Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/1272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210933
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1112210933.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Rozkvet, výrobné družstvo, so sídlom v
Banskej Bystrici, Námestie slobody 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Národnou
bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, ul. Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody vo výške 59 512,84
€ s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C 32/2012, o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. júla 2015 sp. zn. 8 Co 625/2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. júla 2015 sp. zn. 8 Co 625/2014
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 21. júla 2015 sp. zn. 8 Co 625/2014
potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 27. mája 2014 č. k. 19 C

32/2012-187, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby a nepriznaniu náhrady trov konania žalovanej; okrem
toho tiež žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúci rozsudok odvolací súd
odôvodnil vecnou správnosťou preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, majúc predovšetkým
za to, že správnym bol jeho názor o neporušení povinností žalovanej pri výkone verejnej moci.
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 17. septembra 2015 dovolanie, prípustnosť
ktorého odôvodňoval § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Okrem

iného namietal, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo opomenutím doručenia vyjadrenia
žalovanej k odvolaniu žalobcu (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 13. januára 2015
vo veci Trančíková proti Slovenskej republike), čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces
v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu možnosti
konať pred súdom. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť alebo odmietnuť.
4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z.
(ďalejlen„CSP“),ktorýnadobudolúčinnosť1.júla2016,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajna
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta
prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval
v zmysle vyššie uvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, §

237 ods. 1 a § 238 O.s.p.7. Za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy bolo dovolanie spôsobilé vyvolať sledovaný právny
účinokprivadáchzmätočnosti(§237ods.1písm.a/ažg/O.s.p.),ikeďjehoprípustnosťz§238ods.1až
3O.s.p.nevyplývala;vtakomprípadevadykonaniav zmysle§241ods.2písm.b/ac/O.s.p.prípustnosť

dovolania nezakladali, na takto prípadne uplatnené dovolacie dôvody nebolo možné prihliadať (napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo
90/2011, 4 Cdo 588/2015, 5 Cdo 424/2015, 6 Cdo 26/2016, 7 Cdo 36/2016, 8 Cdo 27/2016).
8. Dovolateľ v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods.
1 písm. f/ O.s.p.

9. Žalobca v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k nemu
podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k nemu. Európsky súd pre ľudské
práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa
zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci
odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď
vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná

strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce
vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa
s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza,
že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených
dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie

rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu
novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k
porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.
10. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že
k odvolaniu žalobcu (č. l. 196 spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná (č. l. 215 spisu), žalobca (dovolateľ)

ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto
vyjadrenie žalovanej nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalobcovi došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
11.Dovolacísúddospelkzáveru,žedovolaniežalobcujenielenprocesneprípustné,aleajopodstatnené

a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal. So zreteľom na to dovolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
12. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods.
3 CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.