Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 23P/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715209680
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Uhrínová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7715209680.17

Rozhodnutie

A. súd D., sudkyňa G.. G. S., vo veci mal. Z. B., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom K.
práce, sociálnych vecí a rodiny D., dieťa rodičov: matka O. U., nar. X.X.XXXX, bytom Y. 5, C., zast.: G..
G. B., advokátka, D. XX, U., otec E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX, zast.: G.. M. B., advokátka, P..
osloboditeľov XX, D., o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I./ M e n í rozsudok A. súdu D. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX tak, že z v e r u j e maloletého

Z. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok.

II./ A. z a v ä z u j e povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne, vždy do
XX-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku do budúcna.

M../ H. otca s maloletým Z. B., nar. X.X.XXXX u p r a v u j e tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať
sa s maloletým:
- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod.
- každý párny rok na veľkonočnú nedeľu od XX:XX hod. do XX:XX hod.
- každý nepárny rok na veľkonočný pondelok v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod.

- v čase jarných prázdnin po dobu prvých troch dní prázdnin počnúc pondelkom od XX:XX hod. do stredy
do XX:XX hod.
- v čase letných prázdnin od X.X. toho ktorého roka od XX:XX hod. do XX.X. toho ktorého roka do XX:XX
hod. a od X.X toho ktorého roka od XX:XX hod. do XX.X. toho ktorého roka do XX:XX hod.
- v čase vianočných sviatkov každý párny rok na štedrý deň XX.XX. od XX:XX hod. do XX.XX do XX:XX
hod.

- každý nepárny rok druhý sviatok vianočný XX.XX. od XX:XX hod. do XX:XX hod.
- každý nepárny rok XX.XX. od XX:XX hod. do X.X. nasledujúceho roka do XX:XX hod.

IV./ D. je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom vždy riadne a včas pripraviť.

V./ A. z a v ä z u j e povinnosťou maloletého na začiatku styku v určený dátum a čas prevziať od

matky v mieste bydliska matky a na konci styku maloletého v stanovený dátum a čas odovzdať matke
v mieste bydliska matky.

VI./ V. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X./ D. podala dňa XX.X.XXXX návrh, v ktorom žiadala, aby súd zmenil úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému Z., ktorý bol rozsudkom A. súdu D. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX

na základe rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti otca. D. žiadala, aby bol maloletý
zverený do jej osobnej starostlivosti, výživné od otca na maloletého žiadal vo výške XXX € mesačnea zároveň žiadala upraviť styk každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od piatka od XX.XX hod, do
nedele do XX.XX hod. V priebehu konania matka na pojednávaní dňa X.X.XXXX a tiež podaním zo dňa
XX.X.XXXX upravila svoj návrh na úpravu styku otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať

sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od piatka od XX.XX hod. do nedele do XX.XX hod. a
zároveňnavrhlaupraviťstykpočasprázdninasviatkov. D.svojnávrhodôvodnilazmenoupomerovnajej
strane, uviedla, že žije spolu so svojim partnerom v rodinnom dome v C., má stabilnú prácu, teda upravila
si svoje podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. D. uviedla, že v domácnosti otca sa
o maloletého stará XX-ročná partnerka otca, teda je neprirodzené, aby sa o maloletého namiesto jeho

matky starala iná cudzia osoba.

X./ A. s návrhom nesúhlasil, trval na ponechaní maloletého v jeho starostlivosti a zároveň navrhol upraviť
stretávanie sa matky s maloletým v rozsahu návrhu matky na úpravu styku. V. vzhľadom na to, že
matka uviedla, že je zamestnaná navrhol zvýšiť výživné zo sumy minimálneho výživného na sumu XX
€ mesačne odo dňa podania tohto návrhu t. j. od XX.X.XXXX. A. poukázal na skutočnosť, že matka sa

v minulosti nedokázala postarať o maloletého, keď ešte žili spoločne v jednej domácnosti, od štyroch
mesiacov sa o maloletého starala opatrovateľka. E. názoru otca matka nemá stabilné bývanie, ani
stabilný vzťah, prácu má len na dobu určitú a tiež poukázal na to, že matka neprejavovala o stretávanie
sa s maloletým dostatočný záujem.

X./ U. opatrovník v záverečnom vyjadrení navrhol ponechať maloletého v osobnej starostlivosti otca s
prihliadnutím na názor maloletého, ktorý maloletý vyjadril pri vypočutí pred súdom a zároveň navrhol
upraviť styk matky s maloletým v širšom rozsahu.

X./H.vykonalvovecidokazovanieoboznámenímsasnávrhommatky,vyjadreniamiúčastníkovkonania,

s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania vrátane maloletého Z., výsluchom
družky otca ako aj druha matky,nariadením dvoch znaleckých dokazovaní, oboznámením sa s obsahom
spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

X./ Z. A. súdu D. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX bola schválená rodičovská dohoda,

na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, styk matky s maloletým bol
upravený neobmedzene a matka sa zaviazala vyživovacou povinnosťou v minimálnom rozsahu. Z
obsahuzápisnicezpojednávaniazodňaX.X.XXXXvkonanísp.zn.XXP/XXX/XXXXsúdzistil,žerodičia
maloletého ukončili spolužitie v decembri XXXX, otec i matka vypovedali, že matka prejavuje záujem o
maloletého. D. k okolnostiam, za ktorých bola schválená rodičovská dohoda uviedla, že v danom čase

súhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, pretože po ukončení spolužitia s otcom
maloletého bývala u matky, nemala stabilné bývanie, bola nezamestnaná. aniprácu.

X./ D. vypovedala, že nie je pravdou, že by neprejavovala záujem o stretávanie sa s maloletým potom
ako ukončila spolužitie s otcom. S., že maloletého navštívila hneď v týždni nasledujúcom po opustení

spoločnej domácnosti, následne bola nezamestnaná a v tom čase sa s maloletý stretávala častejšie,
spočiatku v domácnosti otca, následne ho brávala so sebou do mesta a trávili spolu niekoľko hodín.
E. ako sa zamestnala sa snažila zariadiť si pracovné záležitosti tak, aby mohla mať maloletého u seba
jeden týždeň v mesiaci.

X./ E. ide o aktuálne pomery na strane matky, súd mal preukázané, že matka žije v spoločnej domácnosti
so svojim partnerom E. U., nar. XX.X.XXXX, s ktorým udržiava partnerský vzťah od mája XXXX, pričom
dňa XX.X.XXXX uzavrela s menovaným manželstvo a dňa X.XX.XXXX sa im narodilo dieťa - mal. H. U..
D. žije v dome vo vlastníctve jej manžela, ktorý je živnostník s mesačným príjmom XXXX € . D. matky má
okrem maloletého H. vyživovaciu povinnosť v celkovej výške XXX € mesačne k štyrom maloletým deťom

pochádzajúcim z jeho predchádzajúcich manželstiev, tieto maloleté deti manžela matky navštevujú
počas prázdnin a predĺžených víkendov. V spoločnej domácnosti žije matka, jej manžel, mal. H. a
maloletá dcéra matky - U. L., nar. XX.X.XXXX.

X./ E. U. vo svojej výpovedi na pojednávaní vedenom dňa X.X.XXXX uviedol (čl. XX - XX spisu), že jeho

partnerka - matka sa o domácnosť stará, v plnom rozsahu zabezpečuje varenie, upratovanie a všetky
domáce práce.X./ H. E. B., nar. X.X.XXXX (čl. XXX - XXX spisu), ktorá je sestrou otca a priateľkou matky, vypovedala
na pojednávaní vedenom dňa X.X.XXXX, že bola spolu s maloletým asi X-X-krát v aktuálnej domácnosti
matky, pričom maloletý sa vždy správal tak, že od matky nechcel odísť. H. vypovedala, že matka počas

spolužitia v spoločnej domácnosti s otcom, sa o domácnosť a maloletého vedela postarať.

XX./ Zo správy K. práce, sociálnych vecí a rodiny H. P. J., pracovisko C. zo dňa XX.X.XXXX (čl. XXX
spisu) súd zistil, že v domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rast a vývoj
maloletých detí.

XX./ D. vypovedala, že vzťahy medzi maloletým Z. a jej manželom, dcérou U. a mal. H. hodnotí kladne a
veľmi pozitívne. D. uviedla, že maloletý Z. má v jej domácnosti svoju izbu, ktorú zdieľa spolu s maloletým
H. (maloleté dieťa manžela matky) pokiaľ je H. v ich domácnosti, medzi deťmi je len minimálny vekový
rozdiel a veľmi dobre si spolu rozumejú. D. vypovedala, že maloletý má veľmi dobrý vzťah aj s maloletou
U., s ktorou žili spolu ešte predtým než matka ukončila spolužitie s otcom maloletého Z.. E. tvrdenia

matky, maloletý by chcel ostať pri nej natrvalo, tak ako sú pri nej U. a H.. D. podľa tvrdenia matky
povedal, že by chcel chodiť do školy, ktorú navštevuje U. a ktorú mu matka ukazovala, že by si tam našiel
kamarátov. D. uviedla, že aj po narodení maloletého H. má dostatok času venovať sa aj maloletému Z.
a zabezpečovať starostlivosť o oňho. E. vyjadrenia matky, keď s maloletým Z. telefonuje, často sa pýta,
kedy bude môcť ísť k matke.

XX./ E. ide o aktuálne pomery na strane otca, súd mal preukázané, že otec žije v rodinnom dome v jeho
vlastníctve v obci U. spolu s maloletým Z. a družkou Y. J.,nar. XX.X.XXXX.

XX./ Z výpovede družky otca na pojednávaní dňa X.X.XXXX (čl. XX - XXX spisu) súd zistil, že družka

otca prišla pôvodne do rodiny ešte v čase, keď otec žil v spoločnej domácnosti s matkou, ako v poradí
tretia opatrovateľka mal. Z.. I. otca je študentkou vysokej školy v E., denná forma štúdia. A. pomáha
so starostlivosťou o domácnosť (varenie, upratovanie) aj so starostlivosťou o maloletého (zabezpečuje
jeho hygienu, vyberá ho zo školy, učí sa s ním, hrá a pod.).

XX./ E. čistý mesačný príjem otca za rok XXXX bol vo výške XXXX € (čl. XXX spisu) a za rok XXXX
bol vo výške XXXX € (čl. XXX spisu).

XX./ A. vyčíslil priemerné mesačné náklady maloletého Z. na sumu XXX € (oblečenie XX €, strava doma
XX €, strava v škole XX €, mobil XX €, hygienické potreby XX €, školské výdavky XX €, voľnočasové

aktivity XX €). A. vypovedal, že zvláda úhradu týchto nákladov maloletého.

XX./ H. nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou D.. T. U., ktorá v záveroch svojho znaleckého
posudku zo dňa XX.X.XXXX (čl. XXX - XXX spisu) uviedla, že zmena osobnej starostlivosti v zmysle
návrhu matky nie je v záujme maloletého. V. uviedla, že medzi maloletým a oboma rodičmi je silná citová

väzba, otec poskytuje pevné zázemie, matka sa viac angažuje po emočnej stránke. Na otázku súdu, aký
malo na maloletého vplyv odlúčenie od matky, znalkyňa uviedla, že dieťa sa prispôsobilo a adaptovalo
dobre, pretože tu bola otcova partnerka (družka Y.), na ktorú už bolo zvyknuté, ktorá mu matku istým
spôsobom nahrádzala. E. znalkyne, dieťa už má vžitý tento model rodiny, je s ním stotožnené.

XX./ V. D.. U. uviedla, že dieťa má u otca stabilné zázemie, ktoré mu poskytuje zdravý psychologický
vývin, je tam spokojné, primerane emočne to prežíva a vníma. E. vyjadrenia znalkyne, matka na dieťa
príliš emočne vplýva, prežíva stretnutie a pobyt s ním až preexponovane, snaží sa ho na seba citovo
naviazať. U. dieťa je citlivé, emočne ho to stále rozruší, čo znalkyňa vnímala ako negatívny vplyv matky
pri výchove maloletého.

XX./ A. matky znalkyňa D.. U. posúdila ako senzitívny typ, s veľmi intenzívnym vnútorným prežívaním,
emočne nestabilná, nezrelá, so sklonmi k neuroticizmu, v záťaži reaguje veľmi úzkostlivo. E. má oporu
u partnera, dokáže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

XX./ D. so závermi znaleckého posudku znalkyne D.. U. nesúhlasila, a to so závermi, ktorými znalkyňa
zhodnotila osobnosť matky. D. predložila súdu súkromný znalecký posudok D.. O. O., znalkyne v
odvetní klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, zo dňa XX.XX.XXXX (čl.XXX - XXX
spisu), ktorá po vyšetrení matky posúdila jej osobnosť ako aktívnu a diferencovanú, s intenzívnymvnútorným prežívaním, osobnosť emotívna, senzitívna, prosociálne orientovaná. V. D.. O. nezistila u
matkynič,čobyjuoprávňovalohodnotiťrodičovsképredpokladymatkyakozásadneznížené.V.nezistila
nič, čo by ju oprávňovalo konštatovať nedostatok osobnostných predpokladov u matky na výchovu

maloletého dieťaťa. E. konštatovania znalkyne D.. O., ako matka je dostatočne osobnostne a emočne
diferencovaná, vnímavá a senzitívna, vníma osobitosti svojich detí, vie sa im prispôsobiť. E. znalkyne
ide o normálne fungujúcu dospelú ženu, ktorá vykazuje normálne známky osobnostného zrenia.

XX./ D. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vzhľadom na odlišné závery posúdenia osobnosti matky

znalkyňami D.. U. a D.. O., navrhla vypracovať kontrolný znalecký posudok a tiež vzhľadom na
zmenu pomerov, ktorá nastala na strane matky od vypracovania znaleckého posudku, keďže matka dňa
XX.X.XXXX uzavrie manželstvo so svojím partnerom.

XX./ H. na pojednávaní vedenom dňa XX.X.XXXX vypočul znalkyňu D.. U., ktorá trvala na záveroch
svojho znaleckého posudku, sama však pripustila, že od vypracovania znaleckého posudku sa situácia

mohla zmeniť.

XX./ J. na zjavné rozporné závery znalkýň týkajúce sa osobnosti matky a jej rodičovských schopností,
súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou E.. T. H., znalkyňa v odvetní klinická psychológia detí a
klinická psychológia dospelých. V. mala odpovedať na tie isté otázky ako znalkyňa D.. U., zároveň mala

zistiť či matka svojim správaním vyvoláva v maloletom citové napätie.

XX./ V. E.. T. H. vo svojom znaleckom posudku zo dňa X.X.XXXX (čl. XXX - XXX spisu) v záveroch a
pri výpovedi na pojednávaní dňa XX.X.XXXX skonštatovala, že maloletý potrebuje lásku a oporu oboch
rodičov, túži po celostnej pôvodnej rodine, trpí rozpadom pôvodnej rodiny. E. bezpečia, istoty, lásky sú

dôležité náležitosti a nie sú u dieťaťa uspokojované emočnou akceptáciou a poskytovaním špecifickej
skúsenostiprežívaniabezpečnéhocitovéhovzťahusmatkouisotcom,dieťavtomtočasevnímapotrebu
byť v kontakte s otcom i s matkou rovnako, ale znalkyňa skonštatovala citovú preferenciu matky. V
citovej sfére syn preferuje matku, emočná väzba je silnejšia na matku. I. viac inklinuje v neverbálnych
prejavoch k matke.

XX./ V osobnosti maloletého znalkyňa zistila úzkostnosť, ktorá má charakter psychosomatických
prejavov (únava, hnev, pocit že iné deti sú šťastnejšie ako on, že sa mu nedarí ako iným deťom) a má
súvis s odlúčením syna od matky, kontakt matky a syna je nepravidelný a nedostatočný.

XX./ Na otázku súdu, aký malo na maloletého vplyv odlúčenie od matky znalkyňa uviedla, že dieťa
má chaos v rodinných vzťahoch, je dezorientovaný, zmätený, zaostáva v citovom vývoji a emočne
nezvláda ťažšie situácie. U maloletého sa začínajú prejavovať signály deprivačného syndrómu (je to
psychický stav vzniknutý následkom životných situácií, keď dieťaťu nie je daná príležitosť uspokojiť
niektorú základnú duševnú potrebu v dostatočnej miere a za dostatočne dlhší čas, v jeho prípade ide

o citovú depriváciu, keď je obmedzený v kvalite a množstve citových podnetov), maloletému chýba
láskyplnosť matky a bezpodmienkové prijatie, nestačí mu len prítomnosť rodiča, ale potrebuje skutočný
emočný vzťah spojený s pocitom domova a spolupatričnosti. V. uviedla, že ide o dôležité vývinové
potreby a ak nebudú v plnej miere uspokojované, dieťa to negatívne poznačí v osobnostnom vývine. H.
dieťaťa od matky, dlhé odlúčenie od nej, na dieťa tiež vplývalo negatívne, dieťa sa stáva úzkostnejším,

nevie, kam patrí.

XX./ V. vypovedala, že u maloletého došlo vzhľadom na to, že nemá dlhodobo kontakt s matkou a
nebol s ňou v denno-dennom kontakte, nemal možnosť si s ňou pestovať vzťah tak, ako sa má pestovať
vzťah medzi matkou a dieťaťom, nemal naplnené potreby prejavov lásky zo strany matky v čase, keď

to potreboval, z toho dôvodu sa u neho začali prejavovať signály deprivačného syndrómu s tým, že do
budúcna, pokiaľ by to takto ďalej pokračovalo, tak u maloletého by sa rozvinul deprivačný syndróm,
ktorý sa prejavuje u detí, ktoré sú násilne odtrhnuté od rodiny, respektíve u detí, ktoré sú umiestnené v
detskom domove, čo má za následok napr. neurotizáciu až traumu.

XX./ V. uviedla, že dieťa sa v rodine matky cíti dobre, má u matky dve blízke osoby - mamu a sestru, u
otca sa cíti osamotene, otec nemá na neho vždy čas a veľa úloh prenecháva iným, čo dieťa tiež vníma.
V. vypovedala, že maloletý má vlastnú skúsenosť s rodinou, kedy žil spolu so svojimi rodičmi, následne
registroval zmenu, kedy matka opustila domácnosť a odišla preč, následne, keď bol v domácnosti matky,tak opäť zažil fungujúcu rodinu, maloletý má vlastné emocionálne zážitky, čo sa týka rodiny, avšak u otca
postrehol ten rozdiel, že nie je tam prítomná matka ako taká. A. Y. nesuplovala rolu matky. V. uviedla,
že vyšetreniami zameranými na to, ako maloletý vníma svoju rodinu, najbližší vzťah dáva k matke,

následne k otcovi a najmenej k sestre. Y. maloletý nevníma v rámci koncepcie svojej rodiny, Y. je pre
neho indiferentnou osobou, teda mu je citovo ľahostajná, nemá k nej ani pozitívny ani negatívny vzťah.

XX./ Z. medzi konštatovaním znalkyne D.. U., ktorá uviedla, že maloletý si na otcovu partnerku (Y.)
zvykol, ktorá mu matku určitým spôsobom nahrádzala a konštatovaním znalkyne E.. H., že maloletý Y.

vníma indiferentne, znalkyňa E.. H. vysvetlila tak, že k zmene došlo plynutím času - vývinom maloletého
a taktiež vzhľadom na to, že maloletý bol častejšie v kontakte s matkou a jej rodinou a mal možnosť u
nej zažiť celistvú fungujúcu rodinu.

XX./ V. uviedla, že je v záujme maloletého jeho zverenie matke, čo je aktuálne najoptimálnejšie riešenie
v záujme maloletého. S., že dieťa veľmi potrebuje matku, je vhodné, aby bolo dieťa zverené matke z

hľadiska celistvosti rodiny a pre súčasné potreby dieťaťa. V. skonštatovala, že u maloletého, ktorý sa
aktuálne do XX. roku veku emocionálne vyvíja, je potrebné emočné nasýtenie s tým, že maloletý emočne
preferuje matku, a preto je dôležité, aby sa aktuálne rešpektovala jeho emočná potreba vzťahu s matkou.

XX./ H. otca s maloletým navrhla znalkyňa upraviť podľa návrhu matky. Na otázku, či u maloletého

zmenou osobnej starostlivosti nedôjde k absencii mužského vzoru, ktorý maloletý v otcovi má, znalkyňa
uviedla, že pokiaľ si otec vrámci stretávania sa s maloletým bude plniť svoju rolu, maloletý bude mať
tento mužský vzor.

XX./ Na otázku súdu, či zmenou osobnej starostlivosti, pri ktorej dôjde aj k zmene domácnosti, bývania,

školy, sociálnych väzieb maloletého, či takáto zmena nemôže mať negatívny vplyv na maloletého
znalkyňa uviedla, že u maloletého zistila dobrú adaptabilitu, a preto by s takouto zmenou nemal mať
problém.

XX./ V. uviedla, že matka svojim správaním nevyvoláva v dieťati žiadne citové napätie.

XX./ E. ide o zisťovanie názoru maloletého na otázku zverenia do starostlivosti toho ktorého rodiča,
znalkyňa uviedla, že dieťa je vo veku, kedy nevie zodpovedne a s pochopením následkov vyjadriť vlastný
názor, opakuje želanie otca, aby styk ostal tak ako to je teraz. V. uviedla, že dieťa verbálne potvrdzuje
verziu styku tak, ako to chce otec. I. vo veku maloletého nemá tak rozvinuté logické myslenie tzn. ak sa

maloletý o niečom vyjadrí, tak nechápe dôsledok tohto tvrdenia, keďže nemá uvažovanie ako dospelý
človek, nedokáže rozmýšľať v súvislostiach.

XX./ H. vypočul aj maloletého Z. dňa X.X.XXXX (zápisnica z výsluchu čl. XXX - XXX spisu). D. povedal,
že aj u mamky, aj u ocka mu je dobre. S., že si rozumie s mamkiným manželom, ktorého volá E.. U

mamky bolo dobre aj predtým, aj teraz keď má mamka malé bábätko. D. povedal, že nechce, aby sa nič
menilo, chce, aby všetko ostalo tak ako doposiaľ, chce naďalej bývať s ockom, nechce meniť ani školu,
ani svoju izbičku. X. má najlepšieho kamaráta T. a u mamky by si musel hľadať nových kamarátov.

XX./ D. žiadala, že v prípade, že by súd jej návrhu vyhovel, aby zároveň rozhodol o predbežnej

vykonateľnosti rozsudku od X.X.XXXX, aby nedošlo k narušeniu školskej dochádzku u maloletého počas
prebiehajúceho školského roka. E. vykonateľnosť matka navrhla odvolávajúc sa na tvrdenia znalkyne
E.. H., že u maloletého sa začína vyvíjať syndróm deprivácie, čo je spôsobené deficitom starostlivosti zo
strany matky, teda aby nedošlo k rozvinutiu tohto syndrómu, keďže je predpoklad, že proti rozhodnutiu
súdu, ktorým súd matke vyhovie, podá otec odvolanie a teda počas odvolacieho konania matka naďalej

nebude môcť zabezpečovať starostlivosť o maloletého.

XX./ E. § 36 ods. l z. č. XX/XXXX Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
V. o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon

ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. S. § 2X, § 25 a XX sa použijú primerane.XX./ E. § 24 ods. 4 V. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. H. dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

XX./ E. § 25 ods. l V. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

XX./ E. § X5 ods. 2 V. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

XX./ E. § 26 V. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

XX./ E. § 65 ods. X V. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

XX./ E. § 62 ods. X V. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

XX./ E. § 6X ods. 2 V. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. I. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

XX./ E. § 62 ods. X V. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. K./XXXX Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. XXX/XXXX Z.z.).

XX./ E. § 62 ods. X V. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

XX./ E. § 62 ods. X V. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. E. skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

XX./ E. § 63 ods. X V. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

XX./ E. § 63 ods. X V. o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z

príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

XX./ E. § 75 ods. X V. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.XX./ E. § 77 ods. X V. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. D. ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. J. pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa

začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

XX./ J. dokazovaním dospel súd k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej
starostlivosti matky. H. vychádzal zo zistení znalkyne E.. H., tak ako sú opísané v bodoch XX. - XX.
odôvodnenia. N. vzhľadom na vývinové potreby maloletého, ktorý sa do XX.roku veku emocionálne

vyvíja, je potrebné emočné nasýtenie s tým, že maloletý emočne preferuje matku, a preto je dôležité,
aby sa aktuálne rešpektovala jeho emočná potreba vzťahu s matkou.

XX./ H. pri otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky bral do úvahy aj zistenia znalkyne,
že u maloletého sa prejavila úzkostnosť, ktorá má charakter psychosomatických prejavov (únava, hnev,
pocit že iné deti sú šťastnejšie ako on, že sa mu nedarí ako iným deťom) a má súvis s odlúčením

maloletého od matky, separácia maloletého od matky, dlhé odlúčenie od nej na maloletého vplývalo
negatívne, maloletý sa stáva úzkostnejším, nevie, kam patrí.

XX./ N. závažnú skutočnosť, prečo je aktuálne v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej
starostlivosti matky, posúdil súd zistenie znalkyne, že u maloletého sa začínajú prejavovať signály

deprivačného syndrómu vzhľadom na to, že maloletý nemá dlhodobo kontakt s matkou a nebol s ňou v
denno-dennom kontakte, nemal možnosť si s ňou pestovať vzťah tak, ako sa má pestovať vzťah medzi
matkou a dieťaťom, nemal naplnené potreby prejavov lásky zo strany matky v čase, keď to potreboval.
D. chýba láskyplnosť matky a bezpodmienkové prijatie, potrebuje skutočný emočný vzťah spojený s
pocitom domova a spolupatričnosti. U maloletého ide o dôležité vývinové potreby a ak nebudú v plnej

miere uspokojované, maloletého to negatívne poznačí v osobnostnom vývine. E. by naďalej maloletý
nemal možnosť pestovať si nepretržite svoj vzťah s matkou, tak u maloletého by sa rozvinul deprivačný
syndróm, ktorý sa prejavuje u detí, ktoré sú násilne odtrhnuté od rodiny, respektíve u detí, ktoré sú
umiestnené v detskom domove, čo má za následok napr. neurotizáciu až traumu.

XX./ U. znalkyňa u maloletého zistila dobrú mieru adabtability, súd je toho názoru, že maloletý sa dokáže
prispôsobiť zmene rodinného a školského prostredia bez toho, aby takáto zmena mala naňho negatívny
vplyv.

XX./ V súvislosti s prejaveným názorom maloletého, že nechce aby sa nič menilo na jeho aktuálnej

situácii, súd uvádza, že prejavený názor maloletého dieťaťa súd zobral do úvahy, avšak na druhej
strane je potrebné uviesť, že prejavený názor maloletého dieťaťa nemusí byť v súlade s jeho najlepším
záujmom,pričomvdanomprípadeakoužboloskonštatované,je podľanázorusúduvnajlepšomzáujme
maloletého vzhľadom na jeho aktuálne vývinové potreby, zverenie do osobnej starostlivosti matky.

XX./ E. hodnotení záverov znaleckých posudkov bral súd do úvahy závery znaleckého posudku E.. H.,
pretože tento znalecký posudok v porovnaní so znaleckým posudkom D.. U. je časovo aktuálnejší, s
prihliadnutím na skutočnosť, že u maloletých detí dochádza plynutím času k psychickému a emočnému
vývinu, teda súd ml za to, že neskôr vypracovaný znalecký posudok odráža aktuálny psychický stav
maloletého a jeho vývinové potreby.

XX./ E. ide o úpravu stretávania sa otca s maloletým, vzhľadom na to, že obaja rodičia sa zhodli
na matkou navrhovanej úprave stretávania sa otca s maloletým uvedenej v podaní matky zo dňa
XX.X.XXXX (čl. XXX spisu), v prípade, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, otec
navrhol identicky upraviť styk matky a maloletého, ak maloletý ostane v jeho osobnej starostlivosti, súd

teda upravil styk otca s maloletým podľa návrhu matky, pričom takto upravený styk považuje súd za
dostatočne rozsiahly, aby mal otec možnosť naďalej si pestovať svoj vzťah s maloletým.

XX./ E. ide o výšku výživného, súd zohľadnil skutočnosť, že matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke,
jej príjem tvorí len rodičovský príspevok. J. na vyjadrenie otca, že zvláda úhradu nákladov maloletého Z.,

ktoré sú podľa otcom uvedenej špecifikácie okolo XXX € mesačne, berúc do úvahy aj výšku príjmu otca a
výšku jeho pravidelných nevyhnutných mesačných výdavkov, dospel súd k záveru, že je v možnostiach
otca prispievať na výživu maloletého sumou XXX € mesačne.XX./ E. ide o návrh matky na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku od X.X.XXXX, súd
konštatuje, že podľa § 233 W. sporového poriadku možno vysloviť , že rozsudok je vykonateľný
doručením, nie od určitého konkrétneho dátumu, ktorý nastane v budúcnosti. V. podľa názoru súdu

v danom prípade, nie je daný zákonom stanovený dôvod na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti
rozsudku, keďže nebolo preukázané, že by maloletému hrozilo nebezpečenstvo nejakej ujmy. H. teda
nevyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku.

XX./ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).