Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808203185
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3808203185.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava 811
09, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova
4, konateľom a advokátom doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. proti povinnému: O. J., bytom Mesto H.,
hlásený pobyt bezdomovca, 971 01 Prievidza, o vymoženie 462,06 € s prísl., na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza 9Er/388/2008 - 41 zo dňa 12. septembra 2013, jednomyseľne

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku

v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že
exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 6124/07 zo
dňa 10.09.2007, ktorý zaviazal povinného k zaplateniu sumy vo výške 50.700,--Sk spolu s 0,25 %
úrokom z omeškania denne zo sumy 50.400,--Sk od 22.05.2007 do zaplatenia, ako i trov konania
10.901,--Sk titulom Zmluvy o úvere č. 3281771 zo dňa 22.12.2006 uzavretej medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako spotrebiteľom. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, s

prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom
formulári, preto je potrebné na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len „VOP“), vyhotovené oprávneným ako formulár. V čl. 17. VOP účastníci uzavreli rozhodcovskú
doložku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s tým, že všetky spory, ktoré

vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad, alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského

súdu. Predmetnú rozhodcovskú doložku súd posúdil podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako
neprijateľnúpodmienkuaakotakúneplatnú. Vdanomprípadebolavoľbarozhodcovskéhosúduaosobyrozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť
vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný

vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ,
čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu
súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší

význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje,
urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu,
ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa
pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich
vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenia sporu
rozhodcovskýmsúdomzrejmenebolnáhodný.Oprávnenýakoveriteľdozmluvnýchdojednaníviacerých

svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil
pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor
riešil pred všeobecným súdom. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať

za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku, sú ustanovenia
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorej v

čl. 3 ods. 1 - 3 sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z
úradnej moci zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za

spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o trovy exekúcie oprávneného, vzhľadom k tomu, že súd zastavuje
exekúciu ako celok z dôvodu, že oprávnený vymáha plnenie na základe nespôsobilého exekučného
titulu, nemá oprávnený ani právo na náhradu trov exekúcie. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
rozhodne o trovách exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci, keď nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa.
Meritórne rozhodovať o veci je všeobecný súd poverený ust. § 40 a 43 zákona o rozhodcovskom

konaní, kde je potrebné zohľadniť i to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu
(povinného), ktorý sa pred všeobecným súdom domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku a jeho
nahradenia rozsudkom všeobecného súdu. Preto súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné
deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Ďalej
namietal, že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Exekučný

súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu len na návrh
účastníka konania z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. a), b), c). Aj keď výkon a ochrana práva
oprávneného na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, čo nemožno ospravedlniť ani jeho
iným postavením - ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov,

uvedené je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Takto súd svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že v exekučnom konaní nebol dostatočne
zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie, nakoľko súd dospel k záveru len
na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Ak by oprávnený aj akceptoval názorprvostupňovéhosúdu,žemupatríistárevíznaprávomoc,tátosatýkaibadôvodovuvedenýchv§45ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka. Avšak dojednanie zmluvných strán, ktorým založili právomoc rozhodcovského
súdu, nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom
zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nejde pritom
o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Tiež namietal,
že súd nesprávne právne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom k tomu, že

medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, na ktorú sa aplikujú
ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Rovnako poukazuje i na
nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku
za zasielanie upomienok. Úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve zmluvnými stranami, má sankčný
charakter. Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí
úveru. Pre obchodné záväzkové vzťahy nemožno obmedziť výšku úrokovej sadzby (uznesenie NS SR

sp.zn. 3 Obdo 3/96). Poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/641/2011 zo dňa
30. novembra 2012. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie predložil prejudiciálne otázky, a to, či sa má ust. písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/

EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých
okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky
prostredníctvom rozhodcovských súdov. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku,
je možné cit. ustanovenie vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky,
ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú riešené a) pred stálym rozhodcovským

súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o
zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že
ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola

podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si
v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods.2 O.s.p..

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Zmluva o úvere v spojení so Všeobecnými podmienkami, uzavretá
medzi oprávneným a povinným, obsahujúca rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil
svoju právomoc a priznal tak oprávnenému plnenie voči povinnému, je typizovanou spotrebiteľskou
zmluvou. Oprávnený pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,

zatiaľ čo v konaní nebolo zistené ani preukázané, že by povinný pri uzavieraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, pričom dôkazné bremeno ťaží toho, kto
tvrdí opak (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd
môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity
spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského

rozsudku. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností VPPÚ, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Pokiaľ
ide o námietku oprávneného, že zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka ako absolútny

obchod, odvolací súd uvádza, že uvedenému v danom prípade nebráni potreba aplikovať na právny
vzťah ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa
javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom
konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), Najvyšší súd SR v rozhodnutí

sp.zn.6MCdo9/2012zodňa16.januára2013uviedol,žepokiaľsarozhodcovskékonanietýkasporuzo
spotrebiteľského právneho vzťahu a účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor

rozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcineúčinnosť,atedanezáväznosťtohtoexekučného
titulu. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,

ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniami
ainformácieotom,čotáktorávoľbakonkrétneznamená.Exekučnýtitulvydanývrozhodcovskomkonaní
rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,

odvolací súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak osobitný predpis neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť,
nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu
výkonu rozhodnutia.

Osobitné pravidlá týkajúce sa exekučného konania, stanovené v citovanom zákonnom ustanovení sa
uplatňujú pri výkone rozhodnutia, resp. exekúcii so zreteľom na jej podstatu, pretože nasleduje až po
tom, čo existuje exekučný titul, pred vydaním ktorého sa účastníci konania mohli brániť a presadzovať
svoje oprávnenia procesne určeným spôsobom vrátane návrhov, ktoré sú týmto ustanovením priamo

vylúčené. Odvolací súd tak návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Taktiež návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ mal odvolací súd
za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už totiž v obdobných veciach, v ktorých účastníkom vo vnútroštátnom
konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 ZFEÚ

vykladať všeobecné kritéria používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka.
Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí
byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa
má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce
sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky

dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie
je touto podmienkou viazaný (uznesenie SD EÚ zo dňa 16.11.2010, C -76/10, bod 60-63; rozsudok zo
dňa 1.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený
uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov,
prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 6.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky,

ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá
výlučnedopôsobnostivnútroštátnychsúdov.Pokiaľoprávnenýmázato,žerozhodnutieprvostupňového
súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo
uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť

účastníkov i z pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.