Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. január 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218201391
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218201391.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: Poštová

banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČo: 47
232 471, proti žalovanému: K. O., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XX, XXX XX K., o zaplatenie 6.664,64 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.052,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 6.052,- Eur od 1. 6. 2018 do zaplatenia a to v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 13,68 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 6.664,64 Eur spolu
s úrokmi z istiny do 31.5.2018 vo výške 3.982,22 eur, so zmluvným úrokom vo výške 14,90 % ročne z

dlžnej sumy od 1.6.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.664,64
eur od 1.6.2018 do zaplatenia, tiež bankových poplatkov v sume 59,85 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky žalobcu
pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu.
Žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom.

Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 7.000 eur. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných
dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru,
žalobca v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vyhlásil úver dňa XX.X.XXXX za predčasne splatný.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v roku 2014 si vzal úver na seba z banky a celú sumu

následne na požiadanie požičal známej svojej manželky, Z. N. a tým jej pomohol v naliehavej životnej
situácii, o čom nemá dôkazy, keďže dohodli sa len ústne. Pravidelne sa zaujímal o stav úveru, ale nebolo
v jeho silách platiť. Snažil sa dohodnúť so žalobcom na splátkovom kalendári, ale nedokázal platiť výšku
sumy, ktorú mu banka vyčíslila.4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2018 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie majúc
za to, že žalovaný dlh uznal.

5. Následne na výzvu súdu v podaní zo dňa 27.12.2018 uviedol, že pred uzavretím zmluvy skúmal
schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver nasledovným spôsobom:
- podľa dát z EOS KSI žalovaný nemal evidované žiadne spisy,
- žalovaný deklaroval splátky vo výške 315 eur; v SRBI mal žalovaný v čase posudzovania žiadosti o

úver iba 1 aktívny úver v inej finančnej inštitúcii s mesačnou splátkou 182 eur
- žalovaný deklaroval rodinný stav ženatý, dve vyživované deti, typ príjmu zamestnanec v SR,
zamestnaný od 1.2.2008 na dobu neurčitú, čistý mesačný príjem vo výške 800 eur, pričom žalobca sa
dopytoval v Sociálnej poisťovni na 90 % deklarovaného čistého mesačného príjmu žalovaného, pričom
podľa vtedy nastavených pravidiel bol žalovaným deklarovaný príjem potvrdený,
- finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 7.000 eur s dobou

splácania 78 mesiacov a mesačnou splátkou vo výške 141 eur.
Zároveň uvedeným podaním právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho
zástupcu na nariadenom pojednávaní.

6. Na prejednanie veci sa nedostavil ani žalovaný,, preto súd postupom podľa § 180 CSP prejednal vec

v neprítomnosti strán sporu.

7. Na nariadenom pojednávaní sa súd oboznámil s podaniami strán sporu a vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi: obchodné podmienky č.l. 4-12, sadzobník poplatkov č.l. 13-28,
aktuálny stav úveru č.l. 30, výzva č.l. 31, doručenka č.l. 31, upozornenie č.l. 32, podací hárok č.l.

32-33, zmluva o úvere č.l. 34-35, potvrdenie zo SRBI č.l. 74, potvrdenie z EOS KSI č.l. 77, potvrdenie
zo sociálnej poisťovne č.l. 76 a tiež sa oboznámil s ostatným spisovým materiálom, z ktorých zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý

úver vo výške 7.000,- Eur a tento mal zaplatiť v 78 mesačných splátkach po 151,10 Eur mesačne pri
ročnej úrokovej sadzbe 14,90 %. Dátum prvej platby bol dohodnutý do 15.11.2014 a dátum každej
ďalšej platby k 15. dňu v mesiaci s tým, že dátum konečnej splatnosti bol uvedený 15.4.2021. RPMN v
zmluve bola uvedená vo výške 15,96 % a priemerná RPMN vo výške 10,86 %. Celková čiastka úveru
mala predstavovať sumu 10.954,92 eur. Žalovaný na základe zmluvy zaplatil žalobcovi sumu vo výške

948 Eur, potom prestal úver platiť a žalobca listom zo dňa 28.9.2015 oznámil žalovanému, že úverová
pohľadávka sa stala predčasne splatnou k tomuto dátumu a požadoval od neho zaplatenie dlžnej sumy
7.151,50 Eur.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)

platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákonav neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší.

14. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

17. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v
zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podmienka v zmluve a teda aj jej obligatórne náležitosti musia byť formulované jasne a zrozumiteľne,

to znamená, že podmienka pre spotrebiteľa musí byť zrozumiteľná nielen z gramatického hľadiska, ale
že zo zmluvy musí jasne vyplývať aj konkrétne fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka
týka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami,
aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske
dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (viď rozhodnutie SD EÚ C-26/14).

26. Už vo viacerých súdnych rozhodnutiach bol vyslovený názor, že v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) vyššie citovaného zákona nepostačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len
suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto

právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo
spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva napr.
z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013, Krajského súdu v Prešove 7Co
220/2014 zo dňa 27.11.2014 a Krajského súdu v Žiline 8Co 549/2014 z 30.12.2014. V danom prípade
postačuje odkaz na obchodné podmienky, keďže úmysel zákonodarca zreteľne vyjadril v ustanovení

§ 9 ods. 2 písm. k), kde vyjadril, že za imanentnú súčasť zmluvy nutne musí byť považovaná aj táto
náležitosť.

27. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

28. V súvislosti so závermi o absencii náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy súd poukazuje na závery rozsudku

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/104/2018 zo dňa 19.11.2018 týkajúcu sa obdobnej veci v
zmysle ktorého: „V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a rozsudkom Súdneho
dvora vo veci C-42/2015 súd poukazuje na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa
vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú
normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu

ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto
konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku
spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce
povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a
štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. Vznikli isté pochybnosti v súvislosti s

hranicami nepriameho účinku smernice. Súd totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15
dosiahnuť plný účinok smernice pri využití všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho
poriadku, no na druhej strane existujú obavy, aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii
nepriameho účinku smernice contra legem a navyše aj proti princípom súkromného práva akými je aj
princíp právnej istoty. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice

2008/48/ES, pretože sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej
náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky,
ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na
účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN. Tak explicitne presné ustanovenie akým
je ustanovenie § 9 ods.2 písm. k) ZoSÚ cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a
tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej

zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s
absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k/§ 9 odsek 2 ZoSÚ a odvolací súd nevidí
dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a
účinný. V zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená
dikcia zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny,

úrokov a iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s
právom na uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica
Rady 87/102/EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu.
Do tohto nového zákona o spotrebiteľských úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná

dikcia splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Klauzula
objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny, ale aj úrokov a poplatkov má význam, aby bol
jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či neobsahuje poplatky,
ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo bez amortizácie alebo
(iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri niektorých typoch

úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej splátke istina ) a
pod. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových

nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).
Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných(§
43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej

z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona
č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na
uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu
právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad sporného pravidla, ktorý každý
z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine,

tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NSSR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež
pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci
7Cdo/128/2016).2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona
č. 129/2010 Z.z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z.o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony.3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie
je v súlade s princípmi súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným

výkladom, pretože tenby:1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem, 2. odporoval by
princípu právnej istoty,3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15,
keďže Súdny dvor EÚ za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k
istine. Sporné zákonné pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok
spotrebiteľského úveru než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN) údaje o splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky,
ktoré môžu byť v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/
ES). Smernica taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a
poplatkov (čl.10 ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).“

29. Podľa názoru súdu však v predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. j) citovaného zákona, nakoľko nie sú uvedené v zmluve všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN. Žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, teda musí
okrem iného preukázať, že zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver nepovažoval za bezúročný a

bez poplatkov. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len hodnota RPMN, keď
zákon výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť aj všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre spotrebiteľa, nakoľko
zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi zaplatiť. V dôsledku
chýbajúcich vyššie citovaných obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je teda potrebné

poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

30. Žiada sa dodať, že z hľadiska naplnenia princípu transparentnosti, ktorý je pri posudzovaní
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách zásadným (viď tiež rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
C-96/14 a C-26/13), nemožno ani uvedenie údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle §

9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona považovať za dostatočné, resp. podľa názoru súdu nezodpovedá
transparentnému vyjadreniu celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, keďže v zmluve je uvedený
údaj, ktorý nekorešponduje s výškou sumy, ktorú by mal spotrebiteľ zaplatiť. Uvedený údaj je vyjadrený
v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti
úveru, o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože len púhy súčin počtu

splátok (78) a výšky anuitnej splátky (151,10 Eur) je vo vyššej výške (11.785,80 Eur) ako celková čiastka
úveru (10.954,92 eur). Teoreticky aj pri súčine splátky bez poistenia spomenutého v zmluve predstavuje
súčin počtu splátok 78 a výšky mesačnej splátky (141,10 eur) sumu 11.005,80 eur, teda vyššiu ako
v zmluve reálne uvedená celková čiastka úveru v zmluve uvedená (10.954,92 eur). Pokiaľ žalobca v
zmluve uviedol, že mesačná splátka je vo výške 151,10 Eur, potom tento údaj nekorešponduje s údajom

o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (nekorešpondoval by ani pri výške splátky bez poistenia)
a v konečnom dôsledku pri netransparentne uvedených údajoch, uvedený údaj nezodpovedá ani výške
v zmluve uvedenej RPMN.

31. Podľa názoru súdu nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú

poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez použitia kalkulačky, využitia matematických operácií a
nezrozumiteľných údajov, z ktorých nie je zrejmá výška splátok, resp. jednotlivé položky, z ktorých
pozostáva splátka a v neposlednom rade je v neprospech spotrebiteľa vyjadrená celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je pri spotrebiteľovi jeden z najpodstatnejších údajov (údaj o tom, koľko si
požičal a koľko celkovo zaplatí).

32. Aj z rozpisu predloženého aktuálneho stavu úveru (čl. 30 spisu) nevyplýva, že by žalobca preukázal
relevantnosť údajov uvedených v zmluve, teda transparentnosť údaja o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, celkovej výške nákladov spotrebiteľa v korelácii s výškou a počtom splátok, v ktorých
by bol, resp. nebol zahrnutý poplatok za poistenie a v konečnom dôsledku aj výškou uvedenej RPMN,

ktorejpredpokladyvychádzajúczdoslovnéhovýkladuustanovenia§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010
Z.z. neboli naplnené.33. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem
iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona č. 129/2010
Z.z. je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri

poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý
je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v
textoch všeobecných podmienok, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor
spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

34. Keďže neuvedenie, resp. netransparentné uvedenie obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, súd považoval v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov.

35. Súd na podporu svojej argumentácie poukazuje na právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu
týkajúce sa obdobnej veci žalobcu s obdobného právneho vzťahu (viď napr. rozsudok Okresného súdu

Bardejov sp. zn. 6Csp/28/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/98/2017
zo dňa 26.6.2018).

36. Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd priznal žalobcovi sumu 6.052 Eur a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 7.000,- Eur a zaplatil

sumu 948 Eur, teda rozdiel predstavuje 6.052 Eur. Uvedenú sumu súd priznal žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania v zákonnej výške (pozn. vo vzťahu k úroku z omeškania bol súd viazaný žalobou (č.l. 2
spisu)), odo dňa požadovaného žalobcom, teda nasledujúceho po dni vystavenia listiny aktuálny stav
úveru zo dňa 31.5.2018. Súd teda zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 6.052 Eur od 1.6.2018 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti ako

nedôvodnú zamietol. (v tejto súvislosti opäť argumentačne súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 4Co/98/2017 zo dňa 26.6.2018).

37.Záveromsažiadavysporiadaťsaajsoskutočnosťou,žežalobcanavrholvydaťrozsudokpreuznanie
nároku. K tomu súd uvádza, že v prejednávanej veci síce žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe

nepoprel existenciu svojho dlhu a prejavil snahu dlh splatiť, avšak uvedenú okolnosť s ohľadom na
nedostatky v imanentných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepovažoval súd za podklad
pre vyhovenie návrhu žalobcu na rozhodnutie o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie. Ak by súd
vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania bez toho, aby podrobil ex
offo uplatnený nárok súdnej kontrole, konal by v rozpore s cieľom ochrany práv spotrebiteľa. Navyše by

tak urobil za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej vôle žalovaného uznať
uplatnenýnárok.Súdnevylučuje,žezostranyžalovanéhoakonedostatočneinformovanéhospotrebiteľa
(či už vo vzťahu k hmotnoprávnemu základu uplatneného nároku, ale aj procesným právnym predpisom
upravujúcim konanie pred súdom, zmyslu uznania nároku a pod.) došlo k rezignácii (viď rezignované
vyjadrenie žalovaného č.l. 61 spisu), či už zo strachu z toho, že bola voči nemu podaná žaloba (súdu

je známe z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči
súdu a sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie a to
najmä v prípadoch, ak proti nim stojí spoločnosť s právnym zastúpením, prípadne vlastným právnym
oddelením),obavyzvyhoveniažalobyauloženiapovinnostizaplatiťcelúžalovanúsumunaraz(žalovaný
uviedol, že žiadal žalobcu o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach), nedostatku argumentačných

dôvodov odporujúcich podanej žalobe (žalovaný sa vyjadril k žalobe na výzvu súdu, a teda si vyjadrením
len splnil uloženú povinnosť). Pokiaľ ale nedisponoval dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by
spochybňovali uplatnený nárok, boli jeho možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené. Súd týmto
nekonštatuje, že by bolo nevyhnutné pri rozhodovaní rozsudkom na základe uznania zakaždým skúmať
(a dokazovať) vôľu žalovaného pri jeho uznávacom prejave, avšak považoval za potrebné na vyššie

uvedené skutočnosti poukázať s ohľadom na špecifické postavenie spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch
ako „slabšej zmluvnej strany“, ktoré sa nepochybne prenáša aj do sféry procesnoprávnej (postavenia
spotrebiteľa v súdnom konaní). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bod 54 vyššie uvedeného rozsudku
Banco Espaňol, podľa ktorého cit. "vzhľadom na celkovú podobu, priebeh a osobitosti konania o
platobnom rozkaze uvedené v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku existuje nezanedbateľné riziko, že

dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne krátkej lehoty stanovenej
na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na obranu môžu odradiť trovy spojené so súdnou
žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, alebo z dôvodu, že nepoznajú alebo si
neuvedomujú rozsah svojich práv, alebo napokon z dôvodu, že návrh na vydanie platobného rozkazumá obmedzený obsah, a teda nemajú kompletné informácie". Aj keď sa uvedený rozsudok týkal konania
o platobnom rozkaze, podľa názoru súdu je možné závery o neznalosti alebo neuvedomovaní si svojich
práv, ako aj nedostatku informovanosti vzťahovať aj na spotrebiteľov v štádiu konania, v ktorom sa

spotrebitelia (ako žalovaný) vyjadrujú k podanej žalobe.

38. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.
2 CSP. Súd priznal žalobcovi len pomernú časť náhrady trov konania, nakoľko bol úspešný v podiele
56,84 % (6.052 Eur z uplatňovaného nároku 10.646,86 Eur (požadovaná nezaplatená istina 6.664,64

Eur, nezaplatené úroky z istiny 3.982,22 eur) a neúspešný v podiele 43,16 %, preto žalobcovi prináleží
náhrada trov konania v rozsahu 13,68 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.