Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613205657
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3613205657.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného K. proti povinnej E.,
o vymoženie 38,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske, č.k. 1Er/249/2013-56 zo dňa 23. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením zastavil exekúciu, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,40 Eur, do troch dní od právoplatnosti
napadnutéhouzneseniaavyslovil,žežiadenzúčastníkovnemáprávo nanáhradutrovkonania.V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 02.07.2013 súd prvej inštancie vydal poverenie č. 5305
030064, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

Súdny exekútor dňa 25.08.2017 a 21.11.2017 doručil súdu návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si zároveň v prípade zastavenia exekúcie uplatnil trovy
exekúcie vo výške 50,40 Eur s DPH. Súd prvej inštancie následne vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k
podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Oprávnený doručil súdu dňa 09.10.2017 písomné
podanie, v ktorom súdu oznámil, že podnet súdneho exekútora je potrebné posúdiť ako nedôvodný,

nakoľko treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinná je stále
v produktívnom veku, teda je u nej predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže začať
poberať dôchodok a bude tak možné vykonať exekúciu. Preskúmaním exekučného spisu mal súd prvej
inštancie za to, že návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej bol zo strany súdneho
exekútora podaný dôvodne. Z vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinnej, ktoré sa nachádzajú
v exekučnom spise, vyplýva, že osoba povinnej nie je vlastníkom žiadneho motorového

vozidla, nehnuteľných vecí, je dlhodobo nezamestnaná. V priebehu exekučného konania
boli vykonané lustrácie dožiadaním bánk za účelom zistenia účtu povinnej, ako aj dožiadaním Sociálnej
poisťovne, za účelom zistenia platiteľa mzdy povinnej. Lustrácie majetkových pomerov
povinnej súdny exekútor vykonával v priebehu exekučného konania od roku 2013 až po súčasnosť.
Zároveň bolo zistené z Centrálneho registra exekúcií 10 vedených exekučných konaní voči povinnej,
najstaršie exekučné konanie je z roku 2007. Z uvedených šetrení majetkových pomerov preto možno

na základe uvedeného skonštatovať dlhodobú nemajetnosť povinnej. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti bol súd prvej inštancie názoru, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, preto rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Pokiaľ ide o odmenu súdneho exekútora, súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi minimálnu
odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1
vyhlášky. V časti náhrady hotových výdavkov súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi poštovné

náklady za doručovanie vo výške 8,81 Eur, ktoré mal za preukázané. Trovy exekúcie súdneho exekútora
spolu činia 42 Eur (33,19 Eur + 8,81 Eur).2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa , aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie

exekúcie zamietne, alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti povinného je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania
považoval za predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
2CoE/218/ 2016. V kontexte vyššie uvedených skutočnosti, citovanej judikatúry, ako aj právnej úpravy

mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému.
Predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a
inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. V danom prípade
povinná je fyzická osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho
predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania,
podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zároveň podotýkal, že v prípade, ak

by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Na záver zdôraznil, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné
poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej
republike - výnimky umožňuje len zákon. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti

platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor (hoci v časti zastavenia exekúcie nie je
účastníkom konania), ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s
odopretím práva na súdnu ochranu. Poukázal na to, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna

majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií.
Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom
ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Právne
relevantnou skutočnosťou je, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že hoci zákon (Exekučný
poriadok) výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale
v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre

zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že
ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom
prípade povinná je fyzická osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech
argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už
prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti.

V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe zastavením exekúcie by sa mu odoprelo právo na výkon
vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti. Aj prípadná súčasná
nemajetnosť povinnej neznamená, že v budúcnosti nie je možné očakávať zmenu jej majetkových
pomerov.Upovinnejniejevylúčené,ženadobudnemajetok,ktorýmôžepodliehaťexekúcii,napr.darom,
prípadne dedením. Taktiež je možné, že povinná sa možno zamestná, a tak získa pravidelný príjem.

Zastavenie exekúcie by spôsobilo ohrozenie vymožiteľnosti jeho legitímnych a judikovaných nárokov.
Na základe uvedeného oprávnený zotrval na svojom odvolaní.

5. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k vyjadreniu oprávneného zotrváva na svojom predošlom
vyjadrení.

6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom -
rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vráteniaveci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom
konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
4 Exekučného poriadku nie je návrhom účastníka, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj

v prípade nevyhovenia. Ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu
nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť
zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, ani vysloviť, že
odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, postačuje jeho
zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31.03.2017.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd

zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

12. Z ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súd
môže na návrh účastníka zastaviť exekúciu, čo predstavuje procesný úkon exekučného súdu smerujúci
k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala
v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne
po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

13. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie zo dňa 17.06.2013, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 24.06.2013,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz
nedoplatkovč.XXXXXXXXXXzodňa21.12.2011,právoplatnýavykonateľnýdňa02.03.2013.Poverenie

na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom dňa 02.07.2013 udelené súdnemu exekútorovi D.. O.. R.
U.. Okresný súd Partizánske poveril súdneho exekútora vymožením sumy 38,54 Eur a trov exekúcie.

14. Preskúmavanie majetku povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý, ak zistí
nemajetnosť povinného, túto skutočnosť oznámi oprávnenému, ktorý môže podať návrh na zastavenie

exekúcie. Z dôvodu nemajetnosti povinného môže súd exekúciu zastaviť aj priamo na podnet súdneho
exekútora, alebo ak nemajetnosť povinného zistí zo svojej úradnej činnosti.

15. Dňa 25.08.2017 a 21.11.2017 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom
uviedol, že povinná nevlastní žiaden majetok. V nadväznosti na uvedené súdny exekútor konštatoval, že

vedenie exekučného konania je neefektívne a nehospodárne, a preto podal podnet na zastavenie
predmetnej exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací
súd však uvádza, že na strane povinnej ide o osobu v produktívnom veku a žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti nedovoľovali povinnej sa
zamestnať, prípadne podnikať, a tak si zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré by mohli byť okrem iného

použité aj na úhradu jej dlhov.

16. Správne oprávnený v podanom odvolaní poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že pre
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je potrebné jednak
preukázanie aktuálneho nedostatku majetku povinného, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý,

prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné
zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú
právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Zastavenie exekúcie
v tomto štádiu, pre prechodný nedostatok finančných prostriedkov povinnej, ktorá je mladým človekom
v produktívnom veku, by bolo v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania. Situácia na strane

povinnej nie je nemenná, je teda možné dôvodne predpokladať, že povinná sa zamestná, dosiahne
príjem zo zamestnania alebo podnikania alebo majetok (darom, dedením a pod.), ktorý bude
postačovať na uspokojenie pohľadávky oprávneného.17. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre
rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže
oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať,

aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr.
z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v
exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť
vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade

neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

18. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností danej veci, odvolací súd dospel k
záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

19. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil vo výroku o zastavení exekúcie.

20. Pokiaľ ide o výroky o trovách exekúcie (výrok II., výrok III.), ktoré neboli napadnuté odvolaním
oprávneného, odvolací súd zrušil i tieto výroky z dôvodu, že tieto výroky sú závislé od výroku o zastavení
exekúcie (§ 379 písm. a) CSP) a samostatne nemôžu existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách

exekúcie, ktorá ďalej pokračuje).

21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).