Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200323
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: ENVIRAL, a.s., Trnavská cesta, Leopoldov, IČO:
36 259 233, zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II,
Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Radlinského
37, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28040/2015 zo dňa 10.03.2015
takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 28040/2015 zo dňa 10.03.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur za zaplatený súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 606,26 eur do troch dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
28040/2015 zo dňa 10.03.2015, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi úrok z neskoro vyplateného
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2013 s tým, že nadmerný odpočet bol vrátený
v súlade s ust. § 79 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (DPH) , pričom podľa žalobcu

mu nárok na tento úrok vznikol s poukazom na úpravu uvedenú v ust. §79 ods.3 zák. č. 563/2009
Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( daňový
poriadok) ako kompenzácia za zadržiavanie nadmerného odpočtu z dane z pridanej hodnoty v priebehu
výkonu daňovej kontroly. Podľa žalobcu žalovaný pri svojom postupe ignoroval judikatúru SD EÚ ako
i vnútroštátnu právnu normu.

Žalobca poukázal na to, že dňa 20.12.2013 podal daňové priznanie podľa § 78 ods. 1 zák. č. 222/2004

Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (DPH) za zdaňovacie obdobie november
2013 vo výške 848.890,74 eur, ktorý odpočet mu mal byť podľa § 79 ods. 2 zák. o DPH vrátený do
27.01.2014. Pred uplynutím príslušnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu začal žalovaný u žalobcu
daňovú kontrolu, v dôsledku čoho do 27.01.2014 žalobcovi nadmerný odpočet vrátený nebol. Daňová
kontrola bola ukončená doručením protokolu a to dňa 08.12.2014 a nadmerný odpočet tak bol žalobcovi
vrátený v celom rozsahu dňa 18.12.2014 s odkazom na ust. § 79 ods. 6 zák. o DPH. V dôsledku výkonu
daňovej kontroly tak bol žalobcovi nadmerný odpočet zadržiavaný 325 dní, počas ktorých nemohol

s uvedenými finančnými prostriedkami disponovať, pričom nepredvídateľnosť dĺžky daňovej kontroly
nemohol ani rozumne predpokladať a teda nevedel, kedy mu budú finančné prostriedky vrátené.Dňa12.02.2015podalžalobcažalovanémužiadosťoúhraduúrokovzneskorovyplatenéhonadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2013, k čomu poukázal na čl. 183 Smernice Rady 2006/112/
ES o DPH a interpretáciu tohto článku v rozhodnutiach SDEÚ, ktoré žiadal pri rozhodnutí o jeho žiadosti

zohľadniť.

Žalovaný listom č. 28040/2015 z 10.03.2015 označeným ako „Oznámenie“ žiadosti žalobcu nevyhovel
keď skonštatoval, že nie sú splnené podmienky na priznanie úroku podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku
v spojení s ust. § 79 ods. 2 a 6 zák. o DPH.a čl.183 Smernice bol transponovaný do zákona, podľa

ktorého postupoval.

K uvedenému žalobca ešte poukázal na to, že i keď rozhodnutie, ktoré žalobou napáda je vydané
žalovaným vo forme oznámenia, ide o individuálny správny akt, ktorý je potrebné podriadiť súdnemu
prieskumu podľa § 244 ods. 3 O.s.p., pretože sú ním priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy
a povinnosti žalobcu vrátane základných práv a slobôd, preto takéto rozhodnutie je súčasne potrebné

považovať za právoplatné, keďže nie je možné voči nemu podať žiadny opravný prostriedok.

Žalobca označil predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov,
ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obdobnými prípadmi sa už zaoberal aj
Najvyšší súd SR a konštatoval, že vydanie rozhodnutia bez riadneho vyporiadania sa so závermi

vyplývajúcimi z judikatúry SD EÚ je neprípustné, k čomu žalobca odkázal na rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Sžf/27/2013, sp. zn. 3Sžf/44/2013 a sp. zn. 8Sžf/115/2013.

V závere žaloby uviedol, že súd by mal vysloveným právneho názoru žalovanému určiť procesný postup
v súvislosti s určením obdobia, za ktoré žalobcovi úrok prináleží, za ktoré považoval moment, kedy

mal byť odpočet vrátení ak by nezačala daňová kontrola, pričom nie je možné vychádzať výlučne z
doslovného výkladu príslušného vnútroštátneho predpisu ale je potrebné vziať do úvahy i judikatúru
SDEÚ.

V priebehu súdneho konania žalobca súdu oznámil, že SDEÚ už zodpovedal na prejudiciálnu otázku

týkajúcusaprávečlánku183ods.1smerniceRady2006/112/ESvspojenísosmernicouRady2006/138/
ES, položenú mu Krajským súdom v Košiciach v právnej veci žalobcu KOVOZBER s.r.o. Spišská nová
Ves proti Daňovému úradu Košice, na ktorú SDEÚ odpovedal v rozhodnutí C-120/15 a ktoré rozhodnutie
preukazuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi SDEU.

Žalovaný vo vyjadrení doručenom konajúcemu súdu dňa 04.06.2015 žiadal, aby súd návrh zamietol,
pretože žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Vyjadril pochybnosti o dôvodnosti preskúmavania
predmetného rozhodnutia súdom, preto mal za to, že v danom prípade ide o nedostatok podmienky
konania a súd by mal postupovať podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 103 a § 247 O.s.p., podľa ktorej by
mal konanie zastaviť.

Preprípad,ak bysúdvkonanípokračoval,žalovanýprávezdôvodu,žeKrajskýsúdvKošiciachpožiadal
SDEÚ o odpoveď na položenú predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu čl. 183 prvého odseku smernice
Rady 2006/112/ES v znení smernice Rady 2006/138/ES, ktorá má význam pre rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave, navrhol konanie prerušiť.

V ostatnej časti vyjadrenia k požiadavke žalobcu na vyplatenie úroku z vyplateného nadmerného
odpočtu DPH v zákonnej lehote poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 79 ods. 3 daňového
poriadku, podľa ktorého žalovaný postupoval, pričom podľa jeho názoru dobu vykonávania daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu nemožno považovať za dobu

neoprávnené zadržiavaných finančných prostriedkov daňového subjektu, keďže táto lehota na vrátenie
daňového odpočtu je určená priamo v ust. § 79 ods. 6 zák. o DPH dĺžkou 10 dní od skončenia daňovej
kontroly, ktorá lehota bola dodržaná a žalobca ako daňový subjekt musí strpieť obdobie vykonávania
daňovej kontroly i vo vzťahu k zadržiavanému nadmernému odpočtu a doby jeho vrátenia. V námietke
žalobcu o nerešpektovaní judikatúry SDEÚ žalovaný poukázal na to, že príslušná právna norma lehotu a

dĺžku pre vrátenie nadmerného odpočtu limituje v ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku obdobím jedného
roka, teda nejedná sa o neobmedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly, preto nedochádza ani pri postupe
žalovaného k rozporu s článkom 183 smernice Rady 2006/112/ES. Žalovaný je štátnym orgánom, ktorý
môže konať iba na základe Ústavy SR , v jej medziach a spôsobom ako stanoví zákon, pričom daňovýporiadok i zákon o DPH neupravuje nárok na priznanie kompenzačného úroku tak, ako si uplatňuje
žalobca. K judikatúre vyplývajúcej z rozhodnutí NS SR žalovaný uviedol, že k aplikácii princípu prednosti
práva EÚ u nás absentujú procesné legislatívne pravidlá, a ak sa nejedná o situáciu acte eclaire, je

potrebné položiť prejudiciálnu otázku SDEÚ. Okrem toho na území SR neplatí systém precedenčného
práva, preto ani poukazom na rozhodnutia NS SR sa nemožno dovolávať zmeny postupu a rozhodnutia
žalovaného a vo verejnom práve sa nemožno odvolávať na analógiu.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244

ods. 1 v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie.

Zástupca žalobcu na pojednávaní odkázal na obsah žaloby a zdôraznil, že vo veci položenej
prejudiciálnej otázky Krajským súdom Košice bolo vydané SDEÚ už rozhodnutie, ktorým je daná
odpoveď na položenú otázku súvisiacu s výkladom článku 183 smernice o DPH a ktoré je aplikovateľné
i na toto konanie. Predmetným rozhodnutím dal SDEÚ jasnú odpoveď na aplikáciu predmetného článku

smernice v spojení s vnútroštátnou právnou úpravou a žiada, aby súd postupoval v jej smere a v
rozhodnutí, ktorým žalobe vyhovie vyslovil, ako má žalovaný pri výpočte úroku postupovať.

Poverený zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. V odôvodnení tohto návrhu odkázal na
písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu, na ktorom v celom rozsahu zotrváva a zdôraznil, že hoci

mu je príslušné rozhodnutie SDEÚ známe, platná právna úprava mu neumožňuje, aby postupoval inak,
ako upravuje zákon.

Súd preskúmal podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý mu
predchádzal a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p
(1) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250i O.s.p.
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.

Konajúci súd dospel k záveru, že k „oznámeniu“ je potrebné pristupovať z hľadiska obsahu a nie iba
formy, preto ho vyhodnotil ako rozhodnutie ktoré podlieha súdnemu prieskumu, aj keď bolo vydané
formou „oznámenia“. Súd vzal do úvahy i skutočnosť, že úkon žalobcu, ktorou bola „žiadosť o úhradu
úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2013“ zo dňa11.02.2015 adresovaná žalovanému sama o sebe k vydaniu rozhodnutia správnym orgánom nevedie,
preto reakcia na túto žiadosť vydaná ako „oznámenie“, proti ktorému už nie je možné podať žiaden
opravný prostriedok je rozhodnutím spôsobilým preskúmania súdom.

Z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia
orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri
preskúmanísprávnychrozhodnutísúdommôžetedabyťobmedzenýzákonnouúpravoutýchrozhodnutí,
ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou

interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je
možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Súčasne pri preskúmavaní rozhodnutí orgánov verejnej
správy je potrebné tiež posudzovať charakter rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom
súdneho prieskumu, v súlade s právnou úpravou vyjadrenou v ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Musí ísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní,
prípadne ďalšie rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Aktívne legitimovanou osobou
na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie
správneho orgánu právoplatne zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 O.s.p.). Súdy pri
prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí, ako orgány štátu sú oprávnené a súčasne povinné konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl.2 ods. 2 Ústavy).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd podrobil preskúmaniu žalované oznámenie žalovaného, k čomu
nepovažoval za potrebné konanie prerušovať ako žiadal žalovaný vo vyjadrení, pretože v čase
rozhodovania súdu o žalobe už bola SDEÚ daná odpoveď na Krajským súdom Košice položenú
predbežnú otázku a výklade článku 183 smernice Rady 2006/112/ES v právnej veci súvisiacej s
konaním medzi spoločnosťou KOVOZBER s.r.o. a Daňovým úradom Košice.

K uvedenému súd uvádza, že i keď rozsudky SDEÚ sú v zásade záväzne inter partes, neformálne platí
ichvšeobecnázáväznosť.SDEÚautoritatívnedeklarujevýkladurčitéhospornéhoustanoveniaprávaEÚ
pri zohľadnení konkrétnej skutkovej okolnosti daného prípadu ,ale ak SDEÚ uvedie, že vnútroštátne
pravidlo je v rozpore s právom EÚ, je potrebné tento záver rešpektovať a nie je možné ho ignorovať.

Predmetom tohto konania bola právna úprava uvedená v zák. č. 563/2009 Z.z. a v zák. č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty, keď z uvedených právnych predpisov jednoznačne nevyplýva, za aké
obdobie je možné priznať úrok zo zadržiavaného nadmerného daňového odpočtu, ktorý správca dane
vráti v prípade začatia daňovej kontroly podľa § 79 ods. 2 zák. o DPH v lehote 10 dní od skončenia

daňovej kontroly.

Podľa § 79 daňového poriadku
(3) Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote
do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku,

ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového
preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
bankynedosiahne10%,privýpočteúrokusanamiestotrojnásobkuzákladnejúrokovejsadzbyEurópskej
centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania.

Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane
eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho
zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch
oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak
sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

Podľa § 79 zák. o DPH.
(2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania
za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, aka) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a

c) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému
úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov 29b) v súhrne viac
ako 1 000 eur.

Podľa čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty
môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré
určia.

Podľa § 86 zák. o DPH

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 6.

Podľa prílohy 6 k zák. o DPH
4. Smernica Rady 2008/9/ES z 12.2.2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane
z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v

členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú.v. EÚ L 44, 20.2.2008).

Z uvedeného vyplýva, že i keď členské štáty si môžu vnútroštátnym právom túto otázku upraviť rôzne,
musia byť rešpektované základe zásady uvedené v čl. 183 smernice, ktorá právna úprava má aplikačnú
prednosť.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe i s odkazom na oznámenie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu
uviedol, že nie sú pre neho záväzné rozsudky vydané v iných konaniach, môže postupovať iba v súlade
s platnými právnymi normami a tie mu neumožňujú priznávať úroky z vyplateného nadmerného odpočtu
inak a za inú dobu ako je uvedené v zákone, pričom sa nejedná o úhradu úroku z neskoro vyplateného

nadmerného odpočtu.

Krajský súd po vyhodnotení vyššie uvedeného dospel k záveru, že vrátenie nadmerného odpočtu DPH
v lehote, ako vykonal žalovaný je pre daňový subjekt značne nevýhodné, je bez akejkoľvek kompenzácie
a nie je v súlade s právom Európskej únie.

Súd pri vydaní tohto rozhodnutia vzal do úvahy podstatnú a pre toto rozhodnutie právne významnú
skutočnosť, ktorou je odpoveď SDEÚ na prejudiciálnu otázku predloženú Krajským súdom Košice, ktorá
sa týkala výkladu článku 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES doplnenej smernicou 2006/138/
ES, ktorá odpoveď vyjadrená v uznesení SDEÚ vo veci C-120/15 už musela byť žalovanému známa, a

ktorá jasne uvádza, že článok 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej úprave ako
je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až
od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly.

Žalovaný napriek uzneseniu SDEÚ zo dňa 21.10.2015 vo veci C-120/15, predmetom ktorej bolo
zodpovedanie prejudiciálnej otázky súvisiacej s výkladom článku 183 smernice Rady 2006/1123/ES
svoje stanovisko k žalobe nezmenil, hoci SDEÚ v odpovedi na položenú otázku jednoznačne uviedol, že
neuznanie nároku na úrok z vyplateného nadmerného odpočtu, hoci vychádza z platnej vnútroštátnej
právnej úpravy je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s vydanou judikatúrou SDEÚ . Podľa

predmetného uznesenia SD EÚ pri takomto postupe nie sú zohľadňované finančné straty, ku ktorým
dochádza u daňového subjektu pri vrátení nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí v
zákone uvedenej lehoty, ktorá je podľa záveru vysloveného v rozhodnutí SDEÚ C-120/15 neprimeraná.

Krajský súd s poukazom nielen na viacero vydaných predchádzajúcich rozhodnutí SDEÚ, ktoré sa

týkalivyplateniaúrokuprizohľadnenípočiatočnéhookamihu,kedybymalbyťnadmernýodpočetvrátený
(uznesenie Delphi Hungary Autoalkatrész Gyártó C-654/13) ale i na konkrétne rozhodnutie C-120/2015
má za to, že rozhodnutie žalovaného o neoprávnenosti nároku žalobcu na úrok je bez opodstatnenosti a
najmä je vnútroštátny predpis v rozpore s právom Európskej únie, a preto ho nemal žalovaný uplatňovať.Po zverejnený rozhodnutia C-120/15 mal žalovaný dostatok priestoru, aby do rozhodnutia súdu v tejto
veci svoje rozhodnutie zmenil, prípadne v tomto súdnom konaní adekvátne reagoval. Žalovaný ale zostal
pasívny, svoj právny názor a stanovisko k žiadosti žalobcu nezmenil, ( pričom sám vo vyjadrení k žalobe

navrhol, aby súd konanie prerušil práve do vydania rozhodnutia vo veci prejudiciálnej otázky položenej
Krajským súdom v Košiciach), príslušnú smernicu, ktorá je nadradená vnútroštátnemu právu ignoroval
napriek tomu, že smernica je prameňom práva únie, ktorá je pre členský štát EÚ záväzná a má podľa
čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom, preto vnútroštátne orgány
sú povinné pri aplikovaní práva právny predpis vykladať eurokonformne, a ak nie je možné vnútroštátny

predpis vyložiť eurokonformne, orgán aplikujúci právo takéto ustanovenie nepoužije.

Podľa § 250j O.s.p.
(2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Žalovaný postupoval v jasnom rozpore s čl. 7 ods.2 Ústavy a tiež článkom 183 smernice o DPH, z
toho dôvodu súd rozhodnutie označené žalovaným ako Oznámenie č. 28040/2015 zo dňa 10.03.2015
podľa § 250j ods. 2 písm. a) Os.p. zrušil s tým, že žalovaný sa musí s uvedenou skutočnosťou, zistený

skutkový stav podriadiť do právnu normu, ktorá sa na vec vzťahuje a použitie ktorej je už konkretizované
i v odpovedi na prejudiciálnu otázku položenú Krajským súdom v Košiciach a vyporiadať sa s vecou
tak, aby nekonal v rozpore so smernicou a princípmi právneho štátu.

O trovách konania súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k

povinnostinahradiťžalobcovitrovykonania,ktorépozostávajúznáhradyzazaplatenýsúdnypoplatokvo
výške 70 eur a trov právneho zastúpenia, keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (§ 11 ods.4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.)

Žalobcovi tak súd priznal nárok na náhradu trov za 2 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie žaloby v roku 2015) t.j. 2x 139,83 eur, k tomu režijný paušál 2x8,39 eur, jeden
úkon vo výške 143 eur (účasť na pojednávaní dňa 19.04.2016), k tomu paušálna náhrada 8,58 eur,
náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín po 14,30eur/polhodina- 1/60 výpočtového základu pre rok
2016), celkom 505,22 eur , k tomu 20%DPH je spolu 606,26 eur. Trovy konania v rozsahu 2 244,47 eur,

ako ich vyčíslil právny zástupca žalobcu mu súd nepriznal, vyhodnotil ich ako nedôvodné, pretože ich
výška nevyplývala z príslušného právneho predpisu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1
O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.