvolaniach namietajú spôsob, akým súd zrušil a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo,keďžalobcasadomáhavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvanariadenímpredaja
nehnuteľností a rozdelením výťažku a žalovaná v odvolaní navrhuje zamietnuť žalobu z „morálnych“
dôvodov.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. § 142 ods. 2 Obč. zák. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť

spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Iba výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd takémuto návrhu nemusí
vyhovieť.

Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania

podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné a musí ho
rešpektovať. Ak teda súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje
rozsudkom, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsoboch vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob
vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo
spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo

spoluvlastník do rozhodnutia vlastnil v ideálnom pomere z veci. Preto ani súhlas všetkých účastníkov
konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal
spoluvlastníctvovrozporesospôsobmiaporadímuvedenýmvzákone.Lenvprípadeuzavretiasúdneho
zmieru si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a ak zmier nie je v rozpore s hmotným
právom, súd ho schváli.

Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Vec
musí byť deliteľná z technického hľadiska a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t.zn.,

že rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať
o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (§ 118 OZ), a aby rozdelenie bolo
možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického

plánu, overeného príslušnou správou katastra. V prípade stavieb okrem prípadov, keď nie je technicky
možné stavbu rozdeliť, sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné
rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Uvedená otázka reálnej deliteľnosti
nehnuteľnosti je otázkou odborného posúdenia znalcom z príslušného odboru.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, ktorí s tým súhlasia. Pri tomto druhom spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva súd prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie

je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností,
ktoré sú v danej veci relevantné. Medzi tieto skutočnosti patrí aj schopnosť a včasnosť spoluvlastníka
(ktorému sa vec prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.

Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci
a rozdelenie výťažku podľa podielov v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba

výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším
dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej, t.j. prikázaním veci za
náhradu a jej predaju bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd skúma individuálne v každej
prejednávanej veci.

Podľajudikatúry(R100/1999)dôvodmihodnýmiosobitnéhozreteľasúokolnostiprevažnesubjektívneho
charakteru na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä, ak mu ide predovšetkým ovyriešenie sporných užívacích vzťah, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo,
že vec má v úmysle predať).

Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v zákone určené ani demonštratívne, preto je na súde,
aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil a zhodnotil ich existenciu a závažnosť.
Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto
rozhodnutia. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich
záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobcov

zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

V prejednávanej veci z priebehu doterajšieho konania vyplýva, že súd nedodržal pri rozhodovaní
predpísané záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pokiaľ prikročil
priamo k druhému zákonom predpísanému spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, t.j. k prikázaniu
veci za primeranú náhradu žalovanej bez skúmania, či prichádza do úvahy prvý spôsob zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Ohľadne možnosti
reálneho rozdelenia nehnuteľnosti nevykonal žiadne dokazovanie a tento svoj postup ani náležite
nezdôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Pre možnosť použitia druhého spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí mať

súd spoľahlivo zistené, že predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľný v zmysle uvedených kritérií.
Následne použitie druhého spôsobu bude prichádzať do úvahy iba za predpokladu, že niektorý zo
spoluvlastníkov prejaví vôľu stať sa výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca doposiaľ
takútovôľuneprejavilažalovanávzhľadomnaobsahodvolaniatútosvojuvôľuzmenila,keďvsúčasnosti
navrhuje zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Ak teda súd doplneným dokazovaním dospeje k záveru, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, bude
skúmať, či ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej, t.j.
prikázaním veci za náhradu a jej predaju nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa, ako sa na nich
odvoláva žalovaná s poukazom na skutočnosť, že takýmto rozhodnutím súdu sa z nej, ako aj z jej detí

stanú bezdomovci, lebo vzhľadom na svoje finančné pomery nie je schopná získať úver na vyplatenie
náhrady žalobcovi, a teda že nebude mať možnosť inak uspokojovať svoje bytové potreby.

Ak takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nezistí, potom pristúpi k druhému, resp. tretiemu vyššie
uvedenému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníka v závislosti od výsledkov

doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj dokazovania doplneného v ďalšom konaní, ako aj stanovísk
účastníkov vo vzťahu k nadobudnutiu nehnuteľnosti ako celku so zohľadnením aj ostatných kritérií, ako
boli vyššie uvedené.

V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.