Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011346
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2114011346.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému K. G. ml., pre prečin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.4.2018 č. k.
2T/84/2014-344, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 26.4.2018 č. k. 2T/84/2014 - 344 rozhodol tak, že obžalovaný
K. G. ml. sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby podanej na neho prokurátorom
Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 27.06.2014 sp. zn. 1Pv 185/12/2207-64 pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

spolu s obvineným K. G. st., nar. XX. XX. XXXX (voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené), v období
od 04. 02. 2012 do 20.03.2012 v J. v rodinnom dome na ulici K. L. č. XXXX/X spoločne neoprávnene
odoberali zemný plyn, ktorý podlieha spoplatneniu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to tým spôsobom, že potom,
ako dňa 01.02.2012 pracovníci SPP - distribúcia, a. s., Bratislava, demontovali plynomer, uzatvorili
hlavný uzáver plynu a odberné miesto na ulici K. L. č. XXXX/X v J. zaplombovali, obvinený K. G. ml. v

bližšie nezistenom čase dňa 04. 02. 2012 odstránil plomby plynovej inštalácie, vstup a výstup plynovej
inštalácie spojil krátkou gumenou hadicou, ktorú upevnil kovovým drôtom a na vstupe plynovej inštalácie
otvoril poistný ventil, čím umožnil neoprávnené pripojenie štyroch plynových spotrebičov v domácnosti
na rozvod plynu, pričom uvedené neoprávnené pripojenie na rozvod plynu, umožňujúce obvineným
neoprávnene odoberať zemný plyn až do dňa 20. 03. 2012, vykonal obvinený K. G. ml. s vedomím a
so súhlasom svojho otca - obvineného K. G. st., ktorý sa bol presvedčiť, či gumená hadica na vstupe

a výstupe plynovej inštalácie je dobre upevnená, aby neunikal plyn, čím za uvedené obdobie obvinení
spôsobili poškodenej spol. SPP - distribúcia, a. s., Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava 26, IČO: 35 910
739 škodu vo výške 750,75 €, oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910
739, so sídlom: Mlynské nivy 44/b, Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor v neprospech

obžalovaného do výroku o vine. Obžalovaný proti rozsudku odvolanie nepodal.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s hodnotením vykonaných dôkazov a s
oslobodzujúcimvýrokomsúduvnapadnutomrozsudkuasnímsúvisiacimvýrokomouplatnenomnároku
na náhradu škody sa nestotožňujem a to z nasledovných dôvodov:
Zástupca poškodenej spoločnosti SPP - distribúcia a.s. Bratislava A. Z. vypovedal, že odberné miesto
na adrese K. L. XXXX/X v J. bol dňa 20.03.2012 skontrolovať na základe anonymného oznámenia

na podozrenie z neoprávneného odberu a úniku zemného plynu. Otvoril mu obžalovaný, ktorý mu
odmietol prístup k odbernému miestu vo dvore domu, s tým, že plyn nemá, preto zavolal políciu ahasičov. Obžalovaný až na výzvu hasičov umožnil prístup k odbernému miestu, kde zistili, že odberné
miesto je plne funkčné z dôvodu prepojenia vstupu a výstupu plynovej inštalácie gumovou hadicou
a otvorenia ventilu na vstupe. Svedok Z. potvrdil, že v dome sa nenachádzali žiadne elektrické

spotrebiče, vykurovanie v dome bolo zabezpečené len gamatkami a ohrev vody zabezpečoval plynový
prieetokový ohrievač - bez nich by domácnosť nefungovala. Uviedol tiež, že spracoval /v spise
sa nachádzajúcu/ fotodokumentáciu plynových spotrebičov používaných v dome - išlo o plynový
sporák zn. Mora kombinovaný, plynový prietokový ohrievač na ohrev TUV a dvoje plynové gamatky,
ktoré spotrebiče boli napojené na plynovú prípojku a schopné odberu zemného plynu. Príslušníci

Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Trnava nstržm. A. Z. a stržm. A. D. potvrdili asistenciu
A. Z. vo veci neoprávneného odberu a úniku zemného plynu. Obžalovaný sa správal arogantne a
drzo, odmietal ich vpustiť na dvor za účelom kontroly plynomeru a zamkol vchodovú bránu. Až po
príchode hasičov, na výzvu veliteľa zásahu Hasičského záchranného zboru Y. I., aby otvoril bránu, lebo
hrozí nebezpečenstvo výbuchu, obžalovaný umožnil vykonať meranie v okolí plynomeru. Vzhľadom
na namerané hodnoty plynu potom hasiči odstránili visiaci zámok na plechovej skrini plynomeru, kde

na plynovej inštalácii bola namontovaná gumená hadica, pripevnená ku plynovému potrubiu kovovým
drôtom. Aj vedúci požiarnej jednotky Hasičského záchranného zboru Y. I. uviedol, že obžalovaný
spočiatku nechcel otvoriť, napokon sa ale dohodli, že ich vpustí na dvor, kde bolo cítiť zemný plyn. V
okolí skrinky namerali prístrojom zvýšené množstvo metánu a po otvorení skrinky od plynomeru zistili,
že sa v nej nenachádzajú hodiny plynomeru, ale prípojka plynu, spojená gumovou hadicou. Zatvorili

hlavný uzáver plynu a detektorom skontrolovali aj vnútro domu. Svedkyňa B. G. pri svojom výsluchu v
prípravnom konaní dňa 25.07.2012 uviedla, že neoprávneného odberu zemného plynu sa dopustil jej
manžel K. G. st., pričom podrobne popísala, ako mal toto neoprávnené pripojenie vykonať a dodala, že s
manželom nesúhlasila, no on jej vravel, aby sa do toho nestarala, že má nárok zadarmo odoberať plyn,
ktorý aj v domácnosti používali až do dňa 20.03.2012. Na hlavnom pojednávaní ale zmienená svedkyňa

tvrdila, že od zdemontovania plynomeru dňa 01.02.2012 používali v domácnosti len elektrické spotrebiče
a až keď prišli plynári (dňa 20.03.2012) sa dozvedela, že plyn bol napojený nejakou gumenou hadicou,
pričom keď sa pýtala manžela, kto to urobil, manžel si na to nepamätal. Na otázku prokurátora, ako si
vysvetľuje, prečo jej manžel až dvakrát vypovedal, že napojenie na plyn vykonal obžalovaný, uviedla, že
možno preto, že sa manžel bál a nechcel ísť do „basy“. Skrinku, kde bol plynomer, nezatvárala, zamkol

ju manžel, pričom nepozerala, či tam manžel niečo robil. Obžalovaný K. G. ml. v prípravnom konaní
tvrdil, že potom, ako im plynári dňa 01.02.2012 odmontovali plynomer a odberné miesto v ich dome
zaplombovali, kúrili elektrickými radiátormi a varili na elektrických spotrebičoch. Plynovú skrinku sám
zamkol, nakoľko otec bol inštalatér a stále chodil okolo tejto skrinky v snahe znovu odoberať plyn. Dňa
20.03.2012 prišiel pracovník plynární a žiadal umožniť prístup k plynovým hodinám z dôvodu podozrenia

na neoprávnený odber zemného plynu. Zatvoril bránu a šiel vziať kľúče od skrinky, v ktorej boli plynové
hodiny, no kľúče nenašiel. Nakoniec /asi po hodine hľadania kľúčov/ otvoril hasičom, ktorí precvikli
zámok plechovej skrinky a tam zistili gumenou hadicou spojenú plynovú inštaláciu. Toto urobil bez jeho
vedomia otec K. G. st., ktorý mu vzal kľúče od plynovej skrinky a po namontovaní gumového spoja na
plynovej inštalácii kľúče stratil. Na hlavnom pojednávaní ale obžalovaný uviedol, že skrinka1 kde bol

umiestnený plynomer, zostala po odmontovaní plynomeru otvorená, otec sa tam stále motal a matka
ho vyháňala, aby tam nebaštrngoval, no on ani matka nemali možnosť stále sledovať, čo otec robí,
ani ich nenapadlo kontrolovať, čo tam vlastne robil. Hadicu k prístupu plynovej inštalácie objavili hasiči,
ktorí museli odcvaknúť zámok na skrinke. Uvedené zariadenie namontoval otec, ktorý sa k tomu priznal,
matka vravela, že o ničom nevie. Namietol, že nie je pravdou, že by nechcel dňa 20.03.2012 vpustiť

plynárov do domu, ale mal pusteného psa, ktorý sa nechcel dať zavrieť, preto rýchlo pribuchol dvere,
ale akonáhle psa zatvoril, hasičov dovnútra vpustil. O hľadaní kľúčov od plynovej skrinky sa obžalovaný
nezmienil. Dodal len toľko, že otec vtedy pri tom zákroku nebol lebo „ledva chodil“. Znalkyňa z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia MUDr. Janka Surovcová v závere posudku konštatovala,
že s poukazom na postihnutie jemnej motoriky ľavej ruky K. G. st., poruchu jeho koordinácie a slabšiu

silu v ľavej ruke nepredpokladá, že by menovaný vykonal zásah do plynovej inštalácie takým spôsobom
a v takom rozsahu, ako to popísal pri svojej druhej výpovedi v procesnom postavení obvineného dňa
25.07.2012.Vzhľadomnapostihľavejhornejkončatinybymaltotižproblémakniesodstránenímplomby
a nasadením gumenej hadice, tak veľmi pravdepodobne by len obtiažne mohol upevniť kovový drôt
takým spôsobom, ako bol upevnený podľa fotodokumentácie. Problém by mal hlavne s pridržiavaním

drôtu pri jeho opakovanom obtáčaní okolo gumenej hadice a tiež pri jeho fixácii. Znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Dana Šedivá a MUDr. Klaudia Čápková, pribrané
za účelom skúmania duševného stavu K. G. st. konštatovali, že K. G. st. trpí zmiešanou demenciou
ťažkého stupňa, prejavujúcou sa postihnutím všetkých duševných funkcií, pričom dominuje poruchakognitívnych a pamäťových funkcií, úsudkových schopností, schopností chápať realitu a prítomná je
hlboká porucha jeho pamäte a intelektu. V čase skutku bola u noho vymiznutá schopnosť chápať a
rozpoznať svoje konanie a vzhľadom na organicky zmenenú osobnosť bolo iniciovanie skutku z jeho

strany vylúčené. Je odkázaný na 24 hodinovú starostlivosť inej osoby. Skutkový stav bol preukázaný
tiež zápisnicou o ohliadke miesta činu, náčrtkom a fotodokumentáciou, zápisom spol. SPP - distribúcia
a.s. Bratislava o demontáži meradla plynu, zápisom spol. SPP - distribúcia a.s. Bratislava zo dňa
20.03.2012 o vykonanej kontrole odberného miesta a o neoprávnenom odbere zemného plynu, správou
Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru Trnava o zásahu dňa 20.03.2012, výpočtom

škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Dohodou medzi spol. SPP - distribúcia a.s.
Bratislava a B. G. zo dňa 25.07.2012 o pristúpení k záväzku, uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach,
záznamom hliadky Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Trnava v zložení stržm. A. D. a nstržm.
A. Z. zo dňa 20.03.2012, lekárskymi správami o zdravotnom stave K. G. st., správou spol. SPP -
distribúcia a.s. Bratislava o odstúpení od zmluvy o dodávke zemného plynu, uzatvorenej s odberateľom
K. G. st. a ďalšími dôkazmi.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie mám za to, že oslobodzujúci výrok súdu v napadnutom
rozsudku založený na dôvode, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Súd svoje rozhodnutie oprel výlučne o výpovede obžalovaného K. G. ml. a
jeho matky B. G., obsahujúce množstvo rozporov, ktoré súd vôbec neodstraňoval (a to nielen rozpory
medzi ich výpoveďami navzájom, ale aj rozpory medzi výpoveďami menovaných z prípravného konania

a na hlavnom pojednávaní) a absolútne nevzal do úvahy ostatné vykonané dôkazy, vytvárajúce vo
svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov, vyvracajúcich
obranu obžalovaného. Z dôkazov vyprodukovaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že nehnuteľnosť
vo vlastníctve manželov G. na ulici K. L. č. XXXX/X v J. bola oplotená a navyše strážená voľne pusteným
psom (podľa vyjadrenia obžalovaného išlo o veľkého vlčiaka). Vstup do dvora rodinného domu, na

ktorom bola umiestnená plechová skrinka s hlavným uzáverom plynu, bol možný len cez vysokú
kovovú bránu, ktorá bola uzamknutá a zvonku ju nebolo možné otvoriť /bola opatrená guľou/. Okrem
obžalovaného obývali dotknutú nehnuteľnosť len jeho /v tom čase/ 57-ročná matka B. G. a 63-ročný
zdravotneťažkopostihnutýotecK.G.st.Ajplechováskrinka,kdesahlavnýuzáverplynunachádzal,bola
uzamknutá (hasiči museli dňa 20.03.2012 prestrihnúť visiaci zámok na skrinke) - teda bolo nemožné,

aby akékoľvek cudzie osoby k tomuto uzáveru plynu vnikli a neoprávnene pripojili domácnosť na rozvod
plynu tak, že by odstránili plomby plynovej inštalácie, následne vstup a výstup plynovej inštalácie spojili
gumenou hadicou a na vstupe plynovej inštalácie otvorili poistný ventil - napokon k takémuto konaniu
by cudzie osoby nemali žiadny motív. Obranu obžalovaného, že hadicu k prístupu plynovej inštalácie
namontoval otec, nepotvrdila na hlavnom pojednávaní ani svedkyňa B. G., ktorá len uviedla, že keď

sa pýtala manžela, kto to urobil, manžel si na to nepamätal, zatiaľ čo v prípravnom konaní /v období
pred podaním znaleckých posudkov vyvracajúcich fyzické a psychické schopnosti a zručnosti K. G.
st., evidentne ovplyvňovaná obžalovaným/ podrobne popisovala, ako mal jej manžel K. G. st. odstrániť
plomby z plynovej inštalácie, plynové potrubie spojiť gumovou hadicou, ktorú mal upevniť kovovým
drôtom a plechovú skrinku, v ktorej boli plynové hodiny mal uzamknúť visiacim zámkom. Vykonaným

znaleckým dokazovaním v odbore zdravotníctvo a farmácia však bolo absolútne spochybnené až
vylúčené, že by bol K. G. st. sám schopný zrealizovať neoprávnený zásah do inštalácie plynu v rozsahu,
ako bol zistený dňa 20.03.2012, nakoľko mu to neumožňoval jeho zdravotný stav. Mal totiž postihnutú
ľavú hornú končatinu do takej miery, že by mal problém minimálne s upevnením kovového drôtu, s
jeho pridržiavaním pri opakovanom obtáčaní okolo gumenej hadice a tiež pri jeho fixácii. Navyše podľa

znalkýň bol odkázaný na 24 hodinovú starostlivosť inej osoby a vzhľadom na jeho organicky zmenenú
osobnosť bolo iniciovanie skutku z jeho strany vylúčené. Podotýkam, že fyzické schopnosti K. G. st. v
čase skutku spochybnil aj sám obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že už v
roku 2009, keď bol vo väzení, mu matka vravela, že otec mal infarkt, je na tom zle a stav sa mu zhoršuje,
okrem toho obžalovaný sám tvrdil, že ani pri zákroku hasičov a plynárov dňa 20.03.2012 otec nebol,

lebo „ledva chodil“. Za neopodstatnené, ničím nepodložené považujem aj konštatovanie, že skutku
sa mohla dopustiť aj B. G., keďže počas celého prípravného konania a hlavného pojednávania nebol
vyprodukovaný jediný dôkaz vzbudzujúci akékoľvek podozrenie z jej aktívnej účasti na neoprávnenom
zásahu do plynovej inštalácie.
Vyvrátené boli i tvrdenia obžalovaného a jeho matky B. G., že od zdemontovania plynomeru dňa

01.02.2012 používali v domácnosti len elektrické spotrebiče. Svedok A. Z. totiž potvrdil, že v dome
sa dňa 20.03.2012 nenachádzali žiadne elektrické spotrebiče, vykurovanie v dome bolo zabezpečené
len gamatkami a ohrev vody zabezpečoval plynový prietokový ohrievač - bez nich by domácnosť
nefungovala. Aj z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste činu je zrejmé, že v dome G. boli do20.03.2012 používané: plynový sporák zn. Mora kombinovaný, plynový prietokový ohrievač na ohrev
TUV a dvoje plynové gamatky, ktoré spotrebiče boli napojené na plynovú prípojku a schopné odberu
zemného plynu.

SpoukazomnavyššieuvedenéskutočnostinemožnovýpoveďsvedkyneB.G.považovaťzavierohodnú
a zjavne bola vyprodukovaná v snahe pomôcť svojmu synovi vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a
najmä nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktorý mu hrozil v prípade uznania viny vzhľadom na
spáchanie skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin (ktoré už má t. č.
zahladené). Pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti je irelevantné aj (zjavne účelové) tvrdenie

obžalovaného i jeho matky B. G., že obžalovaný nebýval v tom období doma po celý čas, lebo si hľadal
prácu a domov chodil cez víkend - v sobotu, keďže k neoprávnenému pripojeniu na rozvod plynu došlo
práve v sobotu dňa 04.02.2012, hoci plynomer bol demontovaný už o niekoľko dní skôr. Obžalovaný
mal v mieste, kde k neoprávnenému odberu zemného plynu došlo trvalé bydlisko, tu sa zdržiaval aj dňa
20.03.2012 (čo bol mimochodom utorok), iné konkrétne miesto svojho pobytu neoznačil, okrem toho
sám vypovedal, že od demontovania plynomeru používali v dome elektrické spotrebiče - z čoho jasne

vyplýva, že v dome býval tiež. Preto závery súdu, že obžalovaný mal menej príležitostí podieľať sa na
odberezemnéhoplynu,považujemzaneopodstatnenéanesprávne.Tomu,žesiobžalovanýbolvedomý
svojho protiprávneho konania napokon nasvedčuje aj fakt, že práve on sa dňa 20.03.2012 aktívne
bránil vykonaniu kontroly odberu zemného plynu, vedome znemožňoval pracovníkovi plynárne vykonať
kontrolu odberného miesta (nejednalo sa pritom o krátky časový úsek, aký je potrebný na uviazanie psa),

nerešpektoval ani výzvy asistujúcej polície, dokonca tvrdil, že plyn „nemá“ a kontrolu odberného miesta
umožnil až potom, ako sa na miesto dostavila 6 členná požiarna jednotka, ktorej vedúci obžalovaného
informoval, že v dome hrozí únik plynu, ktorý bol v okolí plechovej skrinky, kde bol hlavný uzáver
plynu, aj citeľný. Za tejto dôkaznej situácie, ktorá nepochybne preukazuje vinu obžalovaného, súd podľa
môjho názoru nepostupoval správne, keď zamietol návrh prokurátora na prečítanie výpovede svedka

K. G. st. argumentujúc, že bola vykonaná pred vznesením obvinenia. K výpovedi svedka K. G. st.
totiž došlo až po začatí trestného stíhania a nejedná sa o jediný usvedčujúci či rozhodujúci dôkaz
proti obžalovanému, ale o jeden z rady na seba nadväzujúcich a vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov
(Tpj 63/2009). V dotknutej výpovedi K. G. st. v procesnom postavení svedka uviedol, že to bol práve
obžalovaný K. G. ml., ktorý napojil ich domácnosť na plyn „načierno“ a to z dôvodu, že v čase skutku

bola veľká zima a nemali čím kúriť, ani na čom variť a zohrievať vodu. K. G. st. zároveň potvrdil /rovnako
ako svedkyňa B. G. vo výpovedi v prípravnom konaní/, že na plynovú inštaláciu mali v tom čase v dome
napojené plynové kachle, plynové gamatky, plynový prietokový ohrievač vody a kombinovaný plynový
sporák a až po 20.03.2012 začali používať všetky spotrebiče na elektriku a kúriť v kachliach na tuhé
palivo. Vyhodnotením všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v ich vzájomnej súvislosti

je možné dospieť k jedinému záveru a síce, že sa stal skutok uvedený v obžalobe podanej prokurátorom
Okresnej prokuratúry Trnava dňa 27.06.2014, č.k. 1 Pv 185/12/2207-64, že tento napĺňa znaky skutkovej
podstaty prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona a
že ho spáchal obžalovaný K. G. ml„ Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd Trnava podľa§
321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu

Trnava a podľa § 322 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Trnava na
nové konanie a rozhodnutie.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §

316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine
(oslobodení spod obžaloby) v neprospech obžalovaného, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal rozhodnutie v rozsahu, v
ktorom podal prokurátor odvolanie a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Prokurátor vo svojom odvolaní namieta nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania zo strany
prvostupňového súdu.
V odvolaní popisuje zistený skutkový stav, z ktorého, podľa neho vyplynulo, že došlo k spáchaniu skutku,
ktorý je predmetom obžaloby. S týmto zistením sa stotožňuje aj prvostupňový súd. Rovnako aj odvolací
súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k spáchaniu skutku došlo.
Prokurátor vo svojom odvolaní uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že

uvedeného skutku sa dopustil práve obžalovaný K. G. ml., spoločne so svojím otcom K. G. st. Na
rozdiel od prokurátora, prvostupňový súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný, ktorého prvostupňový súd z tohto dôvodu oslobodil spod obžaloby podľa
ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku. Voči jeho otcovi, ktorého označil prokurátor v obžalobe
za spolupáchateľa trestného činu, bolo trestné stíhanie zastavené uznesením prokurátora zo dňa 5.

6. 2014, podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, pretože obvinený nebol v čase činu pre
nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Prvostupňový súd odôvodnil svoj výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby tým, že podozrenie
obžalovaného z vykonania plynovej inštalácie primárne vyplýva z výpovede K. G. st. v procesnej pozícii
svedka pred vznesením obvinenia a dá sa nepriamo vyvodiť zo správania obžalovaného, ktorý spočiatku

odmietal pustiť do priestorov, kde sa nachádzala plynová inštalácia, zamestnanca spol. SPP - distribúcia
a.s., príslušníkov PZ a hasičského a záchranného zboru.
Prvostupňový súd, neprečítal predmetnú výpoveď K. G. st. na hlavnom pojednávaní. Odôvodnil to tým,
že táto výpoveď K. G. st. ako svedka bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia, nekontradiktórnym
spôsobom a predstavovala by jediný usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému. Výpoveď K. G. st.

ako obvineného nebolo možné prečítať, pretože procesné postavenie obvineného stratil zastavením
trestného stíhania proti jeho osobe. V tomto procesnom postavení mal právo brániť sa akýmkoľvek
spôsobom, vrátane nepravdivej výpovede, čo nezodpovedá procesnému postaveniu svedka, v ktorom
mal byť prípadne vypočutý na hlavnom pojednávaní, ktorý sa môže dopustiť trestného činu krivej
svedeckej výpovede.

Odvolací súd s rozhodnutím prvostupňového súdu neprečítať uvedenú svedeckú výpoveď na hlavnom
pojednávaní v plnom rozsahu súhlasí a považuje ho za správne. Nemožno totiž súhlasiť s názorom
prokurátora, že uvedená svedecká výpoveď nie je jediný usvedčujúci, či rozhodujúci dôkaz proti
obžalovanému, ale je to len jeden z rady na seba nadväzujúcich a vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov. Vo
vzťahu ku dokazovali skutočnosti, teda k otázke kto je páchateľom trestného činu, je uvedená svedecká

výpoveď v zásade jediným usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému. Ostatné vykonané dôkazy, na
ktoré poukazuje aj prokurátor vo svojom odvolaní, preukazujú v prevažnej miere iba skutočnosť, že došlo
k spáchaniu skutku. Tie svedecké výpovede, ktoré popisujú správanie sa obžalovaného po príchode
pracovníka distribučnej spoločnosti, v sprievode príslušníkov policajného zboru a neskôr aj príslušníkov
hasičského a záchranného zboru, sú zo svojej povahy iba z nepriamymi dôkazmi, ktoré by mohli svedčiť

proti obžalovanému, ale iba za existencie ďalších dôkazov proti nemu (ktoré v tomto prípade absentujú).
Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na správnu a logickú úvahu prvostupňového súdu, podľa
ktorej samotné „podozrivé správanie“ obžalovaného, týkajúce sa údajného odmietnutia obžalovaného
poskytnúť požadovanú súčinnosť, je čiastočne spochybnené výpoveďou svedka Y. I. a správy OR
HaZZ Trnava zo dňa 20.03.2012, ktorými bolo potvrdené, že v tom čase bol na dvore v okolí rodinného

domu pustený pes a obžalovaný ho zavrel, čo je v zhode s výpoveďou obžalovaného. Rovnako nemožno
opomenúť ani tú alternatívu, že obžalovaný mal vedomosť o vykonaní plynovej inštalácie a teda mal
záujem na jej neodhalení.
Ani svedkyňa B. G., ani samotný obžalovaný vo svojej výpovedí neuviedli žiadne skutočnosti,
ktoré by bol je možné použiť ako dôkaz proti obžalovanému. Iné priame dôkazy svedčiace o

vine obžalovaného vykonané neboli. Uvedená svedecká výpoveď, ktorú odmietol prvostupňový súd
na hlavnom pojednávaní prečítať, tak predstavuje jediný dôkaz, ktorý nasvedčuje podozreniu, že
páchateľom trestného činu bol práve obžalovaný. Správne teda postupoval prvostupňový súd, keď
uvedenú, nekontradiktórnym spôsobom vykonanú výpoveď, odmietol na hlavnom pojednávaní prečítať.Čítaním takejto svedeckej výpovede by výrazným spôsobom boli porušené práva obžalovaného na
spravodlivý súdny proces.
Ostatné vykonané dôkazy, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom odvolaní, sami osebe, ani vo svojej

vzájomnej súvislosti nepreukazujú v dostatočnej miere, že obžalovaný spáchal predmetný skutok, ktorý
je trestným činom. Zo znaleckého dokazovania z vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že
zdravotný stav svedka K. G. st. bol natoľko komplikovaný, že mu podstatným spôsobom komplikoval
vykonanie mechanických úkonov potrebných nájde oprávnenej pripojenie plynových spotrebičov na
rozvod plynu, no možnosť vykonania takýchto úkonov celkom nevylúčilo. Existuje teda, aj keď malá,

možnosť, že uvedený skutok spáchal práve svedok K. G. st. Na druhej strane neboli zistené iné dôkazy,
ktorej by bolo možné (nad rámec realizovaného dokazovania) vykonať na odstránenie vzniknutých
rozporov, respektíve nejasností.
Pokiaľ prokurátor poukazuje vo svojom odvolaní na nezhody vo výpovediach svedkyne G. (matky
obžalovaného)asamotnéhoobžalovaného,odvolacísúduvádza,žetietorozporynemôžuviesťkzáveru
o vine obžalovaného. Bremeno dokazovania v súdnom konaní (v tomto prípade, že skutok spáchal

obžalovaný) leží výlučne na prokurátorovi a vinu je potrebné obžalovanému bezpečne a bez rozumných
pochybností dokázať. Obžalovaný nemusí dokazovať, že sa spáchania trestného činu nedopustil. Podľa
ustálenej judikatúry platí teda zásada, že nedokázaná vina je rovnaká ako dokázaná nevina.
Možno teda zhrnúť, že prvostupňový súd postupoval pri po zhodnotení vykonaného dokazovania, v
otázke zistenia páchateľa trestného činu, zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa postupoval pri

hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne
a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Preto odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok
zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia by hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy
prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu

chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho
presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy
hodnotil súd prvého stupňa.
výsledkom dostatočne vykonaného dokazovania a správneho zhodnotenia vykonaných dôkazov, dospel
prvostupňový súd rozhodnutiu oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že

skutok spáchal obžalovaný. Odvolací súd považuje postup prvostupňového súdu aj jeho meritórne
rozhodnutie o vine za vecne správne a zákonné. Nadväzujúce rozhodnutie o náhrade škody, bolo
vykonané obligatórne v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku.
Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a preto ho
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.