Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/113/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111214049
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8111214049.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcov: X. C. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Ľ., J. P. XX, X. H. H., bytom J., Z. XX, X. C. G., bytom Ľ., H. XX, X. K.. E. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XX, X. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ., J. P. XX, X. G. D. rod. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XX, X. E. G., bytom Ľ., N.. Š. Č.. X, všetci právne zast. JUDr. Lýdiou
Farbakyovou,advokátkousosídlomvPrešove,ul.Floriánova12,protižalovanému:POLYTRANS,s.r.o.,
IČO:31733085, so sídlom Prešov, Bardejovská 24, právne zast. JUDr. Antonom Hajdukom, advokátom
so sídlom vo Vranove nad Topľou, ul. Štúrova 101/5, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. súd určuje, že nehnuteľnosti

č. CKN XXXX o výmere 2 933 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX o výmere 1 471 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. CKN XXXX o výmere 1 341 m2, druh pozemku ostatné plochy
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľ.
a podľa geometrického plánu č. Gp XXXX/XXXX zo dňa 06.08.2014 k novovytvoreným parcelám
č. CKN XXXX/X o výmere 587 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

č. CKN XXXX/X o výmere 2 059 m2, druh pozemku zastavané plochy,
č. CKN XXXX/X o výmere 3 091 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. CKN XXXX/X o výmere 485 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX/X o výmere 556 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
patria v podiele 1 do dedičstva po O. G., zomr. XX.XX.XXXX.

II. súd určuje, že žalobkyňa v 2. rade H. H. a žalobca v 3. rade C. G. sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti

č. CKN XXXX o výmere 2 933 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX o výmere 1 471 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. CKN XXXX o výmere 1 341 m2, druh pozemku ostatné plochy
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľ.
a podľa geometrického plánu č. Gp XXXX/XXXX zo dňa 06.08.2014 k novovytvoreným parcelám
č. CKN XXXX/X o výmere 587 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

č. CKN XXXX/X o výmere 2 059 m2, druh pozemku zastavané plochy,
č. CKN XXXX/X o výmere 3 091 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. CKN XXXX/X o výmere 485 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX/X o výmere 556 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
každý v podiele 1 k celku,

III. žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %,

IV. štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali dňa 23.5.2011 žalobu na určenie vlastníckeho práva voči žalovanému s tým, že
žiadali, aby súd určil, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov parcely registra „C“ č. XXXX o výmere 2933

m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX o výmere 896 m2, druh zastavané plochy a
nádvoria, č. XXXX o výmere 2115 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX o výmere
3548 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. XXXX o výmere 1471 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, č. XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. XXXX o výmere 1341 m2, druh
pozemku ostatné plochy, č. XXXX o výmere 557 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. XXXX o výmere
558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Ľ., každý vo

výške spoluvlastníckeho podielu 1.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

3. Súd vo veci dňa 8.10.2012 vydal rozsudok, v ktorom návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podali

odvolanie žalobcovia. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 21.3.2013 zrušil rozsudok súdu I. stupňa
a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že z návrhu vyplynulo, že žalobcovia sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva pre žalobcov v 1. až 4. rade, pričom žalobcovia zostali len traja žalobcovia.
Treba však posudzovať právne prednesy právnej zástupkyne podľa obsahu, z ktorých vyplýva, že žiada
určiť vlastníctvo iba pre nich, pre žalobcov v 1. až 3. rade a vo vzťahu k nim určiť vlastníctvo v 1. Ďalej

krajský súd poukázal, že petit žalobcov čo do určitosti je nepresný, avšak toto samo o sebe nemôže
spôsobiť zamietnutie návrhu. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom o nedostatku aktívnej
legitimácie, pretože súdna prax dospela k názoru, v rámci ktorej rešpektuje zásadu, že vlastnícku žalobu
proti tretej osobe môže podať jeden z podielových spoluvlastníkov. V novom konaní zaviazal súd I.
stupňa na vyporiadanie sa s aktívnou a pasívnou legitimáciou, určením čoho sa žalobcovia domáhajú,

identifikáciu nehnuteľnosti a zabezpečiť potrebné listinné dôkazy z katastra nehnuteľnosti.

4. Súd následne svojim uznesením zo dňa 19.8.2014 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobný
návrh znel:
„určuje, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti pozemkov parcely registra C, č. CKN

XXXX o výmere 2 933 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. CKN XXXX o výmere 1
471 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. CKN XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku
ostatné plochy, č. CKN XXXX o výmere 1 341 m2, druh pozemku ostatné plochy zapísaným na liste
vlastníctva č. 1973 pre katastrálne územie Ľ. a podľa geometrického plánu č. D. XXXX/XXXX zo dňa
06.08.2014 k novovytvoreným parcelám č. CKN XXXX/X o výmere 587 m2, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria, č. CKN XXXX/X o výmere 2 059 m2, druh pozemku zastavané plochy, č. CKN XXXX/
X o výmere 3 091 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. CKN XXXX/X o výmere 485 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, č. CKN XXXX/X o výmere 556 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria každý zo žalobcov v podiele 1 k celku.“

5. Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Poukazoval na dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva.

6. Súd vo veci vyniesol dňa 19.11.2014 rozsudok, kedy upravenej žalobe vyhovel. Voči rozsudku podal
žalovaný odvolanie. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 25.1.2016 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol:

Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcu sa hodnovernosti výmeru o vlastníctve pôdy poukazuje
odvolací súd na to, že výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné vtedy, ak boli opatrené pečiatkou
a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Výmery a prídelové listiny ako verejné
listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú
vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti (viď

rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 123/2003). So zreteľom na to nie je možné správnosť výmeru a
jeho súlad s vtedy platnými predpismi v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt je treba považovať
za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Z obsahu spisu
je zrejmé, že súd prvého stupňa mal za naviac preukázané, že kópia výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa
30.4.1948 predložená žalobcami súhlasí s originálom, ktorý sa nachádza na Okresnom úrade Prešov,

pričom tento dôkaz oboznámil na pojednávaní v zmysle § 129 O.s.p..Za dôvodnú je však potrebné považovať námietku žalovaného týkajúcu sa absencie odôvodnenia v
tom smere, odkedy a na základe akých skutočností mala začať vydržacia doba právnych predchodcov
plynúť, ako aj to, kedy táto doba uplynula. Posúdenie tejto skutočnosti je rozhodným, pretože ide o jeden

z podstatných predpokladov vydržania.
Pokiaľideosplnenievšetkýchpredpokladovvydržaniaodvolacísúduvádza,žeznapadnutéhorozsudku
nebolo možné zistiť, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s dobromyseľnosťou právnych predchodcov
v kontexte námietok odporcu, a teda toho, že sa nezaoberal vložkou č. XX, z ktorej vyplýva konfiškácia
majetku pre Československý štát k 13.9.1958, ani tým, že prídelové konanie malo pokračovať ďalšími

úkonmi, a to vyčíslením a zaplatením ceny, vydaním prídelovej listiny, prevzatím pozemkov do skutočnej
držby. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je pritom zrejmé, že vzhľadom na nezaplatenie
celkovej sumy za pridelené poľnohospodárske pozemky požiadal právny predchodca žalobcov listom
zo dňa 11.5.1965 (č.l. 462) o zrušenie prídelovej listiny. Pokiaľ by bolo preukázané, že v tom čase ešte
k uplynutiu vydržacej doby nedošlo, mohla mať táto skutočnosť vplyv na posúdenie dobromyseľnosti
týchto právnych predchodcov.

Naviac v odôvodnení rozhodnutia chýbajú úvahy vo vzťahu k tomu, ako sa súd prvého stupňa
vysporiadal so skutočnosťou, že si žalobcovia k predmetným nehnuteľnostiam uplatnili reštitučný nárok
podľa zákona č. 229/1991 Zb. a neskôr aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z., a to v kontexte zásady lex
specialis derogat legi generali.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní vo veci opätovne rozhodnúť, pričom je potrebné

vziať na zreteľ všetky argumenty žalobcov, ale aj žalovaného, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce.
Bude potrebné zaujať stanovisko aj k tej skutočnosti, že žalobcovia si uplatnili vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam aj reštitučný nárok. Rovnako dôsledný spôsobom sa bude potrebné vyporiadať so
splnenímpodmienokvydržania,ktorémusiabyťsplnenékumulatívne.Odôvodneniesúduprvéhostupňa
musí spĺňať požiadavky vyjadrené v § 157 ods. 2 O.s.p..

7. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, znaleckým posudkom,
listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobcovia sú právnymi nástupcami po H. G. a C. G.. Po úmrtí pôvodného žalobcu O. G.Š. vstúpili

do konania jeho dedičia a to C. G., E. G., S. G. C. G. D.Á. (č.l. 578).

9. Na základe výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave zo dňa 30.4.1948 a prídelovej listiny vydanej Okresným národným výborom v
Prešove zo dňa 25.4.1966 nadobudli právni predchodcovia žalobcov do vlastníctva každý vo výške

podielu 1 parcely označené ako časť parcely č. 28,29 graf. ozn. 1, časť parcely 42/1 graf. ozn. 228 roľa
o výmere 17 264 m2, časť parcely 248/1 graf. ozn. 222.221/a roľa o výmere 11.510 m2, časť parcely č.
248/1 graf. ozn. 221 roľa o výmere 11.510 m2, časť parcely 260/1, 272/1 graf. ozn. 229 roľa o výmere
5 755 m2.

10. Žalobcovia vychádzali z toho, že právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na základe predmetného výmeru. K zápisu v pozemkovej knihe nedošlo. Po smrti otca
žalobcov a E. G. na základe dohody o dedičstve, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to parcelu KN-
E XXX/XXX, orná pôda o výmere 17 264 m2, parcelu KN-E XXX/XXX, orná pôda o výmere 11 510 m2
parcelu KN-E XXX/XXX, orná pôda o výmere 11 510 m2 a parcelu KN-E XXX/XXX, orná pôda o výmere

5.755m2podedilapozostalámanželkaH.G..Pojejsmrti(11.7.2003)nazákladeosvedčeniaodedičstve
č. 26D/1442/2003 nadobudli predmetné nehnuteľnosti žalobcovia a E. G., každý vo výške podielu 1. V
súčasnej dobe na LV č. XXXX pre kat. úz. Ľ. je ako vlastník registra „C“ vedený žalovaný a to parcely č.
XXXX o výmere 2933 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX o výmere 896 m2, druh
zastavané plochy a nádvoria, č. 3008 o výmere 2115 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

č. XXXX o výmere 3548 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. XXXX o výmere 1471 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. XXXX o
výmere 1341 m2, druh pozemku ostatné plochy, č. XXXX o výmere 557 m2, druh pozemku ostatné
plochy, č. 3014 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalobcovia uvádzali, že
ani oni ani ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti nepreviedli na iné právne subjekty a teda

ani na žalovaného. Z dôvodu, že sa v katastri neuvádza skutočný právny stav vlastníckeho práva, podali
túto žalobu. Naliehavý právny záujem vidia v tom, že ako vlastník nehnuteľnosti je zapísaná iná osoba,
ktorá v skutočnosti vlastníkom nie je.11. Pôvodný žalobca v 1. rade, dnes už nebohý O. G. vo svojej výpovedi uviedol, že si pamätá presne,
o aké parcely sa jedná, pretože jeho rodičia vlastnili a mali ho od roku 1945, robili na týchto pozemkoch
asi do roku 1960, kedy vzniklo družstvo, potom ho obhospodarovali. Neskôr na týchto pozemkoch

vznikol Drevokombinát, avšak podľa neho k žiadnemu vyvlastneniu nedošlo zo strany štátu. Oni si v
roku 1990, alebo 1991-1992 uplatňovali reštitúciu, ale bolo rozhodnuté, že im reštitúcia neplatí, pretože
boli evidovaní ako vlastníci predmetných pozemkov. Vtedy im bol vydaný aj list vlastníctva. Následne po
smrti matky na katastri zistili, bolo to v roku 2009, že tento list vlastníctva už neexistuje, a že je vlastníkom
niekto iný. Podľa žalobcu nedošlo pri stavbe Drevokombinátu nikdy k vyvlastňovaniu pozemkov. Čo sa

týka zápisu, tak to sa starali rodičia, keď otec zomrel, tak sa o to starala mama.

12. Žalobkyňa v 2. rade H. H. uviedla, že sa o tie pozemky viac menej nezaujíma. Čo sa týka práce,
tak chodili tam pomáhať chlapci, ona ostávala doma a pomáhala matke v domácnosti, takže sa bližšie
k tomu nevie vyjadriť.

13. Žalobca v 3. rade C. G. uviedol, že na predmetné pozemky chodil ako malý chlapec, ťahal kravy,
keď otec sial. Pamätá si to, že to boli pozemky jeho rodičov. Inak sa pripája k tomu, čo uviedol jeho
brat - žalobca v 1. rade.

14. Žalovaný uviedol, že predmetné nehnuteľnosti získal na základe kúpnej zmluvy z 29.9.1997 v

dobrej viere. Odvtedy nerušene pozemky a na nich stavby aktívne užíval a užíva dodnes ako legitímny
vlastník zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. Ľ.. Na tomto liste vlastníctva nebola vyznačená žiadna
obmedzujúca poznámka súvisiaca s pochybnosťou vlastníctva. Žalovaný poukazoval na to, že samotní
žalobcovia uvádzali, že pozemky žalovaný užíval najneskôr od roku 1972 v dobrej viere, že mu patria.
Žalovaný poukazoval, že vo vložke 49 právni predchodcovia žalobcov nikdy ako vlastníci uvedení

neboli a podľa žalovaného je teda zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že nedošlo do roku 1990 k prechodu
vlastníckeho práva z právnych predchodcov žalobcov na štát, pretože právni predchodcovia žalobcov
nikdy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu nestratili. Žalovaný však
poukazoval na to, že výmery vydané v roku 1948 v tejto lokalite neboli zapísané do pozemkovej
knihy, hoci zapísané byť mali. Takýto režim platil do konca roku 1950. Právni predchodcovia žalobcov

o zápis zrejme nepožiadali, a preto samy navodili stav, že zápis nebol vykonaný. Prídelové konanie
malo pokračovať ďalšími úkonmi a to vyčíslením a zaplatením ceny a vydaním prídelovej listiny a
prevzatím pozemkov do skutočnej držby, ale toto zo strany žalobcov preukázané nebolo. Nehnuteľnosti
parc. číslo 241/1 a 172/1 boli hospodárskou zmluvou zo dňa 30.6.1971 z ONV Prešov prevedené na
Piloimpregnu, právneho predchodcu Drevokombinátu Šariš a ostatné vyvlastnené alebo vykúpenú v

rámci vyporiadania pozemkov pre výstavbu výrobného areálu Piloimpregny. Odporca nadobudol časť
pozemkov kúpnou zmluvou pred konkurzom, druhá časť bola predaná v konkurze Drevokombinátu
Šariš pre spoločnosť Kronospan Slovakia, ktorá bola právnym predchodcom Kronospanu SK. Žalovaný
poukazoval na to, že v konkurznom konaní si žalobcovia neúspešne uplatnili nárok na vyňatie z
konkurznej podstaty, pretože podľa predchádzajúceho Zákona o konkurze, ak je nehnuteľnosť zaradená

do konkurznej podstaty má sa za to, že úpadca je jej vlastníkom.

15. Žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcov v tejto žalobe a to s poukazom na to, že
žalobcovia nemali nikdy pozemnoknižnú vložku a bola im vydaná len prídelová listina na parcely č. 27/2,
28/2, 28/3 bez bližšieho určenia ich polohy, čo žalobcovia nepreukázali a neuniesli dôkazné bremeno a

prídeloválistinanebolavydanánareálneparcelyvevidenciinehnuteľnostialebovkatastrinehnuteľnosti.
Právna predchodkyňa žalobcov si dala výmer vo vlastníctve pôdy zapísať do katastra nehnuteľností až v
roku 1995, o čom svedčí výpis z roku 1996 v spise. Do roku 1998 sa v evidencii nehnuteľnosti zapisovalo
vlastníckeprávonažiadosťosôb,ktorémaliprídely,alenebolipriloženédokladyoidentifikáciiichpolohy.
To sa stalo aj v tomto prípade, kde bolo zapísané vlastníctvo bez geometrického plánu, bez identifikácie

a bez porovnania registra E s registrom C. V tomto prípade to spôsobilo nesprávny zápis, pričom tieto
pozemky boli dotknuté právnymi zmenami. Táto nezrovnalosť v evidencii sa riešila až pri ROEP v roku
2009, kedy takéto listy vlastníctva boli z evidencie definitívne zrušené a vlastnícke právo vymazané.
Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobcovia si mohli uplatniť aj reštitučné nároky, aj vlastníctvo
súdnou cestou. Reštitučné zákony ako špeciálny predpis majú prednosť pred všeobecnými predpismi a

poukazoval na judikát Ústavného súdu SR 49/2006, kedy pôvodní vlastníci ani právni predchodcovia si
nemôžu neobmedzene uplatňovať svoje nároky podľa všeobecných právnych predpisov.16. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobcovia nepredložili aktuálnu identifikáciu svojho nároku
a predmet žaloby je neurčitý a nezrozumiteľný. Parcely vo výmere nie sú identifikované s parcelami
uvedenými v petite žaloby. Prídely nielenže neboli zapísané vo vložke, žalobcovia nepredložili schválený

prídelový plán o polohe pozemkov, diely uvedené vo výmere sú neurčité a nikdy neboli zobrazené do
pozemkovej knihy. Žalobcovia v tomto smere podľa žalovaného neuniesli dôkazné bremeno.

17. Žalobcovia tvrdili, že bolo preukázané, že právni predchodcovia nadobudli podľa výmeru z roku 1948
vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam. Samotný zápis v pozemkovej knihe nebol konštitutívny, v

tom čase mal len deklaratórny charakter. Poukazovali na to, že boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti
na LV č. XXXX v stave E. Až následne bol do vlastníckeho práva v registri C zapísaný žalovaný.
Poukazovalinato,ženeexistujetitulodžalovanéhonanadobudnutievlastníckehopráva,pretožeprávny
predchodca žalovaného nemohol previesť viac, ako skutočne mal.

18. Zo Správy katastra v Prešove (čl. 199) vyplýva, že výmer z roku 1948 nebol premietnutý a zapísaný

do pozemkovej knihy, aj keď v tom čase mal zápis do pozemkovej knihy právotvorný účinok a o zápise
rozhodoval príslušný ľudový súd. Až po roku 1950 zápis do pozemkovej knihy mal iba evidenčný účinok
a účastníci zmlúv mali o zápis žiadať samy. Právni predchodcovia žalobcov však o zápis nepožiadali
a takto sčasti aj samy zapríčinili vzniknutú situáciu s tým, že prídely neboli premietnuté do žiadneho
z operátov, považoval sa skonfiškovaný majetok za majetok štátu. Okolité konfiškované pozemky ako

pozemky štátu boli zastavané a štát nimi nakladal ako so svojimi. Následne listina - výmer bola do
KN zapísaná ako verejná listina záznamom. Záznam je úkon katastra, pri ktorom nevznikajú ani sa
nemenia práva zápisom do katastra nehnuteľnosti. Práva vznikli na základe listiny predloženej na
záznam na základe rozhodnutí iného štátneho orgánu. Pri zápise sa skúma listina iba z formálneho
hľadiska,neskúmasaobsahovástránkalistiny.VtechnickejsprávevROEPbolLVč.XXXXnavrhnutýna

zrušenie s poukazom na identifikáciu predmetných parciel na parcely C KN. Predmetné pozemky majú
od dávnej minulosti svojich vlastníkov, nakoľko sú zastavané, podliehajú reštitúcii. O tejto skutočnosti
boli katastrom žalobcovia informovaní, aby si uplatnili reštitučný nárok.

19. Súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu nariadil znalecké dokazovanie, znalec A.. C. V. podal

znalecký posudok č. X/XXXX v marci 2014.

20. Znalec v znaleckom posudku uviedol:
„Identifikácia nehnuteľností, ktoré vznikli z nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke
č. XX pre k.ú. Ľ. ako mpč. 242/1, 248/1, 260/1, 272/1, ktoré boli skonfiškované a z nich vznikli následne

prídely, pridelené v II. Pozemkovej reforme právnym predchodcom žalobcov ako:
- časť parcely 242/1 graf. ozn. 228 roča o výmere 17.264 m2,
- časť parcely 248/1 graf. ozn. 222, 221/a roľa o výmere 11.510 m2,
- časť parcely 248/1 graf. ozn. 221 roľa o výmere 11.510 m2,
- časť parcely 260/1 graf. ozn. 229 roľa o výmere 5.755 m2,

je grafický vykonaná v prílohách 2,3,4,5 a písomne v texte znaleckého posudku.
Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Ľ. ao pozemky parcely registra „C“ č. 3006-3014 sú
grafický identifikované v prílohe č. 3.
Z prílohy č. 3 je zrejmé, že iba prídely graf. označenie 221, 221a, 222 sú dotknuté parcelami žalovaného
v registri C KN z LV XXXX označenými v návrhu na začatie konania zo dňa 23.5.2011. Parcely z LV

XXXX označujem oranžovou farbou.
Vyššie uvedené nehnuteľnosti z prídelu, ktoré ale neboli nikdy zapísané v PK vložke sú totožné s
nehnuteľnosťami zapísanými na LV XXXX pre k.ú. Ľ. v celkovej ploche 13.366 m2. V prílohe č. 3
zvýraznené oranžovou farbou.
Okrem nehnuteľnosti C KN XXXX-XXXX z LV XXXX, z prídelov 221, 221a, 222, 228, 229 časť 10 a časť

12 vznikli ešte aj nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a v prílohách č. 3,4,5 sú vyznačené
zelenou farbou. Nehnuteľnosti sú evidované v LV XXXX, XXXX. LV prikladám v prílohách č. 7,8, ako aj
nehnuteľnosti, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného ale iných fyz. a práv. osôb. V prílohách 3,4,5, sú
šrafované červenou farbou a evidované sú v LV XXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX C. XXXX.“

21. Súčasťou tohto znaleckého posudku boli aj predmetné grafické prílohy.22. Na základe znaleckého posudku predložili žalobcovia geometrický plán č. XXXX/XXXX, na základe
ktorého žiadali zmenu žalobného návrhu, čo súd svojim uznesením 19.8.2014 pripustil tak, ako je
uvedené v úvode tohto rozsudku.

23. Súd vypočul znalca A.. C. V. na pojednávaní na žiadosť žalovaného, ktorý podal námietky k
znaleckému posudku s poukazom na to, že predpisy z roku 1945 a 1947 špecifikujú polohopisné náčrty
v znaleckom posudku predloženom v tomto konaní a má za to, že grafické znázornenie pôvodnej
nehnuteľnosti je nepresné a znalec nepoužil tie technické podklady, ktoré upravujú, aké podklady by

mali byť použité a to úradná pečať, potvrdzujúca doložka, doložka schválených polohopisných náčrtov.

24. Znalec na pojednávaní k týmto námietkam uviedol, že doterajšia právna prax po roku 1991 bola taká,
že výmery o prídele boli verejné listiny a boli podkladom jednak pre reštitučné konanie, ako aj podkladom
pre ROEP. Vyplýva to z metodického návodu, ktorý vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva. Všetky
tie výmery po druhej pozemkovej reforme boli prenesené na operát dokumentácie pozemkových

úradov a všetci spracovatelia geometrických plánov alebo ROEP vychádzali z tohto operátu. Počas
celej 20-ročnej praxe považujú geodeti výmer ako verejnú listinu. Prečo neboli výmery zapísané ako
vlastníctvo, znalec uviedol, že výmery z rokov 1948 až 1950 boli v nástupe socializmu v čase, keď sa
zakladali družstvá a sceľovali pôdy. Ľudia dostali výmery a následne im tá pôda aj tak bola zobratá do
družstiev, preto si tie výmery už jednoducho nedali pozapisovať, pretože to považovali za bezpredmetné.

Zapisovalo sa málo čo z tých výmerov a bolo to len vtedy, keď ľudia chceli na tých pozemkoch stavať.
To, či ľudia reálne gazdovali na tých pozemkoch, tak k tomu sa znalec vyjadriť nevie. Znalec uviedol, že
pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z toho, z čoho vychádzať mal a z dokumentov, ktoré boli
prístupné. Napríklad rozdeľovací plán, kde nebol len prídel 229, ale bolo to rozdelené medzi rôznych
prídelcov, čo vyznačil vo svojom znaleckom posudku. Prideľovanie pozemkov na základe výmerov malo

rôzne fázy a myslí si, že prístupom, aký má právny zástupca odporcu by mohli byť spochybnené všetky
výmery a celý právny stav po roku 1990. Nikto ich kroky ako geodetov na základe týchto výmerov
doposiaľtakýmtospôsobomnespochybňoval.Každýgeodetpracujesoperátomarozdeľovacímiplánmi.

25. Súd na základe žiadosti žalovaného vykonal dôkaz listinnými dôkazmi, ktoré mu v originály doniesla

pracovníčka pozemkového lesného odboru Okresného úradu Prešov (čl. 452 a nasl.). Jednalo sa o
grafický plán z roku 1947, konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom
zo dňa 21.5.1953, výpis z účtu a vyrovnanie ohľadne kúpnej ceny z prídelových pozemkov zo dňa
25.4.1966.

26. Z potvrdenia zo dňa 25.4.1966 vyplýva, že C. G. - právny predchodca žalobcov má z pozemkovej
reformy vyrovnané úroky. Z listu Okresného národného výboru v Prešove z mája 1965 vyplýva zoznam
prídelcov, medzi ktorými je aj právny predchodca žalobcu, z ktorého vyplýva, že boli prídelcom pridelené
poľnohospodárske pozemky, ktoré neboli celkom zaplatené a sú v obhospodarovaní štátneho majetku,
takže sú splnené podmienky na ich preúčtovanie.

27. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd pripustil zmenu žalobného petitu, ktorý znel
„Súd určuje, že nehnuteľnosti
č. CKN XXXX o výmere 2 933 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX o výmere 1 471 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

č. CKN XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. CKN XXXX o výmere 1 341 m2, druh pozemku ostatné plochy
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľubotice
a podľa geometrického plánu č. D. XXXX/XXXX zo dňa 06.08.2014 k novovytvoreným parcelám
č. CKN XXXX/X o výmere 587 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

č. CKN XXXX/X o výmere 2 059 m2, druh pozemku zastavané plochy,
č. CKN XXXX/X o výmere 3 091 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. CKN XXXX/X o výmere 485 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX/X o výmere 556 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
patria v podiele 1 do dedičstva po O. G., zomr. XX.XX.XXXX.

Súd určuje, že žalobkyňa v 2. rade H. H. a žalobca v 3. rade C. G. sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti
č. CKN XXXX o výmere 2 933 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX o výmere 1 471 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,č. CKN XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. CKN XXXX o výmere 1 341 m2, druh pozemku ostatné plochy
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľubotice

a podľa geometrického plánu č. Gp XXXX/XXXX zo dňa 06.08.2014 k novovytvoreným parcelám
č. CKN XXXX/X o výmere 587 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
č. CKN XXXX/X o výmere 2 059 m2, druh pozemku zastavané plochy,
č. CKN XXXX/X o výmere 3 091 m2, druh pozemku ostatné plochy,
č. CKN XXXX/X o výmere 485 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

č. CKN XXXX/X o výmere 556 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
každý v podiele 1 k celku“
a pokračoval v konaní s dedičmi po žalobcovi v 1. rade a to C. G., E. G.S., S. G. C. G. D..

28. Súd si vyžiadal na žiadosť strán zo správy katastra spis k položke B50 a B7 z vložky XX C. XX
kat. úz. Ľ..

29. Vo veci boli vypočutí ďalší svedkovia.

30. Svedok J. K. pracuje u žalovaného, pracoval aj u jeho právnych predchodcov od roku 1982. Od roku
1990 bol technickým riaditeľom a to do roku 2007. V súčasnosti je technický manažér pre investície v

zahraničí. Od roku 1982 do roku 1990 pracoval na oddelení starostlivosti o základné fondy, kde riešili
problémy s pozemkami. Do roku 1990 žiadne problémy neboli. Problémy nastali až po privatizácii, tá
bola v roku 1992 - 1993, areál sa delil na viacero firiem. Bola tam firma Dezén, Polytrans a potom
Drevokombinát v konkurze. Všetky tieto eseročky kúpil Kronospan, Drevokombinát ostal v likvidácii.
Pozemok, ktorý nebol kúpený a ktorý bol problematický pri vstupe, na iné si nepamätá. Pamätá si len

z histórie, že v roku 1972 sa realizovala kúpa, resp. vyvlastnenie jednotlivých pozemkov. Svedok ešte
potvrdil, že si pamätá, že keď v roku 1997 Kronospan kupoval pozemky, tak kupoval celý majetok so
všetkými pozemkami.

31. Svedok C. J. bol zamestnancom firmy Kronospan od roku 1996, najprv vedúci finančného oddelenia,

potom finančný riaditeľ. On sa zúčastňoval prevodu hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí na spoločnosti
Kronospan a bol priamo pri tom, takže má vedomosť, že keď Kronospan kupoval obchodné podiely od
predchádzajúcich eseročiek a neskôr aj torzo majetku od Drevokombinátu, tak vždy majitelia dbali o to,
aby ten prevod tohto majetku bol majetok nezaťažený, resp. vyporiadaný, aby tam neboli nejaké spory.
Podľa jeho vedomosti to boli roky 1996 až 1998, nebol žiaden spor ohľadne majetku, ktorý Kronospan

získaval.

32. Vo veci bola vypočutá svedkyňa A.. F. Š., zamestnankyňa Okresného úradu - pozemkového a
lesného odboru J., ktorá k veci uviedla, že v zmysle zákona o reštitúciách č. 53/2013 Z.z. si žiadatelia
(žalobcovia) uplatnili reštitúciu legitímnym spôsobom v zákonnej lehote, ktorá bola preskúmaná a bolo

vydané aj rozhodnutie, kedy bola priznaná štyrom deťom pôvodných vlastníkov náhrada s tým, že
bolo rozhodnuté o pridelení náhradného pozemku. Robí sa to vtedy, keď sú tam zákonné prekážky
o pridelení toho pôvodného pozemku. K dispozícii má úrad pôvodný výmer bez pečiatky. Niekde bol
s pečiatkou, niekde pečiatka chýbala. Potom prídelovú listinu z 25.4.1966, ktorá ale obsahovala len
nejakú časť parciel a potom identifikáciu parciel a výpis z účtu. Ľudia, ktorým boli pridelené tieto

pozemky, mali platiť v splátkach za nich. Keď sa ale tieto pozemky potom vnášali do družstiev, tak už
sa potom neplatilo. Mala k dispozícii ešte aj rozhodnutie ONV v Prešove z 28.7.1965, kde sa jedná
aj o C. G. a o odpustení prídelovej ceny. Svedkyňa doniesla aj rozhodnutie Okresného úrad - odboru
pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva zo dňa 28.8.1996, kde dedičstvo po C. Á.,
H. V. sa nepriznáva vlastnícke právo k nižšie uvedeným skonfiškovaným nehnuteľnostiam, ktoré sú tam

uvedené. Dôvodom boli zákonné prekážky s tým, že tie pozemky boli zastavané. Bolo to ešte podľa
reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. Svedkyňa sa vyjadrila aj k tomu, že C. Á. zomrel v januári 1945 a
ku konfiškácii jeho majetku došlo až v 1948 roku. Svedkyňa uviedla, že prídelové konanie jednoducho
prebehlo. Existuje množstvo prídelových listín z tohto majetku, ktorý bol skonfiškovaný. To rozhodnutie
bolo právoplatné, dokonca ešte v roku 1996 ohľadne H. V. sa nevedelo, že C. Á. zomrel v januári 1945,

to sa zistilo až v roku 2000. Svedkyňa uviedla., že reštitučný zákon bol prijatý preto, aby zmiernil škody
a odstránil krivdy, ktoré boli spáchané v rokoch 1948 až 1990. Výmery, ktoré boli dané v roku 1948 a
neboli zapísané, pretože nebola zaplatená celá časť tej ceny, pretože boli následne vzaté do družstva.
Podľa svedkyne nesie štát zodpovednosť za chaos, ktorý spôsobil, a keď tam vznikal závod na týchtopozemkoch, tak si štát nezisťoval tieto prídelové listiny. V roku 1972 parcely, kde boli gazdovské polia,
boli vyvlastnené, ale tie, čo mali prídelcovia, tak štát bral ako celok, že sú to skonfiškované pozemky od
C. Á. a nezaoberal sa prídelcami. Podľa svedkyne žalobcovia boli ukrivdený v tejto veci, pretože prišli

o vlastníctvo, ktoré síce nebolo zapísané v pozemkovej knihe, ale podľa prídelovej listiny a výmerov
im patrilo. Svedkyňa založila do spisu aj právoplatný rozsudok krajského súdu ohľadne reštitučných
nárokov po H. Z., pretože tam sa tiež jedná o pozemky po C. Á. v areáli žalovaného.

33. Svedkyňa ďalej uviedla, že čo sa týka reštitučného konania, tak začali konanie a bolo rozhodnuté, že

náhrada im patrí. Krajský súd však toto rozhodnutie zrušil a vo veci sa ďalej nekonalo, pretože konanie
prerušili a to práve do ukončenia tohto sporu. Svedkyňa potvrdila, že na daných nárokov v Ľ. bolo viac
v zmysle reštitučného zákona a boli vyriešené tak, že bol daný náhradný pozemok reštituentom. Čo sa
týka grafických plánov, ktoré súdu svedkyňa predložila ešte skôr, a prečo sú bez pečiatky uviedla, že
niekde jednoducho pečiatka chýbala. Pre nich grafické plány nie sú podstatné, podstatná je identifikácia
katastra nehnuteľnosti. Svedkyňa potvrdila aj to, že v roku 1993 právna predchodkyňa žalobcov si

uplatnila reštitučné nároky podľa zákona č. 229/91 Zb. Predložila však zároveň list vlastníctva, kde bola
uvedená ako vlastníčka. Boli to duplicitné listy vlastníctva, preto reštitúcia neprebehla. Potom, keď prišlo
k ROEP a vykryštalizovali sa duplicity a zapisovali sa poslední vlastníci ako vlastníci, začali súdne spory.
Následne bola uplatnená reštitúcia z roku 2003. Z ich pohľadu je reštitučné konanie prerušené a bude
sa pokračovať až vtedy, keď bude predložený právoplatný rozsudok z tohto konania.

34. Súd si na žiadosť žalovaného vyžiadal z katastra nehnuteľnosti kópiu Č. XXXX/XX zo dňa 17.5.1958.
Jedná sa o knihovnú žiadosť ohľadne parciel vo vložke č. XX a č. XXX kat. úz. Ľ., nehnuteľnosti zapísané
na meno C. C.. Následne (č. l. 767) sa tam nachádza uznesenie, kde súd povoľuje zápis vo vložke č.
XX C. XXX kat. úz. Ľ. na nehnuteľnosti na meno C. C. pod B1 v celosti a to na Československý štát.

35. Na záver obaja právni zástupcovia zosumarizovali právne svoje postoje.

36. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla:
„Žalobcovia predkladajú súdu toto písomné záverečné vyjadrenie v predmetnej právnej veci a navrhujú,

aby súd ich návrhu v rozsahu pripustenej zmeny vyhovel, a to z týchto dôvodov:
Podľa žalobcov bolo v konaní jednoznačne preukázané, že:
Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave zo dňa 30.4.1948 opatreným okrúhlou pečiatkou a podpísaným boli právnym predchodcom
žalobcov - C. G. a jeho manželke H. G., rod. R. pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti ( pozemky )

zapísané v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XX pre katastrálne územie F. ( Ľ. ), ktoré boli označené
ako
časť parcely č. 28,29 graf. ozn.1
časť parcely 242/1 graf. ozn. 228 roľa o výmere 17 264 m2
časť parcely 248/1 graf. ozn. 222,221/a roľa o výmere 11 510 m2

časť parcely č. 248/1 graf. ozn. 221 roľa o výmere 11 510 m2
časť parcely 260/1, 272/1 graf. ozn. 229 roľa o výmere 5 755 m2
Nehnuteľnosti, ktoré boli vyššie citovaným Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 30.04.1948 pridelené do vlastníctva
právnym predchodcom žalobcov, boli podľa nariadenia č. 104/1045 Sb. v znení nar. č. 64/1946 Sb.

skonfiškované ich pôvodnému vlastníkovi C. C.. Konfiškácia podľa vyššie uvedených nariadení č.
104/1945 Sb. n. SNR v znení 64/1946 Sb.n. SNR je v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XX pre kat.
územie F. ( Ľ. ) vyznačená pod B7.
Podľa žalobcov je nesporné, že Výmer o vlastníctve pôdy vydaný dňa 30.04.1948 bol pre právnych
predchodcov žalobcov a je takou verejnou listinou, ktorá dostatočným spôsobom preukazuje vlastnícke

právo prídelcov (otca a matky navrhovateľov ) k prídelu, t.j. vlastnícke právo právnych predchodcov
navrhovateľov k prideleným nehnuteľnostiam. Krajský súd Prešov v zrušujúcom uznesení č.k.
16Co/2/2015 na strane 6 uviedol, že výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné vtedy, ak boli opatrené
pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Žalobcovia uvádzajú, že v
súdnom spise sa nachádza Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 30.04.1948 ako perfektná listina, ktorá je

opatrenápečiatkouapodpisompovereníka. Výmertedaspĺňaltakpoformálnejakoajobsahovejstránke
všetky zákonné podmienky a náležitosti a bol vydaný orgánom k tomu kompetentným. Žalobcovia ďalej
uvádzajú, že zo strany žalovaného nebol predložený žiaden dôkaz o takom právnom úkone urobenom
právnymi predchodcami žalobcov v písomnej podobe, z obsahu ktorého by vyplýval ich prejav smerujúcik vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam prideleným im výmerom o vlastníctve zo dňa 30.04.1948.
V spore žiadnym hodnoverným dôkazom nebolo preukázané, že by právnym predchodcom žalobcov
bol prídel odňatý orgánom na to kompetentným.

Ak by však súd dospel k inému právnemu názoru a to, že by nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho
práva právnych predchodcov k prideleným nehnuteľnostiam na základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo
dňa 30. apríla 1948, tak minimálne objektívne tento Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 2812/48 zo dňa 30. apríla 1948 postačoval k tomu, aby boli
právni predchodcovia žalobcov C. G. a H.K. G. v dobrej viere, že im pridelené nehnuteľnosti - pozemky

vlastnícky patria a to už len k vzhľadom k vo Výmere uvedenému bodu IV ods. 1., podľa ktorého „ Tento
výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR verejnou
listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu“.
Žalobcovia uvádzajú, že ich právni predchodcovia by zároveň splnili podmienky nadobudnutia
vlastníckehoprávavydržaním,keďžepredmetnénehnuteľnosti(ornápôda)bolispôsobilýmpredmetom

vydržania, nakoľko právni predchodcovia vstúpili do držby za účinnosti Všeobecného občianskeho
zákonníka z roku 1811. Dôvodom prečo sa tak právni predchodcovia žalobcov mohli domnievať a byť v
dobrej viere, že im pozemky vlastnícky patria bola skutočnosť, že im tieto pozemky na základe zápisnice
zo dňa 29.09.1948 boli odovzdané do užívania, tieto pozemky nerušene užívali a v ich užívaní neboli
nikým rušení. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby

minimálne na základe výmeru zo dňa 30.04.1948 a na základe odovzdania pridelených nehnuteľností
do držby a úžitku dňa 29.09.1948 ( za účinnosti Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811 ),
odovzdané nehnuteľnosti užívali aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 až
do vnesenia do družstva v roku 1959, na základe čoho však nie je možné konštatovať, že by právni
predchodcovia žalobcov neboli dobromyseľní, prípadne, že by bolo došlo k prerušeniu vydržacej lehoty,

pričom o oprávnenosti držby svedčí aj to, že právni predchodcovia žalobcov predmetné nehnuteľnosti
fakticky ovládali a mali vôľu s nimi nakladať sko so svojimi, pričom nerealizovali žiaden právny úkon
majúci za následok vzdanie sa im prideleným nehnuteľnostiam.
Podľa § 566 ods. Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. lehota, ktorá začala bežať pred 1.
januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty,

počítanej odo dňa 1. januára 1951, ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty , počítanej odo
dňa, keď lehota začala bežať.
Táto podmienka bola splnená, pretože v konaní nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by bol právnym
predchodcom žalobcov ( prípadne jednému z nich ) Výmer o vlastníctve pôdy zrušený na to príslušným
orgánom. Nehnuteľnosti právni predchodcovia žalobcov, ako aj samotní žalobcovia - hlavne dnes už

nebohý O. G. užívali od ich pridelenia v roku 1948 aj po nadobudnutí účinnosti Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb. účinného od 01.01.1951. Podmienku 10 - ročnej vydržacej doby právni predchodcovia
žalobcovia splnili , nakoľko pridelené nehnuteľnosť užívali nerušene po celú 10 - ročnú vydržaciu dobu,
ktorá uplynula 31.12.1960 a tak k 1.1.1961 nadobudli vlastnícke právo aj titulom vydržania. Taktiež o
dobrej viere právnych predchodcov žalobcov svedčí aj to, že hneď po zmene spoločenskej situácie t.j.

po roku 1989 sa uchádzali o sporné nehnuteľnosti, tieto nehnuteľnosti na základe Výmeru o vlastníctve
pôdy boli príslušnou správou katastra v registri E zapísané do vlastníctva C. G. C. H. G. ( právnych
predchodcov ) na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľ.. Vnesenie pridelených pozemkov
do družstva právnym predchodcom žalobcov nemalo žiaden vplyv na plynutie vydržacej doby. Po
zmene spoločenskej situácie sa právni predchodcovia žalobcov v roku 1992 a 1995 domáhali svojich

vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam, čo vyvrcholilo v roku 1996 podaním žaloby na Okresný
súd v Prešove i samotným konaním vedeným pod sp. zn. 16 C 91/1996.
Právni predchodcovia žalobcov C. G. C. H. G. nekonali bezprávne, ich presvedčenie o tom, že sú
vlastníkmi predmetných nehnuteľnosti bolo podporené Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 30. apríla
1948, na základe ktorého nemali a nemohli mať žiadne pochybnosti o tom, že im pridelené nehnuteľnosti

vlastnícky patria a teda tieto nehnuteľnosti mali v držbe, užívali ich a správali sa k nim ako ku svojmu
vlastníctvu a tak nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním k 1.1.1961, vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam im nebolo odňaté a ani sa ho nevzdali právne účinným spôsobom, a štát
sa preto nemohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností a tieto následne ako vlastník prevádzať na
iné subjekty. Žalobcovia teda majú za to, že ich právni predchodcovia splnili aj podmienky prípadného

nadobudnutia vlastníckeho práva aj titulom vydržania k 1.1.1961 uplynutím 10 - ročnej vydržacej lehoty.
Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 30. apríla 1948 nemôže byť ani nulitným správnym aktom ( na
čo poukazoval žalovaný vo svojich vyjadreniach ) a to z dôvodu, že bol vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave t.j. orgánom na to oprávneným, je opatrenýpečiatkou orgánu, ktorý ho vydal a podpisom povereníka s konkrétnym vymedzením prídelu a
prídelcov . Takto vydaný výmer spĺňa náležitosti listiny preukazujúcej vlastnícke právo právnych
predchodcov žalobcov. Pokiaľ ide o bod II. Výmeru, v ktorom je uvedené, že výška prídelovej ceny

bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,
poukazujeme na ustanovenie § 1 ods. l nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o
vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946
Sb.n. SNR., ktoré umožňovalo prideliť prídel ešte pred zaplatením prídelovej ceny s tým, že prídelová
listina je v zmysle § 1 ods. 2 tohto nariadenia verejnou listinou zakladajúcou vlastníctvo prídelcov.

Žalobcovia poukazujú na § 19 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskehomajetkuNemcov,Maďarov,akoajzradcovanepriateľovslovenskéhonároda(resp.
v dohodnutej lehote) , podľa ktorého nezaplatenie prídelovej ceny nemá za následok neplatnosť Výmeru,
keďže uvedený právny predpis nezaplatenie prídelovej ceny nespájal so stratou už nadobudnutého
vlastníckeho práva.
Podľa bodu IV ods. 1 Výmeru tento predstavoval podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/19456 Sb. n.

SNR verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti ,
na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez
podmienky dodatočného ospravedlnenia.
Žalobcovia súdu preukázali listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľ., že po smrti svojich
rodičov C. G. zomrelom dňa XX.XX.XXXX a H. G. zomrelej dňa XX.XX.XXXX nehnuteľnosti podľa

registra „E“ označené ako
parcela KN - E 242/228 -orná pôda o výmere 17 264 m2
parcela KN - E 248/221 -orná pôda o výmere 11 510 m2
parcela KN- E 248/250-orná pôda o výmere 11510 m2
parcela KN-E 272/229 - orná pôda o výmere 5755 m2

nadobudli O. G., C. G., H. H. C. E. G. do podielového spoluvlastníctva vo výške podielu každý po 1.
Z identifikácie parciel zo dňa 22.05.2013 predloženej súdu Správou katastra Prešov založenej v
súdnom spise pod č.l. 286,287,288, 289 a 290 bolo opäť nesporne preukázané, že parcely registra
E - KN 242/228, 248/221, 248/250 a 272/229 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ( vo vlastníctva
právnych predchodcov žalobcov - C. G. C. H. G. a po ich smrti zapísané vo vlastníctve ich štyroch detí )

pre katastrálne územie Ľ. zodpovedajú v registri C - KN parcelám
č. CKN XXXX o výmere 2933 m2 , druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
č. CKN XXXX o výmere 1471 m2 , druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
č. CKN XXXX o výmere 844 m2 , druh pozemku ostatné plochy
č. CKN XXXX o výmere 1341 m2 , druh pozemku ostatné plochy

zapísaným na liste vlastníctva č. 1973 pre katastrálne územie Ľ.
a podľa geometrického plánu č. Gp XXX/XXXX zo dňa 29.07.2014 k novovytvoreným parcelám
č. CKN XXXX/X o výmere 587 m2 , druh zastavané plochy a nádvoria
č. CKN XXXX/X o výmere 2059 m2 , druh pozemku zastavané plochy
č. CKN XXXX/X o výmere 3091 m2 , druh pozemku ostatné plochy

č. CKN XXXX/X o výmere 485 m2 , druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
č. CKN XXXX/X o výmere 556 m2 , druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
vytvoreným z pôvodných parciel CKN č. XXXX,XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX zapísaných na LV č. XXXX
pre kat. územie Ľ..
Grafická identifikácia ( č.l. 292 spisu ) predložená súdu Správou katastra Prešov potvrdzuje totožnosť

E - KN parciel č. XXX/XXX , Č.. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX C. Č.. XXX/XXX, ktoré boli zapísané vo
vlastníctve žalobcov O. G., C. G., H. H. a E. G. na LV č. XXXX, s parcelami registra C zapísanými vo
vlastníctve žalovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Ľ. a v neposlednom rade zo znaleckého
posudku č.X/XXXX spracovaného znalcom A.. C. V. vyplýva , že na základe grafickej identifikácie
písomne identifikoval z LV č. XXXX, že graf. plánu označ. ako 221, 221a, 222 zodpovedajú celé CKN

parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX a časti parciel CKN č. XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX
t.j. jednoducho povedané parcely CKN vyššie uvedené, ktoré sú vo vlastníctve odporcu zodpovedajú
častiampôvodnýchparciel č.242/1graf.ozn.228roľaovýmere17264m2,č.248/1graf.ozn.222,221/a
roľa o výmere 11 510 m2 , č. 248/1 graf. ozn. 221 roľa o výmere 11 510 m2, č. 260/1, 272/1 graf. ozn. 229
roľa o 5 755 m2 , ktoré boli podľa nariadenia č. 104/1045 Sb. v znení nar. č. 64/1946 Sb skonfiškované

pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti C. C. tak ako to vyplýva z pôvodnej pozemnoknižnej zápisnice č.
XX pre katastrálne územie Ľ..
Žalovaný žiadnym listinným dôkazom v priebehu konania súdu nepreukázal, že by boli žalobcovia a
ich právni predchodcovia previedli svoje vlastnícke právo na štát resp. na inú tretiu osobu. Ani právnipredchodcovia žalobcov - rodičia a ani samotní žalobcovi zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.
územie Ľ.N. nikdy vlastnícke právo na tretiu osobu - na štát a ani na žalovaného nepreviedli, a teda
žalovaný nemohol predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť zákonným spôsobom.

V priebehu konania žalovaný nepreukázal na základe akého právneho titulu nadobudol sporné
nehnuteľnosti štát, žalobcovia sú tak presvedčení o tom, že nehnuteľnosti vo vlastníctve ich právnych
predchodcov prevzal štát bez právneho dôvodu. Žalovaný síce uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Drevokombinát
ŠARIŠ a.s., ktorej vklad bol povolený pod Y. XXXX/XXXX dňa 30.10.1997, avšak doposiaľ žiadnym

hodnoverným listinným dokladom - nadobúdacím titulom, nepreukázal na základe akého titulu mal
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam Československý štát, ak Okresný národný
výbor, finančný odbor v Prešove, hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku zo dňa
30.06.1971 túto previedol na Piloimpregnu š.p. Košice. Navrhovatelia preukázali, že absentuje titul,
na základe ktorého Československý štát vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol a preto je
nesporné, že zostalo zachované vlastnícke právo tých, ktorým boli nehnuteľnosti pridelené na základe

Výmeru o vlastníctve pôdy t.j. C. G. C. H. G., po smrti ktorých právom nadobudli sporné nehnuteľnosti
zapísané v registri „E“ na liste vlastníctva č. XXXX do svojho vlastníctva pôvodní žalobcovia t.j. O. G.,
C. G., H. H. C. E. G..
Žalovaný ďalej vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že má za to, že vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto sporu nadobudol vydržaním, pretože tieto dobromyseľne a

nerušene užíval počas celej zákonom stanovenej doby. Žalobcovia sa domnievajú, že poukazom
žalovaného na to, že by mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, pretože užíval
nehnuteľnosti nerušene a dobromyseľne počas doby stanovenej zákonom, sám žalovaný potvrdil to, že
nedisponuje listinou preukazujúcou nadobudnutie nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov
štátom.

Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam však žalovaný v žiadnom prípade nemohol
nadobudnúť ani vydržaním, pretože predpokladom vydržania ako osobitného originálneho spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Keďže Československý štát nikdy nedisponoval žiadnym
nadobúdacím titulom, nikdy nemohol byť ani v dobrej viere ( dobromyseľný) , že mu tieto nehnuteľnosti

vlastnícky patria. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobcovia podotýkajú, že už v roku 1996 právnická
osoba - Drevokombinát ŠARIŠ a.s. musel mať vedomosť o tom, že právna predchodkyňa navrhovateľov
- H. G. sa žalobou podanou na Okresný súd v Prešove dňa 28.05.1996 domáhala zaplatenia sumy
1.208.480,- Sk (40.144,18 €) s príslušenstvom proti žalovanému Drevokombinát „ŠARIŠ“ a.s. Prešov
za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich v katastrálnom území Ľ., ktoré následne v roku 1997

Drevokombinát „ŠARIŠ „ odpredal odporcovi v tomto konaní.
Československý štát nadobudol vlastnícke právo v rozpore s právnym poriadkom. Z textu Ústavy
SR vyplýva, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Ak vznikne
situácia, že predávajúci, ako nevlastník veci, ďalej prevedie vlastnícke právo na kupujúceho, jedná sa
o neplatný právny úkon. V čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom (predávajúci) a preto nemôže

previesť viac práv ako sám má. Ak sa jedná o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a bol
povolený vklad do katastra na základe absolútne neplatného právneho úkonu, nemôže sa tak uplatniť
námietka nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere. Ani DREVOKOMBNÁT ŠARIŠ a.s. nemohol
nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a to v zmysle zásady nemo plus iuris ad
alium transfere potest quam ipse habet t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám. Táto

zásada znamená, že vlastnícke právo možno nadobudnúť zásadne len od vlastníka.
Žalobcovia uvádzajú, že v priebehu tohto súdneho konania došlo k zmene v rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to hlavne vplyvom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky ( na ktoré žalobcovia v priebehu konania poukázali ) vo vzťahu k otázke, či slovenský
právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného

zákonodarstva v prípade , ak žalobca nevyužil možnosť uplatniť si svoj nárok na základe reštitučných
predpisov a podal určovaciu žalobu podľa všeobecných predpisov na určenie vlastníckeho práva a
to v tom smere, že ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj
vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku domáhala žalobou
opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva ( rozsudok Krajského súdu Prešov č.k.

2Co/224/2013 zo dňa 27.10.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Bardejov č.k. 2C/103/2007 zo
dňa 08.08.2013, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 7Co/163/2014 zo dňa 26.02.2015, ktorým bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29C/115/2012 zo dňa 07.05.2014 ). Z rovnakých
dôvodov nemôže teda obstáť ani argumentácia krajského súdu prezentovaná v zrušujúcom uznesení,podľa ktorej s ohľadom na princíp, že tam, kde existuje špeciálna právna úprava, nemožno použiť
úpravu všeobecnú, a preto žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno obchádzať účel a zmysel
reštitučného zákonodarstva. Žalobcovia sa podaním žaloby o ochranu vlastníckeho práva nepokúsili

obchádzať reštitučné zákonodarstvo, ale iba využili zákonom ponúkanú možnosť domáhať sa ochrany
nimi tvrdeného (existujúceho) vlastníckeho práva procesne akceptovateľným spôsobom. Konanie pred
správnym orgánom - Okresným úradom Prešov, odborom katastrálnym je prerušené do vyriešenia
predbežnej otázky týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva.
Žalobcovia poukazujú aj na dôkazy súdu predložené - písomnú výzvu C. G. zo dňa 29.12.1993

adresovanú DREVOKOMBINÁU ŠARIŠ a.s. - právnemu predchodcovi - žalovaného, ktorou upozornil
na to, že sa cíti byť vlastníkom predmetných pozemkov ( predtým zapísaných na LV č. XXXX ako parcely
XXX/XXX, XXX/XXX C. XXX/XXX ) a žiada o finančné vysporiadanie. Súčasne v roku 1996 H. G.,
manželka C. G., ktorý ako zomrel v roku 1995 ako 86 ročný , podala žalobu na Okresný súd Prešov o
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jej vlastníctve, na ktorú písomným podaním
zo dňa 03.10.1996 reagoval generálny riaditeľ spoločnosti DREVOKOMBINÁTU ŠARIS a.s. Žalobcovia

preukázali , že už v roku 1993 mal právny predchodca žalovaného - spoločnosť DREVOKOMBINÁT
ŠARIŠ a.s. vedomosť o vlastníckych nárokoch právnych žalobcov - C. G. a jeho manželky H. G. a
teda, ak žalovaný tvrdí, že bol v dobrej viere pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností na základe
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.09.1997, tak sa jeho tvrdenie nezakladá na pravde a minimálne
uvedenými listinami je jeho tvrdenie spochybnené. Žalobcovia taktiež súdu preukázali, že právna

predchodkyňa žalobcov H. G. zaslala dňa 16.03.1998 výzvu adresovanú správcovi konkurznej podstaty
DrevokombinátuŠariša.s.E..J.otom,žeDREVOKOMBINÁTUŠARIŠ a.s.užívanehnuteľnosti,ktorých
vlastníčkou sa cítila byť práve právna predchodkyňa žalobcov.
Písomným podaním zo dňa 25.01.2006 vyzval O. G., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, obchodnú spoločnosť
KRONOSPAN SLOVAKIA s.r.o. , Bardejovská č. 24, Prešov na vysporiadanie vlastníckych vzťahov k

pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľ. s poukazom na Výmer o
vlastníctve pôdy č. 2812/48. V tomto podaní súčasne uviedol, že sú on a jeho súrodenci H. H., C. G.
a E. G. vlastníkmi pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľ., ktoré
zdedili po svojich rodičoch C. G. C. H. G..
Konateľ spoločnosti KRONOSPAN SK s.r.o. G. Š. písomným podaním zo dňa 09.02.2006 odpovedajúc

na list zo dňa 25.01.2006 pozval O. G. ako jedného zo spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ľ. na osobné rokovanie na deň 15.02.2006. V súvislosti
s podaním žalovaného označeným ako „ genéza nadobudnutého celého nehnuteľného majetku
žalovaného „ žalobcovia uvádzajú, že v predmetnom súdnom spore vedenom pod č.k. 28C/113/2011 je
žalovaným subjektom obchodná spoločnosť POLYTRANS s.r.o. so sídlom Bardejovská č. 24, Prešov ,

IČO: 31 733 085 , ktorá zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu v Prešove od 05.09.1996 v
odd. Sro , vložka č. 3262/P.
Túto obchodnú spoločnosť založili tri fyzické osoby E.. E. S., A.. J. A. C. A.. E. Ž.a ako spoločníci tejto
spoločnosti, ktorí následne v roku 2000 previedli svoje obchodné podiely na spoločnosť KRONOSPAN
SLOVAKIA s.r.o. a v súčasnom období od roku 2006 je spoločníkom spoločnosť JACATIN FINNANCE

LIMITED so sídlom Cyperská republika a KRONOSPAN TECHNIKAL HOLDINGS LIMITED taktiež so
sídlom Cyperská republika.
Z výpisov z obchodného registra nachádzajúcich sa v spise je jasné, že všetky spoločnosti sú resp. boli
majetkovo aj personálne prepojené a z tohto dôvodu sa žalobcovia domnievajú a sú presvedčení o tom,
že nielen právny predchodca žalovaného DREVOKOMBINÁT ŠARIŠ a.s. ale aj žalovaná spoločnosť

POLYTRANS s.r.o. pri uzatváraní kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva v roku 1997 vedeli a
museli vedieť, že si vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam uplatňovali aj právni predchodcovia
žalobcov, ktorí sa preukazovali listom vlastníctva č. XXXX k.ú. Ľ.N. a tiež musel vedieť o tom, že štát
predmetné nehnuteľnosti nenadobudol zákonným spôsobom a že sa nestal ich vlastníkom a preto ani
žalovaný nemohol predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva, keďže ich vlastníkom

nebol ani ten subjekt, ktorý ich žalovanému na základe kúpnej zmluvy v roku 1997 odpredával. Od
nevlastníka totižto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, aj keď by nadobúdateľ vychádzal
zo zápisu v katastri nehnuteľnosti označujúceho prevodcu za vlastníka tejto nehnuteľnosti.
Obrana žalovaného spočívala na tom, že mal za to, že nadobudol nehnuteľnosti síce od nevlastníka,
avšak pri nadobúdaní bol dobromyseľný veriac v zápis v katastri nehnuteľnosti. Poukazoval pri tom na

Nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. marca 2016.
V tejto súvislosti poukazujú žalobcovia na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 Cdo
223/2016 zo dňa 26.01.2017 a č.k. 3 Cdo 115/2016 zo dňa 28.06.2017, ktoré riešili dobromyseľnosťnadobúdateľa nad zásadu „ nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet „ , ktoré boli
vydané po zverejnení vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Záverom si ešte žalobcovia dovoľujú uviesť, že v čase uzavretie kúpnej zmluvy medzi právnym

predchodcom žalovaného DREVOKOMBINÁT ŠARIŠ a.s. ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim v roku 1997 bol spoločníkom a aj konateľom spoločnosti žalovaného E.. E. S.Á., právnik
a v tom čase už aj advokát, ktorý už len z pohľadu svojho vzdelania ako advokát mal mať aktívny
záujem na zistení stavu zápisu v katastri nehnuteľnosti v otázka na akom základe štát nadobudol sporné
nehnuteľnosti a mal vykonať všetky úkony smerujúce k zisteniu, či si u predávajúceho na niektoré z

nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neuplatňuje vlastnícky nárok iná fyzická osoba.
Z týchto dôvodov navrhujú žalobcovia žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať im náhradu trov
konania.“

37. Na záver právny zástupca žalovaného zhrnul svoju právnu argumentáciu nasledovne: :
„Najprv ako žalovaný odôvodní dôvody, ktoré by mali viesť k zamietnutiu žaloby, chce upriamiť pozornosť

súdu na jednu veľmi závažnú okolnosť a to predovšetkým na množstvo citovaných rozsudkov zo strany
žalobcov, ktorými chce súd presvedčiť o dôvodnosti svojej žaloby. Táto žaloba je špecifická, má svoje
jednoznačne predložené dôkazy vo forme listín a nemožno ju podriadiť pod ktorékoľvek rozhodnutie
predložené právnou zástupkyňou žalobcov, nakoľko každá kauza má svoju históriu a tie nie sú identické
s touto vecou. Hranice pozemkov vykúpených a vyvlastnených pred rokom 1972 celého výrobného

areálu bývalej Piloimpregny sú dnes totožné s výrobným areálom žalovaného, ktorý je v súčasnosti
celý zapísaný na spoločnosť POLYTRANS. Tento výrobný areál nerušene užívali od roku 1972 až do
roku 1997 spoločnosti Piloimpregna, Drevokombinát Šariš, n.p. Prešov až do ich privatizácie do roku
1996. Nehnuteľný majetok bol zapísaný na listoch vlastníctva XXXX a XXXX kat. úz. Ľ.. Žalovaný tieto
nehnuteľnosti nadobudol tak, ako sú napísané v spise, teda konkrétne tie od spoločnosti POLYTRANS,

ostatné v konkurze a genézou takisto poukázal na ďalšiu časť, kde nehnuteľnosti v rámci zlučovania
spoločnosti prešli v celosti. K jednotlivým zlúčeniam dochádzalo v priebehu rokov 1997 až do roku 2014.
Žalobcovia vo svojej výpovedi potvrdili, že žalovaný, ako aj jeho právni predchodcovia Drevokombinát
Šariš, predtým Piloimpregna tieto pozemky užívali najneskôr od roku 1973 v dobrej viere, že pozemky
patria právnym predchodcom žalovaného oprávnene. Taktiež to uviedli v žalobe a túto skutočnosť

potvrdzujú aj listy vlastníctva, potvrdili to aj výpovede A.. K. C. A.. J.. Žalovaný nadobudol časť pozemkov
aj kúpnou zmluvou. V konkurze, tu chceme poukázať aj na tie incidenčné spory, kde jednoducho
právna úprava v § 66 písm. e) hovorí o tom, že kto nadobudne nehnuteľnosti v konkurze, tak jeho
vlastníctvo nemožno nijakým spôsobom spochybňovať ďalej. Vyššie uvedený incidenčný spor mal
len sčasti ten istý predmet, ako táto určovacia žaloba, žalobcovia boli poučení súdom, a preto podali

túto incidenčnú žalobu. V danom prípade ide o prekážku res iudicata. Námietka žalobcov ohľadne
existencie sporu o vlastníctvo zo strany žalobcov už od roku 1994 je nepravdivá, nakoľko žalobcovia
žalovali nájomné z titulu založenia hluchého listu vlastníctva, keď si nezákonne dali výmer zapísať na
katastri a domnievali sa, že sú vlastníci. Tento spor právoplatne prehrali a teda vedeli už pred podaním
žaloby, že nie sú vlastníci pozemkov v areáli žalovaného. Podotýkame, že všetky pozemky, ku ktorým

žalobcovia žiadajú určiť vlastnícke právo, sú zastavané. Vo vložke č. XX právni predchodcovia žalobcov
nikdy ako vlastníci uvedení neboli. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobcov vo svojich podaniach, ako
aj ďalších podaniach žalobcov po zrušení veci, kde sa uvádza, že od roku 1990 nedošlo k prechodu
vlastníckeho práva s právnych predchodcov žalobcov na štát, a že právni predchodcovia žalobcov
nikdy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu nestratili. Oni ho totiž nikdy

nemali ani zapísané, ani nezapísané. Výmery vydané v roku 1948 v tejto lokalite neboli zapísané do
pozemkovej knihy, hoci vtedy mali byť zapísané. O zápise konal príslušný ľudový súd. Takýto režim platil
do konca roku 1950. Právni predchodcovia žalobcov o zápis zrejme nepožiadali, napríklad nemali o tom
náležité listiny a nesplnili podmienky, preto samy navodili tento stav, že zápis nebol vykonaný. Prídelové
konanie malo pokračovať ďalšími úkonmi a to vyčíslením a zaplatením ceny a vydaním prídelovej

listiny a prevzatím pozemkov do skutočnej držby. Toto uviedol aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení. Žalobcovia to nepreukázali pred súdom, preto ich vlastníctvo nemohlo byť zapísané do
pozemkovej knihy, ani do katastrálneho operátu. Ich prídely neboli premietnuté do žiadnej evidencie,
neznáma poloha parciel, neurčitosť prídelu. Žalobcovia tieto listiny doposiaľ v tomto konaní nepredložili,
pretože neexistujú. Žalobcovia v tomto konaní nepreukázali originál výmeru, od ktorého odvodzujú svoje

vlastníctvo, prípadne držbu. V spise sa nachádzajú iba dve kópie výmeru bez pečiatky a s pečiatkou.
Žalobcovia nepreukázali, že niektorá z nich je kópia a niektorá originál. Vo výmere chýba cena, ako
aj jeho podstatná náležitosť, výmer sám o sebe je absolútne neplatný právny úkon. Je dôležité jehodôslednéskúmanie,nakoľkoodnehoodvodzujúžalobcoviasvojnadobúdacítitul.Navyšebezexistencie
ďalších listín nemôže byť nadobúdacím titulom
V priloženom spise tunajšieho súdu 11C/12/1999 sa nachádza aj rozsudok NS SR 1Cdo/56/2003

z 23.9.2003, kde sa v jeho odôvodnení konštatuje, že ten, kto sa uchopí držby nehnuteľnosti po
predchádzajúcej konfiškácii na základe výmeru, v ktorom nie je určená cena, chýba pečiatka, nemôže
byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere. Ak rozhodnutie štátu neobsahuje ani pečiatku, nie
je možné ho konvalidovať. Držba, ktorá sa opiera o takéto rozhodnutie, nemôže viesť k vydržaniu.
V tomto rozhodnutí je taktiež uvedený záver, že keď došlo k vydaniu výmeru v roku 1957, čo aj

v danom prípade sa stalo na nehnuteľnosti žalobcu, tak potom v minulosti neexistoval na takýchto
žalobcov pôvodný výmer, pretože ak by bol vydaný, tento by postačoval a nebolo by potrebné vydať
prídelovú listinu v roku 1957. Tento právny záver aj v danom prípade svedčí o neexistencii právne
perfektného výmeru, o ktorý opierajú žalobcovia začiatok držby pozemkov právnymi predchodcami.
Výmer vydaný právnym predchodcom žalobcov bol vydaný pod tým istým číslom aj na tie isté parcely
aj iným vlastníkom, napr. O., manželke B., ako je uvedené v znaleckom posudku znalca v konaní

16C/91/96 tunajšieho súdu. Nehnuteľnosti parciel XXX/X C. XXX/X boli veľké celky a nie ako prídelové
listiny identifikované neurčito ako menšie časti bez bližšej špecifikácie a určenia polohy. Určenie polohy
prídelov malo presnú právnu úpravu. Prídelový plán mal tzv. schvaľovaciu doložku povereníctva podľa
vyhlášky povereníctva SR 21/45 o schvaľovaní prídelov z 15.12.1945, ktorým musí byť jasné, čo musí
byť predmetom prídelových plánov. Prídelový plán presne vymedzoval hranicu prídelov z hľadiska

technického. Tento k výmeru č. XXXX/XX nebol doložený, preto je výmer neurčitý z hľadiska polohy a z
toho dôvodu je tento výmer nerealizovateľný. Žalobcovia nepreukázali polohopisný prídelový plán podľa
vtedy platnej úpravy viď strana 210 spisu. Grafické náčrty v znaleckom posudku nie sú polohopisnými
plánmi z hľadiska vtedy platnej úpravy, ktorým by sa zakladalo vlastnícke právo prídelcu a presne
určili a hranicu vymedzili ich pridelené pozemky. Aj ďalšie predložené listiny nepreukazujú splnenie

zákonných podmienok na prechod vlastníckeho práva na prídelcov a to v čase, keď platil tzv. intabulačný
princíp. Listiny, na ktoré poukazuje znalec, sú iba dodatočné, nevieme, kým sú vyhotovené, ktoré však
nekorešpondujú s právnou úpravou v čase vydania výmeru. Je neuveriteľné, čo si dovolil dať znalec
do znaleckého posudku. Žiadame súd, aby túto záležitosť signalizoval príslušným orgánom, pretože je
tu zámer úmyselne poškodiť žalovaného. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno z hľadiska určitosti

polohy podľa prídelu ohľadom nadobudnutia a následného zápisu vlastníckeho práva v prospech nich.
Nebol predložený ani originál výmeru. Štát sa stal legitímnym vlastníkom po pánovi C. a od roku
1958 zákonne nakladá s týmito pozemkami. Aj listiny predložené pozemkovým úradom v Prešove
potvrdzujú, že právny predchodca žalobcov nikdy neužíval poľnohospodárske pozemky, iba dostal
prídel na pozemok na vlastný dom v roku 1966 tak, ako to uviedla svedkyňa Š.. Výnos z Ministerstva

spravodlivosti precedens 206 z 8.9.1947 na vykonanie § 12 ods. 6 o prevedení pozemno-knižných
poriadkov ohľadne konfiškovaného nepriateľského majetku a o úprave polohopisných náčrtov upravoval
technické podklady k požadovaným prídelovým listinám. Týmto technickým podkladom bola úradná
pečať vyhotoviteľa požadovaná k prídelovým listinám, úradná pečať, potvrdzovacia doložka podľa § 88
katastrálneho zákona a doložka o schválení polohopisného náčrtu podľa § 12. V tomto konaní žalobca

nepredložil ani jeden z týchto technických podkladov vzťahujúcich sa na pridelené pozemky, a preto
nesplnil podmienku platnosti týchto výmerov z hľadiska ich polohy, pretože sú neurčité, čo je základná
náležitosť platnoti právnych úkonov. Grafické náčrty a prídely, z ktorých vychádzal znalec, neboli
podpísané ani opečiatkované, čo potvrdila svedkyňa Š.. Taktiež potvrdila nezaplatenie kúpnej ceny
za prídel pána G., prídelovú listinu svedkyňa Š. nevidela. V konaní boli predložené niektoré fotokópie

listín, z ktorých môžeme predpokladať, že právny predchodca žalobcov p. G. užíval poľnohospodársky
pozemok a mal zaplatiť prídelovú cenu za pôdohospodárky majetok. Podotýkame, že nie za pozemky,
teda za pôdohospodársky majetok. Ak existujú aj originály, tak potom z nich vyplýva, že nezaplatil
za pozemky, iba za živý a mŕtvy inventár, ako aj za vlastný dom v obci prídelovú cenu na základe
prídelovej listiny len na tento dom v roku 1966. Pozemky z vložky č. XX prešli konfiškátom v roku

1958 na štát. Listinu sám predložil žalobca. Zápis na štát potvrdilo aj podanie katastrálneho úradu v
Prešove Č. XXXX/XX, ktorým kataster realizoval uznesenie Ľudového súdu v Prešove z 13.9.1958 a
zápis vo vložke XX v celosti vykonal v prospech Československého štátu v správe ONV. Teda tu je
listina, ktorou sa previedli všetky pozemky na štát. Ak by tieto pozemky patrili pánu G., nedali by ich
zapísať. Právna vada bola zrejmá, pretože sa zistilo, že pozemky patrili dedičom C.. Ak ich časť užíval

pán G. na základe výmeru, dnes už vieme, že tento výmer nebol platný. Pán G. ich neužíval ani 10
rokov od prevzatia, čo vyplýva z listín. Zápis konfiškácie bol povolený 13.9.1958 a prevzal ich 29.9.1948,
hoci výmer bol vydaný 30.4.1948 a pritom sa nedá zistiť, kedy boli odovzdané do družstva. Keď ich
on vniesol, tak to bolo pred 13.9.1958, teda ani vydržacia lehota nebola dodržaná. Z odôvodneniarozhodnutia tunajšieho súdu 12C/64/2000 z 20.1.2009 vyplýva, že podľa rozhodnutia okresného úradu
pozemkového č. 2071 z roku 1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.9.1996 nebolo oprávnenej osobe
H. V.N., K.. C. priznané vlastnícke právo k skonfiškovaným nehnuteľnostiam v k.ú. Ľ.N. a zo zápisu

49 mpč., ktorej zodpovedá parcela XXXX/X vo výmere 20.000 m2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva
dôležitá skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorým H. V., rod. C. uplatnila reštitučný nárok, bol
jej brat C.É. C. ml. v celosti, ktorý zomrel XX.X.XXXX. Nehnuteľnosti boli skonfiškované rozhodnutím
okresného úradu zo dňa 26.8.1946. Podľa rozhodnutia sa konfiškuje celý poľnohospodársky majetok
vo vlastníctve. C. C. ml. ku dňu 1.3.1945, teda dôvodom konfiškácie je to, že je maďarskej národnosti.

C. C. mal však československé občianstvo a v čase konfiškácie už bol nebohý. Z toho vychádzajú
všetky tie právne vady, ktoré boli v tomto konaní preukázané. V tomto rozhodnutí sa ďalej konštatuje,
že C.G. C. ml. zomrel XX.X.XXXX v Budapešti, to je ešte pred rozhodnutím konfiškačnej komisie. Za
tejto situácie je potrebné rozhodnutie konfiškácie považovať za také, ako keby nebolo ani vydané. Pri
neexistencii právne účinného správneho rozhodnutia o konfiškácii nemohol byť účinne vydaní ani výmer
o vlastníctve pôvodných, aj keby bol opatrený pečiatkou príslušného orgánu. Žalovaný poukazuje na to,

že aj keby existovali ďalšie listiny vyžadované pre zápis výmer, ako to zdôraznil odvolací súd, išlo by
o právne neúčinný akt výmeru. Z tejto skutočnosti je jasné, prečo celý prídelový proces nebol formálne
čistý. Pretože v jeho priebehu zistili, že pre prekážku uvedenú vyššie následne vyhotovený prídelový
plán, prídelové listiny, polohopisné náčrty, a preto nikdy nemohli právne prejsť do vlastníctva pána G..
Nikdy sa teda nestal vlastníkom tak, ako to tvrdí žaloba a to už či zapísaným alebo nezapísaným, tieto

nehnuteľnosti stále patrili dedičom pána C. a to sa vyriešilo až druhou konfiškáciou v roku 1958. Takto
sa dostali pozemky na štát a zo štátu na právnych predchodcov žalobcu. Nehnuteľnosti, ktoré sú v
súčasnosti vo vlastníctve zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX k.ú. Ľ. boli od roku 1971 v nepretržitom
vlastníctve Piloimpregny a následne dôsledku privatizácie vo vlastníctve Drevokombinátu Šariš. Tieto
podniky spravovali a vlastnili pozemky, ktoré boli vo vlastníctve štátu so starostlivosťou vlastníka. Viedli

ich v účtovníctve, vykonávali investičné akcie. Toto vlastníctvo nespochybňovali ani tretie osoby ani
štátneorgány.Poukazujemenato,žeDrevokombinátŠariša.s.sastalvlastníkompozemkovajzdôvodu
vydržania,akbyniektospochybňovalrelevantnélistinypredloženévtomtokonaní.Odroku1971doroku
1992 uplynula vyše 20 ročná lehota a v tejto lehote sa celý čas domnieval, že predmetné pozemky mu
patria, teda bol dobromyseľným vlastníkom. Nikdy nespochybňoval jeho vlastníctvo, až teraz žalobcovia.

Žalobcovia mohli aj predtým podať žalobu. Svedok A.. J. K. ako pracovník zodpovedný za majetkovo-
právnu agendu, ktorý nastúpil do Drevokombinátu Šariš v roku 1982 vo svojej výpovedi potvrdil, že pred
jeho nástupom a od jeho nástupu už vôbec nikto neprejavil záujem o pozemky. Areál bol celistvý a
nerušený a v ňom sa podnikalo aj do zmien, ktoré sa uskutočnili v rámci veľkej privatizácie podniku v
roku 1996.

Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od výmeru ako nadobúdacieho titulu. Z opatrnosti však
udávajú, že prevzatím majetku podľa výmeru zápisnične dňa 29.9.1948 došlo k začatie držby tohto
majetku a že 1.1.1961 došlo k vydržaniu, t.j. ďalšiemu titulu nadobudnutia vlastníctva žalobcami.
Žalobcovia sa ujali držby na základe výmeru, ktorý je absolútne neplatným právnym úkonom. Ústava SR
ustanovuje, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Túto zásadu

jednoznačne používajú všetky súdy vo svojich rozhodnutiach ako zásadu, že od neplatného právneho
úkonu nie je možné odvodiť ani držbu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok NS SR 1Cdo 56/2003,
ktorý je súčasťou priloženého spisu 11C/12/99. V celom konaní žalobcovia nepreukázali svedecky
užívanie nehnuteľnosti. Užívanie nehnuteľnosti právnymi predchodcami tvrdili len žalobcovia, avšak
ich tvrdenia neboli presné, nevedeli identifikovať parcely, nevedeli identifikovať výmeru, nepovedali,

čo pestovali ani čím sa zaoberali. Takéto všeobecné tvrdenie bez podkladov, bez náčrtov, bez listín
nemôže byť hodnoverným svedectvom o tom, kto presne pozemky užíval. Dodnes nepreukázali žiadne
živnostenské oprávnenie alebo množstvo listín, ktoré súviseli s podmienkami z minulosti. Takéto
domnelé užívanie nemôže založiť vydržanie. Nároky žalobcov pravdepodobne, možno ani nie, veď
nikdy vlastníci neboli ani zapísaní alebo nezapísaní podliehali možno reštitúcii podľa zák. č. 229/91 Zb..

Pozemkový úrad v Prešove zrejme mal pochybnosti o nároku žalobcov pravdepodobne preto, že ich
žiadosť nebola doložená relevantnými listinami. Nehnuteľnosti teda ostali vo vlastníctve štátu, preto mali
podliehaťreštitúcii,aknatobolisplnenézákonnépodmienky.Žalobcoviasiuplatňujúajreštitučnénároky
aj vlastnícke právo súdnou cestou. Potom ale súd by nemal konať vo veci do skončenia reštitučného
konania.Osobitnýpredpismáprednosťtotižpredvšeobecnýmipredpismivtomtoprípade.Dovyriešenie

nárokov žalobcov v reštitúcii. Svoj nárok žalobcovia neustálili doposiaľ, čo je predmetom žaloby a čo
je predmetom reštitúcie a všetkého sa domáhajú všade a ako sa v tomto súdnom konaní preukázalo,
nikdy ako vlastníci zapísaní neboli, iba čo si dali zapísať nezákonným spôsobom výmer po revolúcii a
o tento tzv. hluchý list vlastníctva opierajú svoj nárok.Reštitučné zákona ako špeciálny predpis upravujú otázku prevzatia nehnuteľnosti štátu. Ak tento
špeciálny zákon stanovuje určenie podmienok a postup pre uplatnenie nárokov, nemožno ten istý
nárok uplatňovať podľa iného predpisu. Jedným zo základných ústavných princípov platných v našom

štáte je princíp právnej istoty. Poukazujeme na Judikát ÚS SR č. 49/2006. Pôvodní vlastníci ani
právni predchodcovia si nemôže neobmedzene uplatňovať svoje nároky podľa všeobecných právnych
predpisov. Poukazujeme aj na rozsudky tunajšieho súdu 13C/45/94, kde súd aj I. stupňový aj odvolací
súd zamietol konkrétnu žalobcu proti žalovanému z týchto dôvodov. Tento reštitučný zákon stanovil, že
bez ohľadu na to, či si oprávnené osoby (žalobcovia) uplatnia svoj reštitučný nárok alebo nie, ich právo

zaniká. Doposiaľ nevyslovil Ústavný súd, že tento zákon je v rozpore s ústavou a nebola vyslovená
neúčinnosť a následná neplatnosť takéhoto znenia reštitučných nárokov. Z týchto dôvodov súd by mal
aplikovať princíp právnej istoty v intenciách právneho záveru ÚS. Žalobcovia poukazujú na nález ÚS SR
III ÚS 16/2012 ohľadom domáhania sa vlastníctva, v ktorom nadobudol vlastníctvo štát bez právneho
dôvodu podľa všeobecných predpisov občianskeho práva. Tento záver neprichádza do úvahy v danom
prípade, nakoľko tieto pozemky sú zastavaným územím, a preto nič nebráni tomu, aby mali žalobcovia

prípadný nárok na prípadnú finančnú kompenzáciu. V danom prípade treba mať na zreteli zmysel a účel
reštitučného zákonodarstva. Z uvedeného dôvodu je tento nález na toto konanie bezpredmetný.
V tejto súvislosti poukazujeme aj na iné nálezy ÚS SR, ako aj na stanovisko pléna ÚS ČR, kde pravidlo
existencie špeciálneho predpisu vylučuje použitie zákona všeobecného. Tento princíp znemožňuje
neobmedzene uplatňovať nároky a znamená právu istotu ako základný princíp právneho štátu, čo v

danej veci je namieste, nakoľko žalobcovia si svojimi rôznymi nárokmi uplatňujú svoje práva už vyše 20
rokov. Každá vec je vecou samostatnou a nie je možné, aby sa opierala o citované judikáty predložené
žalobcami v tomto spise. Na Slovensku neexistuje zjednocovacia prax a preto náš právny poriadok
nepriznáva právnu silu týmto judikátom. Každý žalobcom predložený tzv. judikát nie je záväzný pre tento
spor a má svoju históriu, tak ako svoju históriu má aj táto vec. Preto máme za to, že rozhodujúcim

ústavným princípom je ústavný princíp právnej istoty. Žalobcovia stále tvrdia, že žalovaný nepreukázal
ako štát nadobudol predmetné pozemky. Sami v konaní však predložili listinu, na základe ktorej boli
skutočné pozemky zapísané na štát v tom roku 1958. Listina zo dňa 17.5.1958 dala zapísať vložku č.
XX na Československý štát. Všetky pozemky podľa tejto vložky prešli na štát. V priebehu tohto konania
nebol predložený žiaden iný dôkaz, teda dôkaz opaku, že to tak nebolo. Dokonca aj žalobcovia až

prídelovou listinou z roku 1996 dostali od štátu prídel, kde majú zapísaný iba svoj dom. Toto by sa nestalo
vtedy ak by táto prídelová listina nebola potrebná, ak by platila prídelová listina z roku 1948. Teda štát
už vtedy potvrdil svoj záver, že C.. G. sa nikdy nestal vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom tohto
konania, pretože nemal výmer, o ktorý opierajú svoje vlastníctvo, teda právne perfektné. V konaní nie
je zdôvodnený naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem podľa teórie práva nie je tam, kde

možno ochranu práva dosiahnuť postupom podľa reštitučných predpisov. Toto je tiež dôležitý dôvod na
zamietnutiežaloby.Súdmávtomtokonanízisťovať,čisanedádomáhaťochranyvlastníckehoprávacez
lex specialis. Súd v tomto konaní túto skutočnosť síce skúmal a dospel k názoru, že nie, preto prerušenie
neakceptoval. S týmto názorom nesúhlasíme. Aj vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú
ochranu. Predpokladom poskytnutia ochrany je existencia a povaha nadobúdacieho titulu tvrdeného

žalobcami. V tomto konaní bolo preukázané, že vydaný výmer je absolútne neplatným právnym úkonom
a nikdy od neho nemohlo byť odvodené vlastnícke právo žalobcov. Za danej procesnej situácie nie
je naliehavý právny záujem a preto musí byť žaloba zamietnutá. Napriek tomu žalovaný opätovne
poukazuje na zásadu nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka, a že táto zásada bola prelomená
zásadou vyslovenou v náleze ÚS I ÚS 549/2015 zo 16.3.2016. Podľa tohto nálezu, keď sa dostávajú do

vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Pokiaľ nemožno
zachovať maximum z obidvoch základných práv, teda prihliadať na princíp, treba prihliadať na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných

práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Vyššie uvedené riziko má niesť
nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o
tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom katastrálnom konaní. Teda viera v pravdivé zápisy vlastníctva v katastri viedla žalovaného
k tomu, že žalovaný za nehnuteľný majetok zaplatil vysoké trhové ceny. Teraz by ho žalobcovia chceli

špekulatívne obrať o tento majetok.
Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhujeme žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať nám
trovy konania vo výške 100 %.“38. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

39. Podľa stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. § 115 a 116, vlastnícke právo k hnuteľnej
a nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom
ustanovenú, t.j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten,
kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu

dobu. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená.

40. V prvom rade sa súd vyporiada s jednotlivými dielčimi rozpornými tvrdeniami medzi stranami a
následne situáciu právne zhrnie.

41. Vo vzťahu k výmeru súd poukazuje aj na závery krajského súdu. Predmetná kópia výmeru zo dňa

30.4.1948 súhlasí s originálom, ktorý sa nachádza na okresnom úrade. Tento dôkaz súd oboznámil na
pojednávaní. Tento výmer súd považuje za listinu, ktorá je listinou zakladajúcou právo na vydržanie.

42. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcov, že vydržacia doba v zmysle vtedy platných právnych
predpisov začala právnym predchodcom žalobcov plynúť v zmysle Občianskeho zákonníka č. 141/1950

Zb. k 1.1.1951 (§ 566 Stredného občianskeho zákonníka). Právni predchodcovia žalobcov dostali
predmetné pozemky výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 30.4.1948, na základe tohto výmeru nemohli
mať pochybnosti, že tieto pozemky im patria. Právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby
na základe tohto výmeru 30.4.1948 a na základe odovzdania pridelených nehnuteľností 29.9.1948.
Vnesené do družstva boli v roku 1959. Samotné vnesenie nehnuteľnosti do družstva však samozrejme

neznamená, že o tieto nehnuteľnosti, resp. o vlastníctvo týchto nehnuteľnosti mali právni predchodcovia
žalobcov prísť. Bolo preukázané z výpovedí ako aj z listinných dôkazov, že tieto nehnuteľnosti minimálne
do vnesenia do družstva užívali a cítili sa ako ich vlastníci (č.l. 462).

43. Súd sa zaoberal ohľadne užívania nehnuteľnosti a výmeru argumentáciou žalovaného nasledovne:

- Spochybňovanie konfiškácie majetku C. C., keďže v čase konfiškácie v roku 1945 C. C.Ó. bol už
mŕtvy, nemohol mu byť konfiškovaný predmetný majetok. Táto okolnosť však nebola známa a vyšla
najavo až po roku 1989. Samotná táto okolnosť teda nemôže svedčiť v neprospech dobromyseľnosti
pre právnych predchodcov žalobcov ohľadne toho, že sa cítili ako vlastníci predmetných nehnuteľnosti.
Súd nepovažuje výmer zo dňa 30.4.1948 za nulitný právny akt z dôvodu, že v čase konfiškácie C. C. bol

už mŕtvy, ale za listinu, ktorá znamenala začiatok dobromyseľnej držby zo strany právnych predchodcov
žalobcov.
- Argument vnesenia nehnuteľnosti do družstva nie je relevantný, pretože vnesením do družstva sa
nestrácali vlastnícke práva k nehnuteľnostiam.
- Konfiškát na predmetné nehnuteľnosti z roku 1958, pozemky z vložky č. XX. Ak sa konfiškovanie

prelínalo s vnesením do družstva zo strany právnych predchodcov žalobcov a teda reálne v tom čase
už predmetnú pôdu neobrábali, otázne je, akým spôsobom sa právni predchodcovia žalobcu mohli
dozvedieť o tom, že predmetné pozemky boli skonfiškované druhýkrát a na základe čoho. Toto nebolo
preukázané a podľa názoru súdu to nemohlo mať vplyv na dobromyseľnosť právnych predchodcov
žalobcov.

- Súd poukazuje (č.l. 462) na to, že právny predchodca žalobcov požiadal o zrušenie prídelovej listiny.
To znamená, že sa ešte v tom čase (v roku 1965) stále cítil vlastníkom predmetných nehnuteľnosti.
- K uplatnenej reštitúcii súd poukazuje na ústavný Nález sp. zn. II US/249/2011, a teda na záver,
že uplatnenie reštitučných nárokov nebráni tomu, aby sa svojho nároku domáhali žalobou podľa
všeobecných predpisov občianskeho práva. V tomto súd aj poukazuje na to, že reštitučné konanie bolo

prerušené práve do právoplatného ukončenia tohto konania.
- Svedkyňa Š., ktorá pracuje na pozemkovom úrade uviedla, že výmery z roku 1948 - konkrétne v
tomto prípade neboli zapísané, pretože nebola zaplatená časť tej ceny, pretože následne tieto pozemky
boli vzaté do družstva. Keď vznikol závod, nezisťovali sa prídelové listiny. Jednoducho boli vyvlastnené
pozemky a tie, čo mali pridelené prídelcovia, štát bral ako celok, že sú to konfiškované a nezaoberal

sa prídelcami. Podľa jej názoru však právni predchodcovia žalobcov prišli o vlastníctvo, ktoré nebolo
zapísané v pozemkovej knihe, ale na základe prídelovej listiny a výmerov im patrilo. Zároveň svedkyňa
potvrdila, že v roku 1993 sa právna predchodkyňa žalobcov domáhala reštitučných nárokov, avšak
keďže pozemkový úrad zistil, že je vedená ako vlastníčka týchto nehnuteľnosti, reštitučné konanie bolozastavené. Až po ROEP, keď sa riešili duplicitné listy vlastníctva a zapisovali sa poslední vlastníci ako
vlastníci, z čoho bolo viacero súdnych sporov, reštitúcia potom pokračovala podľa reštitučného zákona
z roku 2003. Jej svedectvo súd považuje za relevantné s poukazom na jej znalosť problematiky.

- Identifikácia predmetných pozemkov bola zidentifikovaná na základe znaleckého posudku A.. V. a z
tejto identifikácie súd vychádzal poukazujúc aj na svedeckú výpoveď pracovníčky pozemkového úradu.

44. Súd teda právne uzatvára:
Právnych predchodcov žalobcov súd považuje za vlastníkov predmetných nehnuteľnosti na základe

vydržania. Právni predchodcovia žalobcov vstúpili dobromyseľne do držby na základe výmeru z roku
1948 a predmetné parcely aj reálne užívali. Argumentácia toho, že prvotná konfiškácia majetku po C. C.
neprebehla v súlade s vtedy platnými zákonmi by bola právne relevantná v prípade, ak by súd vychádzal
z inej právnej argumentácie ako vydržanie. Na samotné vydržanie to však vplyv nemalo, pretože v roku
1948 nikto nemohol tušiť, že C. C. v čase konfiškácie už nežil. Súd teda predložený výmer považuje za
listinu, na základe ktorej právni predchodcovia žalobcov vstúpili do oprávnenej držby. Podľa názoru súdu

neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcom neuplynula vydržacia lehota 10 rokov. Ak vniesli pozemky
do družstva a následne v roku 1965 právny predchodca žalobcov žiadal o zrušenie prídelovej listiny je
zrejmé, že ešte v roku 1965 sa považoval za vlastníka predmetných nehnuteľnosti. Súd má teda za to, že
sú tu splnené podmienky pre vydržanie predmetných nehnuteľností a na základe toho odvíja vlastnícke
právo právnych predchodcov žalobcov, kedy vydržacia lehota uplynula najneskôr k 1.1.1961

45. Argument žalovaného o tom, že súd má prihliadať aj na prípadné vydržanie zo strany žalovaného,
však nebolo osvedčené. Právni predchodcovia žalobcov, ako aj samotní žalobcovia od zmeny
spoločenských pomerov od roku 1989 sa domáhali svojho vlatníckeho práva. Z toho je zrejmé, že
sa cítili ako vlastníci predmetných nehnuteľností, keďže si uplatnili reštitučný nárok, resp. podali

žalobu na súde. Nie je to v tomto prípade tak, že by sa o predmetné pozemky po zmene
spoločenských pomerov nezaujímali a „prebudili sa“ až po 15-tich rokoch. Naopak súd má za to, že
práve aktivita právnych predchodcov žalobcov a potom aj samotných žalobcov svedčí v prospech ich
dobromyseľnosti pre vydržanie a v neprospech dobromyseľnosti vydržania žalovaného. Žalovaný, resp.
právny predchodca žalovaného musel vedieť, že takéto konania po roku 1989 nastali, čo je zrejmé aj

z prebiehajúceho konania na tunajšom súde 16C/91/1996, resp. reštitučných konaní, listov právnych
predchodcovžalobcovprávnemupredchodcovižalovaného,konaníROEP,kedybolozrejmé,žeexistujú
duplicitné listy vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný ani jeho právni predchodcovia sa
nemôžu stavať do pozície, že od roku 1989, kedy sa žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
aktívne usilovali o navrátenie týchto nehnuteľnosti, nevedeli o tejto skutočnosti nepretržite 10 rokov.

Prebiehajúce reštitučné konanie, listy písané právnymi predchodcami žalobcov právnemu predchodcovi
žalovaného, žaloba na tunajšom súde, duplicitné listy vlastníctva, ktoré boli odstránené až ROEP,
museli jednoznačne signalizovať žalovanému ako aj jeho právnemu zástupcovi, že sa predmetných
nehnuteľnosti žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia domáhajú.

46. Nie všetky krivdy socialistického režimu vo vzťahu k vlastníctvu pôdy sa dajú po rokoch odčiniť.
V tomto prípade však aspoň čiastočne áno a s poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu to
tento súd aj urobil.

47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom ako aj štátu priznal

náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v

znení neskorších predpisov).