Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200525
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5016200525.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ doc.
PhDr. F. L. PhD., nar. XX.XX.XXXX, M., 2/ doc. PaedDr. Y. N., PhD., nar. XX.XX.XXXX, E., 3/ doc.
PaedDr. Mgr. W. T., PhD., nar. XX.XX.XXXX, U., 4/ JUDr. Y. G., PhD., nar. XX.XX.XXXX, M., 5/ doc.
PhDr. K. F., CSc., nar. XX.XX.XXXX, D., adresa na doručovanie: XXX XX E. XXX, 6/ Mgr. G. Q.,
PhD., nar. XX.XX.XXXX, H., všetci právne zastúpení: Mgr. Stanislav Fekete, advokát so sídlom Nám.

Sv. Egídia č. 29/69, Poprad, proti žalovanému: Katolícka univerzita v Ružomberku, Hrabovská cesta
1A, Ružomberok, IČO: 37801279, právne zastúpený: Hrušovský Legal, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Odborárska 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia č. 45/2016 zo dňa 7. júna
2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k.
21S/98/2016-96 zo dňa 17. mája 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/98/2016-128 zo dňa
6. septembra 2017,takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/98/2016-96 zo dňa 17.
mája 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/98/2016-128 zo dňa 6. septembra 2017 z r u
š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Akademický senát Katolíckej univerzity v Ružomberku (ďalej aj ako „ AS KU“) prijal na svojom
5. zasadnutí dňa 07.06.2016 okrem iného aj nasledovné rozhodnutie (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) :

- Uznesenie č. 45/2016 v znení: „AS KU berie na vedomie list Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016

č. 2937/16, stotožňuje sa s jeho obsahom a konštatuje, že došlo k vážnemu spochybneniu legitimity
a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí, a preto v zmysle § 9 ods. 3 zákona
NR SR č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v platnom znení AS KU preberá pôsobnosť AS PF KU
vymedzenú citovaným zákonom na nevyhnutnú dobu, a to do času uskutočnenia a zavŕšenia volieb
do AS PF KU. Zároveň zaväzuje aktuálny AS PF KU, aby do momentu zavŕšenia volieb nezasadal a
následne neprijímal žiadne uznesenia.“

II.
Konanie na krajskom súde

2. Sťažovatelia podali správnu žalobu proti preskúmavaným uzneseniam. Krajský súd v Žiline
napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

(ďalej len „Ss.p.“) odmietol správnu žalobu z nasledujúcich dôvodov:- verejné vysoké školy sú tiež entitami záujmovej samosprávy, právnickými osobami sui generis, ktorým
bola zverená právomoc autoritatívne rozhodovať o určitých právach a povinnostiach iných subjektov,
najmä študentov. Súdna prax ustálila možnosti súdneho prieskumu napr. rozhodnutia o prijatí na

štúdium, rozhodnutia o vymeraní poplatku za štúdium. Z inštitucionálneho hľadiska je teda možné
nahliadať na verejnú vysokú školu ako na orgán verejnej správy v určitých prípadoch.

- činnosť akademického senátu verejnej vysokej školy - žalovaného, vo forme vydania uznesenia č.
45/2016 zo dňa 07.06.2016 podľa § 9 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. je činnosťou v oblasti verejnej

správy, keďže sleduje verejný cieľ, zachovanie zloženia senátu v súlade so zákonmi.

- napadnuté uznesenie č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 však nepredstavuje rozhodnutie, resp. opatrenie
v rámci autoritatívneho konania podľa zákona č. 131/2002 Z.z. vysokých školách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) o individuálnych právach a povinnostiach
fyzických či právnických osôb, tak ako ho definuje ust. § 3 písm. a) S.s.p. v spojení s 3 písm. c) S.s.p.

a § 4 písm. c) S.s.p.

- krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že sa jednalo o rozhodnutie orgánu záujmovej
samosprávy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b) S.s.p., keďže sa ním
nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej

osoby, ale o opatrení vnútorného, organizačného charakteru o prevzatí pôsobnosti akademického
senátu fakulty.

- verejné vysoké školy sú samosprávne inštitúcie, a preto na zasahovanie do ich vnútorného fungovania
a preskúmavanie zákonnosti ich rozhodnutí a opatrení má krajský súd právomoc v prípade, že je

jednoznačné, že zákonom o vysokých školách, resp. iným zákonom zákonodarca zveril vysokým školám
a ich príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať o subjektívnych verejných právach a povinnostiach
fyzických/ právnických osôb a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím, môže byť táto fyzická ukrátená
na svojich právach, a že ide o vzťah verejnoprávny.

- o trovách konania rozhodol podľa § 171 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého ak účastník konania procesne
zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným
účastníkom konania. Žalobcovia zavinili odmietnutie žaloby, keďže sa domáhali preskúmania takého
opatrenia, ktoré preskúmaniu nepodlieha, a preto súd priznal žalovanému voči žalobcom právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III.
Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská

A)
3. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovatelia v zákonnej lehote podali kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v
- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j., že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci,

- § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t. j., že podanie bolo nezákonne odmietnuté.

4. Sťažovatelia v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä
uviedli, že:

- preskúmavaným rozhodnutím č. 45/2016 AS KU došlo k zásahu do práva chránených záujmov
sťažovateľov, in concreto do subjektívneho práva sťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena
akademického senátu, ktoré je verejným subjektívnym právom sťažovateľov. Predmetné právo je
garantované ustanoveniami § 23 ods. 2 písm. f) v spojitosti s § 26 ods. 2 zákona o vysokých školách
ktoré sú vyústením všeobecného ústavne garantovaného práva pocta čl. 30 ods. 1) ústavného zákona č.

460/1992ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚstavaSR“),ktorézaisťujeobčanomprávopodieľaťsa
na verejnej správe výkonom aktívneho a pasívneho volebného práva. Ochranu volebného práva pritom
nemožno obmedziť len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát vykonávať,lebo len samotná voľba bez následnej možnosti mandát vykonávať by bola len formálnym právom bez
materiálneho ústavného obsahu.

- tým, že AS KU prijal uznesenie, ktorým v zmysle § 9 ods. 3) zákona o vysokých školách prevzal
pôsobnosť AS PF KU, došlo k znemožneniu ďalšieho výkonu subjektívneho práva sťažovateľov na
pokojnývýkonichmandátuakočlenovAkademickéhosenátufakulty,hocifunkčnéobdobiesťažovateľov
(ku dňu napádaného uznesenia) ešte neskončilo.

- do tohto subjektívneho práva sťažovateľov nemôže byť zo strany akéhokoľvek orgánu verejnej správy
zasiahnuté inak ako pri rešpektovaní ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

- verejnému subjektívnemu právu na pokojný výkon mandátu člena Akademického senátu fakulty
zodpovedá povinnosť verejnej vysokej školy toto právo rešpektovať. Pokiaľ sa verejná vysoká škola
rozhodne do tohto práva zasiahnuť, musí byť tento zásah v súlade s ust. čl. 2 ods. 2) Ústavy SR.

- právo vykonávať pokojne mandát člena Akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy spadá
do katalógu základných práv a slobôd, a teda pokiaľ súd neposkytol právnu ochranu tomuto právu tým,
že podanú žalobu odmietol, bola sťažovateľom jednoznačne odopretá spravodlivosť, čo je v právnom
štáte neprípustné.

- pokiaľ by aj kasačný súd dospel k právnemu záveru, že nie je daná právomoc správnych súdov
prejednať žalobu, v takom prípade nie je daný zákonný dôvod pre to, aby súd priznal žalovanému
náhradu trov konania v zmysle § 171 ods. 1 S.s.p.. Aj keď zákon výslovne neuvádza, kedy možno
uvažovať o zavinenom odmietnutí žaloby, z dôvodov uvedených v § 98 ods. 1 S.s.p. je zrejmé, že pôjde

napr. o dôvod pod písm. a) resp. b), kedy je zrejmé, že žaloba bola podaná zjavne nedôvodne. Pokiaľ
však súd dospeje k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť z dôvodu uvedeného v § 98 ods. 1 písm. g)
S.s,p,, t. j. že je neprípustná, nemožno už samotné podanie neprípustnej žaloby považovať za zavinenie
jej odmietnutia zo strany súdu. Ak by to tak bolo, ust. § 170 S.s.p. by úplne stratilo zmysel. Navyše
otázka prípustnosti správnej žaloby je otázkou právneho posúdenia súdu, kde právny názor žalobcu sa

nemusí zhodovať s právnym názorom súdu a teda pri podaní žaloby žalobca si nemôže byť istý tým,
ako súd procesne o jeho žalobe rozhodne a to aj s prihliadnutím na dosiaľ neexistujúcu judikatúru v
prejednávanej veci.

5. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

B)
6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:

- sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym i skutkovým posúdením predmetnej právnej veci krajským
súdom. Krajský súd svoje rozhodnutie riadne presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil
opierajúc sa o relevantné ustanovenia príslušných právnych predpisov.

- kasačná sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko vychádza z mylnej interpretácie

relevantných ustanovení príslušných právnych predpisov.

- mandát nebolo zo strany sťažovateľov možné riadne vykonávať v nezákonne zloženom AS PF KU,
pričom uznesenie AS KU bolo prijaté práve za účelom odstránenia tohto nezákonného stavu. Vzhľadom
k uvedenému uznesením AS KU nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k údajnému zásahu do práva

sťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena AS PF KU.

- nemožno v žiadnom prípade súhlasiť s názorom, že právo vykonávať mandát člena AS PF KU údajne
má byť „vyústením všeobecne ústavne garantovaného práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR“, nakoľko
citované ustanovenie Ústavy SR nemožno aplikovať vo vzťahu k orgánom záujmovej samosprávy (ku

ktorým nepochybne patrí aj AS PF KU, keďže v prípade činnosti týchto orgánov sa nejedná o verejnú
vec v zmysle ustanovenia čl. 30 ods. 1 Ústavy SR.- pokiaľ sa sťažovatelia odvolávajú na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, táto argumentácia v
predmetnej právnej veci taktiež neobstojí, nakoľko je nesporné, že ani žalovaný a ani jeho akademický
senát nie sú štátnymi orgánmi, na ktoré sa vzťahuje sťažovateľmi citované ustanovenie Ústavy SR.

- v prípade uznesenia AS KU ide nepochybne o správny akt v zmysle ustanovenia § 7 písm. b) S.s.p.,
ktorý S.s.p. vylučuje zo súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

- uznesenie AS KU v žiadnom prípade nemá povahu individuálneho správneho aktu vydaného v

administratívnom konaní. Súdna prax pritom ustálila, že súdnemu prieskumu v správnom súdnictve
podliehajú iba tie rozhodnutia orgánov verejnej vysokej školy, ktoré boli vydané v rámci ich
autoritatívneho rozhodovania o individuálnych právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb
podľa zákona o vysokých školách v administratívnom konaní.

- neprípustnosť predmetnej správnej žaloby nepochybne vyplývala z nedostatku právomoci správneho

súdu preskúmať zákonnosť uznesenia AS v správnom súdnictve. V odbornej literatúre bol pritom
opakovane publikovaný právny názor, že zavinenie na strane žalobcu existuje aj v tých prípadoch, ak
žalobca podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V predmetnej právnej veci sa jedná
práve o tento prípad.

7. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietol a aby žalovanému priznal náhradu trov kasačného konania vrátane trov právneho zastúpenia
v plnej výške.

C)

8. Sťažovatelia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného najmä uviedli, že:

- zásah spočíva v nemožnosti vykonávať práva člena AS, ktoré sú vymedzené najmä ustanoveniami čl.
12 ods. 6 a ods. 7 Štatútu Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

- z predmetného uznesenia nie je možné (vzhľadom na absenciu jeho odôvodnenia) vôbec zistiť dôvody,
pre ktoré AS KU prevzal na seba právomoc AS PF KU. Aj v Liste Veľkého kancelára zo dňa 2. júna 2016
4. 2937/16 absentujú najmä konkrétne úvahy o tom, v čom konkrétne má spočívať rozpor vnútorných
predpisov so zákonom o vysokých školách a z akého dôvodu. Žalovaný tvrdenie ohľadom údajného
nezákonného zloženia AS PF KU nevysvetlil ani vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti.

- neexistuje rozumný dôvod, prečo by sa za verejnú funkciu nemala považovať aj funkcia člena
akademického senátu verejnej vysokej školy, resp. jej fakulty tak, ako sa za verejnú funkciu považuje
napr. funkcia poslanca Národnej rady SR alebo poslanca obecného zastupiteľstva, ktoré sú takisto
kreované na základe volieb.

9. Navrhli, aby kasačný súd kasačnej sťažnosti v celom rozsahu vyhovel.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu SR

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť
bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o

uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 1, 4 Ústavy SR, občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo
alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republikymajú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných
celkov. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,

alebo sa jej priamo dotýka.

Podľa § 5 ods. 2 S.s.p., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa § 7 písm. b/ S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré
nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia
upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 zákona o vysokých školách:
(1) Akademický senát verejnej vysokej školy
s)vykonávapočasnevyhnutnejdobypôsobnosťakademickéhosenátufakultyzapodmienokavrozsahu
ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy,
(3) Akademický senát verejnej vysokej školy nie je podľa odseku 1 písm. s) oprávnený vykonávať

pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa § 27 ods. 1 písm. c), d), g), h), j),
k) a m). Ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore
s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, akademický senát verejnej
vysokej školy je oprávnený urobiť opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu tejto fakulty uviedlo
do súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Akademický senát verejnej vysokej

školy je oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa
odseku 1 písm. s)
a) podľa § 27 ods. 1 písm. a) len v rozsahu schvaľovania zmien a doplnkov predpisov príslušnej fakulty
tak, aby tieto zmeny a doplnky neboli v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo štatútom príslušnej fakulty,

b) podľa § 27 ods. 1 písm. b) len v rozsahu schvaľovania návrhu rektora na odvolanie dekana podľa
§ 28 ods. 3,
c) podľa § 27 ods. 1 písm. e) len v rozsahu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami fakulty.

11. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci

je potrebné sa vysporiadať sa s otázkou dopadu záverov uznesenia AS KU na subjektívne práva
sťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu. S uvedenými právnymi
námietkami sťažovateľov vznesenými už v správnej žalobe sa krajský súd v napadnutom uznesení
nevysporiadal.

12. Prioritne kasačný súd poukazuje na to, že konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy
znamená nezriedka zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Správnesúdnictvoposkytujesúdnuochranuprednezákonnýmrozhodnutímapostupomorgánuverejnej
správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je neoddeliteľným atribútom právneho demokratickéhoštátu. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv fyzických
a právnických osôb.

13. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu
podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú
alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýkajú. Ďalšou podmienkou je, že fyzická alebo právnická osoba musí tvrdiť
(procesne), že jej práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím orgánu verejnej správy

porušené alebo priamo dotknuté. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na verejných
subjektívnych právach fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré práva sa opierajú alebo vychádzajú zo
všeobecne záväzného právneho predpisu.

14. V správnom súdnictve je teda právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly
(§ 2 ods. 2 S.s.p.) s negatívnou enumeráciou [§ 7 písm. a/ až h/ S.s.p.], z ktorého vyplýva, že súdy v

zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne
zo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené
v ustanovení § 7 S.s.p. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet
konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Avšak v tejto súvislosti
kasačný súd poznamenáva, že článok 46 ods. 2 Ústavy SR osobitne upravuje právo na prístup k súdu

v prípade preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. V tomto článku je zakotvený
výslovný ústavný zákaz vylúčiť z tohto preskúmavania rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a
slobôd. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade podradenia určitého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejne správy pod negatívne vymedzenie právomoci v zmysle § 7 S.s.p., je aj takéto rozhodnutie alebo
opatrenie preskúmateľné správnym súdom v prípade nastúpenia tzv. generálnej klauzuly zakotvenej v

čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

15. V zmysle vyššie uvedeného má právo domáhať sa ochrany na správnom súde každý, a to za
podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv alebo právom chránených záujmov zo strany
rozhodnutia, opatrenia, nečinnosti alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Len s prihliadnutím

na všetky uvedené aspekty je možné dospieť k záveru, či mohli byť napadnutým uznesením AS KU
priamo dotknuté verejné subjektívne práva sťažovateľov a teda či napadnuté uznesenie AS KU podlieha
súdnemu prieskumu. Súd dáva do pozornosti, že orgány verejnej správy spravidla upravujú svoje
vnútorné pomery rozhodnutiami resp. opatreniami, ktoré nemajú charakter rozhodnutia o individuálnom
práve jednotlivca, napriek tomu sa ich môžu priamo dotýkať.

16. V predmetnej veci správna žaloba smerovala proti uzneseniu, ktorým AS KU konštatoval, že došlo k
vážnemu spochybneniu legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí a preto v
zmysle§9ods.3zákonaovysokýchškoláchprevzalnasebapôsobnosťASPFKUnanevyhnutnúdobu,
a to do času uskutočnenia a zavŕšenia volieb do AS PF KU. Zároveň zaviazal aktuálny AS PF KU, aby

do momentu zavŕšenia volieb nezasadal a neprijímal žiadne uznesenia. Vo svojom rozhodnutí krajský
súd uviedol, že takéto rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko nemá povahu rozhodnutia
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ale ide o opatrenie vnútorného, organizačného charakteru o prebratí pôsobnosti AS fakulty.

17. Sťažovatelia namietali nesprávnosť záveru krajského súdu, že preskúmavaným rozhodnutím
nedošlo k zásahu do ich subjektívnych práv. Túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú.

18. Kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že vysoké školy majú osobitné postavenie v
štruktúre záujmovej samosprávy. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie a

vedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných
študijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo
štátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to
vysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných
normatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsah podľa ustanovení S. s. p. sú individuálne správne

akty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to či budú mať súkromnoprávny
alebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty ktoré predstavujú výkon samosprávnych
aktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom amedzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom. (Baricová, J. a kol.
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s.60-61)

19. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s tvrdením sťažovateľov, že právo vykonávať mandát
zvoleného člena akademického senátu je verejným subjektívnym právom, ktoré je v rovine zákonnej
garantované § 23 ods. 2 písm. f) v spojení s § 26 ods. 2 zákona o vysokých školách a je vyústením
všeobecného ústavne garantovaného práva zakotveného v článku 30 Ústavy SR, ktoré zabezpečuje
občanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho alebo pasívneho volebného práva.

Zvolený člen akademického senátu fakulty má potom právo ako člen tohto kolektívneho orgánu
podieľať sa počas svojho funkčného obdobia (§ 26 ods. 4 zákona o vysokých školách) na výkone
pôsobnosti akademického senátu (§ 27 zákona o vysokých školách). Do takto definovaného verejného
subjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty nemôže byť zo strany ktoréhokoľvek
orgánu verejnej správy zasiahnuté inak, než pri rešpektovaní článku. 2 ods. 2 Ústavy SR, t. j. iba v
prípadoch a v medziach ustanovených zákonom a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti

nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že predmetný článok sa vzťahuje len na štátne orgány, nakoľko
tejto úprave podliehajú okrem štátnych orgánov aj všetky orgány verejnej moci.

20. Predmetom súdneho konania je tvrdený zásah žalovaného do verejného subjektívneho práva
sťažovateľov na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty, pričom je vhodné upozorniť na to, že

ochrana sa nevzťahuje len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát vykonávať,
nakoľko v opačnom prípade by išlo len o formálne právo s absenciou materiálneho ústavného obsahu.
Podstatným obsahom verejného subjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty je
právo byť prítomný na rokovaniach akademického senátu fakulty, právo vyjadrovať sa ku všetkým
otázkam patriacim do právomoci AS, právo klásť otázky a žiadať vysvetlenia na zasadnutiach či právo

hlasovať a predkladať návrhy. Do tohto práva sťažovateľov bolo prijatím preskúmavaného rozhodnutia
v predmetnej veci zasiahnuté.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd dáva do pozornosti ustálenú prax súdov v
Českej republike v obdobných veciach, aj vzhľadom na ich obdobnú právnu úpravu správneho súdnictva

zakotvenú v zákone č. 150/2002 Sb. soudní řád správní,:

„Zvolený člen akademického senátu fakulty má právo, jakožto člen tohoto kolektivního orgánu, podílet
se po dobu svého funkčního období (§ 26 odst. 3 věta první zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách)
na výkonu působnosti akademického senátu (§ 27 téhož zákona). Veřejnému subjektivnímu právu na

pokojný výkon mandátu člena akademického senátu fakulty odpovídá povinnost vysoké školy toto právo
respektovat. Pokud se vysoká škola rozhodne do tohoto práva zasáhnout, musí být tento zásah v
souladu s čl. 2 <.)

22. Kasačný súd s poukazom na rozhodovaciu prax správnych súdov Českej republiky, poznamenáva,
že v preskúmavanom rozhodnutí AS univerzity prebral pôsobnosť AS fakulty v zmysle § 9 ods. 3
zákona o vysokých školách. Z dôvodovej správny k novele zákona o vysokých školách č. 455/2012
Z.z. konkrétne k ustanoveniu § 9 vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť riešiť problémy, ktoré
nastanú v činnosti jednotlivých fakúlt, bez potreby externého zasahovania, a to možnosťou prevziať

pôsobnosť akademického senátu fakulty akademickým senátom vysokej školy. Vytvára sa možnosť
riešiť mimoriadne situácie, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu nefunkčnosti samosprávnych orgánov fakúlt
vysokých škôl alebo ich konania v rozpore s vnútornými predpismi vysokej školy. V takýchto prípadoch
bude možné, aby akademický senát verejnej vysokej školy prevzal na nevyhnutný čas kompetencie
akademického senátu fakulty a zjednal nápravu. V súlade s princípmi samosprávnosti sa dôvody a

spôsob úpravy ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy, avšak základný okruh dôvodov sa
navrhuje priamo v zákone.23. Vzhľadom na uvedené, ako aj na znenie § 9 ods. 1 písm. s) z ktorého vyplýva, že AS univerzity
vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť AS fakulty za podmienok a v rozsahu ustanovenom
štatútom verejnej vysokej školy, má kasačný súd za to, že zákon o vysokých školách prioritne ponecháva

na vysokú školu, aby si v súlade s princípom samosprávnosti upravila a ošetrila situácie, kedy má
dôjsť k prevzatiu pôsobnosti AS PF. V predmetnej veci takáto úprava absentuje, preto AS univerzity
môže prevziať pôsobnosť len z dôvodu uvedeného v zákone. Taktiež žalovaný nemá vo svojom štatúte
upravené aké konkrétne opatrenia resp. aký postup sa uplatňuje v danom prípade, nepochybne by však
malo ísť o také opatrenia, ktoré jednak čo najmenej zasahujú do autonómie fakulty a zároveň rešpektujú

zákonmi a Ústavou SR garantovanú ochranu subjektívnych práv dotknutých osôb, najmä členov
akademickej obce vrátane práva vykonávať mandát zvoleného člena AS za súčasného rešpektovania
zákonom určeného rozsahu oprávnení žalovaného pri prebratí pôsobnosti AS fakulty (§ 9 ods. 3).

24. Je nevyhnutné poukázať aj na to, že v predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené
len tým, že došlo k vážnemu spochybneniu legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho

27. zasadnutí s poukazom na obsah Listu Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16, s ktorým
sa akademický senát univerzity stotožnil, pričom ani v preskúmavanom rozhodnutí ako ani v Liste
Veľkého kancelára nie sú uvedené konkrétne dôvody, z ktorých spochybnenie legitimity vyplýva, ako
ani rozpor s konkrétnymi ustanoveniami zákona alebo vnútorného predpisu. Súd dáva do pozornosti,
že ani doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

25. Vo svetle uvedeného kasačný súd nemohol postupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého
uznesenia krajského súdu v zmysle § 462 S.s.p. a vráteniu veci súdu na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní je nevyhnutné, aby krajský súd vzhľadom na to, že prijatím preskúmavaného rozhodnutia došlo

k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľov, skúmal, či tento zásah bol súladný s čl. 2 ods. 2 Ústavy a
teda aby sa zaoberal vecou samou aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pričom právnym
názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.). Krajský súd rozhodne aj o nároku na
náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.

26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 147 ods. 2 a
analogicky § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.