Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916209148
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7916209148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa K. U. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v I. na ulici C. č. XXX/XX proti manželke navrhovateľa R.B. U. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v I. na ulici C. č. XXX/XX zastúpenej JUDr. Attilom Ilkom bývajúcim vo Veľkých Kapušanoch na
ulici Vojenskej č. 42 o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov zo dňa 8.9.2017 č.k. 8Pc 1/2016-35 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s manželkou
navrhovateľa a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s
návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec konajúcemu súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie, alternatívne návrh zamietol a uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/
CSP a § 62 ods. 1 CMP. Poukázala na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

knesprávnymskutkovýmzisteniamavecnesprávneprávneposúdil.Namietala,ženavrhovateľomručne
napísaný návrh bol doručený súdu prvej inštancie, avšak neobsahuje všeobecné náležitosti ustanovené
podľa § 132 CSP, ani označenie dôkazov na ich preukázanie a neobsahuje žalobný návrh podľa §
132 ods. 1, 2 CSP. Uviedla, že návrh nemožno považovať iba v súlade s ustanoveniami § 137 CSP
a podľa jej názoru ho možno označiť iba za obyčajný pamflet, ktorý nemá žiadne náležitosti podľa
CSP. V návrhu neexistuje pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, neboli označené žiadne dôkazy
na preukázanie tvrdení navrhovateľa, a preto mal súd v predbežnom právnom posúdení dospieť k

záveru, že žaloba je zjavne nedôvodná alebo mal navrhovateľa vyzvať na späťvzatie žaloby z dôvodu
nedôvodnosti. Citovala § 220 ods. 2 CSP a poukázala na to, že navrhovateľ po tom, ako sa stal v roku
2016 dôchodcom, sa zmenil v správaní. Stal sa nevypočítateľným, nedokázal sa zmieriť s okolnosťami,
že celý čas pracoval a bol zamestnaný a potom zo dňa na deň sa stal dôchodcom. Tieto zmeny prežíval
ťažko, akoby si nevedel nájsť miesto v živote a vyrovnať sa s novou situáciou, že je dôchodca. Začal mať
výkyvy v správaní, ktoré sa objavili u neho ako zmeny v nálade, mával pocity nespokojnosti, dôsledkom
čoho sa častejšie pohádal v rodine, čo sa prenášalo aj na rodinu. Tieto zmeny sú pozorovateľné

od roku 2016, kedy aj podával navrhovateľ rukou písanú žalobu. Konštatovala, že prvostupňový súd
síce nariadil psychologické vyšetrenia, pretože videl agresívne správanie navrhovateľa, navrhovateľ
bol dvakrát písomne pozvaný na konzultácie, raz individuálne a raz párovo, avšak ani jeden termín
nevyužil.Pretozastávanázor,ženavrhovateľsavyhýbaodbornejlekárskejstarostlivostiavyšetrení,akoaj podrobiť sa psychologickému odbornému sedeniu, pretože sa obáva odhalenia svojho zdravotného
stavu, ktorý je dosť deprimujúci, keďže trpí pravdepodobne úzkosťou, poruchami správania a inými
duševnými poruchami. Preto navrhla vykonať ďalšie znalecké dokazovania a predmetný list, ktorý

napísal navrhovateľ by sa stal predmetom znaleckého dokazovania z odboru grafológie, aby na základe
rozboru písma sa grafológ vyjadril k duševným a povahovým vlastnostiam navrhovateľa, nakoľko je
toho presvedčenia, že navrhovateľ svoje konanie dôsledne nepremyslel. Ďalšie tvrdenie navrhovateľa,
že má sa kam presťahovať po rozvode, keďže s ňou nemieni žiť, nie je pravdivé, pretože predmetný
rodinný dom mu nepatrí, keďže ho daroval svojmu staršiemu synovi a ten následne daroval ďalej svojmu

bratovi. Konštatovala, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal so skutkovým stavom, keďže
navrhovateľ by potreboval psychologickú pomoc, keďže nedokáže svoje city ovládať, je impulzívny,
podlieha citovým návalom a nevedel by sa o seba postarať v prípade, ak by mal žiť sám v domácnosti.
Popiera navrhovateľove tvrdenie, že sú ohľadne rozvodu dohodnutí a že chcú žiť zvlášť, lebo už spolu
nežijú, čo nie sú pravdivé tvrdenia. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že manželstvo dlhodobo
neplní svoj spoločenský účel a je hlboko a trvalo rozvrátené, nie je pravdivé a nie je pravdivé ani to,

že nie je predpoklad, že by účastníci obnovili manželské spolužitie. Poprela tvrdenia navrhovateľa, že
údajne má cestovať na cestu do Rumunska, prípade na pútnické zájazdy, pretože je veriaca katolíčka a
pokiaľnavštevovalapútnickézájazdynakrížovécestyspolusveriacimi,ktorésapravidelneorganizovali,
nebolitotakéakcie,ktorébyspôsobovalirozvratmanželstva.Tvrdenianavrhovateľa,žespadolnanulua
nemá žiadne finančné prostriedky sú nepravdivé, lebo so svojím dôchodkom disponuje v plnom rozsahu,

ona má vyšší príjem ako navrhovateľ, z čoho prispieva na domácnosť, režijné náklady, nákup potravín,
výdavky spojené s domácnosťou a ako dôkaz pripája pracovnú zmluvu. Dôvody navrhovateľa považuje
zaúčelovéaničímnepodloženéklamstvá.Tvrdenianavrhovateľnepreukázalžiadnymidôkazmiainštitút
manželstva, ktoré trvá viac ako štyridsaťjeden rokov, má prednosť a prioritu pred rôznymi výmyslami,
napr. kto sedel na koni, či má intímnu známosť, či je hlúpa, pričom navrhovateľ uviedol, že ju má rád,

ako aj ona jeho preto zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, pretože navrhovateľ potrebuje
odborného lekára na zistenie skutočného zdravotného stavu, keďže trpí duševnou chorobou, prípadne
depresiou, čoho dôkazom je to, že prvostupňový súd ho musel vykázať z pojednávania pre hrubé a
neslušné správanie sa, keďže zmätočne a nelogicky doslovne nadával a nedokázal sa ovládať pred

súdom. Preto súd prvej inštancie predovšetkým mal zvážiť a na zistenie skutočného stavu si zadovážiť
lekárskenálezy,predovšetkýmodpsychológaalebopsychiatraazistiť,činavrhovateľniejeodkázanýna
lekársku starostlivosť, prípadne dohľad lekára alebo inej lekárskej starostlivosti na zistenie skutočného
stavu veci. Nálezy a závery klinického psychológa jednoznačne deklarujú, že stav nie je ukončený
a nebolo možné motiváciu ani správanie a psychický stav navrhovateľa objektivizovať, preto navrhujú

zrušiť napadnutý rozsudok, alternatívne ho zmeniť tak, že návrh zamietne a prizná jej náhradu trov
konania.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu manželky navrhovateľa nevyjadril.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku
2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa odseku 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

7. Odvolací súd uvádza, že zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a

ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje
jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je
skutočnosť,žemanželiaalebojedenznichpovzájomnomsprávanísaneriadiapravidlamiustanovenými
Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobujevážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou
o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba
v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny

a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem
maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.

8. Odvolací súd dodáva, že z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozhodnutí súdu

prvého stupňa vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a
to, či manželstvo má význam pre účastníkov konania a či môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní
vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a vyhodnotiť celkový postoj
manželov k manželstvu a k výkonu práv a povinností založených uzavretím manželstva, ich vzájomný
vzťah, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť
jedného a pomoc druhého manžela. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť

dôvodom na rozvod manželstva. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o
rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod
manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 ods. 1 Zákona o rodine,
teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný

rozvrat vzťahu medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté
do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od
toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým
spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú
z čl. 1 a 4 Základných zásad Zákona o rodine a z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Trvalosť

rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do
podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Znamená
to, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim
stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré
má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Akékoľvek zľahčovanie alebo

podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak
tento postup má svoje zákonné opodstatnenie. Odvolací súd dospel k odlišnému záveru ako súd prvej
inštancie, že vzhľadom na dĺžku trvania manželstva účastníkov konania, počas ktorého vychovali dve
deti, ktoré sú už dospelé, spoločne sa starali a zveľadili svoj majetok, nie je možné postoj navrhovateľa
považovať za dlhodobý a vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi bez akejkoľvek možnosti reparácie

vzťahov medzi nimi za situácie, keď manželský rozvrat trvá vyše roka, nemožno ho považovať za
dlhodobý. Je potrebné poznamenať, že vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého
spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako
aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu
manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva

akoobjektívnystavvzájomnýchvzťahovmedzimanželmijevýsledkommnohýchrôznychpríčin,ktorésa
navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine vyplýva zásada objektívneho hľadiska
posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri
skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť
najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a

rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Rozvod manželstva je dôvodný,
len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z výpovede účastníkov
konania vyplýva, že majú medzi sebou problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť ale zhodné vyjadrenie
manželov, že sa majú radi a snaha manželky navrhovateľa o odstránenie rozporov a obnovenie

spolužitia môže ovplyvniť postoj navrhovateľa k manželstvu, preto v tomto štádiu konania nebolo možné
konštatovať, že vzťah manželov je neperspektívny. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolacie
námietky manželky navrhovateľa za opodstatnené a preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že
návrh zamietol.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v konaniach
podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).10.Rozhodnutieboloprijatéodvolacímsenátomvpomerehlasov3:0(ust.§393ods.3druhejvetyCSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).