Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817212243
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817212243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.

Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: R. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., A. J. č. X/XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom
Piešťany,Teplická743/147,právnezastúpenéhoAdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁGABRIELA,s.r.o.,
IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, Piaristická č. 707/25, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o určenie hodnoty poskytnutého úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia 271,08 eura
s príslušenstvom a o priznanie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. apríla 2018, č. k. 13Cps/142/2017-71, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a IV., p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o určenie, že úver zo zmluvy
č. 4503025945 zo dňa 07.03.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je neplatný v bode hodnoty
poskytnutého úveru a určenia, že poskytnutý úver bol vo výške 2000,- eur, určenia, že úver zo zmluvy č.
4503025945 zo dňa 07.03.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov
zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 271,08 eura do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom IV. žiadnej zo strán sporu
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 52
ods. 1, 3, 4 , § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 , § 5 písm. d/ , § 9 ods. 2 písm. j/ , §
11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 5 posledná veta
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
voči žalovanému domáhala určenia, že úver zo zmluvy č. 4503025945 zo dňa 07.03.2015 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným je neplatný v bode hodnoty poskytnutého úveru a určenia, že poskytnutý

úver bol vo výške 2000,- eur, určenia, že úver zo zmluvy č. 4503025945 zo dňa 07.03.2015 uzavretej
medzižalobcomažalovanýmjebezúročnýabezpoplatkov,vydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške
271,08 eura, zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 30,- eur . Žalobu zdôvodnila
tým, že so žalovaným uzavrela dňa 07.03.2015 úverovú zmluvu č. 4503025945, na základe ktorej jej
žalovaný poskytol sumu 2000,- eur. Na základe zmluvy sa zaviazala uhradiť na účet žalovaného sumu
81,11 eura v 36 mesačných splátkach. Celkom žalobkyňa uhradila 28 krát po 81,11 eura, t. j. sumu
2271,08 eura. Žalobkyňa poukázala, že zmluva bola žalovaným vopred naformulovaná. Nebola s ňou

individuálne dojednaná. Uviedla, že k 10.07.2017 uhradila žalovanému sumu 2271,08 eura. Keďže
žalovaný konal v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, došlo vplyvom
nekalých praktík k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v sume 271,08 eura. Poukázala
tiež na to, že jej nároky sú odôvodnené aj s cieľom Európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorýchzmyslom a cieľom je dosiahnuť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov
nezaväzovali. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a zdôraznila použitie nečitateľného písma, v
zmluve obsiahnuté neprijateľné podmienky, nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a

nezákonné postúpenie pohľadávky v rozpore s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
uvedené sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, ako aj priznania
finančného zadosťučinenia v sume 30,- eur. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 145 ods. 1, 2 CSP v časti
určenia, že úver zo zmluvy č. 4503025945 zo dňa 07.03.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
je neplatný v bode hodnoty poskytnutého úveru a určenia, že poskytnutý úver bol vo výške 2000,- eur,

určenia, že úver zo zmluvy č. 4503025945 zo dňa 07.03.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
je bezúročný a bez poplatkov, zastavil.

2. Dňa 07.03.2015 uzatvorili sporové strany zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom
úvere č. 4503025945, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu 2000,- eur. Podľa zmluvy sa
žalobkyňa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 81,11 eura, počet splátok bol dohodnutý

36, ročná úroková sadzba je uvedená vo výške 25,88% ročne, RPMN je v zmluve uvedená 29,5%,
priemerná hodnota RPMN je vo výške 18,34%, celková čiastka splatná spotrebiteľom (bez platieb za
doplnkové služby) je uvedená v sume 2919,96 eura, termín splatnosti splátok je uvedený tak, že „prvá
splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po
poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný

deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v
kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka“. Údaj o termíne konečnej splatnosti je uvedený „36 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Zmluva bola dohodnutá bez poistenia. Z prehľadu transakcií na účte
žalobkyne za obdobie od 12.03.2015 do 10.07.2017 vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti s uvedenou

zmluvou o úvere prijala od žalovaného na účet sumu 2000,- eur dňa 16.03.2015 a na účet žalovaného
uhradila celkom sumu 2271,08 eura s tým, že poskytnutú sumu 2000,- eur žalobkyňa žalovanému v
celom rozsahu splatila splátkou uhradenou dňa 10.04.2017.

3. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný

nárok žalobkyne je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Žalobkyňa si uplatnila žalovaný nárok ako
bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného z titulu prijatia plnenia na základe
uzavretej zmluvy o hotovostnom úvere č. 4503025945 v sume 271,08 eura a ako nárok na vyplatenie
primeranéhofinančnéhozadosťučineniavsume30,-eurpodľa§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa.
Svojou povahou ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom. V zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva musí mať písomnú
formu a musí mať zákonné náležitosti tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Preskúmaním

uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová zmluva síce obsahuje väčšinu náležitosti
stanovených v § 9 ods. 1, 2 uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch, no podľa § 11 ods. 1
písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa uvedený poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, keďže je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je uvedená

RPMN vo výške 29,5%, no súd na základe kontroly výpočtu RPMN (www.openiazoch.zoznam.sk resp. www.ekonomika.sme.sk ) z údajov
predmetnej úverovej zmluvy (výška úveru 2000,- eur, mesačná splátka 81,11 eura, 36 mesačných
splátok, reálna celková suma splatená spotrebiteľom 36 * 81,11= 2919,96 eura) zistil, že reálna RPMN
je vo výške 29,96%. Ak bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna RPMN (29,5%),

nie reálnou RPMN predmetnej úverovej zmluvy (29,96%), je to v neprospech spotrebiteľa, a preto sa
predmetná úverová zmluva v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v stave účinnom pri podpise zmluvy považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetná
úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov aj z toho dôvodu, že neobsahuje konkrétny
termín konečnej splatnosti (dátum konečnej splatnosti), hoci tento údaj je podstatnou náležitosťou

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Údaj označený ako termín konečnej splatnosti 36 mesiacov po
poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, nie je dostatočne určitý údaj o konečnej
splatnosti, t. j. ako keby ani nebol. Ak zmluva túto náležitosť (termín konečnej splatnosti) neobsahuje, aj
z toho dôvodu sa zmluva podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročnúa bez poplatkov. Z uvedenej úverovej zmluvy potom vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo
výške 2000,- eur. Keďže žalobkyňa na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie
uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, zaplatila do dňa 10.07.2017 sumu 2271,08,- eura,

v sume 271,08 eura vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný žalobkyni
vrátiť. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala aj ďalšie nedostatky zmluvy, a to neuvedenie presného údaja o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd uvádza, že s poukazom na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ č. C-42/15 (Klára Bíroová proti Home Credit Slovakia, a.s.) možno konštatovať, že
v zmluve možno identifikovať dátum splatnosti jednotlivých splátok úveru a v zmluve je uvedená výška,

počet i frekvencia splátok. Uvádzanie amortizačnej tabuľky v zmluve nie je povinnosťou veriteľa. Čo
sa týka uplatneného nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni v sume
30,- eur podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, v tejto časti súd žalobu žalobkyne zamietol,
nakoľko svoj nárok nijako neodôvodnila, ničím nepreukázala a len na pojednávaní uviedla, že primerané
finančné zadosťučinenie žiada priznať ako náhradu za výdavky, ktoré mala spojené s uplatnením svojho
práva. Ich výšku nijako nekonkretizovala a nijako nepreukázala. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v

tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
V konaní mala žalobkyňa čiastočný úspech v časti, v ktorej sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia a zároveň mala neúspech v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia, pričom

vzastavujúcejčastikonaniatobolažalobkyňa,ktoráprocesnezavinilazastaveniekonania.Vzhľadomna
uvedené platí, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný boli čiastočne v spore úspešní a aj čiastočne neúspešní,
a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v zmysle § 255 ods.
2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku, výroku II. a IV., podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie poukazom
na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP . Namietal závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. 4503025945 zo dňa 07.03.2015, keď zmluva neobsahuje
termín konečnej splatnosti úveru a správne uvedenú hodnotu RPMN. V zmysle ust. § 9 ods. 2
písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalovaný použil objektívne zistiteľné

kritériá, podľa ktorých musí spotrebiteľ vedieť, aká je doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru .
Spotrebiteľ disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o úvere a kedy je konečná splatnosť
úveru. Právna úprava SR reflektuje na nový vývoj rozhodovacej praxe, keď zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 9 od 01.05.2018 / novela zákona č. 279/2017 Z.z./ upravuje , že v § 9 ods. 2 písm.
d/ sa vypúšťajú slova „ a termín konečnej splatnosti úveru „ a v § 9 ods. 2 písm. d/ sa slová

„ a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov „ nahrádzajú slovami „ frekvenciou splátok a „ .
V uzatvorenej zmluve je splatnosť dostatočne jasne uvedená a je dostatočne určiteľná / rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 10Csp/90/2017, Okresného súdu Brezno zo dňa 19.09.2017,
č.k. 4C/40/2014, Okresného súdu Prešov zo dňa 21.11.2017, č. k. 17Csp/158/2017 a Okresného
súdu Lučenec zo dňa 16.10.2017, č. k. 13Csp/132/2017/. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR

zo dňa 22.11.2011, IV. ÚS 499/2011-25 jedným z princípov právneho štátu je zachovávanie istoty pri
rovnakom posudzovaní totožných otázok v obdobných prípadoch. Žalobcovi bol zaslaný s úverovou
zmluvousplátkovýkalendár,nazákladektoréhovedeldátumsplatnostijednotlivýchsplátokatieždátum
konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení výšky RPMN vychádzal pri výpočte
výlučne z internetovej kalkulačky, čo nemožno považovať za správne. Postupným vývojom dochádzalo

k zmenám zákona č. 129/2010 Z.z., na ktoré je v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.02.2018,sp.zn.3Cdo146/2017potrebnéprihliadať.Zmluvaoúverespĺňavšetkynáležitostiplatného
právneho úkonu , bola uzavretá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje
žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa . Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, príp. zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového
i odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nároky sú odôvodnené
aj poukazom na európske smernice o ochrane spotrebiteľa , ktorých cieľom je dosiahnutie stavu,

aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali. Je nepredstaviteľné,
aby úverová zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho dôsledky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS musí
súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto smernice , podľa ktorého bez toho, aby boli dotknutéust. čl. 7 , nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Poukázala na

rozhodnutie Okresného súdu Levice sp. zn. 14Csp/14/2016, Krajského súdu Trnava 23Co/311/2013 zo
dňa 08.09.2014, Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 01.06.2017, sp. zn. 7C/96/2016, Krajského
súdu Banská Bystrica 12Co/303/2015 zo dňa 30.06.2016. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti
uvádzať správne ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej časti II. , ktorej

bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 271,08,- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a výroku IV. o náhrade trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z
nasledovných dôvodov:

8. Súd prvej inštancie v predmetnej veci posúdil nárok žalobkyne ako čiastočne dôvodný, keď dospel

k záveru, že predmetnú zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú
medzi žalobkyňou a žalovaným 07.03.2015 (ďalej len "úverová zmluva") z dôvodu absencie obligatórnej
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ dobu trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru a
j) zákona o spotrebiteľských úveroch, o ročnej percentuálnej mieri nákladov, je potrebné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. RPMN je v zmluve uvedená nesprávne a termín konečnej splatnosti úveru

je označený ako 36 mesiacov po poskytnutí úveru. Poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona
č. 129/2010 Z.z. je úver bezúročný a bez poplatkov . Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 2.000,-
eur, pričom do dňa 10.07.2017 zaplatila na úver celkovú sumu 2.271,08,- eur, v sume 271,08,- eur tak
vzniklo bezdôvodné obohatenie ma strane žalovaného, ktoré je povinný vrátiť žalobkyni.

9. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

10. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne posúdil Zmluvu o hotovostnom úvere

a zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 07.03.2015 ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže veriteľom je
právnická osoba poskytujúca úvery a pôžičky v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžníkom je fyzická
osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania či zamestnania. Je zrejmé, že
na základe úverovej zmluvy žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni úver v sume 2.000,- eur . Úverová

zmluva bola tak zároveň revolvingovým úverom.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V

zmysle ustanovenia § 19 odsek 2 prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú jespotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia
vykoná v hotovosti alebo na úver. Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery
nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č.2 uvedeného zákona.

14. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť
stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť
zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, resp. je uvedená nesprávne, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Zákon teda vyžaduje pre orientáciu spotrebiteľa ohľadne výhodnosti úveru

a zistenia nákladov naň určenie výšky RPMN formou príkladu pri dodržaní uvedených predpokladov.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že na základe súdnej kontroly výpočtu RPMN podľa internetového
portálu, po zadaní údajov a to výšku úveru, počet splátok, výška mesačne splátky a výška celkovej
sumy je RPMN vo výške 29,96%. Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere,
ktorá bola predmetom prieskumu súdom prvej inštancie obsahovala výšku RPMN 29,5 %, a teda bola
uvedená v nesprávnej výške. Výšku RPMN súd posudzoval správne , v súlade s výpočtami RPMN za

použitia kalkulačiek, s odkazom na stránku Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN, a to
„Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“.

15. Podľa z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. Zákona. Pokiaľ v zmluve

o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných / obligatórnych/ náležitostí zmluvy o úvere
predpísaných v § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona, je to postačujúce pre to, aby bol predmetný
úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie svoj záver o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo vzťahu k žalobkyni založil aj na závere o absencii
obligatórnej náležitosti a to konečnej splatnosti úveru /doby trvania úveru/ predpísanej ust. §9 ods. 2

písm. f/ z.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že termín konečnej splatnosti úveru 36 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v
poslednom mesiaci, nie je dostatočne určitý. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru
už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde
ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade

s princípom ochrany spotrebiteľa, ak žalovaný predložil žalobkyni ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej
náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve
presne určený termín konečnej splatnosti úveru a namiesto toho bol ešte zaťažený jeho výpočtom,
vzhľadom na uvedené ujednanie pre spotrebiteľa.

16. Záverom odvolací súd dodáva, že v danom prípade je postačujúce, že v zmluve chýba čo i len
jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy a to termín konečnej splatnosti úveru, ktorý má byť uvedený
vo forme presného dátumu- deň, mesiac, rok. Pokiaľ žalovaný poukázal na zákonné ust. § 9 ods.
2 písm. d/ z.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu 01.05.2018, keď povinnou náležitosťou je len
uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v tomto smere odvolací súd zdôrazňuje , že

zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená dňa 07.03.2015, teda
keď v rozhodnom čase bol platný a účinný zákon č. 129/2010 Z.z. , ktorý v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ stanovil
obligatórnu náležitosť a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

17. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného sa odvolací
súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia a žalobkyňa mal nárok len na vrátenie sumy poskytnutej istiny úveru, teda vo výške 2.000,-
eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 2.271,08,- eur, teda žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu
271,08,- eur. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovanému uložil povinnosť

vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

18. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku, II. a
súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.20. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).