Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209297
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209297.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou,
Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanej: U. G., U.. X.X.XXXX, bytom Š., O. XX, o zaplatenie 308 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.12.2017, č.k.

15Csp/226/2017-42

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 308 € s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 1.10.2012 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu a poskytol
úver žalovanej vo výške 500 €. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu mal súd preukázané,
že žalovaná bola označená ako fyzická osoba a identifikovaná rodným číslom. Žalobca ako veriteľ sa
zaviazal poskytnúť úver vo výške 500 € a žalovaná ako dlžník sa zaviazala zaplatiť úver zvýšený o

poplatok vo výške 484 €, celkovo v sume 984 € v dvanástich mesačných splátkach po jednej splátke vo
výške 82 € počnúc dňom 10.11.2012. Výška RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 304,10 %. Zmluva
bola podpísaná dňa 1.10.2012. Žalovaná a žalobca uzavreli taktiež dve žiadosti o úpravu splátkového
kalendára, a to žiadosť uzavretú dňa 4.4.2013 a žiadosť uzavretú dňa 28.10.2013, pričom v oboch
žiadostiach požiadala žalovaná o úpravu splátkového kalendára o jeden mesiac.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 52 a nasl., § 101 Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a konštatoval, že žalobcom
uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto bol v zmysle ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo)
bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca uplatnil
svoj nárok podaním žaloby dňa 20.9.2017. Vychádzajúc z ustanovení predmetnej zmluvy uzavrel, že

lehota splatnosti nastala dvanásť mesiacov od prvej splátky, ktorá bola určená dňom 10.11.2012, t.j.
dňom 10.11.2013. Žiadosťami o úpravu splátkového kalendára došlo k predĺženiu lehoty splatnosti o 2
mesiace,t.j.dlhsastalsplatnýmdňa10.1.2014.Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavupotomsúd
dospel k záveru, že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy sa premlčalo v trojročnej všeobecnej
premlčacej dobe, keď na premlčanie uplatneného nároku žalobcu súd prihliadol z úradnej povinnosti
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., kedy v dôsledku premlčania práva žalobcu mu nebolo možné

priznať uplatnený nárok a to aj bez ohľadu na to, že žalovaná nevzniesla námietku premlčania, z ktorého
dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca na základe odvolacieho dôvodu
podľa § 356 ods. 1 písm. h/ CSP (správne podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - poznámka odv. súdu),

teda pre nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania
namietal závery súdu prvej inštancie (v odseku 13. odôvodnenia rozsudku), o tom že žalovaná dôvodne
vzniesla námietku premlčania, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že posledná splátka úveru
bolasplatnádňa28.9.2013,pričomžalobaboladoručenásúdudňa11.4.2017,tedapouplynutítrojročnej

premlčacej lehoty, z ktorého dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K uvedenému poukázal na
to, že splatnosť dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu, pričom medzi žalobcom a žalovanou k takejto dohode došlo v článku 4 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Žalovaná v dôsledku svojej platobnej neschopnosti žalobcu požiadala o posun
splátkového kalendára. Žalobca mal teda v úmysle riešiť spory zo zmluvy mimosúdne a vyhnúť sa
omeškaniu dlžníka. Žalobca predmetným žiadostiam vyhovel a konal tak v dobrej viere, že žalovaná

bude následne plniť svoje záväzky.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
podľa § 391 ods. 1 prvá veta CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd sa v rozsahu námietok vymedzených v odvolaní žalobcu a predovšetkým v
intenciách aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s aplikáciou
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zaoberal správnosťou právneho
posúdenia danej veci súdom prvej inštancie.

8. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku
ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 7. februára 2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

9. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu

vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od
počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález Ústavného
súdu SR, okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex
nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky), predstavuje tiež interpretáciu
dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky)vtomzmysle,žeichtrebavykladaťinak,nežichvyložilzákonodarcapriprijímanínesúladného
ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v
rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou
(čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej
veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy

účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle
zákona)predstavujeporušenieprávažalobcunasúdnuochranuvzmyslečl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky.

10. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 11. októbra 2006, sp. zn. PL. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu
hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že
hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajúex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy
súčasťou právneho poriadku.

11. Z vyššie uvedených dôvodov, a to pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku v danom spore
aplikoval, odvolací súd nemohol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny (§ 387 ods.1
CSP). Bol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že odvolacia námietka žalobcu k odseku 13 odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku je irelevantná. V posudzovanom prípade žalovaná nevzniesla
námietku premlčania. Žaloba s prílohami bola žalovanej doručená dňa 31.10.2017 (na č.l. 34 spisu), k
žalobe sa však a ani neskôr žalovaná nevyjadrila. Rovnako je nepravdivá a teda nesprávna námietka,
že žaloba bola podaná súdu dňa 11.4.2017. Zo spisu totiž vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatnil

žalobou doručenou súdu dňa 20.9.2017. Okrem uvedeného obsahom žalobcom namietaného odseku
13 napadnutého rozsudku je (len) citácia ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka.

13. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§
379 písm. a/ CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, zrušil

aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o
trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).