Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/367/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914216339
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6914216339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu SPP - distribúcia, a.s.,
so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO 35 910 739, právne zastúpeného spoločnosťou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská č. 14, 811 03 Bratislava, IČO 47 255
706, proti žalovanému K. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. č. XX, XXX XX U. O., o
zaplatenie 214,32 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu v Rimavskej Sobote č.k. 9C/173/2015-62 zo dňa 19. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd v Rimavskej Sobote ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 19. 06. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 214,32 Eur s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne z uvedenej istiny za dobu omeškania od 12.
02. 2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a zároveň
rozhodol, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť mu sumu 214,32 Eur s príslušenstvom z
titulu neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste M.XXX, O. č. XX. Poukázal na to, že žalovaný
odoberal plyn v období od 27. 09. 2012 do 08. 01. 2013, pričom v tomto období nemal uzavretú zmluvu
o dodávke plynu so žiadnym dodávateľom. Takýto odber zemného plynu je možné charakterizovať
ako neoprávnený odber zemného plynu podľa Zákona o energetike, a v takom prípade mu ako
prevádzkovateľovi distribučnej siete je žalovaný povinný podľa Zákona o energetike uhradiť skutočnú
škodu za 376 m3 odobratého zemného plynu, pričom vychádzal zo stavu plynomeru pri ukončení

pôvodného zmluvného vzťahu 27. 09. 2012 a pri obnovení zmluvného vzťahu s novým dodávateľom
plynu 08. 01. 2013. Žalobca zároveň poukázal na to, že on nie je spoločnosťou totožnou s pôvodným
dodávateľomplynuspoločnosťouSPP,a.s.,sktoroumalžalovanýuzavretýzmluvnývzťah,apretopokiaľ
žalovanývžalovanomobdobíneoprávnenéhoodberuplnilfinančnéprostriedkynaúčettejtospoločnosti,
nešlo o úhrady, ktoré by mali byť započítané na jeho (žalobcov) účet, keďže ide o iný subjekt.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia žalovaného
uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a na pojednávaniach.

1. 4. Následne prvoinštančný súd poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil nasledujúci kovy
stav:
„Žalobca si uplatňoval na žalovanom náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie
27. 09. 2012 až 08. 01. 2013, keďže podľa názoru žalobcu v tomto období žalovaný nemal uzavretúzmluvu o dodávke plynu so žiadnym dodávateľom zemného plynu, a preto tento odber zemného plynu
možno charakterizovať ako neoprávnený odber zemného plynu, a preto si žalobca vyúčtoval náhradu
škody vo výške skutočne odobraného plynu za žalované obdobie vychádzajúc zo stavu na plynomere

na odbernom mieste žalovaného ku dňu 27. 09. 2012, t.j. ku dňu ukončenia dodávky predchádzajúceho
dodávateľa plynu SPP, a.s. so stavom na plynomere 5866 m3 a stavu na plynomere k 08. 01. 2013,
t.j. k obnoveniu dodávky novým dodávateľom plynu Stredoslovenskou energetikou, a.s. s počiatočným
stavom na plynomere pri začatí dodávok 6242 m3.“
1. 5. Po uvedení zákonným znením ustanovení § 3 písm. c) bod 5, 6 a 10, § 47 ods. 1, § 82 ods. 1 a

2 Zákona č. 251/2012 Z.z o energetike konštatoval:
„Žalobca si uplatňoval na žalovanom náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie
od 27. 09. 2012 do 08. 01. 2013, kde súd v konaní zistil, že do roku 2012 žalovaný mal uzavretú
zmluvu o dodávke plynu s SPP, a.s., ktorá spoločnosť ukončila zmluvný vzťah so žalovaným z dôvodu
nedodržania zmluvne dohodnutých platobných podmienok odstúpením od zmluvy zo dňa 11. 07. 2012,
ktoré odstúpenie bolo doručené žalovanému dňa 16. 07. 2012. Na základe doručenia odstúpenia

došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a dodávateľom plynu spoločnosťou SPP, a.s.,
kedy dodávateľ zemného plynu SPP, a.s. vyúčtoval dodávku zemného plynu k dátumu 27. 09. 2012
vychádzajúczkonečnéhostavumeradla5866m3,ktoréskutočnostivyplývajúzosamotnéhooznámenia
tejto spoločnosti, ako aj z vyúčtovacej faktúry za obdobie 27. 07. 2012 až do 27. 09. 2012.
Žalovaný tvrdil, že on nie je povinný uhrádzať žiadne sumy pre žalobcu, keďže v žalovanom období

september 2012 až január 2013 uhrádzal rôzne finančné prostriedky na účet SPP, kde poukázal zároveň
na to, že jeho zmluvný vzťah s SPP bol ukončený preplatkom. Tu je potrebné v prvom rade ozrejmiť to, že
žalobca je iný právny subjekt ako SPP, a.s., s ktorým mal zmluvný vzťah žalovaný do septembra 2012 a
keď žalovaný v žalovanom období neoprávneného odberu uhrádzal finančné prostriedky, o čom svedčia
ním predložené poštové poukážky, ako aj inkasný lístok, na účet SPP, a.s., uhrádzal finančné prostriedky

naúčetinejosobyakožalobcuapokiaľvjehozmluvnomvzťahusSPP,a.s.bolvyúčtovanýpreplatok,ide
o zmluvný vzťah s inou právnickou osobou, ktorý zmluvný vzťah nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ
tedažalovanýpreukázateľnezaplatilfinančnéprostriedkyvoktóbrianovembri2012naúčetSPP,a.s.,t.j.
inejspoločnosti,tietoúhradysanemôžuzapočítaťnajehoprospechvočižalobcovi.SpoločnosťSPP,a.s.
bol dodávateľom zemného plynu, ktorá spoločnosť mala uzavretú zmluvu o dodávke plynu so žalovaným

až do ukončenia zmluvného vzťahu na základe odstúpenia od zmluvy, kde posledným fakturačným
obdobím zo strany SPP, a.s. pre žalovaného bolo fakturačné obdobie 27. 07. 2012 až 27. 09. 2012.
Žalobca pritom je prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý neuzatvára zmluvy s konkrétnymi odberateľmi
zemného plynu, avšak len prevádzkuje distribučnú sieť a dodáva plyn až ku konkrétnemu odbernému
miestu, kde konečný odberateľ - žalovaný odoberá zemný plyn na základe zmluvy s dodávateľom

zemného plynu a je preukázané, že dodávateľ zemného plynu SPP, a.s. dodával žalovanému zemný
plyn až do 27. 09. 2012 s konečným stavom meradla 5866 m3.
Žalovaný mal uzavretú novú zmluvu o dodávke plynu s novým dodávateľom Stredoslovenskou
energetikou, a.s., kedy z oznámenia Stredoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 08. 10. 2012 vyplýva, že
žalovanému bolo oznámené, že táto spoločnosť mu zabezpečí zmenu dodávateľa zemného plynu k 01.

12. 2012. Z montážneho listu meradla zo dňa 08. 01. 2013, ako aj faktúry za dodávku a distribúciu plynu
Stredoslovenskejenergetiky,a.s.zaobdobie08.01.2013až18.11.2013vyplýva,ževskutočnostidošlo
k reálnemu dodávaniu zemného plynu novým dodávateľom Stredoslovenskou energetikou, a.s. pre
žalovaného až 08. 01. 2013, kde na odbernom mieste žalovaného bol namontovaný ten istý plynomer,
ako pôvodne pri dodávke plynu zo strany SPP, a.s., pričom z faktúry Stredoslovenskej energetiky za

obdobie 08. 01. 2013 až 18. 11. 2013 vyplýva, že sa vychádzalo z počiatočného stavu ku dňu 08. 01.
2013 - 6242 m3. Na tom istom plynomeri teda, na odbernom mieste žalovaného bol zaznamenaný odber
plynu v období 27. 09. 2012 do 08. 01. 2013 v rozsahu 376 m3. V tomto období preukázateľne žalovaný
nemal uzavretú zmluvu o dodávke plynu so žiadnym dodávateľom, a preto prípadný odber zemného
plynu na jeho odbernom mieste v tomto období možno charakterizovať ako neoprávnený odber v zmysle

§ 82 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike, kde odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v zmysle §
82 ods. 2 Zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete - žalobcovi skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla.
Podľa montážneho listu meradla zo dňa 08. 01. 2013 na odbernom mieste žalovaného bol namontovaný
ten istý plynomer, ktorý sa tam nachádzal ku dňu poslednej dodávky spoločnosti SPP, a.s. ku dňu 27. 09.

2012. Z montážneho listu zo dňa 08. 01. 2013 vyplýva, že ide len o účtovnú montáž, nie fyzickú montáž
meradla, to znamená, že meradlo bolo na odbernom mieste žalovaného aj po ukončení dodávok plynu
od spoločnosti SPP, a.s. Žalovaný na prvom pojednávaní tvrdil, že pracovníci SPP mu v septembri 2012
fyzicky odmontovali meradlo a nemohol odoberať žiadny plyn do januára 2013. Nemal žiadny doklado odmontovaní plynomera. Na druhom pojednávaní žalovaný uviedol, že plynomer bol odmontovaný
v novembri 2012 so stavom asi 5960 m3 a ten istý plynomer mu namontovala aj Stredoslovenská
energetika dňa 08. 01. 2013 so stavom 6242 m3, s ktorým stavom on nesúhlasil, i keď montážny list

meradla on podpísal. Nemá k dispozícii doklad, aký stav meradla bol v novembri 2012 pri odmontovaní
plynomeru, so stavom plynomera k 08. 01. 2013 nesúhlasil, namietal ho u nového dodávateľa, ktorý mu
dal nový plynomer. Ide teda vo výpovedi žalovaného o rozporné vyjadrenia, kde najprv tvrdil, že žiadny
plyn po septembri neodoberal, potom pripustil, že plynomer bol odmontovaný až v novembri 2012 so
stavom 5960 m3, t.j. so stavom vyšším, ako bol ukončený zmluvný vzťah s SPP, a.s., to znamená, že

žalovaný nepriamo potvrdil, že došlo k neoprávnenému odberu, keďže po septembri 2012 už nemal
uzavretú zmluvu s dodávateľom zemného plynu a takýto odber zemného plynu Zákon o energetike
charakterizuje ako neoprávnený odber a aj samotný žalovaný pripustil odber zemného plynu po 27. 09.
2012.
Zo správy SPP, a.s. zo dňa 02. 05. 2017 priamo nevyplýva, či plynomer na odbernom mieste žalovaného
bol skutočne aj fyzicky odmontovaný, je tam len uvedené, že požiadali o demontáž meradla, kde z

montážneho listu meradla zo dňa 08. 01. 2013 vyplýva, že to isté meradlo, ktoré tam bolo aj v septembri
2012, bolo len účtovne namontované na odbernom mieste žalovaného so stavom 6242 m3, žalovaný
pripustil odoberanie zemného plynu aj po septembri 2012 minimálne do novembra 2012 a z týchto
skutočností súd uzatvára tak, že predmetné meradlo to isté bolo na odbernom mieste žalovaného
od septembra 2012 do januára 2013, pričom žalovaný nevedel preukázať žiadnym dôkazom fyzické

odmontovanie predmetného plynomera, kde na poslednom pojednávaní uviedol, že nemá už žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania, kde súd s poukazom na ustanovenie § 185 ods. 1, 3 C.s.p. bez
návrhu strán nemôže vykonať žiadny ďalší dôkaz ohľadom toho, či došlo k fyzickému odmontovaniu
plynomeru alebo nie, mohol súd vychádzať len z predložených dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci
konania. Nie je pravdou ani ďalšie tvrdenie žalovaného, ktorý tvrdil, že i keď podpísal montážny list

meradla 08. 01. 2013 so stavom meradla 6242 m3, že s týmto nesúhlasil, toto namietal u nového
dodávateľa Stredoslovenskej energetiky, a.s., ktorý mu dal nový plynomer. Z faktúry Stredoslovenskej
energetiky, a.s. za obdobie 08. 01. 2013 až 18. 11. 2013 vyplýva, že minimálne do 18. 11. 2013
bol na odbernom mieste žalovaného stále namontovaný ten istý plynomer a takto súd uzatvára, že na
odbernom mieste žalovaného bol namontovaný stále ten istý plynomer aj v období od 27. 09. 2012 do

08. 01. 2013, kde tento plynomer zaznamenal v tomto období neoprávnený odber v rozsahu 376 m3,
v tomto období žalovaný nemal uzavretú zmluvu o dodávke plynu so žiadnym dodávateľom a v zmysle
Zákona o energetike ide o neoprávnený odber.“
1. 6. Následne prvoinštančný súd v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia viedol:
„Na základe neoprávneného odberu v zmysle § 82 ods. 2 Zákona o energetike odberateľ je povinný

uhradiť v danom prípade žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu,
ktorú vzniknutú škodu žalobca si vyúčtoval zo skutočne neoprávnene odobratého plynu v rozsahu 376
m3 s cenou za neoprávnene odobratý plyn vo výške žalovanej sumy 214,32 Eur. Keďže je preukázané,
že žalovaný v žalovanom období 27. 09. 2012 do 08. 01. 2013 preukázateľne odoberal zemný plyn
na svojom odbernom mieste bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu, kde plynomer zaznamenal odber

zemného plynu, je žalovaný povinný zaplatiť škodu žalobcovi, ktorá vznikla neoprávneným odberom a
vzhľadom na to súd žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy v plnom rozsahu.
Keďže žalovaný nevyrovnal žalovanú sumu na základe vystavenej faktúry žalobcu v lehote splatnosti
faktúry, kde doručenie tejto faktúry žalovaný nespochybňoval, súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie
úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, kde výška úrokov z

omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (0,75 %) + 8 %.“
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonne lehote odvolanie, z obsahu ktorého
možno vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu
žalobcu zamietol.
2. 2. V úvode odôvodnenia odvolania uviedol, že prvoinštančný súd „je ovplyvňovaný zo strany SPP.“
2. 3. Ďalej uviedol, že zmluva zo strany SPP a.s. bola vypovedaná dňa 27. 09. 2012 bezdôvodne, ale už

05. 10. 2012 mal uzavretú novú zmluvu so SSE Stredoslovenská energetika. Prvoinštančný súd však
uvádza, že nevlastnil žiadnu zmluvu a že v tomto smere nič nepreukázal. V zmluve je ukotvené, že bude
splácať mesačne platbu 14 Eur, pokiaľ „nenamontujú hodiny“, čo aj realizoval.2. 4. Žalovaný ďalej v odôvodnení odvolania uviedol: „Na základe viacerých reklamácií u SSE-Žilina
boli plynové hodiny 08. 01. 2013 namontované neboli pôvodné ktoré odmontovali 30. 09. 2012.
Odmontované hodiny mali číslo 61991710-B907, na odmontovaných hodinách bola spotreba 5.960

m3 podľa ústrižku papiera, ktorý nechali montážnici. Namontované hodiny mali číslo 61991711-B902
na týchto hodinách bol stav 6.242 m3.“ Nevie „z akého titulu iný subjekt bez zmluvy a bez hodín“ mu
„vyúčtoval 376 m3 zemného plynu“, na základe čoho mu má zaplatiť 214 Eur.

3. 1. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že

odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu považuje vo výroku za vecne správny, zákonný a
spravodlivý. Konanie na súde prvej inštancie bolo vedené v súlade so zákonom s tým, že boli dodržané
všetky procesné práva sporových strán.
3. 2. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplynulo,ženaodbernommiestespotrebyzemnéhoplynuužalovanéhodochádzalokodberuzemného
plynu bez zmluvy o dodávke zemného plynu, a to v období od 27. 09. 2012 do 08. 01. 2013. Žalovaný

v konaní netvrdil, že by v uvedenom období zemný plyn neodoberal. Práve naopak, súd prvej inštancie
správne v bode 14. odôvodnenia rozsudku uvádza, že žalovaný pripustil, že odoberal zemný plyn aj po
dátume 27. 09. 2012. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v období od 27. 09. 2012 do 08. 01. 2013 nemal
uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so žiadnym dodávateľom, súd prvej inštancie správne
uviedol, že takýto odber žalovaného na jeho odbernom mieste v tomto období možno charakterizovať

ako neoprávnený odber v zmysle § 82 ods. 1 písm. a zákona o energetike. kde odberateľ (t.j. žalovaný),
ktorý neoprávnene odoberal plyn, ak je v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť
prevádzkovateľovi distribučnej siete (žalobcovi) vzniknutú škodu.
3. 3. V súvislosti s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa plynomeru žalobca
uviedol, že plynomer č. 61991710-B907 bol po celé obdobie neoprávneného odberu zemného plynu,

t.j. od 27. 09. 2012 do 08. 01. 2013 umiestnený na odbernom mieste žalovaného. Tento plynomer
zaznamenal v tomto období neoprávnený odber plynu v rozsahu 376 m3 a keďže žalovaný nemal v
uvedenom období uzavretú zmluvu o dodávke prijmú so žiadnym dodávateľom, v zmysle uvedených
ustanovení zákona o energetike ide o neoprávnený odber.
3. 4. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu

ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.

2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného
uvedené v odvolaní.9. V prvom rade odvolacím súd uvádza, že v žiadnom prípade nemohol prihliadať na všeobecnú
námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, že prvoinštančný súd „je ovplyvňovaný zo strany SPP“,
pretože žalovaný v tomto smere neuviedol žiadne konkrétne okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by

akýmkoľvek spôsobom spochybňovali nestrannosť a nezávislosť prvoinštančného súdu. Rozhodne
takouto skutočnosťou nie je okolnosť, že konajúci sudca prvoinštančného súdu na pojednávaní
poukazoval na rozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd uvádzal, že v predmetom období (od 27.

09. 2012 do 08. 01. 2013) „nevlastnil žiadnu zmluvu“, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zo
Zmluvy o združenej dodávke plynu číslo 35 00582 uzavretej medzi Stredoslovenskou energetikou, a.s.
Žilina (ako dodávateľom) a žalovaným (ako odberateľom) vyplýva, že táto zmluva nadobúda účinnosť
dňom začiatku dodávku plynu dodávateľom. Z písomného podania Stredoslovenskej energetiky, a.s.
Žilina zo dňa 08. 10. 2012 označeného ako „Informácia k zmene dodávateľa“ adresovaného žalovanému
vyplýva, že k zmene dodávateľa zemného plynu malo dôjsť k 01. 12. 2012, avšak ako správne

konštatoval prvoinštančný súd, z montážneho listu meradla plynu zo dňa 08. 01. 2013, ale i z faktúry za
dodávkuadistribúciuplynuzaobdobieod08.01.2013do18.11.2013vyplýva,ževskutočnostikreálnej
zmluvnej dodávke zemného plynu novým dodávateľom - Stredoslovenskou energetikou, a.s. Žilina došlo
až dňa 08. 01. 2013. Z toho teda vyplýva, že predmetná zmluva o dodávke plynu s novým dodávateľom
nadobudla účinnosť až týmto dňom, a teda v období od zániku pôvodnej zmluvy o dodávke plynu až do

nadobudnutia účinnosti novej zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej so Stredoslovenskou energetikou,
a.s. Žilina, t.j. v období od 27. 09. 2012 do 08. 01. 2013 žalovaný nemal uzavretú žiadnu účinnú zmluvu
o dodávke plynu. Ak v tomto období napriek tomu realizoval odber plynu, išlo o neoprávnený odber v
zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike a podľa ustanovenia § 82 ods. 2 tohto
zákona je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete (teda žalobcovi v tomto spore) vzniknutú

škodu. V súvislosti s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní, že v zmluve o dodávke zemného
plynu novým dodávateľom - Stredoslovenskou energetikou, a.s. Žilina je ukotvené, že bude splácať
mesačne platbu 14 Eur, pokiaľ „nenamontujú hodiny“, odvolací súd uvádza, že žiadne takéto dojednanie
predmetná zmluva neobsahuje.

11. Odvolací súd konštatuje, že v spore nebolo preukázané, že by po ukončení pôvodného zmluvného
vzťahu o dodávke plynu od SPP a.s. t.j. po 27. 09. 2012 došlo k faktickému odmontovaniu plynomeru, a
ponadobudnutiuúčinnostinovejzmluvyododávkeplynuodStredoslovenskejenergetiky,a.s.,t.j.08.01.
2013 došlo k faktickému namontovaniu nového plynomeru. Naopak, bolo preukázané, že v rozhodnom
období(t.j.vobdobío27.09.2012do08.01.2013)zostalnamontovanýpôvodnýplynomerč.61991710-

B907, a ako vyplýva z listiny Montážny list meradla zo dňa 08. 01. 2013, tento plynomer tam zostal i po
tomto dátume, nakoľko dňa 08. 01. 2013, t.j. po nadobudnutí účinnosti novej zmluvy o dodávke plynu
došlo len k tzv. účtovnej montáží plynomeru. Z uvedených dôvodov je preto argumentácia žalovaného
uvedená v odvolaní, týkajúca sa plynomeru účelová a nedôvodná.

12. Keďže na uvedenom plynomery bol zaznamenaný v rozhodnom období (od 27. 09. 2012 do 08.
01. 2013) odber plynu v rozsahu 376 m3, pričom (ako bol uvedené vyššie) išlo o neoprávnený odber,
prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu vyhovel. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).