Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213479
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314213479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava zastúpeného Advokátska kancelária, Dalibor
Tverďák, Krmanova 1, Košice, proti žalovanému Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. H. L.,
zastúpenéhoJUDr.MariánomMeždejom,advokátom,Štúrova30,Humenné,ozaplatenie6514,00eurs

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C 206/2014-297
zo dňa 7.2.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatil poškodenej titulom
náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 257,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 3 257,- eur od 30.8.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 3 257,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 3 257,- eur od 30.8.2013 do zaplatenia z a m i e t a.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania. “
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca uzavrel manželkou
žalovaného, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, o povinnom zmluvnom poistení s účinnosťou od 3.5.2010
na vozidlo Škoda Felícia, ev. č. D.. Dňa 29.12.2010 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný.

Pri uvedenej dopravnej nehode došlo k spôsobeniu škody na zdraví poškodenej Z. U. a ku škode na
motorovomvozidlezn.RenaultMegane,ev.č.D.,ktoréhodržiteľomvčasenehodybolapoškodenáZ.U..
Taktieždošlokpoškodeniumotorovéhovozidlazn.CitroenC3,ev.č.K.,ktoréhodržiteľomvčasenehody
bol N. C.. Dňa 10.8.2012 doručila poškodená Z. U. žalobcovi žiadosť o vyplatenie poistného plnenia
spolu s lekárskym posudkom zo dňa 3.8.2012 s tým, že dňa 24.1.2013 doručila spoločnosť Indemax
Services, s.r.o. výzvu žalobkyni na úhradu nemajetkovej ujmy - sťaženie spoločenského uplatnenia

poškodenej Z. U. spolu s odborným vyjadrením č. 2/2012. Žalobca vyplatil poškodenej Z. U. dňa
XX.X.XXXX sumu 5 748,00 eur. Dňa 4.3.2013 žalobca vyplatil poškodenej Z. U. sumu 224,00 eur ako
doplatok poistného plnenia za bolestné na základe odborného vyjadrenia č. 2/2012. Dňa 28.3.2011si poškodená Z. U. uplatnila u žalobcu nárok na náhradu škody na osobných veciach, náklady na
odťah havarovaného vozidla a požičanie náhradného vozidla, pričom žalobca dňa 20.4.2011 vyplatil
poškodenej Z. U. sumu 368,42 eur a dňa 21.6.2011 sumu 191,30 eur. Z obsahu Poistnej zmluvy č. 6 808

038 033 zo dňa 11.5.2010 vyplýva, že predmetnou poistnou zmluvou bolo poistené osobné motorové
vozidlo Škoda Felícia, ev. č. D. poistníka B. N. z titulu zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového
vozidla v spoločnosti žalobcu. Žalovaný bol rozhodnutím o priestupku zo dňa 1.2.2011 č. ORPZ-HE-
ODI2-P-SK-5/2011 uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d, g, b, zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 29.12.2010 v

čase o 16.50 hod., keď viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. D. v obci E. H. L., pričom
s týmto vozidlom prešiel do protismeru, kde spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla patriaceho P.. N. C.. Žalovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 4T/123/2011, pretože dňa 29.12.2010 pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej utrpela zranenie poškodená Z. U..
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého v konaní je nespornou skutočnosťou,

že žalobca uzavrel dňa 3.5.2010 poistnú zmluvu s manželkou žalovaného B. N., predmetom ktorej bolo
povinné zmluvné poistenie motorového vozidla zn. Škoda Felícia, ev. č. D.. Taktiež je nesporné, že dňa
29.12.2010 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný, ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn.
ŠkodaFelícia,ev.č.D.podvplyvomalkoholuapritejtodopravnejnehodedošloajkzraneniupoškodenej
Z. U. za čo bol žalovaný aj právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.

4T/123/2011. Niet teda žiadnych pochybností o tom, že dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ublíženiu
na zdraví poškodenej Z. U. spôsobil žalovaný.V dôsledku ublíženia na zdraví poškodená Z. U. uplatnila
postupne u žalobcu nároky na náhradu škody s tým, že žalobca preukázal, že vyplatil poškodenej Z.
U. dňa 25.2.2013 sumu 5 748,00 eur ako náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a dňa 4.3.2013
vyplatil poškodenej sumu 224,00 eur ako doplatok poistného plnenia za bolestné. Žalobca ďalej vyplatil

poškodenej Z. U. plnenie, ktoré uplatnila poškodená z titulu náhrady škody spôsobenej na osobných
veciach pri dopravnej nehode, náklady na odťah havarovaného vozidla a požičanie náhradného vozidla,
a to dňa 20.4.2011 vo výške 368,42 eur a dňa 21.6.2011 vo výške 191,30 eur s tým, že žalovaný
uhradil iba sumu 17,12 eur. Žalobca dostatočne preukázal, že vyplatil namiesto žalovaného poškodenej
Z. U. celkom 6 514,00 eur, ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil na základe výziev žalobcu, a preto sa

žalobcadomáhalsvojhonárokuvočižalovanémuaždovýšky100%poskytnutéhoplneniapoškodenej.V
súvislosti s výškou uplatňovaného nároku súd konštatuje, že niet žiadnych pochybností o výške plnenie
poškodenej Z. U., pretože žalobca preukázal, že plnil poškodenej sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške základného bodového hodnotenia za 373,73 bodov bez navýšenia, pričom správnosť postupu
žalobcu bola potvrdená aj v konaní sp. zn. 6C/99/2013, kde bol vypracovaný znalecký posudok č. 6/2014

Z.. T. N.. Aj ďalšie sumy, teda výšku nároku žalobca preukázal, keď sumu 224,- eur odôvodnil doplatkom
za bolestné a sumu 542,- eur ako náhradu škodu na majetku poškodenej. Podľa názoru súdu bolo
potrebné v danom prípade zohľadniť skutočnosť, že pred uplatnením tohto nároku žalovaný uhradil
žalobcovi v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 29.12.2010 sumu 3.776,48 eur a sumu 198,76 eur
a zaviazanie žalovaného na úhradu uplatňovanej sumy vo výške 6.514,- eur by znamenalo nepriaznivé

následky pre žalovaného a jeho rodinu a z tohto dôvodu súd pristúpil k zníženiu uplatňovaného nároku
žalobcu o 50%, a tak zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 3.257,- eur.
5. Aplikoval ust. § 12, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., § 517, ods.1,2, § 563 OZ.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods.2 CSP a vyslovil, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že úspech strán sporu v tomto konaní

bol rovnaký.
Obsah odvolania
7. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania rozsudku
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a
žalobe vyhovel v celom rozsahu. Poukázal na to, že vodič motorového vozidla zavinil dopravnú nehodu

pod vplyvom návykových látok. Žalobkyňa v súdnom konaní riadne a nepochybne preukázala úhradu
poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia poškodeným osobám v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej žalovaným. Naopak obrana žalovaného, a to tak vo vzťahu k nesprávnosti postupu žalobkyne
pri likvidácii škodovej udalosti, ako predkladanie dokladov o úhrade súm, ktoré žiadnym spôsobom
nesúviseli so žalobou uplatnenými nárokmi bola v celom rozsahu vyhodnotená ako nedôvodná a

účelová. Žalovaný predložil v priebehu súdneho konania doklady o úhrade sumy 3.975,24 EUR zo dňa
03.03.2011 a sumy 1.037,76 EUR zo dňa 18.03.2011, ktoré sú irelevantné pre toto súdne konanie,
keďže predmetné sumy žalovaný uhradil v roku 2011, t.j. pred podaním žaloby zo dňa 26.11.2014.
Žalovaný ako vodič motorového vozidla je poisteným v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.poisteným je v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. ten, na ktorého sa vzťahuje
poistenie zodpovednosti. Samotný nárok na náhradu poistného plnenia je daný zo zákona, a to
konkrétne v § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001, podľa ktorého poisťovateľ má proti poistenému,

ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak
viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Je nesporné, že boli splnené všetky zákonné
predpoklady pre priznanie regresného nároku v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č.
381/2001 Z. z., t. j. žalovaný spôsobil škodu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla

poisteného u žalobkyne, zo strany žalobkyne došlo k poskytnutiu poistného plnenia poškodeným
subjektom a žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Súdu oprávnenie na
zníženie náhrady poistného plnenia zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Súd nemá moderačné
právo na zníženie uhradeného poistného plnenia. Súd ani nepoukázal na žiadnu zákonnú normu
(právny predpis), na základe ktorého pristúpil k aplikácii moderačného práva. Rozhodnutie súdu, ktoré
nemá oporu v platnej právnej úprave vykazuje znaky arbitrárnosti a predstavuje porušenie základného

práva účastníka súdneho konania (sporovej strany) na súdnu ochranu. Nárok poisťovne na náhradu
vyplatenýchsúmtakakohoupravuje§12zákonač.381/2001Z.z.jeosobitnýmnárokompoisťovneproti
poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru. Nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody
podľaObčianskehozákonníka,pretoztohtodôvoduvkonaníonáhradevyplatenýchsúmvyplývajúcichz
poistenianebudesúdoprávnenýaplikovaťmoderačnéustanoveniapodľa§450Občianskehozákonníka

ani podlá iného ustanovenia, pretože § 12 je vlastne podkladom pre uplatnenie práva žalobcu, ktorý
sám môže ale nemusí znížiť požadovanú náhradu. V každom prípade však môže uplatniť poistné
náhrady iba vo výške. ktoré sám zaplatil. Určenie výšky regresného nároku v prípade náhrady poistného
plnenia je v zmysle zákona ponechané na uvážení žalobkyne, pričom žalobkyňa výšku regresného
nároku uplatňuje v závislosti od závažnosti porušenia právnej povinnosti. Vzhľadom na druh porušenia

povinnosti poisteného, ako aj okolnosti za ktorých k porušeniu došlo, pristúpila žalobkyňa v zmysle
interných postupov k uplatneniu nároku na náhradu poistného plnenia vo výške 100 % z celkového
poskytnutého poistného plnenia. Je na zvážení poisťovne, ako veriteľa (oprávneného), či si voči
dlžníkovi (povinnému) bude uplatňovať celú svoju pohľadávku (100 %) alebo iba časť.V tejto súvislosti
žalobkyňa opätovne poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. Rozsudok

sp. zn. 3Cdo/326/2009. Z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. neobmedzuje rozsah plnenia, ktoré je poisťovňa
oprávnená požadovať a stanovuje jej právo aj na náhradu celého plnenia. Žalobkyňa poukazuje na
závažnosť porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, keďže viedol motorové vozidlo pod
vplyvom návykovej látky, kde po vykonaní dychovej skúšky bolo u žalovaného namerané 1,88 promile

alkoholu v krvi, čo je ťažký stupeň opitosti. Spôsobenie škody úmyselne a vedenie motorového vozidla
pod vplyvom návykovej látky sú bezpochyby najzávažnejšími okolnosťami oprávňujúcimi poisťovateľa
na náhradu poistného plnenia. Žalobkyňa taktiež poukázala na počet a závažnosť dopravných nehôd
pod vplyvom návykovej látky. Podľa policajných štatistík od januára do októbra 2016 zistili alkohol u 7
670 vodičov. Z uvedeného dôvodu v prípade regresných nárokov pri vedení motorového vozidla pod

vplyvom návykovej látky žalobkyňa uplatňuje regresný nárok vo výške 100 %. Žalobkyňa poukázala
aj na tú skutočnosť, že napr. porušenie právnej povinnosti vymedzenej v § 12 ods. 2 písm. g) zákona
č. 381/2001 Z. z. spočívajúce v povinnosti oznámiť vznik škodovej udalosti (obdobná okolnosť na akú
poukazuje Krajský súd v Prešove pri uplatňovaní regresných nárokov poisťovňou Allianz v Nemecku), je
bezpochybymenejzávažnejšímporušenímprávnejpovinnosti,aztohtodôvodupripúšťaajuplatňovanie

nároku na náhradu za poskytnuté poistné plnenie v nižšom rozsahu. Žalobkyňa bola v tomto súdnom
konaní, čo do základu nároku úspešná v celom rozsahu, a preto má nárok na náhradu trov konania z
prisúdenej sumy, avšak v plnej výške.
Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetkos prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Žalovaný namieta, že súd neoprávnene znížil náhradu poistného plnenia, vzhľadom k tomu, že
takéto oprávnenie súdu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Má za to, že súd nemá moderačné
právo. Nárok poisťovne vyplýva priamo z ust. § 12, ods. 2 Zákona o PZP, nemožno ho stotožňovať s
nárokom na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka a teda nie je možné aplikovať moderačné
ustanovenie§450OZ. Poukázalnazávažnosťporušeniaprávnejpovinnostizostranyžalovaného,ktorý

viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, pri dychovej slúške mu bol zistený ťažký stupeň
opitosti ako aj na počet a závažnosť dopravných nehôd spôsobených pod vplyvom návykovej látky.
Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z.. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
ZPZP), poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak

spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.
Podľa § 12 ods. 3 ZPZP, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi
nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z
dôvodu poistnej udalosti.
11. Podľa § 12 ods. 2 písm. f/ ZoPZP, o ktorý žalobca opiera uplatnený nárok, má právo na celú alebo

len čiastočnú náhradu poistného plnenia, pričom zákon a ani iný právny predpis kritériá na určenie výšky
náhrady neobsahuje. Možnosť priznania čiastočnej náhrady vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia.
To vytvára zákonný priestor na určenie výšky náhrady poistného plnenia na základe úvahy súdu. Zákon
neuvádza, že výšku rozsahu plnenia určuje poisťovateľ. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s
názorom žalobcu, že je výlučne na úvahe poisťovateľa, v akom rozsahu výšku náhrady určí. V kontexte

uvedeného je správna úvahu súdu prvej inštancie, že súd môže určiť výšku náhrady. Odvolací súd
zdôrazňuje, že tento postup nevyplýva z ustanovenia § 450 OZ, ale vyplýva priamo z ustanovenia § 12,
ods. 2 ZPZP. Samotné ustanovenie zákona pre jednotlivé porušenia povinností uvedené v § 12 ods. 2
psím. a) až h) jednotne upravuje vznik nároku na náhradu poisteného plnenia alebo jeho časti, avšak
neuvádza, že by mal poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia v plnom rozsahu.

12. Primeranosť náhrady je treba vždy posúdiť v závislosti na skutkových okolnostiach tej ktorej
veci, pričom potom obdobne treba posudzovať aj nárok vyplývajúci z § 12 ods. 2 ZPZP. Spôsobenie
škody vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky je nesporne jedným z najzávažnejším
porušením zákona. V tomto sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom odvolateľa. Na druhej strane
tak, ako to už uviedol odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, právna úprava, ktorá umožňuje

poisťovateľovi možnosť domáhať sa regresu v celom rozsahu spôsobenej škody napriek skutočnosti,
že poistený mal platne uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, je podľa názoru súdu z ústavnoprávneho hľadiska problematická. V
tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. novembra 2011, sp.zn. 6 Ci
42/2011 v obdobnej právnej veci pri posudzovaní primeranosti výšky náhrady poistného plnenia, podľa

ktorého cit.: Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že vec nepredložil ústavnému súdu len z dôvodu,
že nič nebránilo rozhodnúť vo veci podľa podústavných noriem. Odvolaciemu súdu sa totiž nepozdáva
a považuje právnu úpravu, podľa ktorej sa poisťovňa môže domáhať neobmedzeného regresu až do
výšky celej škody bez ohľadu na formu zavinenia z ústavnoprávneho hľadiska za problematickú. Pre
porovnanie poisťovňa Allianz v Nemecku uplatňuje regres len pri úmyselnom nenahlásení škodovej

udalosti, zákon explicitne neupravuje regres, ale všeobecné podmienky a je pravidlom limit náhrady
do 2500 eur bez ohľadu na výšku škody. Aj uvedená úprava indikuje pochybnosti o proporcionalite
slovenskej právnej úpravy.“
13. Odvolanie žalobcu vzhľadom na dôvody v ňom uvedené, nemajú za následok nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutejčastivovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastiakovecne správnypotvrdilpostupom
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
14. Žalobca podal odvolania aj proti výroku o trovách konania. Namietol nesprávnu aplikáciu § 255,
ods. 2 C.s.p. na prejednávaný prípad. V konaniach, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od
úvahy súdu, predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha

súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného
plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade
nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti).
Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých jerozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie)
vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný
rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere

k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou
a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Súd prvej inštancie preto nesprávne postupoval,
keď žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže každá zo strán bola úspešná len
čiastočne.

15. Základnou zásadou pri rozhodovaní o náhrade trov konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v
ustanovení § 255 odsek 1 C.s.p.. V zmysle tejto zásady by ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje
subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri
tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho sféry bezdôvodne zasahoval. Na
druhej strane by však súd mal vždy pristupovať k interpretácii a aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p., ktoré
umožňuje vo výnimočných prípadoch zásadu úspechu prelomiť. Vychádzajúc z citovaného zákonného

ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý demonštratívne vypočítava okolnosti relevantné
pre jeho aplikáciu.
16. Úlohou súdu je pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vždy vyporiadať aj s aplikáciou
ustanovenia § 257 C.s.p.. Súd prvej inštancie sa touto možnosťou nezaoberal. Predpokladom použitia
tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný či už na strane toho,

komu má byť náhrada trov konania priznaná, ako aj na strane účastníka, ktorý by bol povinný trovy
konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým
na osobné, majetkové, či ďalšie pomery všetkých účastníkov, na okolnosti podania návrhu na začatie
konania a uplatňovania práva účastníka, na postoje účastníkov v konaní, ako aj na zohľadnenie dopadu
rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj na oprávneného účastníka z titulu práva na

náhradu trov konania. Použitie predmetného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. (Pozri R 34/1982). Dôvod hodný osobitného
zreteľa je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie alebo sa týka sociálnych
aspektov. K druhej situácii dochádza vtedy, ak z priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že
povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré nezavinil alebo ich môže uhradiť len

s veľkými ťažkosťami.
17. Keďže sa prvoinštančný súd s aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. v čase rozhodovania
nevyporiadal, teda neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd
náhradu trov výnimočne priznať, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z toho pohľadu predčasné.
Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok vo

výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).