Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202763
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213202763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Komerční banka, a.s., Na

Příkope 969/33, Praha 1, IČ: 45317054, zastúpený: JUDr. Roman Majer, advokát so sídlom Krakovská
1256/24, Praha 1, proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, U. P. XXXX/XX, W., o zaplatenie
114.742,89 Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 114.742,89 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 30.884,59 Kč, kapitalizovaný

úrok v sume 12.716,42 Kč, úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 114.742,89 Kč od
17.07.2012 do zaplatenia a úrok z úveru vo výške 15,72 % zo sumy 110.402,89 Kč od 17.07.2012 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 10.04.2008 uzavrel
zmluvu o poskytnutí úveru v celkovej výške 120.000,- Kč. Poukazujúc na pripojený výpis z 10.06.2010
žalovaný poskytnutý úver čerpal v plnej výške, a bol ho povinný splatiť v pravidelných mesačných
splátkach v sume 2.607,- Kč. Žalovaný však do 10.06.2010 mal uhradiť celkovo len 9.597,11 Kč a k
uvedenému dňu dlžná istina predstavovala sumu 110.402,89 Kč. Uver bol na základe zmluvy úročený

úrokovou sadzbou 15,72 % ročne z vyčerpanej a nesplatenej istiny. Žalovaný na úroky z úveru uhradil
do 10.06.2010 celkovo sumu 14.637,28 Kč, pričom do uvedeného dňa mu boli predpísané úroky v
sume 38.983,89 Kč a tak dlžné úroky k uvedenému dňu predstavujú podľa žalobcu sumu 24.346,61
Kč. Žalovanému ďalej bola na poplatkoch do 10.06.2010 predpísaná na zaplatenie suma 5.080,- Kč, a
keďže žalovaný z toho uhradil sumu 740,- Kč, k 10.06.2010 činili nezaplatené poplatky sumu 4.340,-
Kč. S odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému do 10.06.2010 predpísané aj
zaplatenie úrokov z omeškania v sume 11.964,08 Kč, pričom ich nezaplatená časť mala k uvedenému

dňu predstavovať sumu 11.935,28 Kč. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že k zosplatneniu úveru došlo
v súlade so zmluvou 16.04.2009, tak ako je uvedené v pripojenom historickom výpise a preto žiada o
zaplatenie celej istiny dlhu.

2. Žalovanému bola žaloba do vlastných rúk doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku 02.05.2017. K doručenej žalobe sa žalovaný písomne nevyjadril. Na nariadenom pojednávaní
konanom 02.10.2017 žalovaný uviedol, že na splatenie nezaplatenej časti úveru poukázal v roku 2012

asi 400,- Eur a od toho času neuhradil žiadnu ďalšiu časť žalovanej pohľadávky.

3. Súd na pojednávaní nariadenom na 02.10.2017 vykonal vo veci dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi pripojenými žalobcom k žalobe, a to zmluvou o úvere z 10.04.2008,úverovým podmienkami pre fyzické osoby nepodnikateľov vydanými žalobcom účinnými od 29.05.2007,
všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými žalobcom účinnými od 14.06.2005, historickým
výpisom z úverového účtu, výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky z 02.04.2009 a

interným účtovným dokladom z 10.04.2008, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Zo zmluvy o úvere z 10.04.2008, reg. č. XXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu vyplýva,
že žalobca žalovanému poskytol spotrebiteľský bezúčelový úver v sume 120.000,- Kč ako osobný
úver s tým, že k čerpaniu úveru dôjde 11.04.2008. Vyčerpanú istinu úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť

do 25.03.2014. Bod 1.2 uvedenej zmluvy obsahuje dojednanie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky ako aj Úverové podmienky pre fyzickej osoby
nepodnikateľa. Podľa bodu 4.4 uvedenej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver mesačne
v anuitných splátkach po 2.607,- Kč splatných vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca. Z pripojeného
interného účtovného dokladu z 10.04.2008 vyplýva, že z úverového účtu vedeného žalobcom č. XX-
XXXXXXXXXX/XXXX bola na osobný účet žalovaného č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX prevedená suma

celého poskytnutého úveru.

5. Z čl. XI. pripojených úverových podmienok pre fyzické osoby nepodnikateľov účinných od 29.05.2007
súd zistil, že v prípade porušenia podmienok poskytnutého úveru, medzi ktoré patrí aj omeškanie dlžníka
s akýmkoľvek peňažitým záväzkom vzniknutým na základe zmluvy o úvere (čl. XI bod 1. písm. a/) je

banka oprávnená požadovať okamžité splatenie celej, alebo vyčerpanej istiny úveru a príslušenstva
(čl. XI. bod 2. písm. f/). Z čl. XIII pripojených úverových podmienok pre fyzické osoby nepodnikateľov
účinných od 29.05.2007 vyplýva, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy majú byť s konečnou
platnosťou rozhodované v rozhodcovskom konaní rozhodcom menovaným správcom zo zoznamu
rozhodcov vedeného Společností pro rozhodčí řízení, a.s., Sokolská 60, Praha.

6. Z predloženého historického výpisu k poskytnutému úveru vyplýva, že k dátumu 16.04.2009, ktorý
je vykázaný ako dátum zosplatnenia úveru, žalobca vykazoval voči žalovanému splatnú pohľadávku na
istine úveru v sume 114.744,08 Kč a na predpísaných poplatkoch v sume 3.220,- Kč.

7. Zo žalobcom predloženej Výzvy k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky z 02.04.2009
adresovanej žalovanému vyplýva, že vzhľadom k omeškaniu splatných záväzkov žalovaného je žalobca
oprávnený požadovať okamžité splatenie všetkých úverových pohľadávok, ktoré k uvedenému dňu
žalobca vyčíslil na sumu 127.550,96 Kč. Na ich úplné splatenie žalovanému poskytol lehotu do
16.04.2009.

8. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I.) spotrebiteľské zmluvy sa v zmysle a za podmienok ustanovených v nasledovnom
odseku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

9. Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy) vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa ods. 1 sa použijú, ak to nevyplýva
z tohto zákona nebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iného, ustanovenia tejto časti na obe
strany; ustanovenia občianskeho zákonníku alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských

zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iných ustanoveniach smerujúcich k
ochrane spotrebiteľa je však potrebné použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je
podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností
z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na ich spoločné záväzky sa použijú ustanovenia
občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy) právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby stanovenej zákonom. Premlčaniu
podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu
neurčitú.
11. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku

dňu uzavretia zmluvy), premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže však
byť priznané, alebo uznané súdom, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy,
pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

14. Podľa § 55 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje,
alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy), právo sa premlčí, pokiaľ nebolo vykonané v dobe stanovenej v tomto
zákone (§ 101 až 110).

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, promlčacia doba je trojročná a
beží od dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz.

17. Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

18. Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

19. Podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa

neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
právomoc podľa článku 22.

20. Súd vyhodnotil svoju právomoc za danú v zmysle čl. 2 bod 1, čl. 16 bod 2, čl. 24 Nariadenia Rady
ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a

podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I.), vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt na území SR, jeho
úmysel sa trvale zdržiavať na inej adrese nebol preukázaný a právomoc súdu ani nebola žiadnym zo
strán sporu namietaná.

21. Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a preto
na jej právne posúdenie v zmysle § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného v Českej republike
dopadajúnielenustanoveniaObchodnéhozákonníkaplatnéhokudňuuzavretiazmluvyaleajvšeobecné
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa upravené v § 52 až 57 Občianskeho zákonníka platného v tom
čase na území Českej republiky a z nich odvodeného použitia § 100 a 101 Občianskeho zákonníka,

ktoréobsahujepriaznivejšiuprávnuúpravupremlčacejdobyoproti§387anasl.Obchodnéhozákonníka.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti ako dodávateľ a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je dôvodný
záver, že v právnom vzťahu medzi stranami sporu má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Taktiež je

zrejmé, že žalobca ako banka etablovaná na bankovom trhu v Českej republike zmluvu uzatvárala
vo viacerých prípadoch a klient - spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.
Samotná zmluva pritom odkazuje na všeobecné obchodné podmienky ako aj úverové podmienky pre
fyzické osoby nepodnikateľov, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, keďže ide o dokumentyformulárovéhotypu.Jetedajednoznačné,ževdanomprípadeideospotrebiteľskývzťahanapredmetnú
zmluvu je potrebné aplikovať nielen ustanovenia Obchodného zákonníka ale aj ustanovenia právnych
predpisov, ktorých cieľom je vyváženie nerovnomerného postavenia účastníkov zmluvného vzťahu a

jehopodstatouochranaspotrebiteľa.Všetkyrežimyaopatreniaurčenénaochranuspotrebiteľatakplatia
bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a teda aj vo vzťahu k zmluvám o úvere ako tzv.
absolútnemu obchodu.

22. Súd zastáva názor, že v prípade duplicity právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva

je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie právo podnikateľské (obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5MCdo 20/09). Základ vnútroštátnej úpravy ochrany
spotrebiteľavČRpredstavujúust.§52anasl.Občianskehozákonníka,pričompoužitienevýhodnejšieho
podnikateľskéhoprávanaspotrebiteľskýprávnyvzťah,atoajpokiaľideootázkupremlčaniapredstavuje
zhoršenie právneho postavenia spotrebiteľa. Obdobný záver zaujala aj na to nadväzujúca súdna prax
(pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/79/2013 z 05.11.2013, rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 19Co 24/2015 z 26.01.2016).

23. Žalovaný na nariadenom pojednávaní nenamietal tvrdenie žalobcu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru v sume 120.000,- Kč, ktorú sa tento zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 2.607,- Kč
do 25.03.2014 ako aj to, že uvedený úver nebol plne splatený. Rovnako nebolo zo strany žalovaného

spochybnené ani tvrdenie žalobcu vyplývajúce z podanej žaloby o zosplatnení celého poskytnutého
úveru následkom omeškania žalovaného výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky z
02.04.2009, pričom do omeškania so zaplatením celej nezaplatenej časti úveru sa v zmysle obsahu
uvedenej výzvy žalovaný dostal 17.04.2009. V danom prípade je tiež zrejmé, že k uplatneniu práva
žalobou došlo zo strany žalobcu až 15.04.2013. Aplikujúc na prípad výhodnejšie ustanovenie o plynutí

premlčacej doby vyplývajúce z § 101 Občianskeho zákonníka platného v období vzniku právneho vzťahu
medzi stranami sporu súd dospel k záveru, že v danom prípade uplynutím 3 rokov od 17.04.2009, t.j.
dňom 17.04.2012 došlo v dôsledku premlčania k oslabeniu práva žalobcu na zaplatenie ním žalovaného
dlhu.

24. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na premlčanie.

25. Hoci samotné premlčanie má podľa názoru súdu nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná

povaha citovaného § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v
spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup v
konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie,
ktorým sa musia riadiť súdy v Slovenskej republike, v prípade absencie prechodného ustanovenia

platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase
rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, súd je povinný
ho aplikovať i keď sa súdne konanie začalo skôr ako nastala účinnosť tohto zákona.

26. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný nárok bol žalobcom uplatnený po uplynutí

všeobecnej trojročnej premlčacej doby, na ktoré premlčanie súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu medzi stranami prihliada ex offo, čo našlo výraz v zamietajúcom výroku súdu ohľadne
uplatneného žalobného nároku v celom rozsahu.

27. Na vyhlásené rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby nemôže mať vplyv ani na pojednávaní žalobcom

predložený rozhodcovský nález z 24.11.2010 vydaný v sídle Společnosti pro rozhodčí řízení, a.s.,
Sokolská 60, Praha rozhodcom JUDr. Janom Mikšom pod sp. zn. K/2010/06780, keďže uvedený nález
bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z čl. XIII k žalobe pripojených úverových
podmienok pre fyzickej osoby nepodnikateľa účinných od 29.05.2007. Súd v tejto súvislosti zastal názor,že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy o úvere vopred žalobcom určenému súdu (rozhodcovi), a to v obvode, v ktorom
sa nachádza jeho sídlo a nie bydlisko spotrebiteľa. Podľa názoru súdu ide aj s ohľadom na obsah už

notoricky známej smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom možno považovať skôr za teoretickú,
ktorá nič nemení na tom, že pokiaľ dodávateľ si vyberie rozhodcovský súd, spotrebiteľ by sa mu
musel podrobiť. Súd teda dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, čoho dôsledkom je

nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby podanej voči žalovanému, čo
spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a jeho nezáväznosť. Právna teória
takéto rozhodnutia považuje za ničotné, tzv. pakty a preto v tomto smere nemôže byť v danom prípade
titulom predloženého rozhodcovského rozsudku daná ani prekážka konania veci už rozhodnutej (res
iudicata).

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol plne úspešný súd
zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady jeho trov konania. O výške náhrady trov konania žalovaného
bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci (§
365 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.