Uznesenie – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/11/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117213523
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117213523.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore žalobcu: K. Z., trvalý pobyt X. K. XXX,. XXX
XX J. nad J., právne zastúpeného Burian & partners, s.r.o., V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47
254 483, proti žalovanej: JUDr. Danica Birošová, so sídlom kancelárie Piaristická 46, 911 01 Trenčín,
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze, so sídlom M.R. Štefánika 174/27,
956 41 Uhrovec, IČO: 36 534 773, právne zastúpenej: A3 advokátska kancelária, s.r.o., Partizánska 25,
911 01 Trenčín, IČO 36 735 311, o určenie poradia pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/26/2017-47 zo dňa 30. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalobcu na určenie poradia
pohľadávky proti podstate a výrokom II. priznal žalovanej náhradu 100 % trov konania. V odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.07.2017 proti žalovanému
domáhal určenia, že pohľadávka proti oddelenej podstate, nachádzajúca sa v zozname pohľadávok
proti oddelenej podstate, v konkurznom konaní úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze, M. R. Štefánika
174/27, Uhrovec, IČO 36 534 773, sp.zn. 38K/48/2015, zapísaná v zozname pohľadávok proti oddelenej
podstate, ktorého oznámenie o zostavení bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 91/2017 dňa
15.05.2017,
v sume 360 Eur nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate. V prípade, ak by súd
vyhodnotil, že pohľadávka 360 Eur s označením vedenie účtovníctva 03/2017 má byť zaradená do
zoznamu pohľadávok proti podstate, žalobca mal zato, že je niekoľkonásobne navýšená a navrhol,
aby súd určil, že pohľadávka proti oddelenej podstate, nachádzajúca sa v zozname pohľadávok
proti oddelenej podstate, v konkurznom konaní úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze, M. R. Štefánika
174/27, Uhrovec, IČO 36 534 773, sp.zn. 38K/48/2015, zapísaná v zozname pohľadávok proti oddelenej
podstate, ktorého oznámenie o zostavení bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 91/2017 dňa
15.05.2017, zapísaná v zozname pohľadávok v sume 360 Eur označením vedenie účtovníctva 03/2017,
v časti sumy 300 Eur nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate a do zoznamu
pohľadávok proti podstate má byť zaradená v sume 60 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/48/2015 zo dňa 10.12.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 241/2015 dňa 16.12.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AVAKS, s.r.o. so sídlom M.R.
Štefánika 174/27, Uhrovec, IČO 36 534 773, a do funkcie správcu bola ustanovená žalovaná. Správkyňa
dňa 15.05.2017 zverejnila v Obchodnom vestníku
č. 91/2017 oznam sp.zn. 38K/48/2015 zo dňa 10.05.2017, ktorým oznámila zostavenie zoznamu
pohľadávok proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa F., a.s., ktoré boli alebo majú byť
uspokojené z výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty a zároveň oznámila zámer zostaviť konečný

rozvrh výťažku z tejto oddelenej podstaty a oznámila zostavenie zoznamu pohľadávok proti oddelenej
podstate zabezpečeného veriteľa F., a.s., ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do
tejto oddelenej podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje a zároveň oznámila zámer zostaviť rozvrh výťažku
z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Veriteľ úpadcu - obchodná spoločnosť F., a.s. so sídlom
K. XX, D., X. XX XXX XXX, si v zákonnej lehote prihlásil svoje zabezpečené pohľadávky do konkurzu
vyhláseného na majetok úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze,
v celkovej výške 662.642,61 Eur, ktoré voči úpadcovi evidoval titulom úverovej zmluvy
č. XXXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2000 v znení dodatkov v sume 61.683,61 Eur (prihláška
pohľadávky por. č. 1 zo dňa 15.01.2016) a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa
30.09.2009 v znení dodatkov v sume 600.959 Eur (prihláška pohľadávky por. č. 2 zo dňa 15.01.2016).
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 10/8184/2016 zo dňa 18.03.2016, uzatvorenej medzi
žalobcom ako postupníkom a F., a.s. ako postupcom nadobudol žalobca ako nadobúdateľ predmetné
pohľadávky v celkovej sume 662.642,61 Eur
v intenciách § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa titulom sukcesie ipso iure
stal veriteľom úpadcu AVAKS, s.r.o. v konkurze. V súlade s § 96 ods. 3 ZKR podal žalobca v pozícii
zabezpečeného veriteľa v zákonom ustanovenej lehote dňa 14.06.2017
u správcu námietku poradia pohľadávky proti podstate, týkajúcu sa pohľadávky proti oddelenej podstate
v sume 360 eur za vedenie účtovníctva 03/2017. V predmetnej námietke žalobca uviedol, že mal zato,
že pohľadávka proti oddelenej podstate nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok. Ak by žalovaný
preukázal dôvodnosť vzniku pohľadávky, žalobca mal zato, že sa jedná o neprimerane vysokú sumu
a do zoznamu pohľadávok má byť zaradený
v inom rozsahu. K návrhu žalobca pripojil listiny : námietky poradia pohľadávok proti podstate zo dňa
09.06.2017, zoznam pohľadávok proti podstate, zmluva o postúpení pohľadávky č. 10/8184/2016 zo
dňa 18.03.2016, záväzný pokyn na ukončenie prevádzkovania podniku zo dňa 18.07.2016.

2. V písomnom vyjadrení zo dňa 02.01.2018 žalovaná navrhla návrh zamietnuť. Pozornosť upriamila
na skutočnosť, že v konkurznom konaní úpadcu na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 38K/48/2015
súd na návrh žalobcu povolil jeho vstupu do konkurzného konania ako nového veriteľa pohľadávok
pôvodného veriteľa F. V., až po podaní tejto žaloby. Rozhodnutie súdu podľa § 25 ZKR bolo publikované
v Obchodnom vestníku č. 157/2017 dňa 16.8.2017, pričom táto žaloba bola podaná už dňa 14.07.2017.
Minimálne do 17.08.2017 bola v zmysle § 25 ods. 5 druhá veta v spojení s § 27 ods. 1 písm. a)
ZKR konkurzným veriteľom stále F., a.s. so všetkými procesnými právami, vrátane práv obsiahnutých
v § 96 ZKR. F., a.s. titulom svojho postavenia zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty žiadnu
žalobu v zákonom stanovenej lehote nepodala. Východisko žalobcu, ktorým sa snaží tento procesný
nedostatok akoby zakryť, či obchádzať citáciou hmotných ustanovení Občianskeho zákonníka o tom,
odkedy postupníkovi patria práva z postúpenia, je nesprávne. Nepostačí na jednej strane okolnosť, že
dátum podpisu zmluvy o prevode pohľadávky medzi žalobcom a F., a.s. predchádzal dňu začatia
tohto konania, hoci jej účinnosť (viď čl. IV ods. 6) bola ešte stále sporná. Ani na druhej strane na tom
nič nemení ten fakt, že návrh o vstup do konania, hoci imperfektný, podal žalobca dňa 11.07.2017.
Rozhodujúce totiž je, aby v úplne každom štádiu konania, už od momentu jeho začatia vystupoval na
strane žalobcu jedine konkurzný veriteľ, tu špeciálne zabezpečený, čo je podmienkou účastníctva v
tomto konaní, ktorá nebola splnená. Procesné rozhodnutie súdu vydané podľa ZKR pôsobí ako tzv. „lex
specialis“. Toto bolo vydané a zverejnené až po začatí tohto konania, teda po uplynutí všetkých lehôt na
podanie žaloby, a preto nemožno priznať žalobcovi žiadny úspech. V tejto súvislosti nadobúda uvedené
aj širší procesný rozmer, spočívajúci v tom, že z obdobnej prekážky žalobca nemôže ani relevantne
obsahovo naplniť svoju žalobu, lebo súčasne nebol legitimovaný vôbec namietať poradie pohľadávky
proti podstate v lehote a spôsobom podľa § 96 ods. 3, 4 ZKR. Žalobca námietku podal zjavne ako
neoprávnená osoba, čiže akoby námietka vôbec nebola. Žalobca nebol zabezpečeným veriteľom v čase
podania tejto žaloby, preto logicky nemohol skôr podať právne účinné námietky. Objektívne nemôže byť
žalobcom v tomto type konania, pretože u neho nejestvuje primárny dôvod jeho prípadnej žalobnej
žiadosti (niečoho sa domáhať), nakoľko takýto typ žaloby je limitovaný obsahom námietok. V zásade
by bolo v rozpore s procesným právom, aby sa žalobca domáhal, a to nielen v tomto druhu konania,
ale aj všeobecne, priznania ničoho.

3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom predložených listín a na zistený skutkový stav aplikoval
§ 96 ods. 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 5, § 197 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov (ZKR) a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

4. Dňa 18.03.2016 uzavrela F. V. ako postupca so žalobcom ako postupníkom v zmysle § 524 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávky č. 10/8184/2016, ktorej predmetom
bolo postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2000 v znení
dodatkov v sume 61.683,61 Eur a pohľadávky zo zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.09.2009 v znení dodatkov v sume 600.959 Eur,
v celkovej výške 662.642,61 Eur, ktoré si postupca prihlásil v konkurze vedenom Okresným súdom
Trenčín pod sp.zn. 38K/48/2015 ako zabezpečené pohľadávky. Žalobca ako postupník sa na základe
postúpenia stal veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudol s príslušenstvom a všetkými
právami, ktoré sú s ňou spojené. Jedným z týchto práv bolo v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov právo podať návrh nadobúdateľa pohľadávky
o jeho vstupe do konkurzného konania, pričom, podľa § 25 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, od zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o vstupe žalobcu do konkurzného konania mohol práva spojené
s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať žalobca ako jej nadobúdateľ.

5. Žalobcovi ako novému veriteľovi pohľadávok pôvodného veriteľa obchodnej spoločnosti F., bol
povolený vstup do konkurzného konania uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/48/2015 zo
dňa 10.08.2017, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 157/2017 zo dňa 16.08.2017 v
rozsahu postúpených pohľadávok vo výške 662 642, 61 eur, ktoré sú vedené v zozname pohľadávok
pod č. 3/Č-1 a 3/Č-2. Oznam o nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia bol zverejnený
v Obchodnom vestníku č. 174/2017 zo dňa 12.09.2017. Podľa § 25 ods. 5 ZKR žalobca ako
postupník a nadobúdateľ predmetných postúpených zabezpečených pohľadávok mohol vykonávať
práva zabezpečeného veriteľa spojené s nadobudnutými pohľadávkami v označenom konkurznom
konaní od zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn.
38K/48/2015 zo dňa 10.08.2017 v Obchodnom vestníku, teda od 13.09.2017.

6. V súlade s § 96 ods. 2 ZKR žalovaná zverejnila v Obchodnom vestníku č. 91/2017 zo dňa 15.05.2017
oznam o zostavení zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa F., a.s., ktoré
boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty; o zámere zostaviť konečný
rozvrh výťažku z tejto oddelenej podstaty a o zostavení zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate
zabezpečeného veriteľa F., a.s., ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do tejto
oddelenej podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje a zároveň o zámere zostaviť rozvrh výťažku z oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa. Dňa 14.06.2017 podal žalobca ako zabezpečený veriteľ
u žalovanej odôvodnenú námietku poradia pohľadávky proti podstate v sume 360 Eur (vedenie
účtovníctva 03/2017). Dňa 14.07.2017 podal žalobca žalobu o určenie poradia pohľadávky proti podstate
v sume 360 Eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 3, 4 ZKR žalobu
na určenie poradia pohľadávky proti podstate zo dňa 13.07.2017 v celom rozsahu zamietol a uzavrel, že
dňa 14.06.2017 žalobca nemohol v zmysle § 25 ods. 5 ZKR vykonávať práva zabezpečeného veriteľa
spojené s predmetnými zabezpečenými (postúpenými) pohľadávkami v konkurznom konaní. Námietky
poradia pohľadávky proti podstate zo dňa 09.06.2017, podané žalobcom, posúdil súd prvej inštancie
ako námietky poradia pohľadávky proti podstate podané neoprávnenou osobou. Podľa názoru súdu
prvej inštancie, podanie žalobcu, doručené správcovi dňa 14.06.2017, označené ako námietky poradia
pohľadávky proti podstate, nevyvolalo právne účinky spojené s podaním námietok, upravené v § 96 ods.
3, 4 ZKR. Prihliadol aj na to, že § 96 ods. 3, 4 ZKR určuje osoby oprávnené podať námietky proti poradiu
pohľadávky proti podstate, a tiež žalobu
o určenie poradia pohľadávky proti podstate, a to veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľa a
každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Hoci teda žalobca ako fyzická osoba má
procesnú subjektivitu, ustanovenie § 25 ods. 4 a § 96 ods. 3, 4 ZKR vylučuje, aby mohol dňa 14.07.2017
podať žalobca žalobu na určenie poradia pohľadávky proti podstate v tomto spore, keďže v čase
podania námietok a žaloby nemohol vykonávať práva zabezpečeného veriteľa spojené s predmetnými
zabezpečenými (postúpenými) pohľadávkami v konkurznom konaní.

7. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej,
ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu 100 % trov konania. Uviedol, že podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. S poukazom na znenie § 96 ods. 3 ZKR uviedol, že sa nestotožňuje
s argumentáciou súdu prvej inštancie so zamietnutím žaloby z dôvodu absencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Z § 96 ods. 3 ZKR vyplýva, že aktívne legitimovanými na podanie námietok poradia
pohľadávky proti podstate sú veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je
veriteľom pohľadávky proti podstate. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky č. 10/8184/2016 zo
dňa 18.03.2016 nadobudol žalobca v intenciách § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka pohľadávky,
ktoré evidoval postupca - F., a.s. voči úpadcovi, čím sa žalobca titulom singulárnej sukcesie ipso iure
stal veriteľom úpadcu a vstúpil do právneho vzťahu s úpadcom na miesto právneho predchodcu a vo
všeobecnosti nadobudol právny status zabezpečeného veriteľa úpadcu. Z terminologického označenia
oprávnených subjektov v § 96 ods. 3 ZKR teda vyplýva, že žalobcu nesporne možno subsumovať pod
skupinu subjektov oprávnených z hľadiska uplatnenia práva podať námietku. Vzhľadom na uvedené,
ako aj s poukazom na § 96 ods. 6 ZKR aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z predpokladu, že táto je
daná už legitimáciou v zmysle § 96 ods. 3 ZKR a je daná samotným statusom veriteľa. Dokonca zákon
to tak extenzívne poníma, že definuje legitimovaný subjekt ako ten „kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky
proti podstate. Podľa názoru žalobcu, je aktívne legitimovaný každý hmotnoprávny veriteľ bez povolenia
vstupu do konkurzného konania. Jediný dôkaz, ktorý bol žalobca povinný uniesť, je preukázanie, že je
hmotnoprávnym veriteľom úpadcu. Podľa názoru žalobcu je § 96 ods. 3 ZKR špeciálnym ustanovením k
§ 25 ods. 1, 5 ZKR, teda § 25 ods. 1, 5 ZKR nemožno vo vzťahu k statusu žalobcu v konaní v rozhodnom
období interpretovať izolovane, ale kumulatívne s § 96 ods. 3 ZKR. S poukazom na § 196 ZKR
a § 217 ods. 1 a § 234 ods. 2 CSP žalobca ďalej uviedol, že pre súd je relevantný stav v čase vyhlásenia
uznesenia bez relevantnosti, že v čase podania žaloby ešte nebolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na
jeho vstup do konkurzného konania. V čase vyhlásenia uznesenia bol žalobca hmotnoprávnym aj
procesnoprávnym veriteľom úpadcu. Žalobca bol aktívne legitimovanou osobou podať námietky poradia
pohľadávky proti podstate v intenciách § 96 ods. 3 ZKR a následne žalobu v zmysle § 96 ods. 6
ZKR. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
M Cdo 4/2009). Odvolanie v časti týkajúcej sa trov konania žalobca odôvodnil s poukazom na § 251
CSP, pretože mal za to, že trovy právneho zastúpenia uplatňované žalovanou v tomto konaní nemožno
považovať za odôvodnené a účelne výdavky. Žalovaná nielenže sama disponuje právnickým vzdelaním,
ale tiež vykonáva advokáciu ako konateľka Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová, s.r.o., ktorá
disponuje tímom právnikov a právnu pomoc a poradenstvo poskytuje vo všetkých oblastiach právneho
poriadku Slovenskej republiky, vrátane obchodného práva a oblasti konkurzov a reštrukturalizácií. Pokiaľ
je žalovaná v pozícií advokátky spôsobilá vykonávať na vysoko odbornej úrovni právne poradenstvo pre
klientov, neexistuje dôvod, aby potrebovala na túto činnosť externú advokátsku kanceláriu (uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.07.2008, sp. zn. 29Odo/1662/2006). Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, prípadne, aby napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak by potvrdil výrok I. ako vecne správny, aby
žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.06.2018 k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie sa
stotožnil s jej právnymi názormi vyjadrenými v jej skorších podaniach. Žalobca nie je v odvolaní
argumentačne konzistentný, na jednej strane odvodzuje svoje procesné oprávnenie k žalobe od
hmotnoprávneho predchodcu po zabezpečenom veriteľovi ČSOB, a.s., potom v odvolaní uvádza,
že je aktívne legitimovaným aj podľa § 96 ods. 3 ZKR ako ten, kto síce nie je veriteľom alebo
členom veriteľského výboru, ale iba tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Pokiaľ by žalobca
nejakú pohľadávku proti podstate prihlasoval, resp. stal sa veriteľom takejto pohľadávky po tretej
osobe, tak to mal dokázať v rámci koncentrácie v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom
konaní to žalobca nijakou novotou nepreukazuje. V konkurzom konaní a v tomto konaní treba na
žalobcu stále prihliadať tak, ako bolo rozhodnuté o povolení jeho vstupu do konkurzného konania,
teda ako na nového veriteľa pohľadávok v postavení zabezpečeného veriteľa jeho oddelenej podstaty.
Odvolacia argumentácia žalobcu, že v čase rozhodovania veci súdom prvej inštancie už bol veriteľom
v plnom rozsahu procesných práv, nie je tým skutkovým stavom, ktorým sa rozumie stav zisteného
dokazovania. V tomto konaní ide o právne posúdenie statusu, či v súlade so špecifickými podmienkami
incidenčného konania bol žalobca ako subjekt legitimovaný. Táto legitimácia je determinovaná pozíciou
v konkurznom konaní a aktívna legitimácia musí byť prítomná už v čase začatia konania. Názory žalobcu
týkajúce sa náhrady trov konania považuje žalovaná za v rozpore s ústavnoprávnou judikatúrou (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 104/2008), pričom aj v iných veciach boli odmietnuté
odvolacím súdom. Odvolanie žalobcu je nedôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne

s dostatočným, vystižným a správnym odôvodnením. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.07.2018 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 11.06.2018 uviedol, že
žalovaná neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa on nevyjadril. Žalobca nepopiera právo
žalovanej na zastúpenie advokátom, hoci sama má právnické vzdelanie, avšak má za to, že takto
vynaložené trovy nemožno považovať za účelné (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 481/2015, sp. zn.
II. ÚS 78/03 zo dňa 09.09.2004, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.04.2014,
sp. zn. 2Sži/6/2014). V súlade s uvedenými rozhodnutiami považuje žalobca svoj právny názor na
nepriznanie náhrady trov konania žalovanej za konformný s judikatúrou. V ostatnom zotrval žalobca na
obsahu podaného odvolania.

11. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.07.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.07.2018 zotrvala na
prezentovaných právnych názoroch. Žalobca akoby zamieňal postavenie žalovanej ako správkyne s jej
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., hoci táto spoločnosť nie je totožná so
správkyňou a nekoná ani ako jej splnomocnený právny zástupca. Žalobca nemôže dôvodne pripisovať
žalovanej na vrub, že v advokátskej kancelárii je zamestnaných niekoľko právne vzdelaných osôb,
nakoľko advokátska kancelária je od tohto konania vecne oddelená bez vzťahu k prejednávanej veci.
Žalovaná ako správkyňa nezamestnáva právnikov, rovnako ako úpadca. Práve pre tento prípad platí
judikatúra, ktorú vo svojej praxi z iných judikovaných vecí zohľadňuje aj tento odvolací súd.

12. Vyjadrenie žalovanej zo dňa 16.07.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 24.08.2018, ku ktorému
žalobca vyjadrenie nepodal.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
sporu - žalobca, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo vydaniu rozhodnutia
napadnutého odvolaniami, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

16. Posúdením obsahu predloženého spisu a listín odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie,
zistil, že žalobca sa ako postupník stal veriteľom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
č. 10/8184/2016 uzavretej dňa 18.03.2016 s postupcom, F., a.s., z úverovej zmluvy č. XXXXX-
XXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2000 v znení dodatkov v sume 61 683,61 eur s príslušenstvom a zo zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.9.2009 v znení dodatkov v sume 600 959 eur s
príslušenstvom, ktoré uzavrel postupca s dlžníkom - úpadcom. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa
10.12.2015, sp.zn. 38K/48/2015, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 241/20154
dňa 16.12.2015, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka AVAKS, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 174/27,
Uhrovec, IČO 36 534 773, a do funkcie správcu ustanovil žalovanú. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali
dňa 17.12.2015. Postupca, F., a.s. si ako zabezpečený veriteľ úpadcu v čase vyhlásenia konkurzu,
prihlásil riadne a včas do konkurzu na majetok dlžníka vyššie uvedené pohľadávky. K postúpeniu
pohľadávok v celkovej výške 662 642,61 eur podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z postupcu
na postupníka - žalobcu došlo v priebehu konkurzu na majetok dlžníka - úpadcu dňa 18.03.2016. Dňa
15.05.2017 zverejnila žalovaná v Obchodnom vestníku č. 91/2017 (K010580) oznam, ktorým oznámila

zostavenie zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z
výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty a zámer zostaviť konečný rozvrh výťažku z tejto oddelenej
podstaty a zostavenie zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa F., a.s.
ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do tejto oddelenej podstaty, z ktorej sa
rozvrh zostavuje a zámer zostaviť rozvrh výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Dňa
14.06.2017 podal postupník námietku poradia pohľadávky proti podstate v sume 360 Eur (vedenie
účtovníctva 03/2017 ) s odôvodnením a dňa 14.07.2017 podal postupník žalobu o určenie poradia
pohľadávky proti podstate v sume 360 Eur. Na základe návrhu postupníka podľa § 25 ods. 1 ZKR
konkurzný súd povolil vstup postupníka do konkurzného konania uznesením zo dňa 10.08.2017 v
rozsahu postúpených pohľadávok vo výške 662.642,61 Eur vedené v zozname pohľadávok pod č. 3/
Č-1 a 3/Č-2, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 157/2017 dňa 16.08.2017. Oznam o
nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 174/2017
dňa 12.09.2017 (odsek 1., 3., 5., 6., 9. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie). Dňom 13.09.2017
sa žalobca stal účastníkom konkurzného konania.

17. Za podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu považoval odvolací súd tvrdenie spočívajúce v nesprávnom
právnom posúdení postavenia žalobcu ako subjektu, ktorý bol oprávnený namietnuť u správcu poradie
pohľadávky proti podstate podľa § 96 ods. 3 ZKR a následne sa žalobou domáhať, aby súd uznesením
určil poradie pohľadávky proti podstate podľa § 96 ods. 6 ZKR, pretože v čase podania námietky a v
čase podania žaloby bolo jeho postavenie zabezpečeného veriteľa pohľadávky proti úpadcovi založené
zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na jeho
postavenie zabezpečeného veriteľa nemá vplyv právna skutočnosť zverejnenia oznamu o nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia o vstupe žalobcu do konkurzného konania podľa § 25 ods. 5 ZKR, nakoľko §
96 ods. 3 ZKR je špeciálnym ustanovením k § 25 ods. 1, 5 ZKR.

18. Odvolací súd realizujúc postup podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP uvádza, že sa nestotožňuje s
argumentáciou žalobcu k podstatnému odvolaciemu tvrdeniu a toto tvrdenie vyhodnotil ako nedôvodné.
Ustanovenie § 25 ZKR upravuje procesný postup pre zmenu účastníka konkurzného konania v
prípade, ak sa novým veriteľom pohľadávky v priebehu konkurzu stane subjekt, ktorý nebol účastníkom
konkurzného konania. Právny predchodca žalobcu, F., a.s., mal v čase prevodu pohľadávky na žalobcu
postavenie účastníka konkurzného konania (§ 24 ods. 1 ZKR), pričom počas konkurzu nemožno
pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak
ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. Tento účinok vyhlásenia konkurzu neobmedzoval
pôvodného veriteľa pohľadávky, F., a.s., ktorú prihlásil do konkurzu, v jeho práve prihlásenú pohľadávku
postúpiť podľa § 524 Občianskeho zákonníka, čím došlo k zmene veriteľa tejto prihlásenej pohľadávky.
Postupník sa však zmenou v osobe veriteľa nestáva automaticky aj účastníkom konkurzného konania.
Veriteľ, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, tak ako aj v danom prípade žalobca, sa stane
účastníkom konkurzného konania až po zverejnení oznámenia o právoplatnosti uznesenia o vstupe do
konkurzného konania v Obchodnom vestníku v súlade s § 25 ods. 5 ZKR. Zo zisteného skutkového
stavu je nepochybné, že žalobca mohol práva spojené s nadobudnutou pohľadávkou vykonávať
v konkurznom konaní dňom 13.09.2017 (§ 199 ods. 9 ZKR), kedy sa v súlade so zákonom stal
účastníkom konkurzného konania. Do tohto dňa, t.j. do 12.09.2017, mohol práva spojené s prihlásenou
pohľadávkou vykonávať pôvodný veriteľ ako účastník konkurzného konania. Pôvodný veriteľ, F., a.s.
ako oprávnený subjekt - zabezpečený veriteľ námietku poradia pohľadávky proti podstate podľa § 96
ods. 3 ZKR nepodal. Súd prvej inštancie správne právne posúdil a uzavrel, že žalobca dňa 14.06.2017
nebol subjektom oprávneným namietať podľa citovaného zákonného ustanovenia u správkyne poradie
pohľadávky proti podstate. Žalobca počas plynutia 30-dňovej zákonnej lehoty od zverejnenia oznamu
o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate nemal postavenie účastníka konkurzného konania
ako zabezpečený veriteľ a v konaní pred súdom prvej inštancie nielen nepreukázal ani netvrdil,
že má postavenie veriteľa pohľadávky proti podstate, teda tej pohľadávky proti oddelenej podstate
zabezpečeného veriteľa F., a.s., ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zo speňaženia oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa F., a.s.

19. Výklad § 25 ods. 1, 5 ZKR, a § 96 ods. 3 ZKR, prezentovaný žalobcom v odvolaní, nie je správny a
argumentačne v súvislosti s konkurzným konaním neobstojí ani v súvislosti s poukazom na § 217 ods. 1
CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol dňa 30.04.2018, v čase,
keď žalobca mal postavenie účastníka konkurzného konania. K účinkom zverejnenia oznamu podľa
96 ods. 2 ZKR došlo dňa 16.05.2017, dňa 17.05.2017 začala plynúť 30-dňová lehota (prekluzívna) na

podanie námietky poradia pohľadávky proti podstate, ktorá plynula do 15.06.2017. I keď žalobca podal
námietku podľa § 96 ods. 3 ZKR v zákonnej lehote, zákonné účinky podania tejto námietky nenastali,
pretože na strane žalobcu absentovalo postavenie účastníka konkurzného konania. K podmienkam
možnosti podania žaloby podľa § 96 ods. 6 ZKR veriteľom ako účastníkom konkurzného patrí podanie
námietky a dodržanie prekluzívnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby, ktorá v danom prípade začala
plynúť 17.05.2017 a plynula do 17.07.2017. Žaloba žalobcu došla súdu prvej inštancie dňa 14.07.2017.
Žalobca sa stal účastníkom konkurzného konania dňa 13.09.2017, po uplynutí prekluzívnej 60-dňovej
lehoty na podanie žaloby. V čase podania žaloby podľa § 96 ods. 6 ZKR žalobca nemal postavenie
osoby oprávnenej na podanie námietky a na podanie žaloby. Po uplynutí zákonnej lehoty nemá právny
vplyv na postavenie žalobcu ako neoprávnenej osoby ani stav v čase vydania odvolaním napadnutého
uznesenia.

20. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho uznesenia.
Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

21. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd aj výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým žalovanej priznal náhradu 100 % trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd v súvislosti s
argumentáciou žalobcu o účelnosti trov právneho zastúpenia a ich priznania v súdnom konaní úspešnej
strane, ktorej patrí ústavné právo na zastúpenie advokátom, poukazuje na to, že konanie o určenie
poradia pohľadávky proti podstate patrí ku konaniam s povinným právnym zastúpením podľa § 90 ods.
1 prvá veta CSP. Povinné zastúpenie sporovej strany advokátom je procesnou podmienkou v zmysle
§ 161 ods. 1 CSP, ktorej splnenie musí súd vždy vyžadovať, pokiaľ nie je splnená niektorá z výnimiek
tejto podmienky podľa § 90 ods. 1 druhá veta písm. a/ alebo b/ CSP. Žalovaná ako fyzická osoba s
vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa spĺňa podmienku výnimky podľa § 90 ods. 1
písm. a/ CSP pre povinné právne zastúpenie v spore. Žalovaná v postavení správkyne majetku úpadcu
v konkurze má právo konať bez právneho zástupcu, čo jej však nebráni v tom, aby sa mohla dať v
konaní právne zastupovať. Za daného procesného stavu, keď žalovaná využila ústavné právo na právne
zastúpenie, skúmal odvolací súd účelnosť priznanej náhrady 100 % trov konania proti žalobcovi.

22. Účelnosť vynaložených trov konania sa posudzuje vždy ad hoc. V právnej úprave podľa § 251 CSP
je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli
považovať za trovy konania a aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, pretože musia byť vynaložené
v príčinnej súvislosti s procesným postavením strany k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto
nároku (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31.07.2008, sp. zn. IV. ÚS/147/08). Každú jednu
zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom,
musí súd posudzovať samostatne.

23. Rovnako dáva odvolací súd do pozornosti aj na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu
SR z 29.9.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014 , podľa ktorého „pojem
„účelný” je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred
nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu
zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu
pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania)
vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie,
a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných
účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada
nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“

24. Žalobca v odvolaní a vo vyjadrení zo dňa 06.07.2018 v súvislosti s náhradou trov konania priznanej
žalovanej a ich účelnosťou poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Po oboznámení sa s obsahom
žalobcom označených rozhodnutí odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní aplikácie § 255 ods. 1 CSP v
danom prípade z hľadiska účelnosti trov konania nemožno proti rozhodovaní o priznaní alebo nepriznaní

týchto trov predmetnú judikatúru bezvýhradne použiť vzhľadom na inú procesnú situáciu, ku ktorej sa
v označených rozhodnutiach prihliadalo. Žalobcom prezentovaný názor z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 481/2015 zo 06.10.2015 sa týka právneho zastúpenia právnickej
osoby, názor z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/03 z 09.09.2004 sa taktiež
týka právneho zastúpenia právnickej osoby, názor z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sži/6/2014 zo 16.04.2014 sa týka aplikácie § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. v spojení s § 142ods. 1 O.s.p. a zneužitia práva na
právne zastúpenie.

25. Za účelne vynaložené náklady nielen do 30.06.2016 podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale aj od 01.07.2016
podľa § 251 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník
nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na
súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto
pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie,
za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne
uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na
zastúpenie advokátom (Nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.07.2012, sp. zn. I. ÚS 988/12
, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.04.2014, sp. zn. 2Sži/6/2014
).

26. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka (strany sporu) advokátom je potrebné
zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v
celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť
o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie
advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s
právnickým vzdelaním (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15.10.2014, č.k. III. ÚS 457/2014
-27).

27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že súd prvej inštancie rozhodol náhrade trov
konania správne, keď žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal náhradu 100 % trov konania.
V danom spore má žalovaná postavenie správkyne, osoba právneho zástupcu, ktorého si žalovaná na
zastúpenie zvolila, je osobou odlišnou a samostatnou osobou od osoby správkyne a v danej situácii
nedošlo v prípade zvolenia si právneho zástupcu k zneužitiu práva, ktoré by sa dalo porovnať so situáciu
v rámci judikatúry označenej žalobcom.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP z rovnakých vyššie uvedených dôvodov a žalovanej ako
úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 3. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.