Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315211938
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8315211938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a

členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: W. L., nar.
XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, B., zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58, Humenné proti
žalovanému: C.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, B., v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/515/2015-151 zo dňa 30.11.2017 v
spojení s uznesením č.k. 5C/515/2015-173 zo dňa 30.01.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/515/2015-173 zo dňa 30.01.2018
okrem výroku, ktorým bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov sumu 11.385,-

Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu z titulu vyrovnania podielov m e n í tak, že
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov sumu 10.408,32 Eur v lehote
do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov W.

L. a C.. U. L. tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje 3-izbový byt č. XX na 3. poschodí
bytového domu na ul. G. č. XXXX/XX v B., zapísaný na LV č. XXXX kat. územia B. vrátane k nemu
prislúchajúci podiel vo výške 62/3434 na pozemkoch parcely registra C, parcelu č. XXXX o výmere
232 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu č. XXXX o výmere 241 m2 zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. XXXX o výmere 242 m2 zastavané plochy a nádvoria a podiely na priestore na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 62/3434 v celkovej hodnote 29.900- Eur.
Hnuteľné veci, a to zariadenie hore uvedeného bytu:

- predsieňový nábytok v zostatkovej hodnote 150,- Eur,
- obývaciu stenu v zostatkovej hodnote 120 ,- Eur,
- konferenčný stôl v zostatkovej hodnote 200, - Eur,
- DVD prehrávač v zostatkovej hodnote 30,- Eur,
- rozťahovacia vaľanda v zostatkovej hodnote 80,- Eur,
- skriňa v detskej izbe v zostatkovej hodnote 50,- Eur,
- stôl pod PC v zostatkovej hodnote 25,- Eur,

- kuchynská linka v zostatkovej hodnote 150,- Eur,
- sporák značky MORA v zostatkovej hodnote 50,- Eur,
- chladnička v zostatkovej hodnote 90,- Eur,
- práčka značky Elektrolux v zostatkovej hodnote 120,- Eur,spolu v hodnote: 1170,- Eur.

Peňažné prostriedky na osobnom účte žalobkyne, vedenom v Raiffeisen meine bank vo výške 257,37

Eur; všetko v celkovej hodnote 31.327,37 Eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal:
- 1,5 - izbový byt č. XX, na 4. poschodí bytového domu na ul. G. XXXX/XX v B., zapísaný na LV č. XXXX
kat. územia B. vrátane k nemu prislúchajúci podiel vo výške 39/3434 na pozemkoch parcely registra C,

parcelu č. XXXX o výmere 232 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 241 m2
zastavané plochy a nádvoria, parcelu č. XXXX o výmere 242 m2 zastavané plochy a nádvoria a podiel
na priestoroch na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 39/3434 v
celkovej hodnote 27.000,- Eur;
- garáž súp. č. XXXX, postavenú na parcele č. XXXX/XXX na ul. G. v B. a pozemok parcelu č. XXXX/
XXX o výmere 18 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX kat. územia B. v celkovej

hodnote 6.000,- Eur;
- motorové vozidlo Peugeot ŠPZ: B v zostatkovej hodnote 5.000,- Eur;
- osobné motorové vozidlo Felícia Combi ŠPZ: B v zostatkovej hodnote 600,- Eur, všetko v celkovej
hodnote 38.600,- Eur.

Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej stavebnej sporiteľni, a.s. nesplatenú časť dlhu, ktorá ku
dňu vyporiadania BSM predstavuje sumu 17.451,28 Eur, a to na základe zmluvy o poskytnutí úveru
č. XXXXXXXXXX. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov sumu
11.385,- Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon vyslovil, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

2. Uznesením č.k 5C/515/20015-173 zo dňa 30.01.2018 opravil výrok písomného vyhotovenia rozsudku
zo dňa 30.11.2017 č.k. 5C/515/2015-151 v odseku: Žalobkyňa je povinná zaplatiť Slovenskej stavebnej
sporiteľni, a.s. nesplatenú časť dlhu, ktorá ku dňu vyporiadania BSM predstavuje sumu 17.451,28 Eur,
a to na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX na toto správne znenie: Žalobkyňa je

povinná zaplatiť Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. nesplatenú časť dlhu, ktorá ku dňu vyporiadania BSM
predstavuje sumu 17.451,28 Eur, a to na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX.

3. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2018, pričom súd prvej inštancie opravil
chybu v písaní a zrejmú nesprávnosť vo výroku písomného vyhotovenia rozsudku.

4. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 149 ods.1,2,3 a § 150 Občianskeho
zákonníka.

5. Súd prvej inštancie zistil, že do BSM patria aktíva a pasíva v takom rozsahu, ako je to uvedené

vo výrokovej časti rozsudku. Ani jedna zo strán nenamietala tento rozsah zisteného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a nenavrhovala vo veci vykonať žiadne dokazovanie. Na základe vyššie
uvedeného súd mal za to, že to, čo patrí do BSM oboch strán sporu nie je sporné. Takto odsúhlasené
BSM následne vyporiadaval v súlade so zásadami uvedenými v § 150 O. z., pričom to vyporiadal tak, že
do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal 3-izbový byt v hodnote 29.900,- Eur, hnuteľné veci, ktoré

tvoria zariadenie tohto bytu vo výške 1.170,- Eur, zostatok na účte žalobkyne ku dňu zániku manželstva
vo výške 257,37 Eur. Na aktívach tak získala žalobkyňa 31.327,37 Eur. Zároveň žalobkyňa prevzala na
seba povinnosť dosplácať úver vo vzťahu k Prvej stavebnej sporiteľni, ktorého zostatok ku dňu zániku
manželstva predstavoval sumu mínus 17.451,28 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal
1,5-izbovýbytvhodnote27.000eur,dveosobnémotorovévozidlavcelkovejhodnote5.600,-Euragaráž

v celkovej hodnote 6.000,- Eur, čiže hodnota prideleného majetku bola pri vyporiadaní u žalovaného
38.600,- Eur, kým hodnota u žalobkyne bola 31.327,37 Eur.

6. V ďalšom súd zohľadnil tú skutočnosť, že ku dňu zániku manželstva existovali viaceré úvery, ktoré
však ku dňu vyporiadania boli zaplatené a to zo strany žalovaného v celkovej výške 31.399,- Eur. Z tejto

sumy tvorila suma 21.492,63 Eur spoločné finančné prostriedky a na zaplatenie zostatkov úverov po
zániku manželstva vynaložil žalovaný z vlastných prostriedkov výlučných 9.907,21 Eur, čo v konaní tak
isto nebolo sporné.7. Okolnosť, aby súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný získal 3-izbový byt ako služobný byt a až
následne došlo k odkúpeniu tohto bytu do bezpodielového spoluvlastníctva vyhodnotil ako irelevantnú,
pretože byt síce získal do užívania ako služobný byt žalovaný, ale pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia do

bezpodielového spoluvlastníctva, tak to bolo na základe kúpnej zmluvy a zo spoločných prostriedkov,
čiže nešlo o nadobudnutie bytu z výlučných prostriedkov len žalovaného. Pri vyporiadaní sa súd snažil
zohľadniť aj zásadu spravodlivého rozhodnutia. Zobral do úvahy to, že napriek snahe žalovaného
získať do výlučného vlastníctva 3-izbový byt žalobkyňa aj napriek tomu, že by sa zaťažila po rozvode
manželstva ďalším úverom na zaplatenie eventuálneho spoločného dlhu, nemá reálne kde bývať. Ako

matka ponechala síce užívanie bytu synovi a jeho manželke, čo z hľadiska vyporiadania nemá význam,
avšak pre rozhodnutie súdu bolo dôležité to zistenie, že žalovaný po rozvode manželstva kúpil priateľke
byt, v ktorom podľa jeho tvrdenia býva len sama priateľka. Bez bližšieho zdôvodnenia uviedol, že on
býva v Humennom v 3-izbovom byte, kde aj prespáva, čo je málo vierohodné a ničím nepreukázané
tvrdenie, žalovaný nepreukázal v konaní, že by pridelenie 3-izbového bytu do jeho výlučného vlastníctva
bolo viac účelné, ako pridelenie tohto bytu do vlastníctva žalobkyne.

8. Na základe toho súd vyporiadal BSM strán sporu takto:

Aktíva:

9. Žalobkyňa: Žalovaný:

- 3-izbový byt 29.900,- Eur - 1-izbový byt 27.000,- Eur
- hnuteľné veci 1.170,- Eur - osobné motorové vozidlo 5.000,- Eur
- finančné prostriedky na účte 257,37 Eur - osobné motorové vozidlo 600,-Eur

spolu: 31.327,37 Eur - garáž a pozemok 6.000,- Eur
- spolu: 38.600,- Eur
Pasíva: zostatok dlhu ku dňu vyporiadania BSM 17.451,28 Eur

10. Odzánikumanželstvadovyporiadaniazaplatilžalovanýnaúhraduspoločnýchdlhov,ktoréexistovali

ku dňu zániku manželstva sumu 31.399,- Eur. Na úhradu tejto sumy použil spoločné finančné prostriedky
v sume 21.492,63 Eur a zvyšok dlhu zaplatil z vlastných finančných prostriedkov vo výške 9.907,21 Eur.
Žalobkyňa po zániku manželstva zaslala žalovanému na úhradu spoločných dlhov sumu 6.000,- Eur. Z
tohto dôvodu súd odpočítal z finančných prostriedkov vo výške 9.907,21 Eur sumu 6.000,- Eur a mal za
to, že žalovaný zaplatil na úhradu spoločných dlhov od zániku manželstva ku dňu vyporiadania sumu

3.907,21 Eur. Keďže ide o spoločné dlhy, mal z tejto sumy zaplatiť len polovicu, teda 3.907,21 Eur : 2 =
1.953,60 Eur. Túto sumu mal na spoločných dlhoch od zániku manželstva ku dňu vyporiadania zaplatiť
každý z manželov, keďže ju zaplatil žalovaný aj namiesto žalobkyne, súd sumu 1.953,60 Eur zohľadnil
a započítal v aktívach žalovaného tak, že zo sumy 38.600,- Eur, ktorú mal získať žalovaný, odpočítal
túto sumu 1953,60 Eur a dospel k záveru, že žalovaný získal ako aktívum len sumu 36.646,40 Eur.

Žalobkyňa získala hodnotu aktív 31.327,37 Eur, preto rozdiel týchto súm je 5.319,03 Eur, to znamená
36.646,40 - 31.327,37 = 5.319,03 Eur. Toto získal žalovaný ku dňu vyporiadania naviac oproti žalobkyni.
Túto sumu 5.319,03 Eur súd delil dvomi, výsledok je 2.659,51 Eur. Táto suma je teda suma, ktorú je
potrebné pri celkovom vyporiadaní započítať v prospech žalobkyne, keďže túto sumu získal žalovaný
oproti žalobkyni naviac. Spoločný dlh prevzatý žalobkyňou v tomto vyporiadaní je 17.451,28 Eur. Z tohto

dlhu by mal povinnosť zaplatiť polovicu aj žalovaný, t.j. 8725,64 Eur. K tejto sume súd pripočítal aj sumu
2.659,51 Eur a to spolu tvorí sumu 11.385,15 Eur, zaokrúhlene 11.385,- Eur je to, čo získal žalovaný pri
vyporiadaní vychádzajúc z aktív a pasív vyporiadaného BSM naviac oproti žalobkyni, preto túto sumu
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná
s tým súhlasila, a keďže ide o vyššiu sumu, pričom sa žalovaný na pojednávaní vyjadril, že ak by mal

zaplatiť takúto sumu približne v takejto hodnote, vedel by ju uhradiť do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal, pretože ide o konanie, ktoré nemá typický znak sporového konania,

keďže strany sa vzácne zhodli, čo tvorí BSM, nevedeli uzavrieť dohodu o jeho vyporiadaní, preto musel
rozhodovať súd v konaní o vyporiadanie BSM rozsudkom, a z tohto dôvodu nemožno vytknúť ani jednej
zo strán, že nemala záujem o uzavretie dohody. Reálne však k uzavretiu dohody nedošlo.12. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v ust.§ 365 ods.1
písm.d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Žalovaný namietal skutkové zistenia súdu
čo do rozsahu zisteného BSM, bod 14.odôvodnenia, prvá veta. Má za to, že uvedené skutkové zistenia

sú nesprávne, pretože rozsah aktív a pasív ku dňu zániku BSM bol v odlišnej výške najmä pokiaľ ide o
skutočnosť, že v čase zániku BSM boli okrem majetku, ktorý súd prvej inštancie rozdelil medzi strany
sporu v rámci vyporiadania aj ďalšie majetkové hodnoty, napr. aj zostatky peňažných prostriedkov na
bankových a sporiacich účtoch strán sporu vo výške 22.843,34 Eur ako to uviedol žalovaný vo svojom
písomnom podaní zo dňa 23.10.2017 na str. 3. Rovnako je nesprávnym skutkovým zistením i určenie

rozsahu pasív, ktorý ku dňu zániku BSM predstavovalo celkovo vyššiu sumu, ako suma zostatku dlhu, ku
ktorej zaviazal žalobkyňu zaplatiť Prvej stavebnej sporiteľni. Zároveň poukázal na to, že z potvrdenia o
zostatku dlhu zmluvy XXXXXXXXXX ku dňu 17.11.2017 (na č. l. 143) jednoznačne vyplýva, že zostatok
dlhu medziúveru k uvedenému dňu bol vo výške 25.599,77 Eur, medziúveru vo výške 25.410,79 Eur a
úroky vo výške 188,98 Eur. Podľa názoru žalovaného súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď za nesplatený zostatok medziúveru považoval sumu vo výške

17.451,28 Eur, ktorá je konečnou sumou zostatku dlhu s výpoveďou zmluvy stavebného sporenia, čo
žalovaný nepovažuje za správny postup, keďže jednoznačne je zostávajúci dlh medziúveru vo výške
25.599,77 Eur. Súd mal zaviazať žalobkyňu k zaplateniu celej nesplatenej časti dlhu bez automatického
vzájomného započítania aktív stavebného sporenia. Žalovaný ďalej namietal, že na základe žalobkyňou
predloženého dôkazu o zostatku na jej osobnom účte v Reifeisen Meine Bank IBAN: R XXXX XXXX

XXXX XXXX súd stanovil sumu peňažných prostriedkov, ktorú zarátal do aktív BSM len vo výške 257,37
Eur. Žalovaný má za to, že z predloženého listinného dôkazu bolo nepochybne zrejmé aj to, že na
tento osobný boli v priebehu celého roka 2012 realizované kreditné bankové operácie súhrne len vo
výške 3.578,80 Eur, čo však zďaleka nezodpovedá vtedajším príjmom žalobkyne. Vo zvyšku sa súd
prvej inštancie uspokojil s tvrdením žalobkyne predneseným na pojednávaní dňa 31.10.2017, že iný

osobný účet, na ktorom by mala nejaký príjem ku dňu zániku BSM nemala. Z vykonaného dokazovania
je však nesporné, že žalobkyňa dlhodobo pracuje a už v čase zániku BSM pracovala turnusovo v
zahraničí v Rakúsku ako opatrovateľka. Preto nemožno považovať za správne skutkové zistenie súdu
prvej inštancie, že iné peňažné prostriedky patriace do BSM žalobkyňa nemala k dispozícií. Súd
prvej inštancie uzatvoril, že žalovaný kúpil priateľke byt, pričom zo žiadneho vykonaného dokazovania

nevyplynulo, že by žalovaný kúpil sporný byt vo X. O. Z. do vlastníctva tretej osoby - priateľke. Práve
naopak obidve strany sporu tvrdili, že predmetný byt nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný a
jeho priateľka tento byt iba užíva. Z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť na základe akého vykonaného
dôkazu dospel v rámci hodnotenia dôkazov k uvedenému skutkovému zisteniu, ktoré následne použil
v neprospech žalovaného pri svojom rozhodnutí o tom komu zo strán sporu pridelil 3-izbový a komu

1,5-izbový byt. Uzavrel, že žalobkyňa reálne nemá kde bývať. Žalovaný má za to, že uvedené je v
príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný počas celého konania opakovane poukazoval
na skutočnosť, že 1,5 -izbový byt bol krátko pred rozvodom nadobudnutý práve na účel zabezpečenia
bývania pre žalobkyňu na čas po rozvode. Skutočnosť, že v tomto byte dočasne býva plnoletý syn
s manželkou nie je a nemôže byť prekážkou toho, aby tento byt riadne užívala žalobkyňa. Dočasné

bývanie plnoletého syna bolo v minulosti umožnené výhradne na základe toho, že žalobkyňa tento
byt nepotrebovala užívať. Pokiaľ sa u žalobkyne situácia zmenila, ak ho skutočne potrebuje pre seba,
žalovaný nevidí žiaden dôvod na to, aby v tomto byte naďalej býval plnoletý syn, keďže od začiatku
bolo užívanie bytu z jeho strany dohodnuté len ako dočasné. Syn je toho času plnoletý a rovnako ako
druhý plnoletý syn ani tomuto synovi nič nebráni zabezpečiť si bytovú otázku inak a uvoľniť užívanie

predmetného bytu žalobkyni. Aj konajúci súd prvej inštancie pritom uzavrel, že z hľadiska vyporiadania
nemá význam to, že matka ponechala užívanie bytu synovi a jeho manželke. Preto sa tento záver
súdu o tom, že žalobkyňa nemá reálne kde bývať, a preto jej prikázal do výlučného vlastníctva 3-
izbový byt javí byť zmätočným a podľa názoru žalovaného ide o nesprávne skutkové zistenie súdu prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie považoval za irelevantnú skutočnosť,

že 1,5-izbový byt toho času užíva syn. Potom je jeho záver o tom, že žalobkyňa nemá reálne kde
bývať nesprávny. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie opomenul pri vyporiadaní rozhodnúť o
nasporenej sume stavebného sporenia na účte vedenom v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 1.350,71
Eur. Tieto peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia súd prvej inštancie nezahrnul do aktív
a neprikázal ich do výlučného vlastníctva ani jednej zo strán sporu. Pritom ako už žalovaný uviedol

vyššie ich súd prvej inštancie bez ďalšieho automaticky jednostranne započítal v prospech žalobkyne,
bez akéhokoľvek odôvodnenia, či explicitného prikázania, keď ju zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v
prospech Prvej stavebnej sporiteľne len vo výške 17.451,28 Eur, nie v celom rozsahu dlhu medziúveru
vo výške 25.599,77 Eur. Uvedené sa však nijako neodrazilo vo výške aktív, ktorej sa žalobkyni dostaloviac ako žalovanému, ani pri výpočte vyrovnávacieho podielu, ktorým sa má žalovaný so žalobkyňou
vyrovnať z titulu BSM. Rovnako sa súd prvej inštancie opomenul vyporiadať s tým, že po zániku
BSM do dňa rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM došlo k navýšeniu nasporenej čiastky stavebného

sporenie na uvedenom účte v Prvej stavebnej sporiteľni na sumu 7.959,51 Eur. Túto automaticky, bez
ďalšieho započítal v prospech nesplatenej časti dlhu medziúveru, čím znížil jeho nesplatenú časť bez
toho, aby skúmal z akých prostriedkov a čou zásluhou došlo k navýšeniu uvedenej sumy peňažných
prostriedkov na sporiacom účte, čo je podľa názoru žalovaného neakceptovateľné. Žalovaný pritom ešte
v písomnom podaní zo dňa 23.10.2017 navrhol, aby súd v rámci vyporiadania prihliadol na skutočnosť,

že na účte vedenom v Prvej stavebnej sporiteľni je v čase po zániku BSM až do rozhodnutia súdu
nasporená už z jeho výlučných prostriedkov suma vo výške 6.608,88 Eur + 1.350,71 Eur. Teda stav
sporiaceho účtu ku dňu zániku BSM spolu 7.959,51 Eur. Uvedenými nedostatkami súd prvej inštancie
poznačil rozhodnutie vo veci samej inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalovaný vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie to, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na proces hodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 191 C.s.p. i čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR. Podľa názoru žalovaného súd v tejto právnej veci pri hodnotení vykonaných dôkazov neprejavil
objektívny postup a nehodnotil vykonané dokazovanie starostlivo tak, aby prihliadol na čo počas konania
vyšlo najavo. Zároveň žalovaný namietal, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky
podľa ust.§ 220 C.s.p. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie namiesto právne významných
skutočnosti bezdôvodne zaoberal právne bezvýznamnými skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou. O

tom, že nemá kde bývať, keď aj súd prvej inštancie na jednej strane sám konštatoval, že z hľadiska
vyporiadania nemá význam, že 1,5-izbový byt ponechala v užívaní syna, aj keď pri rozhodovaní na
uvedené vlastne prihliadol, ďalej, že žalovaný vlastní ešte jeden byt vo výlučnom vlastníctve, ktorým sa
zaoberal aj napriek tomu, že v rámci vyporiadania BSM vyporiadal dva samostatné byty. Preto nebolo
vôbecpotrebnédorozhodovaniaovyporiadanízaťahovaťbytvovýlučnomvlastníctvežalovaného.Ďalej

sa súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne vyporiadal s významnými skutočnosťami,
ktoré jednoznačne preukazovali, že žalovaný sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí,
najmä pokiaľ ide o 3-izbový byt. Žalovaný v rámci konania uvádzal a je pritom nespochybniteľné, že 3-
izbový byt mu bol pridelený ako služobný byt v roku 1992 jeho bývalým zamestnávateľom Ministerstvom
obrany Slovenskej republiky cestou posádky Humenné, pričom išlo o byt vo vlastníctve Mesta Humenné,

keďže pracoval ako štátny zamestnanec - vojak z povolania. Tento byt až na základe existujúceho
nájomného vzťahu následne už počas trvania manželstva strany sporu ako manželia odkúpili do
vlastníctva dňa 26.11.1998 na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi Mestom Humenné ako
predávajúcim a stranami sporu ako kupujúcimi, pričom právne účinky vkladu do katastra nastali dňa
09.03.1999. Predmetný byt bol do vlastníctva strán sporu odkúpený za cenu 26.538,- Sk, t.j. 880,90

Eur. Je nepochybné, že bez pričinenia žalovaného získanie bytu tým, že mu bol pridelený služobný
byt jeho vtedajším zamestnávateľom pri bežnom trhovom zakúpení obdobného bytu do vlastníctva
strán by bola kúpna cena nepomerne vyššia a to až niekoľkonásobne. Žalovaný pritom poukázal
na ďalšie významné skutočnosti, na ktoré v konaní poukazoval a s ktorými sa súd prvej inštancie pri
rozhodovaní v rámci hodnotenia dôkazov vôbec nevyporiadal. Ide najmä o skutočnosť, že po odchode

žalobkynezospoločnejdomácnostidňa21.08.2012saotentobytvýlučneonviacako5rokovsámstará,
udržiava ho, platí všetky úhrady s tým spojené. Súd prvej inštancie nijako v rámci hodnotenia dôkazov
nevyhodnotil ani skutočnosť, že žalobkyňa o tento byt dlhodobo nejavila absolútne žiaden záujem,
neprispievala a ani neprispieva na platby súvisiace s týmto bytom a nebýva v ňom od 21.08.2012. Z
odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť ako súd prvej inštancie namietané skutočnosti hodnotil a z

akého dôvodu na ne pri rozhodovaní o veci neprihliadol. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie
svojím neprípustným selektívnym prístupom k hodnoteniu dôkazov zreteľne neprihliadol na všetko, čo
vyšlo v konaní najavo, tak ako mu to ukladá ust.§ 191 C.s.p. Žalovaný tiež uviedol, že súd prvej
inštancie kládol na žalovaného väčšiu ťarchu dôkazného bremena v spore ako na žalobkyňu, keď
od neho požadoval preukázanie tej skutočnosti, že by pridelenie 3-izbového bytu do jeho výlučného

vlastníctva bolo účelnejšie ako pridelenie tohto bytu do vlastníctva žalobkyne. Súd prvej inštancie sa
nedostatočne vyporiadal aj s tým, že svojim rozhodnutím založil stav, ktorým dochádza k zásadnej a
podľa názoru žalovaného toho času aj k zbytočnej zmene bytových pomerov po viac ako 5 rokoch
po zániku BSM. Žalovaný dlhodobo žije v 3-izbovom byte sám, užíva v ňom aj hnuteľné veci tvoriace
jeho zariadenie. Pravidelne uhrádza zostatok nesplateného dlhu medziúveru a sporí na sporiacom účte.

Rozhodnutie súdu tak nerešpektuje uvedené skutočnosti. Neberie do úvahy ani doterajšiu dlhodobú
riadnu platobnú disciplínu žalovaného vo vzťahu k spoločným dlhom ani skutočnosť, že žalobkyňa bude
byt užívať len cca polovicu kalendárneho roku, ktorý zvyčajne trávi na Slovensku. Opomenutie súdu
prvejinštancievyporiadaťsasuvedenýmiskutočnosťaminemožnoakceptovaťapredstavujetozávažnýnedostatok v jeho konaní a rozhodnutí. Uvedené malo podľa názoru žalovaného za následok nesprávny
záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozdeleniu majetku patriaceho do BSM do výlučného vlastníctva
medzi bývalých manželov. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom a neobjektívnym

hodnotením vykonaného dokazovania významnou mierou zasiahol do základného práva žalovaného
na súdnu ochranu a do jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie je
nedostatočne odôvodnený, z hľadiska kvality odôvodnenia je netolerovateľný. Ak by súd prvej inštancie
skutočne zohľadnil zásadu spravodlivého rozhodnutia, priklonil by sa k návrhu žalovaného na rozdelenie
majetku aj pasív patriacich do BSM, kedy by nevznikla situácia rozdelenia majetku medzi výlučnými

vlastníkmi v hrubom nepomere, ale rozdelenie majetku by bolo viacmenej pomerné a vyrovnávací podiel
na vyplatenie by bol absolútne minimálny a nezaťažil by žiadnu zo strán sporu ďalším dlhom. Súd prvej
inštancie v rámci vykonávania vyporiadania nepostupoval v súlade so štandardnými mechanizmami
určenia hodnoty masy BSM a následným výpočtom vyrovnávacieho podielu, ako to stanovuje vo
svojej judikatúre aj Najvyšší súd SR, napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2013
sp.zn. 6Cdo/128/2012, ktorý jednoznačne definuje spôsob a postup, akým sa má vyporiadanie

BSM realizovať. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív, teda
hodnotu vecí, pohľadávok, celkovú hodnotu pasív, teda dlhov a správne ustáli celkový majetok bez dlhov
ako rozdielu medzi aktívami a pasívami. Pasíva odpočíta v ich plnej výške. Z takto zistenej hodnoty
majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu.
Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v

rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku
to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa
mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na
spoločný dlh. Z odôvodnenia rozsudku podľa názoru žalovaného je zrejmé, že súd prvej inštancie takto
nerozhodoval. Výpočet súdu prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku trpí závažnými vadami, pre

ktoré ho nie je možné považovať za zákonný. Súd prvej inštancie sumu vo výške 1.953,60 Eur zohľadnil
a započítal len v aktívach žalovaného tak, že ju žalovanému odpočítal z aktív, avšak nezapočítal ju do
hodnoty podielu žalobkyne, čím túto o uvedenú sumu zvýhodnil. To má v konečnom dôsledku nesprávny
dopad na výšku plnenia, ku ktorému súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu z
titulu vyporiadania BSM. Podľa názoru žalovaného rovnako k nesprávnemu postupu došlo vo vzťahu k

započítavaniu sumy 6.000,- Eur, ktoré žalobkyňa poslala žalovanému, a ktoré súd automaticky započítal
proti hodnote žalovaným zaplatených splátok spoločných dlhov. Neskúmal pritom ani to, či skutočne
išlo o výlučné prostriedky žalobkyne, alebo o spoločné prostriedky, ktoré mala k dispozícii z času
pred zánikom manželstva. Preto žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
rozhodnutie alebo zmeniť tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazuje 1,5- izbový byt č. XX

na 4. poschodí bytového domu na ul. G. XXXX/XX v B., zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. B., vrátane k
nemu prislúchajúcemu podielu vo výške 39/3434 na pozemkoch parcely registra C, parcelné č. XXXX
s výmerou 232 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX s výmerou 241 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parcelné č. XXXX s výmerou 242 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a podielu
na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 39/3434, v hodnote 27.000,-

Eur; - peňažné prostriedky na osobnom účte žalobkyne vedenom v Raiffeisen Bank Rakúsko; a do
výlučného vlastníctva žalovaného (v podiele 1/1, t. j. v celosti) prikazuje: trojizbový byt č. XX na 3.
poschodí bytového domu na ul. G. XXXX/XX v B., zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. B., vrátane k nemu
prislúchajúcemu podielu vo výške 62/3434 na pozemkoch parcely registra C, parcelné č. XXXX s
výmerou 232 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX s výmerou 241 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, parcelné č. XXXX s výmerou 242 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a podielu na
priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 62/3434, v hodnote 29.900,- Eur;
garáž súp. č. XXXX, postavenú na parcele č. XXXX/XXX na ulici G. v B. a pozemok parcelu č. XXXX/
XXX o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. B., v hodnote 6000
Eur; osobné motorové vozidlo značky Peugeot 307 1,4E 5P D., EVČ: B rok výroby: 2007, VIN: X farba

karosérie: čierna metalíza, v zostatkovej hodnote 5000 Eur; osobné motorové vozidlo značky Škoda
Felícia FUN PickUp EGF677, EČV: B rok výroby 1998, VIN: Z farba karosérie: žltá, v zostatkovej hodnote
600,- Eur; predsieňový nábytok v zostatkovej hodnote 80 Eur, sedacia súprava oranžová v zostatkovej
hodnote 150,- Eur, obývacia stena v zostatkovej hodnote 120,- Eur, stôl konferenčný v zostatkovej
hodnote 200,- Eur, DVD prehrávač v zostatkovej hodnote 30,- Eur, rozťahovacia váľanda v zostatkovej

hodnote 80,- Eur, skriňa v detskej izbe v zostatkovej hodnote 50,- Eur, stôl pod počítač v zostatkovej
hodnote 25,- Eur, kuchynská linka v zostatkovej hodnote 150 Eur, sporák zn. Mora v zostatkovej hodnote
50,- Eur, chladnička v zostatkovej hodnote 90 Eur, práčka zn. Elektrolux v zostatkovej hodnote 120,-
Eur - spolu v hodnote 1170 Eur; peňažné prostriedky na účte vedenom v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., č.ú.: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1350,71 Eur. Určuje sa, že žalovaný je povinný
uhradiť nesplatenú časť dlhu voči Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. pre úver číslo XXXXXXX-X-XX/
XXXXXXX-X-XX, na základe Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. zmluvy XXXXXXXXXX, v zostatkovej

hodnote 25.599,77 Eur. Žalovaná je povinná na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, zaplatiť žalovanému sumu vo výške 243,14 EUR, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný si zároveň uplatňuje aj náhradu vzniknutých trov odvolacieho
konania. Žalovaný zároveň navrhol opraviť chybu v písaní čo sa týka Slovenskej sporiteľni, že sa jedná
o Prvú stavebnú sporiteľňu. Ako vyplýva z obsahu spisu, i z odôvodnenia tohto rozsudku, súd prvej

inštancie uvedený návrh akceptoval a rozsudok v tejto časti opravil.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný v bode 1.na strane 3 odvolania
poukazujenato,ževčasezánikumanželstvabolzostatokpeňažnýchprostriedkovnabankovýchúčtoch
vo výške 22.843,34 Eur, ktorý súd nezahrnul do rozsahu zisteného BSM a podľa žalovaného je v
príkrom rozpore s jeho vyjadrením na pojednávaní dňa 31.10.2017, keď nesprávne určil rozsah pasív,

ktoré ku zániku manželstva predstavoval vyššiu sumu ako ku ktorej zaviazal žalobkyni zaplatiť Prvej
stavebnej sporiteľni. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
24Co/103/2013 zo dňa 14.05.2014. V čase zániku manželstva existovali dlhy, ktoré ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia už neexistovali a boli uhradené z peňažných prostriedkov, ktoré existovali ku dňu zániku
BSM,alekeďžesaspotrebovalinaúhradudlhov,kudňuvyhláseniarozhodnutiatiežneexistovali. Kudňu

zániku BSM predstavovali spoločné dlhy 31.399,87 Eur, na ich úhradu boli použité spoločné prostriedky
z účtu v Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 14.738,75 Eur a spoločné finančné prostriedky z účtu vo
VÚB vo výške 6.753,88 Eur, spolu 21.492,63 Eur. Dostatok na účte v Prvej stavebnej sporiteľni, ktorý
bol ku dňu zániku BSM vo výške 1.350,71 Eur a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 7.959,51 Eur
bol započítaný voči úveru v Prvej stavebnej sporiteľni so zostatkom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo

výške 25.410,79 Eur. Na základe písomného vyčíslenia dlhu voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. po
zápočte nasporenej sumy, úrokov z nasporenej sumy, po pripočítaní poplatku za predčasné splatenie
úveru a úverov z úveru predstavoval zostatok dlhu sumu 17.451,28 Eur. Až v odvolaní žalovaný
prvýkrát namieta, že súd za zostatok úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. považoval výslednú sumu
- 17.451,28 Eur, i keď predmetnú listinu predložil súdu on, i napriek tomu, že na pojednávaní dňa

31.10.2017 prehlásil, že bude akceptovať zostatok úveru vo výške 17.451,28 Eur ako pasívum s tým,
že bude brať za základ výpočtu tohto zostatku s výpoveďou stavebného sporenia. Nie je pravda, že súd
opomenul pri vyporiadaní rozhodnúť o nasporenej sume stavebného sporenia vo výške 1.350,71 Eur,
ktoré nezahrnul do aktív ani tvrdenie v ďalšom odseku, že súd opomenul sa vyporiadať s tým, že do
dňa rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM došlo k navýšeniu nasporenej čiastky stavebného sporenia

na sumu 7.959,51 Eur, pretože výsledná suma stavebného sporenia spolu s úverom zo stavebného
sporenia bolo na základe akceptácie oboch strán sporu súdom zahrnutá do vyporiadania BSM. Žalovaný
rozporuje stav finančných prostriedkov na účte žalobkyne vo výške 257.37,- Eur z dôvodu, že na
tento účet boli realizované kreditné bankové operácie súhrnne len vo výške 3.578,80 Eur, čo podľa
jeho názoru nezodpovedá príjmom žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že je pravda, že iný účet nemala a

nemá. Jej príjem bol spotrebovaný v prospech rodiny, pretože rekonštrukcia bytu č. XX na G. XXXX/
XX v B. bola financovaná výlučne z jej príjmu, financovala aj prevažnú časť nákladov spojených s
vysokoškolským štúdiom a osobnými potrebami ich syna W., ktorý vysokoškolské štúdium ukončil až
v roku 2016 a finančne pomáhala obom synom, najmä mladšiemu W. vždy keď to bolo potrebné.
Žalovaný odmietal uhrádzať synovi W. výživné. Syn si ho musel voči otcovi uplatniť súdnou cestou a

svoje príjmy, výšku ktorých žalobkyňa ani nepozná si ponechával iba pre seba. Žalobkyňa má vedomosť
aj o tom, že žalovaný si uplatnil v čase trvania manželstva voči bývalému zamestnávateľovi finančný
nárok vo vysokej čiastke, pri súdnom vymáhaní ktorého bol úspešný a ktorý žalovaný nezahrnul do masy
BSM. Žalobkyňa to od žalovaného ani nežiadala. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky
v súvislosti s jej príjmom a jeho tvrdením v odvolaní, že údajne mala iné peňažné prostriedky patriace

do BSM k dispozícií, nenavrhol žiadne dôkazy v tomto smere. Súhlasil so skončením dokazovania.
Preto je tento odvolací súd nerelevantný. V súvislosti s bytom, ktorý žalovaný kúpil do svojho výlučného
vlastníctva vo X. nad Z. žalobkyňa uvádza, že i keď žalovaný v konaní uviedol, že v tomto byte býva iba
jeho priateľka a on býva na G. XX v B., kde údajne aj prespáva, tak uvedené tvrdenie je nepravdivé,
aj podľa názoru súdu málo vierohodné a ničím nepreukázané. Žalobkyňa má vedomosť o tom a to

z informácií syna G. a jeho manželky W., ktorí bývajú vo vedľajšom vchode na ul. G. XX v B., ako
aj podľa údajov susedov, v zmysle ktorých sa žalovaný vo večerných hodinách a počas víkendov v
tomto byte nenachádza, keď napríklad bolo potrebné riešiť akútne problémy v rámci výkonu jeho funkcie
predsedu spoločenstva. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že 1,5 - izbový byt strany sporu kúpiliz dôvodu, aby po rozvode manželstva žalobkyňa mala kde bývať, pretože v tom čase ani žalobkyňa
ani žalovaný o rozvode neuvažovali. Tento byt bol kupovaný ako dobrá investícia do budúcna s tým,
že žalovaný zvažoval spolu so žalobkyňou možnosť bývania v tomto menšom byte s tým, že 3-izbový

byt by ostal jednému zo synov. Žalovaný súhlasil s tým, že dočasne ho bude užívať starší syn G.
kým si nezabezpečí vlastné bývanie. G. s manželkou plánujú v blízkej budúcnosti prostredníctvom
hypotekárneho úveru zabezpečiť si vlastné bývanie hneď ako im to ich finančná situácia dovolí. Bolo
by pre nich pomocou, aby do tejto doby by mohli bývať s matkou. Žalobkyňa má však za to, že je
spravodlivé, že žalovanému je prikázaný do výlučného vlastníctva menší 1-izbový byt, ktorý mu bude

postačovať na výkon funkcie predsedu spoločenstva, pričom disponuje aj 1-izbovým bytom vo X. nad Z..
V prípade predaja týchto dvoch bytov môže si zabezpečiť väčší 3-izbový byt. Žalobkyni je prikázaný do
výlučného vlastníctva 3-izbový byt, ktorý je stále domov pre oboch synov, nakoľko obaja synovia majú
vynikajúci vzťah s matkou, často sa spolu stretávajú, majú partnerské vzťahy s perspektívou založenia
si rodiny. V tomto byte i v budúcnosti by mali vytvorené dostatočné podmienky na trávenie spoločných
chvíľ i s ich budúcimi potomkami. Žalovaný takto vytvorený vzťah so synmi nemá. Ani o to neprejavuje

záujem. Preto pridelenie 3-izbovému bytu žalovanému, ktorý skutočne byt využíva ako kanceláriu počas
pracovných hodín by žalobkyňa považovala za nespravodlivé a neúčelne. Argument žalovaného, že
prvoinštančný súd neprihliadol na skutočnosť, že žalovaný sa zaslúžil o nadobudnutie 3-izbového bytu
tak, že mu bol pridelený bývalým zamestnávateľom a že ako služobný byt bol odkúpený do vlastníctva
za sumu 26.538,- Sk, pričom pri bežnom trhovom zakúpení by kúpna cena bola nepomerne vyššia

neobstojí. Predmetný byt bol odkúpený do vlastníctva za trvania manželstva. Pokiaľ by strany sporu
nebývali v služobnom byte, tak ako iné rodiny v tom čase, by požiadali o mestský byt alebo o družstevný
byt a s najväčšou pravdepodobnosťou by im bol aj pridelený, nakoľko v tom čase prebiehala bytová
výstavba a každý mal možnosť zabezpečiť si byt, ktorý bolo možné neskôr odkúpiť do vlastníctva.
Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa o tento byt dlhodobo nejavila absolútne žiaden záujem, neprispievala

ani neprispieva na platby súvisiace s týmto bytom, nebýva v ňom od 21.08.2012. Uvedené tvrdenie
je nepravdivé. Žalobkyňa v konaní uviedla, že z predmetného bytu odišla z dôvodu, že žalovaný ju
fyzicky viackrát napadol, dokonca i znásilnil. Nakoľko sa bála ďalších útokov z jeho strany, do bytu
sa nemohla vrátiť, ak si potrebovala vziať svoje osobné veci. Do bytu vchádzala iba za prítomnosti
svojich synov. Napokon žalovaný vymenil zámok na dverách a odmietol jej alebo synom vydať nový kľúč.

Táto skutočnosť je zaznamenaná aj v zápisnici z pojednávania konaného dňa 19.09.2017. Argument
žalovaného, že žalobkyňa neprispieva na platby súvisiace s týmto bytom, keďže byt ani služby spojené
s užívaním tohto bytu, ako je teplo, voda, elektrická energia neužívala, preto neobstojí. Napokon ani
žalovaný neprispieval ´na platby súvisiace s 1,5 -izbovým bytom č. XX, na ul. G. XX v B., ktorý tiež patrí
do masy BSM. Žalobkyňa má za to, že hodnotiaca úvaha prvoinštančného súdu nebola svojvoľná, ale

vychádza zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyši najavo vzal
súd prvej inštancie, ktorý nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov
do úvahy a správne určil ich vzájomný vzťah. V závere rovnako žalovaný účelovo tvrdí, že v rámci
vykonaného vyporiadania nepostupoval v súlade so štandardným mechanizmom určenia hodnoty masy
BSM a následným výpočtom vyrovnávacieho podielu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu zo

dňa 30.01.2013 sp.zn. 6Cdo/128/2012, ktoré definuje spôsob a postup, akým sa má vyporiadanie BSM
realizovať. Podľa názoru žalobkyne súd postupoval v súlade s citovaným rozhodnutím. Preto navrhla
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného poslal stanovisko žalovaný. Trval na odvolacích

dôvodoch, pre ktoré odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal, ako aj na svojich skutkových
a právnych argumentoch, ktoré v podanom odvolaní predniesol. Mal za to, že je skutočne dôvodné, aby
odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Podľa jeho
názoru nie je žiaden dôvod dohadovať sa na výške pasív, keďže táto bola a je v konaní jednoznačne
a nesporne preukázaná listinnými dôkazmi a to potvrdenia o zostatkoch dlhov sú nesporným dôkazom

o zostatku pasív ku dňu zániku BSM aj ku dňu, kedy súd prvej inštancie o žalobe rozhodoval, teda
ku dňu vyporiadania. Suma, z ktorej vychádzal súd pri rozhodovaní nekorešponduje so zostatkami
zistenými na základe vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti považuje žalovaný za zavádzajúce
tvrdenie žalobkyne, že žalovaný až v podanom odvolaní prvýkrát namieta, že súd za zostatok úveru
v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. považuje výslednú sumu -17.451,28 Eur. Odkazuje pritom napríklad

na svoje písomné podanie zo dňa 23.10.2017, v ktorom jednoznačne označuje výšku dlhu voči Prvej
stavebnej sporiteľni ku dňu zániku BSM na sumu 25.277,32 Eur. Nesprávny postup súdu prvej inštancie
tak podľa názoru žalovaného, jednoznačne neprimerane zvýhodňuje žalobkyňu, ktorá logicky tento
postup súdu prvej inštancie neprávom obhajuje. Nasporená suma na sporiacom účte v Prvej stavebnejsporiteľni ku dňu zániku BSM predstavovala sumu vo výške 1.350,71 Eur, pričom nasporená suma
ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie predstavovala sumu vo výške 7.959,51 Eur. Bez
ohľadu na to, aby súd skúmal, z akých prostriedkov bol nasporený rozdiel uvedených súm po zániku

BSM, v absolútny neprospech žalovaného započítal uvedenú sumu voči hodnote zostatku dlhu a
teda v bezdôvodný prospech žalobkyne, ktorá na splátky zostatku dlhu po zániku BSM neprispievala.
Súčasťou spisu sú listinné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že od zániku manželstva došlo k
navýšeniu nasporenej čiastky stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. o nemalú sumu vo
výške 6.608,80 Eur, ktorú súd prvej inštancie bez ďalšieho započítal v prospech nesplatenej časti dlhu

medziúveru, čím znížil jeho nesplatenú časť bez toho, aby skúmal z akých prostriedkov a čou zásluhou
došlo k navýšeniu uvedenej sumy po zániku BSM. Zároveň žalovaný ďalej poukazuje aj na zavádzajúce
tvrdenie žalobkyne, že žalovaný neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky v súvislosti s jej príjmom a
jeho tvrdením, že je pravdepodobné, že mala v dispozícii aj iné peňažné prostriedky patriace do BSM.
Žalovaný od podania odvolania v tejto právnej veci nadobudol podozrenie, že žalobkyňa v konaní síce
tvrdila, že žiadne ďalšie úspory nemá a žiadnymi ďalšími peňažnými prostriedkami patriacimi do BSM

už nedisponuje, avšak na adresu trvalého pobytu, kde sa žalovaný zdržiava a kde preberá poštu, boli
žalobkyni doručované obálky z Prvej stavebnej sporiteľne, Poisťovne UNIQA a Poisťovne AXA - preto
mážalovanýdôvodnépodozrenie,žežalobkyňavkonaníneuvádzalapravdu.Vsúvislostisopakovaným
tvrdením žalobkyne, že žalovaný má 3-izbový byt používať iba ako kanceláriu počas pracovných dní, nie
na účely bývania, žalovaný uviedol, že žalobkyňa v tomto smere doposiaľ neprodukovala žiaden dôkaz,

ktorým by svoje tvrdenie preukázala. Žalovaný tieto obvinenia odmieta. Aj tvrdenia žalobkyne, ktorými
rozporuje zásluhovosť žalovaného o nadobudnutie 3-izbového bytu, považuje za ničím nepodložené
dohady.Vovzťahukrozdeleniubytovsižalobkyňasamaprotirečí,keďraztvrdí,že3-izbovýbytpotrebuje
pre seba a synov, no na druhej strane v podanom vyjadrení zo dňa 13.03.2018 priznáva, že syn
Lukáš s manželkou plánujú v blízkej budúcnosti zabezpečiť si vlastné bývanie. Na margo argumentov

žalobkyne, že 3-izbovým bytom si potrebuje poriešiť vlastné bývanie, žalovaný znovu zdôraznil, že
žalobkyňa sa vo väčšom rozsahu roka zdržiava mimo územia SR, v E., kde pracuje. Podľa jemu
dostupných informácií bola žalobkyňa od januára 2018 na Slovensku celkom 2-krát max. 3-krát. Má
preto žalovaný dôvodne za to, že na účely bývania v takomto rozsahu jej náležite poslúži aj 1-izbový
byt. Za nepravdivé a krivo obviňujúce a ničím nepodložené považuje žalovaný tiež tvrdenia žalobkyne

o údajnom opakovanom fyzickom napádaní, dokonca znásilnení, o ktorých však žalobkyňa doposiaľ v
konaníneprodukovalažiadnedôkazy.Vovzťahukrozdeleniubytov,akoajkskutočnostiam,naktorébolo
potrebné pri rozhodovaní prihliadať žalovaný ďalej odkázal na podané odvolanie, kde sa uvedenému
podrobne venuje. Žalovaný sa hlboko nestotožňuje s názorom žalobkyne o tom, že hodnotiaca úvaha
prvoinštančného súdu nebola svojvoľná, ale že vychádzala zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo

- uvedené tvrdenie žalobkyne považuje žalovaný za účelové, keďže rozhodnutie súdu ju stavia do
výhodnejšej pozície a nedôvodne jej prináša prospech. Preto trval na podanom odvolaní, žiadal, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak ako to uviedol v podanom odvolaní alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

15. K stanovisku žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Trvala na svojom vyjadrení, ktorým reagovala
na odvolanie žalovaného v celom rozsahu. Tvrdenie žalovaného, že suma, z ktorej vychádzal súd
pri rozhodovaní nekorešponduje so zostatkami zistenými na základe vykonaného dokazovania, je
zavádzajúceanepravdivé.Zozápisnicezpojednávaniakonanéhodňa31.10.2017nepochybnevyplýva,
že strany sporu sa zhodli na tom, čo patrí do BSM, obe strany vyhlásili, že budú akceptovať i zostatok

úveruvPrvejstavebnejsporiteľnivovýškemínus17.451,28Eur.Ideo4.stranuzápisnicezpojednávania
konaného dňa 31.10.2017. Zostatok do spisu predložil sám žalovaný a súd pri vyporiadaní vychádzal
z takto ustálenej masy BSM. Túto skutočnosť konštatoval i prvoinštančný súd v bode 10. odôvodnenia
svojho rozhodnutia, keď uviedol, že strany sporu súhlasili, čo tvorí BSM tak aktívum, ako aj pasívum,
nevedeli sa dohodnúť na jeho vyporiadaní z jediného dôvodu a to, že žalovaný požadoval prikázať do

svojho výlučného vlastníctva 3-izbový byt so zariadením. Žalobkyňa rozporuje i tvrdenie žalovaného,
že rozhodnutie súdu jednoznačne neprimerane zvýhodňuje žalobkyňu, nakoľko nasporená suma na
sporiacomúčtevPrvejstavebnejsporiteľnikudňuzánikuBSMpredstavovalasumu1.350,71Eur,kudňu
vyhlásenia rozsudku sumu 7.959,51 Eur, pričom súd podľa žalovaného neskúmal z akých prostriedkov
bol nasporený rozdiel uvedených súm. Ide o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, pretože od zániku BSM,

t.j. 15.08.2012 do vyhlásenia rozsudku, t.j. 31.10.2018 žalovaný uhradil v mesačných splátkach Prvej
stavebnej sporiteľni sumu 12.900,- Eur. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa poukázala žalovanému
na úhradu úveru sumu 6.000,- Eur, teda podieľala sa na úhradách polovicou zaplatených peňažných
prostriedkov. Za nepravdivé a tendenčné považuje žalobkyňa i tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňamala disponovať ďalšími finančnými prostriedkami- Žalobkyňa trvá na svojom vyjadrení, že ku dňu
zánikuBSMnemalažiadneinéfinančnéprostriedky,akotie,ktorébolinajejúčtevReffeisenMeineBank.
Žalobkyňa má naopak za to, že žalovaný v konaní nepriznal finančné prostriedky a to tie, ktoré si uplatnil

v čase trvania manželstva voči bývalému zamestnávateľovi v súdnom konaní, v ktorom bol úspešný,
ako ani finančné prostriedky, ktoré si našetril zo svojich príjmov počas ich manželského spolužitia, v
čase, keď žalobkyňa pracovala v zahraničí, nakoľko väčšina výdavkov ich rodiny bola uhrádzaná z jej
zárobku. Čo sa týka syna Lukáša, žalobkyňa uviedla, že tento si s manželkou aktuálne v septembri 2018
kúpili stavebný pozemok a plánujú si postaviť menší rodinný domček s tým, že do skončenia výstavby

potrebujú pomoc rodičov s poskytnutím bývania. Žalobkyňa síce pracuje v zahraničí, ale na turnusy,
teda pravidelne prichádza domov a býva spolu so synom a nevestou v 1,5- izbovom byte. Žalovaný
počas dňa užíva sám ich trojizbový byt, po pracovnej dobe odchádza do svojho bytu vo X. nad Z.,
ktorý užíva spolu so svojou priateľkou a so synmi neudržiava žiadne kontakty. Žalobkyňa má za to, že
prvoinštančný súd rozhodol spravodlivo, keď jej prikázal trojizbový byt i s prihliadnutím na to, že ona
prakticky nemá kde bývať i vzhľadom na celkovú ich rodinnú situáciu, rodinné väzby so synmi a snahu

žalobkynepomôcťsvojimsynom.Knámietkežalovaného,žesúnepravdivétvrdenia,žezbytuodišlapre
fyzické napádanie a znásilnenie žalobkyňa uviedla, že tieto skutočnosti už raz uviedla na pojednávaní,
konanom dňa 31.10.2017. Žalovaný na tomto pojednávaní uvedené tvrdenia nepoprel. Zrejme aj preto,
že žalobkyňu na súd sprevádzal ich syn, ktorý o jeho správaní k matke vedel a bol pripravený v prípade
potreby vypovedať ako svedok. O skutočnosti, že žalovaný vymenil zámok na dverách bytu a odmietal jej

alebo synom vydať nový kľúč svedčí zápisnica z pojednávania konaného dňa 19.09.2017. Preto navrhla
rozsudok potvrdiť.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozsudkuoznámilnaúradnejtabuliajwebovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 25.02.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné iba čo do výšky sumy, ktorú mu má vyplatiť žalobkyňa, vo zvyšku dôvodné nie je.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Pochybil iba čo do výšky sumy, ktorú má uhradiť

žalobkyňa žalovanému na vyrovnanie podielov. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Súd prvej inštancie iba prepočítal znovu výšku aktív a pasív a zistil chybu v počítaní, ktorej sa dopustil
súd prvej inštancie pri výpočte sumy, ktorú má uhradiť žalobkyňa žalovanému na vyporiadanie podielu.

19. Odvolací súd si okrem vyššie uvedenej chyby v počítaní čo do sumy, ktorú má zaplatiť žalobkyňa
žalovanému osvojuje závery súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s
odvolacími námietkami žalovanému dopĺňa nižšie uvedené.

20. Podľa ust.§ 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení

miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Predmetom vyporiadania bezpodielového vlastníctva je teda všetko čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvodemanželstva. Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci. Pri určení ceny veci sa však spravidla
vychádza z ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Vyporiadanie má teda nielen kvalitatívnu
stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o

hodnotové podiely, pri ktorých je dôležité určiť správne cenu jednotlivých vecí, hodnotu celého majetku.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 10P/350/2012-15 zo dňa 02.11.2012, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2012.

23. Súd prvej inštancie ustálil, že do BSM ku dňu zániku manželstva patria dva byty, a to 3-izbový byt
č. XX na ul. G. XXXX/XX v B. v hodnote 29.900 eur, 1,5-izbový byt na ul. G. XXXX/XX v B. v hodnote
27.000 eur, ako aj garáž súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XXX na ul. G. v B. a pozemok
parc. č. 4370/172 o výmere 18 m2 v hodnote 6.000 eur. Táto okolnosť bola zistená z výpisu LV č. XXXX
kat. územia B., okr. B. pokiaľ ide o garáž. Z výpisu z LV č. XXXX kat. územia B. pokiaľ ide o byt č.

XX vo vchode XX na 3. poschodí na ul. G. XXXX/XX v B. a z výpisu z LV č. XXXX kat. územia B.
pokiaľ ide o byt č. XX vo vchode XX, na 4. poschodí na ul. G. XXXX/XX v B.. K. súd prvej inštancie
ustálil, že do BSM patria aj hnuteľné veci v hodnote 1.170,- Eur, pričom strany sporu sa zhodli na ich
rozsahu, aj na zostatkovej hodnote týchto vecí. Ide o hnuteľné veci, ktoré tvoria zariadenie 3-izbového
bytu č. XX na ul. G. XXXX/XX v B.. Zároveň o dve motorové vozidla, jedno v hodnote 5.000,- Eur a

druhé v hodnote 600,- Eur. Zároveň súd prvej inštancie ustálil, že do aktív patria aj finančné prostriedky
na účte žalobkyne ku dňu zániku manželstva vo výške 257,37 Eur a žalovaný mal na svojom účte
osobnomfinančnéprostriedkyvovýške6753,88Eurasumu14.730,70Eur,ktorápredstavovala plusovú
sumu úveru preklenovacieho, ktorý získali strany sporu za trvania manželstva na zaplatenie úveru od
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorý bol poskytnutý stranám sporu za trvania manželstva na

základe zmluvy č. XXXXXXXXXX.

24. Súd prvej inštancie v bode 17.odôvodnenia rozsudku zhrnul aktíva na strane žalobkyne, celkom
na sumu 31.327,37 Eur a na strane žalovaného na sumu 38.600,- Eur. Spolu je teda hodnota aktív
69.927,37 Eur. Každý z manželov by mal teda dostať sumu 34.963,68 Eur.

25. Čo sa týka pasív, súd prvej inštancie konštatoval, že strany sa zhodli na tom aké pasíva existovali
ku dňu zániku manželstva, pričom išlo o nesplatené úvery a to 1/ spotrebný úver od spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX s nesplateným zostatkom ku dňu
zániku BSM vo výške 386,49 Eur; 2/ spotrebný úver od VÚB, č. úverového účtu XXXXXXXXXX/XXXX

s nesplatným zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 1.523,83 Eur; 3/ úver od spoločnosti Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX s nesplateným zostatkom ku dňu zániku
BSM vo výške 17.179,52 Eur; 4/ medziúver poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. č. zmluvy o
úvereXXXXXXXsnesplatenýmzostatkomkudňuzánikuBSM25.277,32Eur.Pozánikumanželstvaboli
zostatky úverov splácané zo strany žalovaného a to tak, že úver vo vzťahu k Home Credit Slovakia bol v

celomrozsahuuhradený,úvervovzťahukVÚBbolvcelomrozsahuuhradenýzostranyžalovaného.Tak
isto úver vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni bol zo strany žalovaného po zániku manželstva vyrovnaný,
čo žalovaný dokumentoval a dokazoval výpismi z účtu a táto skutočnosť v konaní tak isto nebola sporná.
Ostal teda neuhradený zostatok úveru, ktorý bol poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou žalobkyni
a žalovanému, ktorý po zániku BSM žalovaný čiastočne uhrádzal v 8 splátkach po 200,- Eur a 51

splátkami po 210,- Eur. Ani táto okolnosť nebola medzi stranami sporná a žalobkyňa súhlasila s tvrdením
žalovaného, že celkovo uhradil po zániku manželstva žalovaný na spoločných dlhoch sumu 31.399,84
Eur. Z toho suma 21.492,63 Eur bola uhradená zo spoločných prostriedkov, lebo ju tvoril preklenovací
úver, ktorý bol pripísaný na účet žalovaného Prvou stavebnou sporiteľňou ku dňu zániku manželstva vo
výške 14.738,75 Eur a z finančných prostriedkov na osobnom účte žalovaného vo výške 6753,88 Eur, t.j.

spolu 21.492,63 Eur. Rozdiel medzi sumou 31.399,84 Eur a sumou 21.492,63 Eur je suma 9.907,21 Eur,
ktorá suma je tá, ktorú žalovaný zaplatil na spoločných dlhoch po zániku manželstva do dňa posledného
pojednávania z vlastných prostriedkov, a ani táto tvrdená skutočnosť zo strany žalobkyne popretá nebola
a žalobkyňa s takýmto vyčíslením súhlasila. Ku dňu zániku manželstva ostal nevyporiadaný iba jeden
úveratoúverposkytnutýPrvoustavebnousporiteľňou,a.s.nazákladezmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX,

ktorý podľa zostatku dlhu vyčísleného na č.l. XXX obchodným zástupcom tejto spoločnosti predstavuje
pasívum 17.451,28 Eur. Aj s týmto zostatkom dlhu obe strany sporu súhlasili.26. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil sumu, ktorá bola nasporená v Prvej stavebnej
sporiteľni ku dňu zániku manželstva vo výške 1.350,71 Eur a zároveň sumu 6.608,60 Eur, ktorá mala byť
nasporená výlučne z prostriedkov, ktoré patrili žalovanému už po rozvode manželstva. Teda ide o sumu

7.959,51 Eur ako aktuálny stav sporiaceho účtu. V tejto súvislosti namietal aj celkový zostatok dlhu
medziúveru, ktorý nemal byť podľa žalovaného vo výške 17.451,28 Eur, ale vo výške 25.599,77 Eur.

27. Odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalovaného považuje za neopodstatnenú. Tak ako bolo
popísané vyššie, súd prvej inštancie správne ustálil a žalobkyňa aj súhlasila s tvrdením žalovaného, že

celkovo uhradil po zániku manželstva žalovaný na spoločných dlhoch sumu 31.399,84 Eur. Z toho sumu
21.492,63 Eur uhradil zo spoločných prostriedkov, ktoré tvorili preklenovací úver, ktorý bol pripísaný na
účet žalovaného Prvou stavebnou sporiteľňou ku dňu zániku manželstva vo výške 14.738,75 Eur a z
finančných prostriedkov na osobnom účte žalovaného vo výške 6.753,88 Eur, t.j. spolu suma 21.492,63
Eur bola zaplatená zo spoločných prostriedkov žalobkyne i žalovaného. Sám žalovaný uhradil naviac
ešte sumu 9.907,21 Eur čo tvorí rozdiel medzi sumou 31.399,84 Eur a sumou spoločných prostriedkov

21.492,63 Eur. Z týchto prostriedkov uhrádzal aj 8 splátok po 200,- Eur a 51 splátok po 210,- Eur,
spolu teda zaplatil 12.310,- Eur z celkovej sumy 31.399,84 Eur. Žalobkyňa zaslala žalovanému dňa
04.06.2013 sumu 6.000,- Eur, teda po zániku manželstva. Uvedená skutočnosť vyplýva z vyjadrenia
žalovaného zo dňa 23.10.2017 na č.l. 101 až 109 spisu. Žalovaný k uvedenému pripojil aj prílohy, ktoré
preukazujú uvedené skutočnosti, ktoré prevzal i súd prvej inštancie do svojho rozhodnutia. Z č.l. 149

spisu vyplýva aj zostatok dlhu zmluvy XXXXXXXXXXX vo výške -17.451,28 Eur, pričom zostatok dlhu
medziúveru predstavuje sumu 25.410,79 Eur, výpočet úrokov 130,80 Eur a stav na účte k určenému
dňu 7.959,51 Eur. Odvolacia námietka žalovaného, teda že suma 7.959,51 Eur ako aktívum nebola
započítaná nie je dôvodná. Nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že dlh v skutočnosti nečiní
17.451,28 Eur, ale 25.599,77 Eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, z

ktorej vyplýva, že vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.širšom zmysle, to znamená,
že do úvahy sa berú a vyporiadávajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a
ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k
tretím osobám, ktoré nie sú účastníkom konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto ostáva zachované
ich právo žiadať splnenie dlhu od hociktorého z bývalých manželov. Nebolo by preto účelné samostatne

započítavať sumu, ktorá už bola Prvej stavebnej sporiteľni vyplatená a sumu, ktorá sa má ešte vyplatiť,
teda samostatne suma 7.959,51 Eur do aktív, keď už bola započítaná do celkovej sumy, ktorú vyplatil
žalovaný, teda 31.399,84 Eur. V tejto súvislosti odvolací súd znova poukazuje na skutočnosť, že výpočet
predložilsúduprvejinštanciesámžalovanýažalobkyňastýmtovýpočtomsúhlasila.Odvolacísúdktomu
ešte dodáva, že tento výpočet korešponduje so všetkými prílohami, ktoré žalovaný do spisu predložil.

Teda uvedené korešponduje tak s vykonaným dokazovaním, ako aj zisteným skutkovým stavom vo
veci. Odvolací súd znova opakuje, že rozsudok o vyporiadaní BSM je konštitutívnym rozhodnutím len
vo vzťahu k jeho účastníkom, nie k tretím osobám. Preto iba vo vzťahu k ním je dôležité určiť koľko
predstavuje výška pasív z BSM.

28. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného čo do prikázania 3-izbového bytu č. XX na X.poschodí
bytového domu na ul. G. č. XXXX/XX v B. žalobkyni a k tomu, že žalovaný uvádza, že sám sa pričinil
o získanie tohto bytu za veľmi výhodných podmienok odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka
je tiež nedôvodná. Súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal s otázkou, že byt bol do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zakúpený na základe kúpnej zmluvy zo spoločných prostriedkov. Kritérium

pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva hodnotiť oddelene iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva. Podľa
ustálenej judikatúry mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne a nie kvalitatívne hľadisko
a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hľadisko kto sa viac
zaslúžil o zabezpečenie 3-izbového bytu by bolo zaujímavé podľa názoru odvolacieho súdu v prípade,

že by predmetom BSM bol len jeden byt a nie dva byty ako je to v danom prípade alebo pokiaľ by sa
jednalo o nájom bytu. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, keď vyhodnotil situáciu žalobkyne tak, že
reálne nemá kde bývať. V 1-izbovom byte v súčasnosti býva syn žalobkyne a žalovaného, pričom nebolo
preukázané, že by žalovaný nebol súhlasil s bývaním syna v 1-izbovom byte, ktorý mu má pripadnúť na
základe rozhodnutia súdu do výlučného vlastníctva.

29. Žalovaný zároveň namietal, že žalobkyňa mala ďalšie úspory, pričom poukazoval na poštu, ktorá
došla žalobkyni z Prvej stavebnej sporiteľne, poisťovne Uniqa a poisťovne Axa. Zo strany žalovaného
však neboli predložené na súde prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní žiadne dôkazy, ktoré byuvedenú skutočnosť preukazovali. Žalobkyňa existenciu ďalších úspor na svojej strane poprela, pričom
poukazovala na skutočnosť, že aj žalovaný mohol mať úspory, ktoré v konaní nepriznal. Uvedená
skutočnosť tiež nebola preukázaná. Preto na túto námietku žalovaného odvolací súd neprihliadol.

30. K otázke fyzického napádania zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, uvedené nebolo
predmetom dokazovania vo vzťahu k výške podielov oboch manželov. Bol rešpektovaný princíp parity.
Preto odvolací súd nepovažoval za potrebné sa touto otázkou ďalej zaoberať. Zákon v prípade násilia

zo strany jedného z manželov pripúšťa aj výnimku z princípu parity a umožňuje podiely určiť aj iným
pomerom. V danom prípade však súd prvej inštancie tak neurobil a žalobkyňa vo vzťahu k rozsudku
odvolanie nepodala.

31. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, tak ako ho prezentoval v odvolaní, že súd prvej
inštancie namiesto právne významných skutočností sa bezdôvodne zaoberal právne bezvýznamnými

skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou. Skutočnosť, že žalovaný vlastní ešte jeden byt, ktorý získal po
rozvode manželstva a konštatovanie súdu vo vzťahu k uvedenému bytu a možnosti bývania žalovaného
odvolací súd nepovažuje za bezvýznamnú skutočnosť. Zároveň čo sa týka otázky, že sa žalovaný
výlučne o 3-izbový byt stará a udržiava ho, odvolací súd uvádza, že žalovaný tento byt užíval, preto
bolo jeho povinnosťou sa o ňho starať, tak ako bolo povinnosťou žalobkyne starať sa o 1-izbový byt,

v ktorom býva spoločný syn účastníkov konania. Zároveň odvolací súd k ďalšej odvolacej námietke
žalovaného uvádza, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by bol žalovaného nejakým
spôsobom znevýhodnil. Žalovanému bol prikázaný do výlučného vlastníctva majetok v hodnote 38.600,-
Eur, teda 1-izbový byt, dve osobné motorové vozidla a garáž s pozemkom. Žalobkyni 3-izbový byt,
hnuteľné veci, ktoré sa v tomto byte nachádzajú a finančné prostriedky na jej účte spolu v hodnote

31.327,37 Eur. Žalobkyňa bola zaviazaná k úhrade zostatku dlhu v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške
tak ako to predložil sám žalovaný. Preto možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, tak ako to uvádza v bode
16. odôvodnenia rozhodnutia, že sa pri vyporiadaní snažil zohľadniť zásadu spravodlivého rozhodnutia.

32. Odvolací súd znova prepočítal výšku aktív a pasív BSM, pričom aktíva predstavujú sumu 31.327,37

Eur, ktoré boli prikázané žalobkyni a 38.600,- Eur, ktoré boli prikázané žalovanému, teda spolu aktíva
činia 69.927,37 Eur. Každý z účastníkov má teda dostať 34.963,68 Eur. Žalovaný dostal 38.600,- Eur, má
dostať 34.963,68 Eur, teda rozdiel činí 3.636,32 Eur, o čo dostal viac ako dostala žalobkyňa. Zároveň má
zaplatiťpolovicudlhuvovýške8.725,60Euržalobkyni,ktorájepovinnázaplatiťPrvejstavebnejsporiteľni
celú zvyšnú sumu dlhu vo výške 17.451,28 Eur. Teda žalovaný by mal zaplatiť žalobkyni 12.361,92

Eur. Žalobkyňa by mala tiež dostať sumu 34.963,68 Eur. Dostala iba sumu 31.327,37 Eur. Rozdiel činí
3.636,31 Eur. Žalovaný však zo svojho majetku zaplatil na úhradu spoločných dlhov ku dňu vyporiadania
naviac sumu 3.907,21 Eur. Z uvedenej sumy má zaplatiť polovicu žalobkyňa, teda 1.953,60 Eur. Túto
sumu je preto potrebné odpočítať zo sumy 12.361,92 Eur, ktorú by mal na vyporiadanie zaplatiť žalovaný
žalobkyni. Rozdiel činí 10.408,32 Eur. Súd prvej inštancie teda nesprávne vypočítal sumu, ktorú má

žalovaný zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov. Uvedené sa javí ako chyba v počítaní. Správne
má žalovaný zaplatiť žalobkyni 10.408,32 Eur a nie 11.385,- Eur, tak ako to vypočítal súd prvej inštancie.

33. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie urobil počítaciu chybu, odvolací súd má za to, že vo
veci správne zistil skutkový stav a v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a

na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec
aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa prikázania 3-izbového bytu
do jeho výlučného vlastníctva sú iba zhrnutím jeho argumentácie predostretej v priebehu konania
na súde prvej inštancie, pričom na tieto súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom
vo svojom rozhodnutí reagoval. V priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný

argument, teda argument majúci súvis s prejednávacou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol
priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej
inštancie pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu prvej inštancie na strane
druhej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru

racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda podľa názoru odvolacieho súdu je
preskúmateľné. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dal odpoveď na podstatné argumenty strán,
pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva snaha garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne
konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda že súdprvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho požiadavkami ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Úvaha súdu prvej inštancie zodpovedá pravidlám
formálnej logiky vo vzťahu k rozdeleniu majetku i čo do určenia pasív a aktív bezpodielového

spoluvlastníctva manželov i napriek chybe v počítaní.

34. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyrovnania podielov sumu 11.385,- Eur v lehote do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku v spojení s opravným uznesením podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne

správny potvrdil. Z dôvodu, že súd prvej inštancie sa dopustil chyby v počítaní, odvolací súd zmenil výrok
rozsudku čo do sumy vyrovnávacieho podielu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu
vyrovnania podielov sumu 10.408,32 Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.2 C.s.p. a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný

mal v odvolacom konaní úspech čiastočný, ktorý sa týkal vyrovnania podielu. Vo zvyšku mala úspech
žalobkyňa. Vzhľadom na charakter sporu a okolnosti veci tak, ako je to popísané v odôvodnení,
považoval odvolací súd aplikáciu tohto ustanovenia za spravodlivé vo vzťahu k obom stranám sporu.

36. Toto rozhodnutie bolo prijatého senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.