Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alojz Palaj
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/190/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010096
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218010096.2
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 6. februára 2019,
prejednal odvolanie obžalovaného I. M., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 02.08.2018 sp.zn.
3T/31/2018 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. M. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný I. M. uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku napadnutého
rozsudku, v stručnosti, že 05.03.2018 v OD Kaufland, Slovenská republika E. T., odcudzil rôzny tovar v
hodnote 8,29 Eur, a to napriek tomu, že 19.06.2017 sa mal dopustiť priestupku podľa § 50 ods. 1 zák.
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, krádežou železa, za čo mu bol políciou OO PZ Veľký Krtíš 19.06.2017
uložený trest v zmysle pokuty v sume 30,- Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38
ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol
pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa jeho názoru súd
prvého stupňa mu uložil neprimerane prísny trest s prihliadnutím na tú skutočnosť, že má 11 maloletých
detí a musí zabezpečovať ich výživu, výchovu a starať sa o ne a pokiaľ bude nariadený výkon trestu
odňatia slobody, bude rodina strádať, nebude mať jeho pomoc, čo je v rozpore so zásadou humanity
trestu. Súd mal dôraznejšie brať v úvahu, že sa priznal ku skutku a tento oľutoval a tiež prisľúbil, že
do budúcnosti povedie riadny život. Za týchto okolností je toho názoru, že by mu súd mohol uložiť trest
podmienečný alebo trest povinnej práce.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosťnapadnutéhorozsudkuakonanie,ktorépredchádzalonapadnutémurozsudkuvtejčasti,proti
ktorej smerovalo odvolanie obžalovaného, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pri
právoplatnej časti rozsudku vo výroku o vine odvolací súd vychádzal z dôkazov, týkajúcich sa len výroku
o treste, kde zistil, že súd prvého stupňa dostatočne bral v úvahu všetky okolnosti, ktoré mali vplyv na
rozhodnutie o druhu a výmere trestu, tieto správne vyhodnotil a uložil obžalovanému trest zodpovedajúci
všetkým zákonným hľadiskám ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., vrátane ods. 3 § 34 Tr. zák. V prvom rade
treba zdôrazniť, že obžalovaný v podstate sústavne pácha majetkovú trestnú činnosť, v registri trestov
má osem záznamov, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, z toho možno konštatovať, že potrestaný
bol sedemkrát, pretože v jednom prípade išlo o trest súhrnný, posledný trest bol pre majetkovú trestnú
činnosť, a to vo výmere dva roky a štyri mesiace, ktoré vykonal 13.09.2013, odvtedy sa dopustil aj
majetkového priestupku, ktorý je zahrnutý do výroku o vine a výroku o právnom posúdení tohto skutku
v zmysle napadnutého rozsudku, berúc v úvahu, že obžalovaný nespáchal predmetný skutok v nijakejnúdzi, že by bolo potrebné zabezpečiť výživu rodiny, ale išlo v podstate o odcudzenie predmetov, bez
ktorých by sa manželka i deti zaobišli, v podstate sa vybral len tak, akoby zo zábavy do obchodného
domu niečo ukradnúť, čo nemôže odvolací súd akceptovať a pokiaľ sa domáha prihliadnutia na situáciu
v rodine, obžalovaný v prvom rade vtedy, keď sa rozhodovalo o spáchaní trestnej činnosti, nemyslel na
svoju rodinu, hoci on prvý mal myslieť na možné dôsledky a následky takéhoto protizákonného konania.
Vychádzajúc z týchto skutočností je odvolací súd toho názoru, že obžalovanému bol uložený trest
zákonný, v podstate výchovný na dolnej hranici trestnej sadzby, kde treba zdôrazniť, že obžalovaný
nemôžepočítať,ževbudúcnostibudúpripodobnomspôsobeživotaapáchanítrestnejčinnostiukladané
stále miernejšie tresty, ale naopak, u recidivistu sa nedá prehliadať sústavnosť páchania trestnej činnosti
tak, ako sa to stáva obžalovanému doteraz. Uložený trest zodpovedá všetkým hľadiskám ust. § 34 Tr.
zák., a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.
Obžalovaný bol pre výkon trestu správne zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný
trestný čin. Tieto dôkazy, skutočnosti a úvahy o nich viedli odvolací súd ku konečnému záveru v zmysle
výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.