Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208761
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817208761.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. S., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. B.,
P. XXX/XX, o zaplatenie 529,68 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 26. januára 2018 č.k. 15Csp/86/2017 - 115 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 529,68 EUR spolu
s úrokom vo výške 28,00 % ročne zo sumy 529,68 EUR od 12.07.2017 do zaplatenia. Zároveň rozhodol,
že stranám náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že dňa 17.10.2012 uzatvoril so žalovaným
zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva), na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet žalovanému.
Za poskytovanie produktov a služieb bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky
podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Povinnosťou žalovaného bolo mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle

Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný porušil uvedenú zmluvnú
povinnosť, keď sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh
nevyrovnal. Žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Pred
zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 11.07.2017 internú účtovnú transakciu, a debetný zostatok na
účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Po dobu nepovoleného prečerpania
je žalovaný povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Istina

pohľadávky vo výške 529,68 EUR je preto úročená úrokom vo výške 28% ročne až do vyplatenia
pohľadávky.

3. Súd poukázal i na obranu žalovaného založenú na tvrdení, že v roku 2015 sa dostal do nepriaznivej
životnej situácie, kedy po strate zamestnania dňa 1.10.2015, po vyčerpaní podpory v nezamestnanosti
sa stal poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, ktorá mu nepostačovala ani na základné životné potreby.

Zdravotný stav mu nedovolil, aby sa zamestnal, nakoľko sa dlhodobo lieči na vysoký krvný tlak,
diabetes melitus typu 1. Jeho zdravotný stav si vyžaduje časté kontroly, na lieky dopláca mesačne
40,- EUR, okrem toho musí mať diétne stravovanie. Na základe uvedených skutočností bol dlhodobo
práceneschopný a nemohol vykonávať žiadnu aktivačnú činnosť, aby svoju hmotnú núdzu zvýšil, lekár
mu neodporučil vykonávať žiadnu činnosť, a tak dlh je ochotný splácať podľa svojich možností až
do úplného vyrovnania dlhu. Dodal, že žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa

12.10.2017, v ktorom súhlasil so splátkami vo výške 50,- EUR mesačne za podmienky, že žalovaný
preukáže svoje majetkové pomery, ktoré budú určenie splatnosti v splátkach odôvodňovať.4. Odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „CSP“), podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné, konštatoval, že v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 veta prvá CSP nenariadil na prejednanie
veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o
otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné, rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil 26.1.2018.

5. Pri rozhodovaní vychádzal súd z listinných dôkazov označených a predložených žalobcom, a
to zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Všeobecných obchodných
podmienok Prima banky Slovensko, a.s., výpisov z účtu žalovaného, Sadzobníka poplatkov a úrokov a
po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 708 ods.
1 a 2, § 710 Obchodného zákonníka, vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že medzi stranami sporu
nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 17.10.2012 uzatvorená zmluva o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť
pre žalovaného osobný účet, žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú dôvodnosť
uplatneného nároku titulom zaplatenia debetného zostatku v dôsledku nepovoleného prečerpania na
osobnom účte žalovaného vo výške 529,68 EUR spolu so úrokom vo výške 28 % ročne. Dôvodil, že
už podľa dátumovo najstaršieho výpisu z účtu č. 2 z roku 2014 bol nový zostatok na účte žalovaného k

28.2.2014 záporný a to v sume -71,92 EUR, v nasledujúcich mesiacoch sa tento záporný zostatok na
účte žalovaného zvyšoval, pričom na ťarchu žalovaného boli od uvedeného obdobia účtované len rôzne
poplatky, konkrétne poplatky za osobný účet, poplatok za vedenie účtu, poplatky za hotovostný vklad,
poplatky za debetnú upomienku, poplatky za debetnú výzvu a poplatky za vedenie účtu postihnutého
exekúciou, a tiež úroky, pričom zostatok na účte žalovaného ku dňu uzatvorenia účtu, t.j. ku dňu

11.07.2017 bol záporný mínus 529,68 EUR.

6. Usúdil, že napriek účtovaným poplatkom zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné
dojednanie o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho
bežného účtu a ani ich výšku, pričom ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných

podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať
za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaný
mal reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Uzavrel takisto, že žalobca nepreukázal ani zmluvné
dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež

neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca uplatnené úroky, ktoré sú uvedené v
jednotlivých výpisoch za mesiace 02.2014 až 07.2017. Dodal, že úrok predstavuje odplatu pre veriteľa
za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol.
Naopak na ťarchu jeho osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom
na závery prvoinštančného súdu v bodoch 22, 23 a 24 rozsudku, žalobca namietol správnosť záveru

súdu o nepreukázaní rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti citoval znenie § 129 ods. 1 CSP a
tvrdil, že ak súd prvej inštancie mal za to, že jeho žaloba je neurčitá, resp. neúplná, a napriek tomu vo
veci rozhodol bez toho, aby jeho rozhodnutiu predchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu
neúplnosti žaloby, takýmto vadným postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, čím došlo
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože súd nevyzval žalobcu na špecifikáciu

žalobyošpecifikáciužalovanejsumy,aninaobjasnenieakýchkoľvekskutočnostíanamiestotohožalobu
v celom rozsahu zamietol. Poukazom na znenie § 2 písm. f) a § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch žalobca dodal, že aj bez zmluvy o povolenom prečerpaní, podľa názoru žalobcu nemožno
dospieť k záveru o nedôvodnosti jeho nároku, nakoľko prečerpanie na účte je potrebné vyhodnotiť ako
prekročenie v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Podčiarkol, že neobstojí ani úvaha súdu, že

„... v nasledujúcich mesiacoch sa tento záporný zostatok na účte žalovaného zvyšoval, pričom na ťarchu
žalovaného boli od uvedeného obdobia účtované len rôzne poplatky...“, lebo z výpisu z účtu je zrejmé,
že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania na účte s limitom
úveru od 14.1.2014 vo výške 160 eur, ktorý žalovaný okrem poplatkov a úrokov vyčerpal za účelomsplácania svojho spotrebného úveru, pričom zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej
sumy v stanovenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku
na účte. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného od jeho

otvorenia až po jeho zatvorenie a pripojil listinné dôkazy, na ktoré sa vo svojom odvolaní odvolával,
vrátane zmluvy o povolenom prečerpaní na účte podpísanej obomi zmluvnými stranami.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre potvrdenie a ani zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné zrušiť, pretože súd prvej
inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv, priznaných v
civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva

žalobcu na spravodlivý proces. Odvolanie žalobcu je v tomto smere dôvodné a argumenty prednesené
v odvolaní sú v plnej miere opodstatnené a je nutné s nimi súhlasiť.

11. Rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci
garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a medzinárodnej

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností
zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú
poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu
práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29. februára 2012, sp. zn. 1Cdo/48/2010). Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ústava“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom
orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom.

13. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná

vjejprítomnostiazakotvujeipožiadavkukontradiktórnosti,ktoráspoluspožiadavkourovnostisporových
strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6
ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo
skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany,
ako i navrhovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje

jednak na dokazovanie, a súčasne zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou
stranou a vyjadriť sa k nim. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutie nemôže byť
založené na ničom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán (por.
napr. rozsudok Mantovanelli proti Francúzsku z 18.3.1997, Rowe a Davis proti Spojenému kráľovstvu
zo dňa 16. 2. 2000, Ekbatani proti Švédsku z 26.5.1988, Helmers proti Švédsku z 29.10.1991, Belziuk

proti Poľsku z 25.3.1998, Cooke proti Rakúsku z 8. 2. 2000).

14. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo
nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v
konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce

vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov
nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych
vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

15. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.

16. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie sa neriadil
uvedenými zásadami, keď potom, ako žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.9.2017 (č.l.
90 súdneho spisu) uviedol, že je ochotný splácať dlh po splátkach až do úplného vyrovnania dlhuvzhľadom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a finančnú situáciu a na výzvu súdu žalobca na
vyjadreniežalovanéhoreagovalpodanímzodňa12.10.2017,vktoromvintenciáchnámietokžalovaného
vyjadril súhlas so splátkami vo výške 50 eur mesačne (č.l. 95 súdneho spisu), súd rozhodol napadnutým

rozsudkom bez nariadenia pojednávania, avšak bez toho, aby žalobcu informoval, že napriek tejto
skutočnosti, považuje skutkové tvrdenia žalobcu za nepreukázané z dôvodov, ktoré súd uviedol až v
odôvodnení napadnutého rozsudku, čím žalobcovi znemožnil viesť kontradiktórne konanie v podobe
predloženia vlastnej argumentácie, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu a jeho úsudku o
(ne)unesení dôkazného bremena na jeho tvrdenia v žalobe.

17. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že týmto nesprávnym postupom zaťažil súd prvej inštancie konanie
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Na rozhodnutie, ktoré je výsledkom
tohto nesprávneho postupu súdu, je potrebné hľadieť ako na rozporné so zásadami spravodlivého
procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva a už len z tohto dôvodu je nutné pristúpiť k jeho kasácii.

18. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalobcovi (i žalovanému), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už
ďalej nemohol zaoberať samotnou podstatou veci. Za tohto stavu preto odvolací súd nie je ani oprávnený

pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

19.Pretoodvolacísúdrozsudokzrušilvzmysle§389ods.1písm.b)CSPspolusakcesorickýmvýrokom
o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP).

20. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie splniť si svoju procesnú povinnosť umožniť
žalobcovi vyjadriť sa k relevantným skutkovým a právnym otázkam. V novom rozhodnutí bude
povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 220 CSP svoje rozhodnutie v sporných otázkach,
vrátane námietok žalobcu prednesených v odvolacom konaní, aj náležite odôvodniť.

21. Keďže v tomto ďalšom konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, odvolací súd zrušil aj výrok o
nároku na náhradu trov konania sporových strán, preto povinnosťou súdu prvej inštancie bude o trovách
celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť v novom rozhodnutí (§
396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).