Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200828
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113200828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Janky Richterovej a členov JUDr.

Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: G.. K. A., U.. XX.X.XXXX, R. F.,
Murgašova č. 2, zastúpenej Alegal & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galvaniho č. 17/C, proti
žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova
č. 12, o zaplatenie 4.682,55 € s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 02. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa po odobratí osobného
platu požadovala doplatenie platu a odstupného, v rozsahu platnom do 25.11.2011.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyni bol s účinnosťou od 01.11.2009 priznaný osobný plat vo výške
2.100 €, avšak s účinnosťou od 25.11.2011 jej bol určený mesačný funkčný plat 10. platovej triedy
s príplatkom za riadenie. Žalobkyni preto nepatrí ňou požadovaný plat bez ohľadu na skutočnosť,
že v novembri 2011 jej bola vyplatená odmena. Na rozdiel od žalobkyne, ktorá považovala odňatie
osobného platu za absolútne neplatný právny úkon podľa § 121 ods. 1 Zák. práce a § 39 OZ, súd prvej

inštancie dospel k záveru, že išlo o platný právny úkon, v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Za
nevýznamný posúdil časový rozsah neskorých príchodov žalobkyne na pracovisko, v súvislosti s ktorými
pre porušovanie pracovnej disciplíny bol osobný plat odňatý. Podľa súdu prvej inštancie osobný príplatok
sa nestáva jeho priznaním automaticky nárokovateľným po celú dobu trvania štátnozamestnaneckého
pomeru. V ustanovení § 89 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z. sa totiž stanovuje, že zamestnávateľ tento
môže zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh, do ktorej patrí
tiež dodržiavanie pracovného času, porušenie ktorého sa i podľa služobného poriadku žalovaného

považovalo za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď namiesto ustanovenia § 86 zák. č. 400/2009 Z. z. súd aplikoval ustanovenie
§ 89. Žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Zastávala tiež názor, že postup žalovaného, ktorý sa snažil žalobkyňu motivovať k
opusteniu zamestnania odňatím osobného platu s poukázaním na zanedbateľné dva neskoré príchody,
bez objektívneho zhodnotenia ďalších aspektov plnenia služobných úloh, je z pohľadu žalobkyne

diskriminačný a nemá oporu v zákone. V oznámení o odňatí služobného platu je nejasne uvedené
všeobecné zhodnotenie celkovej kvality plnenia pracovných úloh žalobkyňou ako riaditeľkou odboru
cezhraničnej spolupráce. Zdôraznila, že v roku 2011 jej boli vyplatené odmeny, teda jej neskoré príchody
nemali za následok zníženie kvality plnenia jej služobných úloh.3. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že žalobkyňa v
odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a

380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
Podľa§86zák.č.400/2009Z.z.oštátnejslužbeštátnemuzamestnancoviokremštátnehozamestnanca
vo verejnej funkcii možno určiť osobný plat počas vykonávania osobitne významných úloh alebo
mimoriadne náročných úloh. Osobný plat určený štátnemu zamestnancovi nesmie byť nižší ako funkčný
plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril podľa § 83 ods. 1. Osobný plat sa zamestnancovi poskytuje,

pokiaľ trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých bol určený. Určený osobný plat možno zvýšiť,
znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia úloh.
Podľa § 89 ods. 2 zákona osobný príplatok možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality
plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.
5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a hoci aplikoval ustanovenie § 89 ods. 2,
namiestoustanovenia§86zák.č.400/2009Z.z.oštátnejslužbe,prezhoduoprávneníslužobnéhoúradu

v oboch uvedených ustanoveniach zvýšiť, znížiť alebo odňať osobný plat alebo osobný príplatok na
základe toho istého kritéria, t. j. úrovne kvality plnenia služobných úloh, možno dospieť k záveru, že hoci
súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 89 o osobnom príplatku, posudzovanie opodstatnenosti
žaloby po právnej stránke bolo vykonané správne, v súlade s ustanovením § 86, ktoré je potrebné vo
veci aplikovať.

6. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že štátnemu zamestnancovi priznaný osobný plat možno odňať za
podmienok, ktoré sú v uvedenom ustanovení vyjadrené veľmi široko, a to podľa úrovne kvality plnenia
služobných úloh. Takto široko koncipovaná norma prenecháva priestor služobnému úradu na zváženie,
či ex lege nenárokovateľný osobný plat je potrebné štátnemu zamestnancovi ponechať. V prípade
žalobkyne je síce určenie osobného platu odôvodnené v návrhu na jeho určenie priamym nadriadeným,

avšak je obsahovo totožné s jej pracovnou náplňou, čo celkom nepochybne nebolo cieľom zákonodarcu.
Nenárokovateľný osobný plat, určený štátnemu zamestnancovi na základe úvahy služobného úradu, má
charakter odmeny za výnimočné vykonávanie úloh, trvajúce obmedzený čas, nemal by sa vzťahovať
na výkon bežných služobných povinností podľa štátnozamestnaneckého miesta, ktorému zodpovedá
zákonodarcom určený funkčný plat. Iba pri plnení mimoriadnych úloh, ktoré celkom logicky nemôžu

byť plnené po celú dobu štátnozamestnaneckého pomeru, prichádza do úvahy poskytovanie osobného
platu. Pokiaľ žalovaný takto nepostupoval a osobný plat bez ďalšieho určoval na istej úrovni riadenia,
postup žalovaného pri priznávaní osobných platov nemožno považovať za správny.
7. Ak teda osobný plat nie je nárokovateľný zo zákona a nemal by byť bez ďalšieho (popri príplatku za
riadenie) určený od istej úrovne riadenia na ústrednom orgáne štátnej správy za plnenie služobných

povinností, vyplývajúcich z určeného štátnozamestnaneckého miesta (v prípade žalobkyne riaditeľka
odboru), služobný úrad nemá nielen pri priznávaní ale ani pri odňatí osobného platu povinnosť osobitne
odôvodňovať svoj postup. Štátnemu zamestnancovi oznamuje výšku a zloženie funkčného platu.
8. Súd potom v konaní o nárokoch z osobného platu nie je podľa názoru odvolacieho súdu oprávnený
preskúmavať, či boli splnené predpoklady pre priznanie osobného platu, a teda rovnako ani pre

posudzovanie, či boli splnené predpoklady pre jeho odňatie. Pod súdny prieskum preto nedopadá
posudzovanie otázky, či zamestnanec bude vykonávať a vykonával mimoriadne služobné úlohy,
odôvodňujúce priznanie osobného platu, podobne, či úroveň kvality plnenia úloh odôvodňuje alebo
neodôvodňuje odňatie, zníženie alebo ponechanie osobného platu. Tento bol priznaný na základe
návrhu nadriadeného a podobne na základe návrhu nadriadeného bol odňatý. Keďže nejde o

nárokovateľný plat, súdnemu prieskumu ani nemôže podliehať opodstatnenosť jeho odňatia. Súd prvej
inštancie dospel preto k správnemu záveru o vecnej neopodstatnenosti žaloby, i keď nesprávne zaujímal
stanovisko i k existencii porušenia služobnej disciplíny žalobkyňou, ktorou skutočnosťou napokon
odňatie ani nebolo odôvodňované. Žalovaný o odňatí nerozhodoval formálnym spôsobom, žalobkyni
bolo zaslané oznámenie o novej výške funkčného platu a v sprievodnom liste žalovaný poukázal na

odňatie a jeho dôvody, vymedzené priamou nadriadenou. Žalobkyňou namietaný úkon sa nevzťahuje
k úkonu štatutárneho zástupcu alebo vedúceho služobného úradu, ide o internú komunikáciu medzi
priamou nadriadenou žalobkyne a vedúcim služobného úradu, ktorá i z tohto dôvodu nemôže byť
predmetom súdneho prieskumu a posudzovaná podľa ustanovení o právnych úkonoch.
9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.

1 CSP).
10. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže
mu nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 CSP).