Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204249
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818204249.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobkyne L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.-V.,
ul. M. E. č. XXX/X, proti žalovaným 1/ F. F., a.s., so sídlom V., ul. Z. č. XX, C.: XX XXX XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. U. B., s.r.o., so sídlom U., P. O. B. XXXXX/XXB, 2/ Y. F., a.s., so sídlom
V., ul. K. č. 6, C.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou F. X. & P., s.r.o., so sídlom V.,

Y. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 28. septembra 2018, č. k. 7C/26/2018-52, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o uložení povinnosti žalovanému 1/ zdržať
sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-V., vedenom
Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor ako pozemky: parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

stavba: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vo výroku o náhrade trov
konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu vo
veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o uložení povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-V., vedenom Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor ako pozemky: parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba: rodinný dom súp.
č. XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti

žalovanému 2/ z a m i e t a .

Žalobkyňa m á proti žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný 2/ m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému

1/ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-
V., vedenom Okresným úradom P., katastrálny odbor ako pozemky: parcela CKN č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh o nariadenie
neodkladného opatrenia o zdržanie sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV

č. XXX, k. ú. V., obec O.-V., vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor ako pozemky:
parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX/X zastavanéplochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 proti žalovanému 2/ zamietol. Ďalej neodkladným
opatrením žalovanému 2/ nariadil zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na

nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-V., vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor ako pozemky: parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavba: rodinný dom súp.
č. XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia o

zdržanie sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na nehnuteľnostiach zapísaných na
LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-V., vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor ako pozemky:
parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 71 m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, proti žalovanému 1/ zamietol. Žiadnej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 60 dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia podala: a/ proti žalovanému 1/ žalobu o určenie, že Zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007 je neplatná celkom alebo sčasti, eventuálne o určenie,
že úver poskytnutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007 je
bezúročný a bez poplatkov, b/ proti žalovanému 1/ a W. U., nar. XX.XX.XXXX žalobu o určenie, že
Zmluva č. XXXX/XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa

02.08.2007, je neplatná, c/ o uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva
podľa Zmluvy č. XXXX/XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo
dňa 02.08.2007, dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. V., obec
O.-V., vedenom Okresným úradom Prievidza, pozemky: parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

stavba: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 71 m2. Súd prvej inštancie ďalej vyslovil, že ak žalobkyňa v určenej lehote žalobu nepodá,
súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa
návrhom zo dňa 17.09.2018 domáhala proti žalovaným 1/, 2/ nariadenia neodkladného opatrenia v
horeuvedenom znení, ktorý odôvodnila tým, že zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zabezpečenom

záložným právom k nehnuteľnosti obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a preto ide
o neplatné právne úkony. Žalovaný 1/ listom zo dňa 25.01.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a v
rozpore so zákonom pristúpil dňa 19.04.2018 prostredníctvom žalovaného 2/ k výkonu záložného práva
formoudobrovoľnejdražby,ktorábysamalauskutočniť19.10.2018.Dôvodomnariadenianavrhovaného
neodkladného opatrenia je potreba dočasne upraviť pomery účastníkov z dôvodu, že žalobkyňa má

obavu, že žalovaní 1/, 2/ nehnuteľnosť na dražbe predajú skôr ako súd rozhodne o určení neplatnosti
úverovej zmluvy, záložnej zmluvy a určení vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude voči nej
a jej rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť násilne všetkých vypratať z
nehnuteľnosti. Na základe žalobkyňou popísaných skutočností o predložených listín mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXX k.ú. V., parcely registra CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, a rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na
parcele č. XXX/X. Na liste vlastníctva v časti B je poznámka: začatie výkonu záložného práva V 4005/07
v prospech veriteľa F. sporiteľne, a.s. V. predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Zo Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007 mal súd za preukázané, že jej zmluvnými

stranami sú žalovaný 1/ ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa
poskytnúť žalobkyni úver vo výške 650.000,- Sk (druh úveru: spotrebný úver - Americká hypotéka) a
záväzok žalobkyne uvedenú sumu, zvýšenú o úrok, poplatok za správu úveru, za vedenie účtu vrátiť v
360 mesačných splátkach po 4.013,- Sk, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá na 20.07.2037. Dňa 31.07.2007 medzi žalovaným 1/ ako remitentom a žalobkyňou

ako vystaviteľom bola uzavretá Zmluva o zmenkovom a vyplňovacom práve, za účelom zabezpečenia
pohľadávky remitenta zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007. Zo Zmluvy
č. XXXX/XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenej podľa § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka a Mandátnej zmluvy, uzatvorenej podľa § 56 a nasl. Obchodného zákonníka
vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a W. U., nar. XX.XX.XXXX ako

záložca. Predmetom Zmluvy o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa, a predmetom mandátnej zmluvy je udelenie poverení záložcom ako mandantom záložnému
veriteľovi ako mandatárovi, pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Z časti I. bod3 zmluvy vyplýva, že zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa je pohľadávka, ktorá vznikla zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007, vrátane jej príslušenstva. Podľa časti
II., čl. I., bod 1 zmluvy, zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, nachádzajúce sa v k. ú. V.,

obec O.-V., zapísané na LV č. XXX (parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2,
rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X) a na LV č. XXX (parcela č. XXX/X záhrady o
výmere 237 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2). Z predloženého výpisu z účtu vyplýva,
že žalobkyňa úver 644.000,- Sk čerpala dňa 08.08.2007. Listom zo dňa 25.01.2018 žalovaný 1/ oznámil
žalobkyni, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok

pre Hypotekárne a splátkové úvery F. sporiteľne účinných od 01.01.2015, a z tohto dôvodu ku dňu
25.01.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
a súčasne ju vyzval na úhradu sumy 20.739,12.- eur do 15 dní, na označené číslo účtu. Upozornil ju, že v
zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, pohľadávka je ďalej úročená. Podaním zo dňa 19.04.2018
žalovaný 1/ oznámil žalobkyni, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľností (zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-V., vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor), a to

na dobrovoľnej dražbe v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z.. Z webovej stránky žalovaného 2/ vyplýva, že
termíndražbynehnuteľnostíurčilna19.10.2018.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobkyňalistinnými
dôkazmi osvedčila uzatvorenie spotrebiteľskej úverovej zmluvy a spotrebiteľskej zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy, tiež vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-V., na ktorých na základe uzavretej zmluvy zo dňa 02.08.2007 je zriadené

záložné právo, ďalej osvedčila začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej
dražbe, termín ktorej je určený na 19.10.2018. Žalobkyňou namietané ustanovenia Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007, súd predbežne (výlučne pre účely konania o nariadení
neodkladného opatrenia) posúdil ako opodstatnené z hľadiska toho, že vyvolávajú pochybnosti o ich
prijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu ku Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 31.07.2007 neexistuje zatiaľ súdne rozhodnutie, ktoré by podrobilo zmluvné ustanovenia
súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok. Žalovaný 1/ si sám určil výšku pohľadávky. Pri
realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly, by žalovaný 1/ mohol
vymôcť aj plnenie z neprijateľných podmienok. Bezprostredne hroziaca ujma tiež spočíva aj v strate
obydlia žalobkyne, čo ju môže uviesť do osobitne citlivej situácie. V konaní vo veci samej (o uloženie

povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva podľa Zmluvy č. XXXX/XXXX o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 02.08.2007 dobrovoľnou dražbou k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-V.), bude až definitívne posúdené, či na
adrese ul. M. E. č. 43X/X, O.-V. má svoje obydlie, či existujú aj iné spôsoby výkonu záložného práva
podľaosobitnéhopredpisu,aktoréprigaranciiprednostizáložnéhoprávaaždokonečnéhosplneniadlhu

garantujú aj zachovanie obydlia žalobkyne. V konaní žalobkyňa osvedčila nárok a aj nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, ktorý je v jej vlastníctve, keďže žalovaný 1/ pristúpil k
výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorej termín je určený na
19.10.2018. Teda, existuje bezprostredná hrozba a s tým súvisiaca naliehavosť poskytnutia ochrany,
pričom výber procesného prostriedku žalobkyňou: návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, sa

javí ako pochopiteľný a v danej situácii ako jedine účinný. Súd prvej inštancie žalovanému 1/ nariadil
neodkladným opatrením zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXX, k. ú. V., obec O.-V. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to o žalobe vo
vzťahu ku ktorej, uložil žalobkyni, v akej lehote ju má podať. Keďže oprávneným na výkon záložného
práva je len záložný veriteľ (žalovaný 1/), súd návrh o nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa

výkonu záložného práva proti žalovanému 2/ zamietol. Žalovaný 2/ je spoločnosť, prostredníctvom ktorej
žalovaný 1/ len realizuje svoje práva záložného veriteľa. V konaní bolo zistené, že žalovaný 2/ už
vo veci výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe koná, keď vyzval žalobkyňu
na sprístupnenie založených nehnuteľností za účelom znaleckého ohodnotenia predajom dražby, u
ktorej aj určil termín jej uskutočnenia. Súd mu preto uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k

uskutočneniu dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. V., obec O.-V..
Zmluva, ktorú žalovaný 1/ poskytol žalovanému 2/, ako podklad na vykonanie dražby nie je vyhlásená
za neplatnú a možno preto obavu žalobkyne z možného vykonania dobrovoľnej dražby považovať za
dôvodnú. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, súd návrh o nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti
proti nemu zamietol, pretože v I. výroku uznesenia mu uložil zdržať sa výkonu záložného práva na

označených nehnuteľnostiach, čo v sebe zahŕňa aj úkony smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej dražby.
Súd prvej inštancie nepovažoval neodkladné opatrenie za neprimerané voči bezprostredne hroziacej
ujme žalobkyne, spočívajúcej v nebezpečenstve ocitnutia sa bez možnosti bývania ešte predtým, ako
súd posúdi platnosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, spotrebiteľskej záložnej zmluvy, (ne)prijateľnosťzmluvných podmienok, resp. či úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov, či žalovaný 1/ je povinný
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k označeným nehnuteľnostiam, na základe
spotrebiteľskej záložnej zmluvy zo dňa 02.08.2007. V prípade, ak by súd v konaní vo veci samej

dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, žalovanému 1/ bude umožnené sa uspokojiť zo zálohu v
dobrovoľnej dražbe. Každá zo strán mala vo veci úspech čiastočný, preto o náhrade trov súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia (§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Žalobkyňa
návrh označila ako: žaloba o určenie neplatnosti úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby a
nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii

dobrovoľnej dražby. Z obsahu návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že
jej vôľou je podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a že v určenej lehote podá žalobu
o neplatnosť úverovej zmluvy, o neplatnosť záložnej zmluvy a neplatnosť výkonu záložného práva
dražbou. S poukazom na uvedené zistenia, predmetom konania je len nárok o nariadenie neodkladného
opatrenia. Vzhľadom k tomu, že nariadeným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami, preto súd uložil žalobkyni, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia o neodkladnom opatrení podala: a/ proti žalovanému 1/ žalobu o určenie, že Zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007 je neplatná celkom alebo sčasti, eventuálne o
určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007
je bezúročný a bez poplatkov, b/ proti žalovanému 1/ a W. U., nar. XX.XX.XXXX žalobu o určenie, že K.
č. XXXX/XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 02.08.2007,

je neplatná, c/ o uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva podľa Zmluvy č.
XXXX/XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX,
dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. V., parcela N. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN č. XXX/X zastavané

plochy a nádvoria o výmere XX m2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325
ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2 , § 329 ods. 1 veta prvá CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/.

3. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to jeho výrokom I., III., V., VI.,
t.j. výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva, výroku
o uložení povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby,
výroku o náhrade trov konania a výroku o uložení povinnosti žalobkyne podať žalobu vo veci samej.
Odvolanie žalovaný 1/ odôvodnil tým, že je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/,

b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval žalovaný 1/ za vecne
nesprávne, ktoré neprimeraným spôsobom zasiahlo do zákonom a ústavou chránených základných
práv odvolateľa a zároveň za rozhodnutie, v ktorom nie je možné považovať ani jeho odôvodnenie za
riadne a úplné a uvedené rozhodnutie je tak rozhodnutím arbitrárnym. Podľa názoru žalovaného 1/
uvedené rozhodnutie nemôže ani strana, ani odvolací súd relevantne preskúmať, keďže rozhodnutie

neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov, v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia v
priamom rozpore s obsahom relevantných právnych noriem a ustálenou súdnou praxou, pričom však
v odôvodnení rozhodnutia uvedené skutočnosti nezohľadňuje. Poukázal na to, že žalobkyňa svoje
podanie označila ako žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej
dražby a nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich

k realizácii dobrovoľnej dražby. Ak pôvodca podania označí svoje podanie ako žalobu, je absolútne
neprípustné, aby si súd vyhodnotil, že sa o žalobu nejedná. Súd je povinný postupovať - v prípade
nespôsobilej žaloby - spôsobom predpokladaným v ust. § 129 CSP a nie ako inak. Súd nemôže
svojou úvahou meniť obsah úkonu písomne prejaveného a písomne bez akýchkoľvek pochybností
označeného. Pôvodca listiny môže kumulovať dve podania do jednej listiny, to však nič nemení na

jeho povinnosti uviesť všetky náležitosti oboch podaní (žaloby i návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia). Obsah uvedenej listiny je nezrozumiteľný, neurčitý a zmätočný, dôsledkom uvedeného malo
byť odmietnutie nespôsobilého návrhu. V uvedenom podaní nie je okrem neurčitého a nespôsobilého
návrhu rozhodnutia - fakticky relevantne a určito tvrdené vôbec nič, nie sú označené ani žiadne
prostriedkyosvedčenia.Vprípadeuvedenéhopodaniasaúplnezrejmejednáopodanieprevzatézúplne

inej veci, opakovane sa vyskytujúci a prepisovaný generický kompilát, kde sa nič relevantné vo vzťahu
k reálnemu stavu neuvádza, práve naopak sú uvádzané skutočnosti vedome nepravdivé a jediným
cieľom postupu žalobkyne je výlučne bezdôvodné vyhýbanie sa plneniu svojich povinností. Je absolútne
vylúčené, aby sa na základe neúplných tvrdení, za absencie riadneho, úplného a vykonateľného petitučokoľvek relevantne osvedčilo. Mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
všetky povinné náležitosti, okrem iného neobsahuje všetky náležitosti žaloby. Uvedené podanie ani
neobsahuje zákonný a určitý explicitný riadny a zákonný žalobný návrh, keďže sa vôbec neuvádza

o akú úverovú/záložnú zmluvu ide a je tak neurčitý, uvedené sa vzťahuje i na určenie neplatnosti
výkonu záložného práva dražbou. Ďalej poukázal na to, že na Okresnom súde Prievidza prebiehalo
pod sp. zn. 11C/12/2018 totožné konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
Uvedený návrh bol uznesením vydaným v predmetnom konaní dňa 13.06.2018 zamietnutý. Žalovaný
1/ mal za to, že uvedené konanie predstavuje vo vzťahu k nemu a vo vzťahu k výkonu záložného

práva (žalovanému 2/ vo vzťahu k úkonom dobrovoľnej dražby) alebo prekážku litispedencie, alebo
prekážku veci rozsúdenej (odvolateľ nemá vedomosť o prípadne podanom odvolaní). Prekážka veci
rozsúdenej je dôvodom na zastavenie konania z dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky postupu
konania. Žalovaný 1/ ďalej namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý nezrozumiteľný a
neúplný návrh žalobkyne neodmietol postupom podľa § 327 CSP. Dal do pozornosti viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu SR týkajúce sa práva na spravodlivú súdnu ochranu a inú právnu ochranu a

spravodlivého súdneho konania (I. ÚS 26/94, I. ÚS 230/03, I. ÚS 335/06, IV. ÚS 252/04). Ďalej namietal,
že rozhodnutie je materiálne nevykonateľné a súd rozhodoval v rozpore s explicitnou zákonnou úpravou
- spôsobom ultra petitum. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, výrok
musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný.
Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia jedným nedeliteľným výrokom vo vzťahu

k dvom subjektom, súd však uvedené „roztrhol“, čo je zásadne neprípustné, bolo len na žalobkyni,
či sa bude domáhať uloženia konkrétnej povinnosti samostatne alebo spoločne. Ďalej uviedol, že
žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, avšak vôbec neuviedla,
ktorého konkrétneho záložného práva, pričom toto musí byť identifikované číslom a jeho predmetom,
označením zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité. Žalobkyňa sa domáhala uloženia

povinnosti zdržať sa výkonu akýmkoľvek spôsobom, hoci v návrhu uvádza tvrdenia vzťahujúce sa
výlučne k spôsobu výkonu záložného práva speňažením na dobrovoľnej dražbe. Uvedený návrh bol
gramaticky nezrozumiteľný, súd ho namiesto odmietnutia preformuloval, čo je zákonne vylúčené (jedná
sa o rozhodovania ultra petitum). Ďalej namietal, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovala uloženie povinnosti podať žalobu do 30-tich dní od vydania, súd však rozhodol

do 60-tich dní od právoplatnosti. Poukázal na to, že žalobkyňa uviedla, že do 30-tich dní od vydania
neodkladného opatrenia podá žalobu vo veci neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti záložnej zmluvy
a neplatnosti výkonu záložného práva dražbou, súd prvej inštancie však rozhodol v priamom rozpore
s uvedeným, navyše neurčito a alternatívne, takýto postup by mohol prípadne zvoliť iba za procesnej
situácie, že žalobca uvedené (predmet konania) nenavrhuje vôbec, súd nemôže niekomu oktrojovať

povinnosť podať inú žalobu ako zamýšľa. Zdôraznil, že súd je zásadne viazaný návrhom rozhodnutia,
osobitne v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a nemôže opravovať jeho vady, či vyhovieť
formulácií petitu, ktorý je objektívne materiálne nevykonateľný, ak je návrh rozhodnutia neurčitý, je
povinnosťou súdu tento návrh odmietnuť a nemôže ho preformulovávať tak, aby zodpovedal hmotnému
právu. Mal za to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie neosvedčila s vysokou

mierou pravdepodobnosti základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ona ich ani len
netvrdila a uvedený návrh bol úplne zjavne návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť v celom
rozsahu zamietnutý. Z celého odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akému nároku, ktorého
existencia bola osvedčená s vysokou pravdepodobnosťou sa má poskytnúť ochrana - iba dôsledkom
existencie takéhoto nároku môže vzniknúť bezodkladná potreba upraviť pomery sporových strán,

bezodkladnosť potreby upraviť pomery je prípadným dôsledkom existencie chráneného a osvedčeného
nároku. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení záveru o osvedčení nároku vo veci samej v podstate
obmedzil len na konštatovanie spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu strán (žalobcu a žalovaného
1/ vo vzťahu, ku ktorej s použitím ust. § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa)
vyvodil k predpokladu úspešnosti žaloby vo veci samej bližšie nevysvetlený záver, že nárok žalobcu

nie úplne vylúčený. Takáto interpretácia naplnenia zákonnej požiadavky hodnoverného osvedčenia
dôvodnosti a trvania chráneného nároku je však v rozpore s doktrínou právnej praxe (uznesenie NS
SR 6Mcdo/5/2012 z 28.11.2012), ako aj z teoretickými východiskami založenými na potrebe nielen
abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, teda na nevylúčení jej úspešnosti, ale na požiadavke,
že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, musí byť vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

Ďalej poukázal na to, že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je špecifickou sankciou
zakotvenou výlučne v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorá sa môže vzťahovať výlučne na úvery
poskytnuté na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a len vo vzťahoch k úveru, ktorý je spotrebiteľským úverom podľa uvedeného zákona sa možnodomáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Už zo žalobcom uvádzaných
skutočností vyplýva, že sa o žiaden úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nejedná, keďže výška
úveru bola 650.000,- Sk, t.j. prevyšovala 20.000,- eur a sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti tak

vôbec neprichádza do úvahy, rovnako ako neprichádza do úvahy žaloba o neplatnosť úveru, ktorý nie
je úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného stavu je vylúčené, aby žaloba mohla
byť predbežne posúdená ako dôvodná. Vytýkal súdu prvej inštancie, že napriek možnému značnému
majetkovému poškodeniu, predovšetkým žalovaného 1/ ako banky a poskytovateľa úveru, nevyzval
žalovanú stranu na vyjadrenie k návrhu a to za situácie kedy žalobkyňa fakticky nič neosvedčila a postup

žalobkyne je úplne zjavne špekulatívny, pričom výška možného majetkového poškodenia žalovaného je
v značnej výške. Z uvedeného stavu neexistoval racionálny dôvod, aby nebol riadne zistený skutkový
stav, a to minimálne za súčinnosti žalovaného 1/ - záložného veriteľa, nebol dôvod, aby nebol vyzvaný
na vyjadrenie sa osobitne za situácie, keď návrh bol podaný 17.09.2018 a súd o ňom rozhodoval už
28.09.2018. Žalovaný 1/ ďalej citoval ust. § 21 ods. 2, 3 zákona o dobrovoľných dražbách, § 151l ods.
4 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, § 220 ods. 2 CSP, z ktorých

vyplýva, že tu existuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany vrátane osobitne konštruovanej
žaloby, kedy sa ten kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie, napr. nezákonnou dražbou dotknuté,
môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a to bez akejkoľvek
faktickej ujmy na svojich právach, keďže je tu ust. § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa
ktorého, ak sa dražbe vyhovie budú účinky príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku, a teda

ani nemôže dôjsť k vzniku nijakej faktickej ujmy. Za situácie kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje
a existuje tu žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, uvedené vylučuje potrebu dočasnej
úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Konštatoval, že konaním
dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádza - samotné vykonanie krokov
smerujúcich k vykonaniu dražby nijako do faktického stavu nezasahuje - ak v prípade úspešnej dražby

záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude
úspešný obnoví sa stav ex tunc, ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá,
musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne po právoplatnom skončení môže
dôjsť k reálnemu vyprataniu nehnuteľnosti. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyplýva, že právnym podkladom výkonu záložného práva je zmluva o zriadení záložného práva uzavretá

medzi účastníkmi konania, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Keďže žiadna právna úprava
neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo, ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou,
ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť
pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že žalobcovia v uvedených bytoch bývajú spolu so svojimi
rodinnými príslušníkmi. Táto skutočnosť im bola zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou

zabezpečovali svoje plnenie zmluvného záväzku. K možnosti výkonu záložného práva poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL ÚS 23/2014 a judikatúru Súdneho dvora EÚ č.
3-34/2013,č.C40/08,č.C415/11.Malzato,žecelýprocesvýkonuzáložnéhoprávasmerujektomu,aby
sa odstránil protiprávny spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú
pohľadávku. Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného

práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej
dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorým dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku,
určitým spôsobom regulovaným právom. Konštatoval, že žalobca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude
zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného

práva - dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným
od záložcu, záložca - predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať a tak umožniť
výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému a to vrátane oprávnenia vec užívať. K uvedenému
záveru dospel i Ústavný súd SR v konaní sp. zn. I. ÚS 253/2010. Zo všetkých uvedených skutočností
je úplne zrejmé, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v celom rozsahu arbitrárne a nespĺňa

základné ústavnoprávne požiadavky naň kladené. Už samotný nedostatok odôvodnenia predstavuje
takú vadu rozhodnutia, ktorá je sama o sebe dostatočná na to, aby odvolací súd rozhodnutie pre
nezákonnosť zrušil, nakoľko takéto rozhodnutie predstavuje zásah do práva chráneného článkom 46
Ústavy SR, resp. článkom 6 Dohovoru, resp. článkom 6 Listiny. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že miestne
príslušnýmsúdomnaprejednaniearozhodnutievecijevšeobecnýsúdžalovaného1/,ktorýmjeOkresný

súd Bratislava III. Na základe uvedeného vzniesol žalovaný 1/ a to pri prvom úkone, ktorý mu patrí
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza a žiadal, aby bola vec po zrušení/zmene
rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení/zastavení konania postúpená na konanie
miestne príslušnému okresnému súdu, t.j. Okresnému súdu Bratislava III. Ak je neodkladné opatrenienariadené miestne nepríslušným súdom, čo namieta žalovaný 1/ námietkou miestnej nepríslušnosti
podanou pri prvom úkone vo veci samej, a touto námietkou sa od počiatku miestne príslušným súdom
stal Okresný súd Bratislava III., odvolací súd by tak mal v prípade, ak nedôjde k zrušeniu nariadeného

neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie s uvedeným sa vysporiadať a uvedenú vadu konania
svojim postupom (zrušením, postúpením) zhojiť. Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak
rozhodnutím vydaným okrem iného v rozpore s Ústavou SR, predovšetkým článkom 48 ods. 1 Ústavy
SR.Žalovaný1/vovzťahukuvedenémupoukázalinaNálezÚstavnéhosúduSRč.k.II.ÚS510/2012-48
zo dňa 05.06.2013 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MObdo/3/2013 zo dňa 22.08.2013.

Predmetom konania o nariadení neodkladného opatrenia je uloženie určitej povinnosti žalovanému,
nejedná sa o konanie, ktorého predmetom by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva. Mal za to,
že ak rozhoduje sudca miestne nepríslušného súdu, ide o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený. V
dôsledku uvedeného je tiež odňatie možnosti konať pred súdom. Zdôraznil, že žalobkyňa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla a neosvedčila jediný relevantný dôvod, pre ktoré by mohlo
byť neodkladné opatrenie zákonné nariadené. V uvedenom rozhodnutí absentujú relevantné dôvody a

je tak rozhodnutím arbitrárnym. Súd postupoval spôsobom znamenajúcim negáciu obsahu ustanovení
§ 151a, § 151j Občianskeho zákonníka a záverov vyplývajúcich z plenárneho rozhodnutia Ústavného
súdu SR č. PL ÚS 23/2014 (ale i rozhodnutia SD EÚ vo veci C-34/2013). Z ohľadom na uvedené dôvody
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, prípadne konanie zastavil, prípadne podanie žalobkyne odmietol a

priznal mu nárok na náhradu trov konania.

4.Žalovaný2/podalodvolanieprotivýrokuuzneseniasúduprvejinštancie,ktorýmmusúdnariadilzdržať
sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/
CSP. Poukázal na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí skúmať nielen ochranu toho,
kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale tiež musí rešpektovať ochranu toho, voči komu
neodkladné opatrenie smeruje. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia
je skutočnosť, že hrozí inverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. V slovenskom právnom

poriadku existuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany zakotvený v zákone o dobrovoľných
dražbách, ktoré môže ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach a pri realizácii dobrovoľnej
dražby využiť a domáhať sa nápravy. Zdôraznil, že ako dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú
dražbu ako jednu z foriem výkonu záložného práva, odvodzuje výlučne z oprávnenia žalovaného
1/ ako záložného veriteľa. Ak oprávnenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa realizovať záložné

právo zanikne dočasne (nariadením neodkladného opatrenia), alebo trvalo (právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia vo veci samej) má to automaticky za následok dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia
dražobníka vykonať dražbu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. h/ zákona o
dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej
začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu, alebo

vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať. Považoval
za dostačujúce, ak je neodkladným opatrením nariadené žalovanému 1/ ako navrhovateľovi dražby
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Nárok žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia voči nemu neobstojí z toho dôvodu, že nie je zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy, ani
záložnej zmluvy a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu

existujúceho výlučne medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného 1/
ako záložného veriteľa realizovať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne.
Mal za to, že mu neprináleží pasívna vecná legitimácia v predmetnej právnej veci. Z týchto dôvodov
považoval petit nariadeného neodkladného opatrenia smerujúci proti nemu za nadbytočný a bol toho
názoru, že súd mal návrh vo vzťahu k nemu z týchto dôvodov zamietnuť. Poukázal taktiež na skutočnosť,

že v záložnej zmluve nie je o ňom zmienka, teda zmluvné strany ho neoznačili ako jediného dražobníka
oprávneného na vykonanie dobrovoľnej dražby. V zozname dražobníkov, ktoré vedie Ministerstvo
spravodlivosti SR je zapísaných celkovo 514 dražobníkov a žalovaný 1/ ako záložný veriteľ má v zmysle
zákona i záložnej zmluvy možnosť realizovať výkon dobrovoľnej dražby prostredníctvom ktoréhokoľvek
z nich a nielen prostredníctvom žalovaného 2/. Neexistuje preto ani naliehavý právny záujem práve voči

žalovanému 2/, ktorého účasť v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva pokladal
za neopodstatnenú, nakoľko žalovaný 1/ ako záložný veriteľ si môže zvoliť aj iného dražobníka. X. na
absenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, neexistenciu pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 2/ navrhol uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatreniavoči žalovanému 2/ zmeniť a návrh žalobkyne vo vzťahu k nemu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov
konania.

5.Žalobkyňa vpísomnomvyjadreníkodvolaniamžalovaných1/,2/uviedla,žeargumentyžalovaného1/
uvedené v odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce. Mala za to, že v konaní hodnoverne osvedčila potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, úkony žalovaného 1/ jednoznačne smerovali k výkonu záložného
právadobrovoľnoudražbou,kstratejedinéhoobydliažalobkyneajejrodinnýchpríslušníkov.Napodporu
svojich tvrdení poukázala na vydané neodkladné opatrenia súdov SR v obdobných veciach. Vyslovila

názor, že úmyslom žalovaného 1/ je čím skôr speňažiť jej majetok bez akejkoľvek súdnej kontroly.

6. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadril.

7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi a
argumentáciou žalovaného 1/ uvedenou v odvolaní a zastával rovnako názor, že žalobkyňa neosvedčila

vo svojom návrhu relevantný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa ust. § 379 a §
380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému 1/, vo výroku
o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni

podať žalobu vo veci samej je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť
a vo výrokovej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ je potrebné napadnuté uznesenie podľa §
388 CSP zmeniť a návrh žalobkyne proti žalovanému 2/ zamietnuť.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti, ktorým nariadil

neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ na tom právnom názore, že žalobkyňa listinnými
dôkazmi osvedčila uzatvorenie spotrebiteľskej úverovej zmluvy a spotrebiteľskej zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, tiež vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. V.,
na ktorých na základe uzavretej zmluvy zo dňa 02.08.2007 je zriadené záložné právo. Konštatoval,
že žalobkyňa v konaní preukázala aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, ktorý

je v jej vlastníctve, keďže žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na
dobrovoľnej dražbe, ktorej termín je určený na 19.10.2018. Existuje teda bezprostredná hrozba a s tým
súvisiaca naliehavosť poskytnutia ochrany, pričom výber procesného prostriedku žalobkyňou - návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia považoval súd v danej situácii ako jedine účinný. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že žalovaný 2/ už vo veci výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej

dražbe koná, keď vyzval žalobkyňu na sprístupnenie založených nehnuteľností za účelom znaleckého
ohodnotenia predajom na dražbe, u ktorej aj určil termín jej uskutočnenia. Ochrany svojich práv sa
žalobkyňabudedomáhaťžalobouvovecisamejourčenieneplatnostizmluvyosplátkovouúvere,zmluvy
o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy, resp. o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Z týchto dôvodov návrhu žalobkyne na

vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

10.Odvolacísúdtentoprávnyzáversúduprvejinštancievovzťahukžalovanému1/považujezasprávny
z nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo
znášala.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia - zakázať žalovaným 1/, 2/ výkon záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.

XXX k.ú. V. a to až do rozhodnutia vo veci samej. Ďalej žiadala, aby súd neodkladným opatrením nariadil
žalovaným 1/, 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na uvedených
nehnuteľnostiach, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi
osvedčila, že so žalovaným 1/ je v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.07.2007 a na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej

zmluvy zo dňa 02.08.2007. Žalobkyňa v konaní osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmynamajetku,ktorýjevjejvlastníctve,keďžežalovaný1/pristúpilkvýkonuzáložnéhoprávapredajom
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorej termín bol určený na deň 19.10.2008. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu listinné dôkazy predložené žalobkyňou osvedčujú právny vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným 1/ a aj to, že ide o vzťah spotrebiteľský, v ktorom má žalobkyňa postavenie spotrebiteľa a
ktorej právna úprava podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka priznáva zvýšenú právnu ochranu. Žalobkyňa

spochybňuje skutočnú výšku pohľadávky žalovaného 1/, a to z dôvodu, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktorá otázka spolu s ďalšími namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami
sa bude posudzovať v konaní o veci samej. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací
súd toho názoru, že za situácie, keď žalobkyňa poukazuje na neprijateľné podmienky dojednané v
zmluve o splátkovom úvere, kedy výkonom záložného práva žalovaného 1/ by sa mohlo vymôcť aj

to, na čo by prípadne žalovaný 1/ nemal nárok, je nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k
žalovanému 1/ namieste. Dobrovoľná dražba tak, ako je definovaná v zák. č. 527/2002 Z.z. a ktorá
predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151
ods. 1 Obč. zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti
zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a podobne, rozhodne súkromná

osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za
týchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa
do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a
celej komplexnosti spotrebiteľskej zmluvy. Stratou svojho obydlia bez toho, aby boli riadne preskúmané
predmetné spotrebiteľské zmluvy, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky by sa žalobkyňa

mohla dostať do nezvratnej situácie, ktorá by sa už nemusela dať napraviť. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému 1/ nepredstavuje ani neprimeraný a
ani bezdôvodný zásah do výkonu jeho práv. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že
nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia bolo opodstatnené.

16. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného 1/ odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Žalovaný 1/ vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie z dôvodu, že nejde o
spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o spor z existencie práva a teda nejde o žiaden dôvod osobitnej

miestnej príslušnosti a miestne príslušným je podľa neho na konanie všeobecný súd žalovaného 1/, teda
Okresný súd Bratislava III. Odvolací súd túto námietku žalovaného 1/ ohľadne miestnej nepríslušnosti
nepovažuje za dôvodnú.

18. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor, alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

20. V danom prípade základom, z ktorého pramení spor účastníkov je Zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007, na základe ktorej žalovaný 1/ poskytol žalobkyni spotrebný úver vo
výške 650.000,- Sk. Pohľadávka veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným
právom zriadeným k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. V., na základe uzavretej zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

21. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie jeho definícia zakotvená v Civilnom sporovomporiadku. Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované.
Podľa dôvodovej správy, vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva
definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. Znamená to, že základom

je ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je

teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa zmluva spravuje.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom i keď úver poskytnutý žalovaným 1/ žalobkyni nie
je spotrebiteľským úverom, spor účastníkov je sporom spotrebiteľským, v ktorom žalobkyňa je
spotrebiteľom, ktorá má adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Prievidza, preto žalovaným
1/ vznesená námietka, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd nie je dôvodná.

23. Nedôvodná je tiež námietka žalovaného 1/, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ust. § 327
CSP a neodmietol neúplný a nezrozumiteľný návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa žalovaného 1/ žalobkyňa označila svoje podanie ako žalobu a je absolútne neprípustné, aby
si súd vyhodnotil , že sa o žalobu nejedná. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 124

ods. 1 CSP, podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Citované ustanovenie
predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé podanie je nutné posudzovať podľa
jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, ako bolo označené v nadpise
alebo či medzi uskutočneným podaním a tvrdenou vnútornou vôľou konajúcej osoby je skutočný súhlas.
Zmyslom tohto ustanovenia je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej

osoby v čase uskutočnenia podania. I keď žalobkyňa návrh označila „žaloba o určenie neplatnosti
úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby a nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa
výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby“, aj podľa názoru
odvolacieho súdu z obsahu návrhu žalobkyne vyplýva, že jej vôľou bolo podať návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniapredzačatímkonania(taktovymedzilaajpetitnávrhu)stým,ževurčenejlehote

podá žalobu vo veci samej (o neplatnosť úverovej zmluvy, o neplatnosť záložnej zmluvy a neplatnosť
výkonu záložného práva dražbou). S prihliadnutím na obsah prejavenej vôle žalobkyne v podanom
návrhu je zrejmé, že jej podanie je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu
o nariadenie neodkladného opatrenia svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzila. Návrh žalobkyne bol
dostatočne určitý a zrozumiteľný, obsahuje všeobecné náležitosti podania ako vyžaduje právna úprava

v ust. § 127 CSP, preto odvolacie námietky žalovaného 1/ o nezrozumiteľnosti a neurčitosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia boli neopodstatnené. Nedôvodná je tiež námietka žalovaného
1/, že súd rozhodol ultra petitum. Odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané
zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu
proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné

skutočnosti, ktoré umožňujú súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v návrhu svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzila. Z návrhu
je zrejmé, čoho sa svojím podaním domáha. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že žalobkyňa sa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia jedným nedeliteľným výrokom vo vzťahu k dvom subjektom, avšak
súduvedené„roztrhol“,čojevzásadeneprípustné,odvolacísúduvádza,žetátonámietkažalovaného1/

neobstojí. Posúdenie otázky, o aký druh spoločenstva na strane žalovaných 1/, 2/ v konkrétnom prípade
ide je vecou súdu. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní 1/, 2/ majú postavenie
samostatných procesných spoločníkov podľa § 76 CSP, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti
a každý koná sám za seba. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď nárok žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval samostatne vo vzťahu k žalovanému 1/ a samostatne vo

vzťahu k žalovanému 2/. K prekročeniu návrhu žalobkyne nedošlo ani v tom, že súd prvej inštancie uložil
žalobkyne povinnosť podať žalobu vo veci samej do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia napriek tomu, že žalobkyňa navrhovala uloženie povinnosti podať žalobu do 30
dní od vydania neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na ust. § 336 ods. 1, 2 CSP, z ktorého
je zrejmé, že lehota na podanie žaloby je sudcovskou lehotou a pri ukladaní povinnosti podať žalobu je

súd povinný identifikovať sporové strany a najmä predmet konania vo veci samej. Je teda vecou súdu
uviesť predmet konania vo veci samej, rovnako tak aj lehotu na podanie žaloby, pričom súd nie je v
tomto smere viazaný návrhom strany sporu.24. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní ďalej namietal, že nariadeným neodkladným opatrením dôjde na jeho
stranekznačnejujmeanariadenéneodkladnéopatreniepredstavujeneprimeranýzásahdovýkonujeho
práv, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka neobstojí. Z tvrdení žalobkyne vyplýva,

že pohľadávka, na ktorú sa vedie záložné právo je sporná, a to z dôvodu, tak ako to vyplýva z návrhu,
že úverová zmluva je založená na viacerých neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalobkyňa teda
osvedčila, že jej konaním žalovaného 1/ hrozí ujma a že tomu bude zabránené neodkladným opatrením,
pričom neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Pokiaľ ide o výkon záložného práva
zo strany žalovaného 1/, súd považoval za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranamikonaniadorozhodnutiavovecisamej.Nariadenýrozsahneodkladnéhoopatreniajeprimeraný,
jeho nariadením nevznikne žalovanému 1/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným
nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo naďalej existuje, len dočasne je
pozastavený jeho výkon. Odvolací súd nespochybňuje právo žalovaného 1/ vykonať dobrovoľnú dražbu
v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., avšak zároveň má za to, že je potrebné nariadiť neodkladné
opatrenie,keďžalobkyňaosvedčilanaliehavosťpotrebyúpravyzdôvodu,ževýškapohľadávkyjesporná

na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd nepopiera, že podľa rozhodnutia SD EÚ
C- 34/13 aj za existencie potenciálne nekalých podmienok môže záložný veriteľ dražbu realizovať, avšak
v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a boli splnené podmienky
na jeho nariadenie. Pre úplnosť vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaného 1/ odvolací súd udáva, že
zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje, akej ochrany sa môže navrhovateľ domáhať v prípade, že

pohľadávka, ktorú si uspokojuje záložný veriteľ je sporná a je uspokojovaná vo výške, ktorá vznikla na
základe neprijateľných zmluvných podmienok. V zmysle § 7 zák. č. 527/2002 Z.z., navrhovateľ dražby
je len povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva.

25. Rovnako za nedôvodnú odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovaného 1/, že súd
prvej inštancie mal konanie zastaviť pre prekážku veci právoplatne rozsúdenej, resp. pre prekážku
litispendencie s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 11C/12/2018.
Odvolací súd z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11C/12/2018 zistil, že
na tomto súde prebiehalo na základe návrhu žalobkyne zo dňa 16.05.2018 konanie o nariadenie

neodkladného opatrenia proti žalovaným 1/, 2/ (totožným ako v preskúmavanej veci - F. - žalovaný 1/,
Y. spoločnosť a.s. V., K. X - žalovaný 2/), v ktorom žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému 1/ povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva, žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v k.ú. V.. Návrh žalobkyne bol uznesením Okresného
súduPrievidzazodňa13.06.2018,č.k.11C/12/2018-62zamietnutý,uznesenienadobudloprávoplatnosť

dňa 31.07.2018. Z obsahu odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že dôvodom zamietnutia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola tá skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila danosť
nároku, neosvedčila, že nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené záložné právo sú v jej vlastníctve a
tieto označila len v návrhu ako prostriedok osvedčenia, ale dôkaz o tom nepredložila. Je pravdou, že
právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, resp. o zamietnutí návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia zakladá prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z
rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
s totožným obsahom. Ako už bolo vyššie konštatované, dôvodom zamietnutia návrhu o nariadenie
neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11C/12/2018 bola
tá skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila, že nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené záložné právo

sú v jej vlastníctve, keď dôkaz o tom nepredložila. V novom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (ktorý je predmetom konania v danej veci), žalobkyňa predloženým listom vlastníctva č. 457
k.ú. Brezany osvedčila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné
právo a vo vzťahu ku ktorým žiadala nariadiť neodkladné opatrenie -zakázať žalovaným 1/ a 2/ výkon
záložného práva k nehnuteľnostiam formou zdržania sa vykonania dobrovoľnej dražby. Ďalšou novou

okolnosťou v porovnaní s predchádzajúcim konaním bola aj tá okolnosť, že žalobkyňa preukázala
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej majetku tým, že žalovaný 1/ pristúpil k výkonu
záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorej termín bol určený na deň
19.10.2018. Nový návrh žalobkyne preto vychádzal z takto zmenených skutkových okolností a jeho
prejednaniu nebránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Rovnako prejednaniu návrhu žalobkyne

o nariadenie neodkladného opatrenia nebránila ani prekážka litispendencie, nakoľko konanie vedené
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11C/12/2018 bolo právoplatne skončené dňa 31.07.2018 a
nový návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný na súde prvej inštancie dňa
17.09.2018.26. K ďalším námietkam žalovaného 1/ odvolací súd dodáva:

27. Otázkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 CSP sa vysporiada súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí vo veci samej a preto k tejto námietke žalovaného 1/ nie je dôvodné sa bližšie vyjadrovať a
procesnú prípustnosť žaloby v danom štádiu posudzovať.

28. Súd prvej inštancie neporušil zákon, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol

bez súčinnosti žalovaného 1/, bez toho, že by mu pred rozhodnutím doručil na vyjadrenie návrh.
Civilný sporový poriadok v ust. § 331 ods. 1 stanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Ďalšie široko koncipované odvolacie argumenty žalovaného 1/ odvolací súd považoval pre rozhodnutie
o odvolaní už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Preto na ostatné odvolacie námietky žalovaného 1/ odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej
časti o uložení povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva, vo výroku o náhrade trov
konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu vo
veci samej ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Pokiaľ súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením uložil žalovanému 2/ povinnosť
zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, odvolací súd po preskúmaní veci
dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť a
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému 2/ zamietnuť.

31. Žalobkyňa označila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaného 2/ ako stranu sporu.
Z listinných dôkazov - výzvy na umožnenie vykonania znaleckej ohliadky a ohodnotenie nehnuteľností,
z webovej stránky žalovaného 2/ vyplýva, že žalovaný 2/ má postavenie dražobníka, teda osoby, ktorá
vykonáva podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dobrovoľnú dražbu na základe zmluvy

o záložnom práve a návrhu záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby na vykonanie dobrovoľnej
dražby. Takéto postavenie žalovaného 2/ vyplýva z ust. § 6 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
a podľa ktorého dražobník organizuje dražby, a to na základe písomnej zmluvy, ktorú s ním uzaviera
navrhovateľ dražby. Dražobník - t.j. v danom prípade žalovaný 2/ nie je v právnom vzťahu s vlastníkom
zálohu, t.j. s žalobkyňou, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom - t.j. žalovaným 1/. Aj

v ust. § 151j ods. 1, § 151l a § 151m Obč. zákonníka je uvedené, že o výkone záložného práva
rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov
výkonu záložného práva, a je teda v právnom vzťahu len so záložným veriteľom a nie so záložcom. V
prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému
veriteľovi, ktorý je osobou, voči ktorej treba adresovať neodkladné opatrenie, čo sa v danom prípade aj

stalo zo strany žalobkyne. Napokon aj ust. § 19 ods. 1 písm. b) cit. zákona o dobrovoľných dražbách
ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby
- záložnému veriteľovi zakazuje navrhnúť, teda aj pokračovať vo výkone dražby. V danom prípade
takýto zákaz výkonu záložného práva bol neodkladným opatrením nariadený žalovanému 1/, ktorý je v
postavení navrhovateľa dražby.

32. Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade nebola zistená potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, nakoľko ochrana žalobkyne pred
výkonom dobrovoľnej dražby bola zabezpečená nariadením neodkladného opatrenia vo vzťahu k
žalovanému 1/.

33. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti vo
vzťahu k žalovanému 2/ o uložení povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnejdražby zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia proti
žalovanému 2/ zamietol.

34. O trovách odvolacieho konania žalobkyne proti žalovanému 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní vo vzťahu k žalovanému 1/ v plnom
rozsahu úspešná a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

35. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

36. O náhrade trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ bolo
rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 2/ mal v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania proti žalobkyni v plnom
rozsahu.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).