Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. február 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202333
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218202333.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu

o maloletú M. Š., U.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - E.
A., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Q. L., Q. Q. XXX/X, a otec - F. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Q. L., L. XXX/XX,
o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletú M. Š., U.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. M. sumu 120 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc dňom 17.05.2018.

Dlh na zročnom výživnom vnikol otcovi za obdobie od 17.05.2018 do 31.01.2019 v sume 1.018,06 eur.
Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 40 eur,
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 17.05.2018 sa matka maloletého dieťaťa domáhala určenia výživného otcovi k
mal. dieťaťu sumou 250 eur mesačne od 6. mesiaca veku dieťaťa. Návrh doplnila na pojednávaní

dňa 10.12.2018 tým, že navrhuje zveriť dieťa do jej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že s otcom
maloletého žila v spoločnej domácnosti do septembra 2016, ich spolužitie nebolo harmonické, otec sa
správal nekontrolovane a agresívne, po častých hádkach opúšťal domácnosť, nevytvoril si citovú väzbu
k dieťaťu. Stratila v neho dôveru. Otec neplatí na dieťa žiadne výživné, matku finančne podporuje jej
rodina.
(2) Otcovi bol návrh matky doručený riadne dňa 10.09.2018, napriek výzve súdu sa k nemu nevyjadril.
V konaní bol nečinný, nedostavil sa opakovane na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, zistenými pomermi otca a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že príjem má z rodičovského príspevku (v roku 2018 upravený zákonom vo výške
214,70 eur, t. č. 220,70 eur mesačne) a poberá prídavok na jedno dieťa (v roku 2018 upravený zákonom
vo výške 23,68 eur, t. č. 24,34 eur mesačne). Je nemajetná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. S
dieťaťom býva u svojich rodičov, na bývanie im prispieva podľa možností 60 až 80 eur mesačne. Spláca

úver poskytnutý bankou, spotrebovaný na dlhy otca dieťaťa. Zvýšené výdavky na maloletú nemá, je
zdravá. Otec sa o dieťa nezaujíma, výživné neplatí, podľa matky ďalšie deti nemá, je nemajetný, jeho
rodičia sa na jeho sťažujú.(5) Otec nie je evidovaný na úrade práce, nie je evidovaný ani ako poistenec v Sociálnej poisťovni. Nie
sú mu poskytované žiadne dávky. Podľa lustrácie naposledy riadne pracoval v roku 2016, s príjmom
490 eur brutto.

(6) Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 07.12.2018
vyplýva,žematkasmaloletýmdieťaťombývav6-izbovomrodinnomdomesvojichrodičov.Mávytvorené
vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletej.
Navrhol zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného podľa jeho

možností a schopností.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.

z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák.

o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine) Výživné sa platí v pravidelných
opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,

ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda
priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na

prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného

stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.(13) V danom prípade ide o dieťa vo veku necelých 3 rokov, matka nemá zvýšené výdavky na
starostlivosť oň. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi
rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky

a preto súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(14) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa
daného veku a na schopnosti otca. Otec v súčasnosti síce nemá stály a pravidelný príjem, na úrade
práce však nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, žiadne významné výdavky (napr. v súvislosti

s riešením jeho zdravotného stavu, ...), na ktoré je potrebné prihliadať pri určení výšky výživného,
nepreukázal. Taktiež netvrdil ani nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil riadne pracovať a
príjem si zabezpečiť. Schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletej, na ktorú
starostlivosť má matka v súčasnosti bežné výdavky, sa tak javí primeraná suma 120 eur mesačne. Pri
úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné
rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v

rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií,
najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale
aj povinných osôb), čo v prípade otca predstavuje obrátene potrebu zabezpečiť si príjem cca 480 až
600 eur mesačne, ktorú sumu bol a musí byť schopný aj naďalej zdravý muž daného veku dokázať
zabezpečiť.

(15) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne, a to od podania návrhu (na skoršie priznanie
výživného tu neboli preukázané dôvody, pre ktoré nemohla matka podať návrh skôr). Otcovi od podania
návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 8
mesiacov (x 120 eur) a 15 dní mesiaca máj 2018 - 120 eur /31 dní x 15 dní, ktorý dlh je povinný splatiť

približne do dvoch rokov.

(16) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(17) Styk otca s maloletou súd neupravil, nakoľko otec sa o dieťa nezaujíma, dieťa nemá vytvorenú
žiadnu citovú väzbu k otcovi a nebol otcom prejavený záujem o stretnutia s dieťaťom.

(18) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní

odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)