Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 28C/41/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310204237
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1310204237.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľky:

A. F., bytom D. XX, I., proti odporkyni: O.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, P. A., zastúpená AK
Geško s.r.o., IČO: 36 740 101, so sídlom Velehradská 33, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa
obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09.04.2010 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť
riadnu opravu poškodeného WC za účelom odstránenia hluku, ktorý nad mieru primeranú pomerom

obťažuje susedov, tiež zabezpečiť reguláciu hluku spôsobovanú nájomníkmi najmä v čase nočného
pokoja. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č. 24 na V. poschodí bytového domu na D. ul. č. XX v
I.. Žalovaná je vlastníčkou bytu č. 20 na IV. poschodí, pričom jej byt sa nachádza pod bytom žalobkyne.
Listom zo dňa 27.10.2008 źalobkyňa žiadala nájomníkov o zabezpečenie opravy, prípadne výmeny
poškodeného WC v nimi prenajatom byte z dôvodu, že WC je zdrojom silného hluku pri splachovaní a

napúšťanívody;hlukžalobkyňurušilajcezdeň,avšakvčasenočnéhopokojajubudilzospánku.Vyskytli
sa aj prípady, že WC bolo pokazené a voda z nádržky sa automaticky splachovala a napúšťala, čo
trvalo niekoľko dní, než bola vykonaná oprava. U nájomníkov žalovanej sa vyskytuje hlučná konverzácia,
upratovanie, fyzický náraz do predmetu, spúšťanie vonkajšej okennej rolety, rozťahovanie gauča,
padanie neupevneného sedáka na WC, zrýchlený pohyb po nezakrytej podlahe bez koberca, ktorý
vyvoláva dunenie, ťahanie stoličiek a stola po podlahe, čo vyvoláva silný hluk. Žalobkyňa v liste zo dňa
27.10.2008 nájomcom predmetného bytu, v záujme mimosúdneho vyriešenia veci a zachovania dobrých

susedských vzťahov, stanovila lehotu jedného mesiaca na výmenu poruchového WC a odstránenia
hluku. Listom zo dňa 26.11.2008 oslovila žalovanú ako vlastníčku bytu, avšak žalovaná na jej list,
ktoréhoprílohoubollistadresovanýnájomníkombytusnavrhovanýmriešenímodstránenianedostatkov,
neodpovedala. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že rušenie hlukom z bytu žalovanej nastalo v r. 2004,
keď žalovaná kúpila predmetný byt a prenechala ho do užívania svojmu synovi.

3. Nakoľko žalovaná nemala záujem o riešenie danej situácie, žalobkyňa si na vlastné náklady dala

vypracovať Posudok o meraní hluku v byte zo dňa 24.03.2010, podľa ktorého nameraná hodnota
preukazuje, že používanie WC v nočných hodinách prekračuje prípustnú hodnotu o 5,6 dB a púšťanie
vody o 3,0 dB.4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

5. Právna zástupkyňa žalovanej pred súdom uviedla, že syn žalovanej dal preventívne vymeniť vaničku,

do ktorej sa napúšťala voda. Pokiaľ pokračuje hluk pri splachovaní WC, tento nie je spôsobovaný
splachovaním WC žalovanej, môže sa šíriť z iných bytov a pokiaľ tento problém nie je komplexný,
žalobkyňa ho sama vyriešiť nemôže. Pokiaľ s jedná o hluk spôsobovaný nájomníkmi žalovanej, v tejto
časti nie je žalovaná pasívne legitimovaná,, keďže hluk spôsobujú nájomníci a nie priamo žalovaná.

6. Súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z odboru stavebníctva: Slovenskú technickú
univerzitu v Bratislave, znalecký ústav: Slovenská fakulta STU v Bratislave, ktorej úlohou bolo zistiť
úroveň hluku v byte žalobkyne pri jednorazovom vypustení vody z nádržky nachádzajúcej sa na toalete
v byte žalovanej v časovom období od 00,00 hod do 6,00 hod, od 6,00 hod do 22,00 hod a od 22,00
hod do 24 hod., tiež aby posúdil, či hluk, ktorý prípadne prekročí zákonom a vyhláškou povolenú
hranicu má pôvod výlučne v zariadeniach bytu odporkyne alebo či ho spôsobujú ako vodič zvuku

spoločné zariadenia bytového domu - potrubia, rozvody a pod., a či je možné hluk odstrániť iba úpravou
hygienických zariadení v predmetnom byte žalovanej.

7. Podľa Znaleckého posudku Slovenskej fakulty STU v Bratislave č. 213/2012 zo dňa 23.10.2012,
1/ používaním WC, t.j. spláchnutie a napúšťanie nádržky v kúpeľni bytu žalovanej dochádza k

prekračovaniu prípustných hodnôt hluku pre noc v byte žalobkyne. 2/ hluk, ktorý prekračuje zákonom a
vyhláškou povolenú hranicu, má pôvod v zariadeniach bytu žalovanej, 4/ používaním sprchy v kúpeľni
žalovanej dochádza k prekračovaniu prípustných hodnôt hluku pre deň, večer a noc v byte žalobkyne.

8. Na pojednávaní konanom dňa 28.07.2010 právny zástupca žalovanej uviedol, že v byte žalovanej

prebehli udržiavacie práce a oprava bytu, vrátane kompletnej výmeny vodovodných vedení a armatúr;
práce boli vykonané svojpomocne a boli ukončené koncom mája 2016. Tvrdil, že v dôsledku stavebných
úprav bol hluk odstránený.

9. Strany sporu dali po vzájomnej dohode zmerať primeranosť hluku spoločnosti SKY - ECO,

s.r.o., Akreditované skúšobné laboratórium. Protokol SKY - ECO, s.r.o., s označením 160811-KLE
z objektivizácie hluku v životnom prostredí, zo dňa 09.09.2016 konštatoval, že hluk pri činnosti
vodoinštalačných zariadení ako zdrojov hluku v kúpeľni bytu č. 20 na 5. posch. Vyhovuje prípustným
hodnotám hluku pre vnútorné prostredie bytu č. 24 na 6. posch. Pre referenčné intervaly deň, večer a
noc.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalovanej, oboznámil sa s
listinnými dôkazmi: Výpisom z Listu vlastníctva č. 4526, listom zo dňa 27.10.2008, listom zo dňa
26.11.2008, Protokolom o meraní hluku v byte žalobkyne zo dňa 24.03.2010, prehľadom použitia WC v
nočných hodinách za január až marec r. 2010, Znaleckého posudku Slovenskej fakulty STU v Bratislave

č. 213/2012 zo dňa 23.10.2012, ako aj s ostatným spisovým materiálom.

11. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podaným žalobným návrhom domáhala ochrany výkonu
vlastníckeho práva k svojmu bytu č. 24, pri užívaní ktorého ako uviedla, bola rušená nájomníkmi
žalovanej, spôsobovaným nadmerným hlukom z kúpelky žalovanej.

12. Námietka žalovanej na nedostatok pasívnej legitimácie, pokiaľ sa jedná o hluk spôsobovaný
jej nájomníkmi, keďže hluk spôsobujú nájomníci a nie priamo žalovaná, bola z jej strany vznesená
nedôvodne a prejednávací súd sa s ňou nestotožnil a to z dôvodu, že žalobcom môže byť každý človek,
ktorý je obťažovaný nadmerným hlukom a vibráciami. Súdna prax ustálila, že žaloba proti obťažovaniu

nad mieru primeranú pomerom v zmysle § 127 ods. 1 OZ nemusí smerovať len proti tomu, kto svojou
činnosťou priamo druhého obťažuje, ale môže smerovať i proti vlastníkovi nehnuteľnosti z ktorej rušenie
pochádza, i keď sám vlastník rušivú činnosť nevykonáva, je potom na tomto vlastníkovi, aby priamemu
rušiteľovi v ďalšom rušení zabránil (porovnaj rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 223/2005 z 26.04.2006,
uznesenie NS ČR 22Cdo 1578/2010 z 24.11.2011). Právne významným obťažovaním môže byť aj také

obťažovanie, ktoré síce neprekračuje limity stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ale
prekračuje mieru obvyklú v danom mieste a to s prihliadnutím k miere danej v iných obdobných miestach
(viď rozsudok NS ČR 22Cdo 2808/2007 z 30.08.2007).13. Podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

14. Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide o úpravu vzťahov medzi vlastníkmi susedných
nehnuteľností - o základné ustanovenia tzv. susedské práva v občianskom práve. Ochrana poskytovaná
§ 127 OZ zahrňuje síce širší okruh subjektov, nič menej ide o vlastníkov susediacich nehnuteľností. Pod
pojmom imisie sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na jednej nehnuteľnosti, na
nehnuteľnosť druhú. Imisie sú objektívnou kategóriou a nezávisia na zavinení vlastníka. Hluk, vibrácie

možno zmyslami zachytiť, a preto ide o imisie.

15. Podstatný význam pre posúdenie prípustnosti imisií má tzv. „generálna klauzula" zakomponovaná
v § 127 ods. 1, podľa ktorej vlastník veci (nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom,
dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami) sa musí

zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo, čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Obťažovanie v susedských vzťahoch nebráni výkonu práv vlastníka, prejavuje sa však
rušivo-znepríjemňujeužívateľovisusednejnehnuteľnostijejužívanie.Obťažovanímsamyslítakývýkon
vlastníckeho práva k veci, ktorého dôsledky fyzicky presahujú vec samú a pôsobí buď na iné osoby,
alebo na veci vo vlastníctve iného, a to preukázateľne negatívne. Obťažovanie treba chápať objektívne,

t.j. z hľadiska obvyklých spoločenských názorov. Platný Občiansky zákonník sa nezmieňuje o miere
obvyklých miestnych pomerov, ale zakazuje len obťažovanie idúce nad mieru primeranú pomerom. Pri
stanovení toho, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, má významnú úlohu to, či je daná
imisia podstatná, čo je treba riešiť s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

16. Žalovaná je povinná dodržiavať určité obmedzenia v záujme ochrany zdravia, pre tento prípad
zákonné limity hladiny hluku a vibrácií. Súd je toho názoru, že pokiaľ tieto limity nie sú prekročené,
hoci imisie naďalej trvajú, nedochádza k obťažovaniu, presahujúcemu mieru primeranú pomerom alebo
vážne ohrozujúcemu výkon práv žalobkyne.

17. Vychádzajúc z Posudku o meraní hluku v byte zo dňa 24.03.2010, podľa ktorého nameraná hodnota
preukazuje, že používanie WC v nočných hodinách prekračuje prípustnú hodnotu o 5,6 dB a púšťanie
vody o 3,0 dB, súd zistil, že v danej veci bola žaloba už v čase jej podania dôvodná.

18. V priebehu konania vykonala žalovaná opatrenia na zníženie hlučnosti, ktoré boli výsledkom

neustálej aktivity žalobkyne. Opatrenia vykonané žalovanou mali za následok, že imisie hluku sa
dostali pod zákonom stanovený limit, ako vyplýva zo znaleckého dokazovania. Zo Znaleckého posudku
Slovenskej fakulty STU v Bratislave č. 213/2012 zo dňa 23.10.2012, rovnako vyplynulo, že maximálna
úroveň vibrácií, určená právnym predpisom, nebola prekročená a imisie vibrácií nie sú takej intenzity, že
by poškodzovali byt žalobkyne. Vzhľadom na to, že súd zistil, že obťažovanie žalobkyne v súčasnosti

mieru primeranú pomerom nepresiahlo a nejde o vážne ohrozenie výkonu jej práva, žalobu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 OCP.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

22. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.24. S poukazom na to, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, //žaloba bola podaná dôvodne/, vznikol
jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ust.
§ 262 ods. 1 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.