Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011671
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118011671.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného K. J., nar. XX. X. XXXX v
N., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava sp. zn. 1T/49/2018 zo dňa 25. októbra 2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.

januára 2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného K. J., nar. XX. X. XXXX v N., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 1T/49/2018 zo dňa 25. 10. 2018 bol obžalovaný K. J.
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, že

v období od mája 2015 až do dňa 25. 10. 2018 v meste T. a ani na iných miestach riadne neplnil
vyživovaciu povinnosť na svojho maloletého syna J. T., nar. XX. X. XXXX, ktorá mu vyplýva zo Zákona
o rodine a rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22. 4. 2015 č. k.
18C/302/2014-31,právoplatnýmdňa22.5.2015,nazákladektoréhomalprispievaťnamal.J.výživným
vo výške 50,00 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám Q. T., bytom T., H. XX, hoci vedel

o existencii svojej vyživovacej povinnosti, túto si vôbec neplnil, pričom nevyužil všetky svoje možnosti a
schopnostiknájdeniusipracovnéhomiestasostálympríjmom,privyrábalsiibabrigádneaakouchádzač
o zamestnanie sa nezaevidoval, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 2.100,00 €.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36
písm. a) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 48 ods. 2

písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 101 až 103 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil,
preto bolo vykonané v jeho neprítomnosti za splnenia procesných podmienok uvedených v § 252 odsek

2 Trestného poriadku. V prípravnom konaní obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je nezamestnaný,
nie je evidovaný na úrade práce, v posledných rokoch vykonával len príležitostné práce, je nevyučený.
Bol už aj vo výkone trestu, a to aj za výživné na druhého syna N., nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, žije zo dňa na deň, privyrába si rôznymi prácami príležitostného charakteru, za ktorého dostáva
od 2,00 € do 20,00 € denne, či už v zberných surovinách alebo na cintoríne. Takto získané peniaze
použije na stravu. Nemá žiaden príjem, nedostáva žiadne sociálne dávky. Musí si to vybaviť, ale je to

pre neho ťažké, lebo sa zdržiava v T. a trvalé bydlisko má v N.. Ku skutku sa vyjadril tak, že je pravdou,
že na syna J. stanovené výživné neplatil tak, ako sa uvádza v uznesení o vznesení obvinenia. Nemalho z čoho platiť, taktiež ani nevedel adresu, na ktorú má výživné posielať. Syna videl asi v jeho 3 rokov.
Dodal, že hneď, ako si nájde prácu, riadne stabilné miesto, bude posielať peniaze na syna bude splácať
dlh na výživnom.

Poškodená Q. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť na syna vo
výške 50,00 € mesačne a to na základe rozhodnutia súdu. Od mája 2015 do dnešného dňa nezaplatil
žiadne výživné. Aktuálny dlh obžalovaného na výživnom je 2.100,00 €. S obžalovaným nie je v kontakte.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22. 4. 2015 č. k. 18C/302/2014, právoplatným dňa 22. 5. 2015,
ktorým bolo určené, že obžalovaný je otcom maloletého J. T. a výška výživného 50,00 € mesačne s
účinnosťou od 1. 5. 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám Q. T.. V školskom roku 2017 - 2018
bol maloletý J. žiakom 1. ročníka základnej školy. Obžalovaný je okrem maloletého J. aj otcom druhého
syna a to maloletého N. A.. K výroku o vine okresný súd uviedol, že na základe vykonaných dôkazov,

spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods.
19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12
Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy
navrhla či obstarala, mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii ku dňu
rozhodnutia rozsudku, stal a že tento skutok spáchal obžalovaný K. J..

Obžalovaný teda od mája 2015 až do dňa 25. 10. 2018 mal uhradiť výživné vo výške 2.100,00 €, pričom
neuhradil za toto obdobie žiadne výživné.

Okresný súd uznal obžalovaného K. J. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný teda najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej
zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti,

ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženú príčetnosť. Naplnená bola i subjektívna stránka,
t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., t.j. chcel
spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol aj objekt útoku
a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného v
rozsudku.

K výroku o treste súd I. stupňa uviedol, že

· obžalovaný sa podľa správy Mestského úradu v N. v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava
· v minulosti bol 4-krát súdne trestaný

· priestupkovo postihnutý bol blokovou pokutou vo výške 30,00 € pre priestupok týkajúci sa znečistenia
verejného priestranstva (spáchal ho dňa 8. 4. 2017).

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jehonásledok,zavinenieajehomieru,pohnútku,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť ( § 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval) a jeho priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - už bol za trestný čin odsúdený vzhľadom na
oboznámený odpis registra trestov a jeho predošlé doposiaľ nezahladené odsúdenia), dospel k záveru,

žeobžalovanémujepotrebnéuložiťtrestodňatiaslobodyvovýmere2(dvoch)rokov(t.j.nadolnejhranici
trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., kde trest mohol ukladať v sadzbe od 1 roka do 5 rokov)
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselné trestné činy a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako dôvodné

(§ 48 ods. 4 Tr. zák.).Okresný súd zároveň skonštatoval, že nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne
zníženie trestu, nepoukazoval v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepoobdržanírozsudkuzahlásilodvolanieobžalovaný
(č.l. 105). Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania.

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný uviedol, že sa s poškodenou Q. T. dohodol ešte pred

súdom,žeobžalobustiahne,keďjejbudesplácaťdlhamesačnévýživné.Poškodenáchcela,abyzaplatil
dlh naraz, ale nemal z čoho. Momentálne je zamestnaný a ochotný splácať. Zároveň predložil doklad
o zaplatení prvej sumy vo výške 220,00 €.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného ako aj prokurátor krajskej
prokuratúry. Poškodená sa na verejné zasadnutie nedostavila.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrvával na písomne podanom odvolaní, v ktorom uviedol, že od
októbra minulého roku nezaplatil žiadnu čiastku na výživnom. Svoje odvolanie nechcel doplniť.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods.1) Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a dôvodnosť všetkých výrokov napadnutého
rozsudku, proti ktorým mohol obžalovaný podať odvolanie ako aj správnosť konania, ktoré prechádzalo

rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu, odvolací súd zistil, že :

· prokurátor okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 3. 7. 2018 pod sp. zn 1 Pv 607/17/2207 obžalobu

na K. J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák.

· okresný súd vo veci vydal dňa 10. 7. 2018 Trestný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote
podal odpor obvinený.

· okresný súd následne vo veci určil termín hlavného pojednávania na 25. 10. 2018, ktoré vykonal v
neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavil. Okresný súd
na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 24. 11. 2017 z
č.l. 9 - 13. Zároveň vypočul poškodenú Q. T. a oboznámil na hlavnom pojednávaní listinné dôkazy a to

rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/302/2014 z č.l. 31 - 33, rodný list z č.l. 34, rozhodnutie ZŠ
a prijatí žiaka z č.l. 35, správu ÚPSVaR Trnava z č.l. 36, správy o osobných, sociálnych a majetkových
pomeroch obžalovaného a lustrácie na neho z č.l. 37 - 41, 48 - 62, 77 - 81. Následne oboznámil Trestný
rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/28/2013 z č.l. 42 - 44 a Trestný rozkaz Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 2T/128/2013 z č.l. 45 - 47, tabuľku z č.l. 66 -67, odpor obžalovaného z č.l. 86 a aktuálne

lustrácie na obžalovaného z č.l. 92 - 98.

Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na
jeho obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal

úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy zdokumentované v prípravnom konaní tak, že z
hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Tr. por. treba konštatovať, že
neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.Následne súd prvého stupňa všetky vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Tr. por. správne
vyhodnotil, správne vyhodnotil jednotlivo i celkom ich súhrnne a tak dospel s úplným a správnym
skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ust. § 168
odsek 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Z odôvodnenia je zrejmé akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona o
otázke viny a trestu.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo
vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú
podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami

prvostupňového súdu plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Odvolací súd konštatuje zhodne so závermi prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním bolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obžalovaný dopustil žalovaného skutku, ktorý sa stal
ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súd a svojim konaním

naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 207 odsek 3 písm. b) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona

Pokiaľ páchateľ neplní čo aj z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
iného po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov, spácha prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek

1 Tr. zákona alebo § 207 odsek 2 Tr. zákona, pácha závažnejším spôsobom konania v dôsledku jeho
páchania po dlhší čas, čí sa dopúšťa prečinu zanedbania povinnej výživy aj podľa § 207 odsek 3 písm.
b) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona (Judikát 1/2012 Krajský súd Žilina).

Podľa § 207 ods.1) Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z

nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods.3) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 138 Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa §

147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom,
d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
e) vlámaním,

f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
h)porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona,
i) organizovanou skupinou, alebo

j) na viacerých osobách.

"Ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Tr. zák. aj
po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolaniapodaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13
veta druhá Tr. zák. Došlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in peius, ako zásady spravodlivého
procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 vete druhej Tr. por. v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže

prejaviť najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej
právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia" ( Stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č.15/2011).

V zmysle vyššie citovaného Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR napriek tomu,

že obžalovaný si ani po vyhlásení rozsudku naďalej neplní vyživovaciu povinnosť, čo vyplynulo z jeho
vyjadrenia na verejnom zasadnutí a odvolanie podal iba obžalovaný, odvolací súd nemohol aplikovať
ustanovenia § 122 ods.13 Trestného zákona a upraviť skutkovú vetu aj za obdobie od vyhlásenia
rozhodnutia I. stupňového súdu do rozhodnutia druhostupňového súdu.

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel

k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Správne v tomto smere aplikoval ust. § 36 písm. l) Tr.
zák., že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a oľutoval ju a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Tr.zákona,žeužvminulostibolzainútrestnúčinnosťodsúdený.Správnetedavyhodnotilrovnakýpomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 odsek 2 Tr. zák. Trestná sadzba pri trestnom
čine (prečine podľa § 207 odsek 3 Tr. zák.) je od jedného roka do päť rokov. Uložený trest odňatia

slobody vo výmere dvoch rokov spĺňa kritériá tak individuálnej prevencie (výchova obžalovaného), ako
aj generálnej prevencie (odradenie ostatných potenciálnych páchateľov a utvrdzovanie pocitu právnej
istoty), pričom vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného celou spoločnosťou.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody

spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Okresný súd nepochybil ani postupom, ktorým podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (vo výkone trestu bol od 7.
1. 2015 do 7. 5. 2015, na základe rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/128/2013).

K dôvodom odvolania obžalovaného

Podľa§86odsek1písm.a)Trestnéhozákonatrestnosťtrestnéhočinuzanikáajvtedyakideotrestnýčin
a/ zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ

svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

K odvolacej námietke obžalovaného je potrebné uviesť, že neboli splnené podmienky v zmysle
citovaného § 86 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný do rozhodnutia odvolacieho súdu si
nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil dlh na výživnom v takej výške ako bol ustálený v skutkovej vete I.

stupňového rozhodnutia teda 2.100 Eur, ale len jeho časť a to vo výške 220,-Eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
okresného súdu je vecne správny a spravodlivý vo všetkých jeho výrokoch, preto postupom v zmysle §
319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná (§ 185 odsek 2 Tr. por.)