Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310204237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1310204237.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: A. F., D. XX, I., proti
žalovanej: O.. A. M., W. XX, P. A., zastúpenej advokátskou kanceláriou Geško s. r. o., Velehradská
33, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C/41/2010-247, zo dňa

5.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala od
žalovanej zabezpečenia opravy poškodeného WC za účelom odstránenia hluku, ktorý nad mieru

primeranú pomerom obťažuje susedov a zabezpečenia regulácie hluku spôsobovanej jej nájomníkmi
najmä v čase nočného pokoja. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V
odôvodnení uviedol, že po vykonaní opatrení, ktorými žalovaná znížila spôsobovanú hlučnosť a vibrácie
v svojom byte, jej obťažovanie žalobkyne hlukom už nepresahovalo mieru primeranú pomerom. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech
(žaloba bola podaná dôvodne) a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podala žalovaná odvolanie a žiadala
rozsudokvnapadnutejčastizmeniťanáhradutrovkonaniarozdeliťpomernemedzistranysporu.Tvrdila,
že v danom spore existujú výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie ustanovenia § 257 CSP na
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Vyslovila názor, že by bolo neprimerané, aby sama
znášala náhradu trov konania. Poukázala na to, že byt kúpila od právneho predchodcu, ktorý v ňom

vykonal dispozičné zmeny, výmenu WC, sprchy a sanitárneho zariadenia, a preto predpokladala, že byt
kupuje v stave, ktorý zodpovedá všetkým požiadavkám na bývanie. K podaniu žaloby došlo po uplynutí
doby, v ktorej by mala akýkoľvek právny nárok voči predchádzajúcemu vlastníkovi. Pripomenula, že za
účelom skončenia súdneho sporu vykonala opravu bytu, ktorá zahŕňala výmenu vodovodných vedení a
armatúr,asúčasnedalaporekonštrukciibytuzacca10.000eurvyhotoviťznaleckýposudoknaopätovné
zmeranie hluku v jej byte a za opätovné meranie hluku uhradila bez akýchkoľvek výhrad 360 eur.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v
napadnutej časti potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.5. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

7.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

8. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že súd by nemal byť vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho
argumenty musia podporiť príslušný ním prijatý záver (obdobne nález Ústavného súdu SR zo dňa

19.6.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07, nález Ústavného súdu SR zo dňa 3.12. 2008, sp. zn. I. ÚS 155/07, nález
Ústavného súdu SR zo dňa 1.4.2009, sp. zn. I. ÚS 402/08). Za vnútorne rozporné (nekoherentné) možno
považovať také rozhodnutie v ktorom sa nachádzajú argumenty podporujúce určitý záver a súčasne
protiargumenty proti tomuto záveru. Ak argumentácia súdu nespĺňa požiadavku vnútornej nerozpornosti,
nespĺňaanipožiadavku,abyargumentysúduuvedenévrozhodnutípodporovalizáverúvahsúdu.Súdne

rozhodnutie, ktoré je vnútorne rozporné (nekoherentné), nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z čl. 46
ods. 1 Ústavy SR na spravodlivý proces (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 2.5.2012,
sp. zn. III. ÚS 102/2012).

9. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol

a pritom dospel k záveru, že žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech a preto jej s poukazom na
§ 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v pomere 100 %. Procesný úspech sa pritom u žalobcu
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo a preto u
žalobcu ide o plný úspech vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j.
ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. U žalovaného sa naopak procesný úspech meria rozsahom

zamietnutia žaloby (t.j. v akej miere je úspešná procesná obrana). V tejto súvislosti teda nie je zrejmé
akými úvahami dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa bola v plnej miere procesne úspešná.
Pokiaľ súd prvej inštancie dospel na jednej strane k záveru o zamietnutí žaloby žalobkyne vo veci samej
a pritom konštatoval jej plný procesný úspech, je takéto odôvodnenie vnútorne protirečivé a rozporuplné.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania nezodpovedá požiadavkám
kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na
relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k náhrade trov konania. Súd prvej inštancie
tým znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (je neprípustné, aby odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti

bolo založené na tom, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá a súčasne konštatovať jej plný procesný
úspech vo veci) a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej priznaná náhrada
trov konania 100 % podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v tomto
rozsahunaďalšiekonanie.Vďalšomkonanísúdprvejinštancieprirozhodovaníotrováchkonanianajprv

vyhodnotí výsledok konania vo veci samej podľa zásady procesného úspechu vyjadrenej v § 255 CSP.
Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP vezme do úvahy, že musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený; pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí prihliadnuť na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a
iné pomery oboch strán sporu. Súd prvej inštancie po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o

skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu §
220 ods. 2 CSP tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a bolo zrozumiteľné.11. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).