Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michaela Pacherová, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/139/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214686
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216214686.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci
navrhovateľa: M. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, Bratislava zastúpeného: AK Neuschlová, s.r.o., so
sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava proti odporkyni: J. Ž., rodená P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X,
Bratislava zastúpenej: advokátskou kanceláriou Fons iuris s.r.o., so sídlom Kominárska 2, Bratislava,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: N. Ž., nar. XX.XX.XXXX, M. Ž.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a,
Bratislava takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov konania M. Ž., nar. XX.XX.XXXX a J. Ž., rod. P., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - Z., vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
II.SúdzverujemaloletúN.Ž.,nar.XX.XX.XXXXamaloletéhoM.Ž.,nar:XX.XX.XXXXnačasporozvode
manželstva do osobnej starostlivosti otca.
III. Matka je povinná platiť na výživu maloletej N. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima
na neplnoleté nezaopatrené dieťa vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca počnúc doručením
rozsudku.
IV. Matka je povinná platiť na výživu maloletého M. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima
na neplnoleté nezaopatrené dieťa vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca počnúc doručením
rozsudku.
V. Styk matky s maloletými deťmi sa neupravuje.
VI. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1./ Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.09.2016 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
V návrhu uviedol, že dňa 04.08.2001 uzavrel s odporkyňou manželstvo v rímsko-katolíckom kostole vo
Z., K. T., u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra N. a dňa
XX.XX.XXXX syn M.. Po narodení druhého dieťaťa sa medzi účastníkmi začali hádky, ktoré zo strany
odporkyne prechádzali do agresívneho správania. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ počas dvoch rokov
žil oddelene v služobnej ubytovni. Odporkyňa od roku 2002 na domácnosť neprispieva, celá finančnásituácia je na navrhovateľovi. Vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým deťom žiadal, aby ich
súd zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
2./ Odporkyňa podaním zo dňa 12.12.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2016, súhlasila s
rozvodom manželstva, ako aj s úpravou práv a povinností k maloletým deťom.
3./ Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 C.s.p.
je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na C. F., pričom na uvedenej
adrese aktuálne býva odporkyňa.
4./ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonal pohovor s maloletými
deťmi, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovné:
5./ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu K. T. - Z., vo zväzku X, pod poradovým číslom XX, u oboch ide o manželstvo prvé. Z
manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra N. a dňa XX.XX.XXXX syn M..
6./ Navrhovateľ sa na pojednávaní súdu pridržiaval písomne podaného návrhu, uviedol, že manželstvo
uzatvorili v roku XXXX a k prvým nezhodám medzi účastníkmi došlo po narodení maloletého syna.
Po skončení materskej dovolenky si odporkyňa nevedela nájsť prácu, rodinu finančne zabezpečoval
výlučne on. Už dvakrát bol podaný návrh na rozvod, avšak vždy došlo k jeho späťvzatiu. V roku 2014
opustil spoločnú domácnosť, keďže hádky medzi účastníkmi sa neustále stupňovali. Byt, v ktorom žije
odporkyňa s maloletými deťmi, je v jeho výlučnom vlastníctve, vlastníctvo k bytu nadobudol ešte pred
uzatvorením manželstva. Pracuje na M. Z. A., jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1400,- eur. Po
rozvode sa chce vrátiť do bytu, nakoľko už od roku 2014 striedavo býva v ubytovni, pretože medzi
manželmi dochádza neustále k hádkam, ktorým sa chce vyhnúť. Napriek tomu, že v byte nebýva platí
všetky náklady spojené s jeho užívaním. Manželka je dlhodobo nezamestnaná. So synom má lepší
vzťah ako s dcérou, má dojem, že N. je ovplyvnená svojou matkou. Navrhovateľ platí deťom stravné,
krúžky, za byt platí nájomné, elektrinu, internet, telefón, televíziu ako aj daň za byt. Pracuje Z. O. J., jeho
pracovná doba trvá 12 hodín.
7/ Odporkyňa pred súdom uviedla, že manželstvo s navrhovateľom je dlhodobo nefunkčné. Dochádza
medzi nimi k neustálym hádkam avšak z podnetu navrhovateľa. Ona
3
27P/139/2016
nadviazala v januári 2016 vzťah s iným mužom, vzťah trvá doposiaľ. Odporkyňa má ukončené
stredoškolské vzdelanie. K otázke zamestnania uviedla, že pracovný pomer bol ukončený v dvoch
zamestnaniach z dôvodu, že išlo o 12 hodinové zmeny, čo jej nevyhovovalo. Keď pracovala ako chyžná,
tak k skončeniu pracovnej zmluvy došlo z dôvodu, že nechcela vykonávať prácu nadčas, teraz je
evidovanánaÚradepráce.Jejposlednézamestnaniebolovrokoch2009-2010,odtohtočasupracovala
len brigádnicky. Navrhovateľ jej platí mesačne sumu 450,- eur, z čoho 200 eur je na výživné a 250,- eur
na náklady spojené s bývaním. Maloletým deťom poskytuje otec aj ďalšie nepravidelné platby. Žiadala
deti zveriť do svojej starostlivosti. Na otázku súdu, ako si predstavuje zabezpečiť starostlivosť o svoje
deti , keď je bez akéhokoľvek príjmu a nemá vyriešenú bytovú otázku uviedla, že sa chce s manželom
dohodnúť, aby jej ešte umožnil užívať byt a ona si zatiaľ nájde prácu a bývanie. Následne sa z bytu
odsťahuje. Navrhovateľ odmietal pristúpiť k jej návrhu. Nesúhlasil s tým, aby zostala odporkyňa po
rozvode bývať v jeho byte, mala dostatok času, aby si našla bývanie a prácu. Po rozvode očakáva, že
sa manželka z bytu odsťahuje aby on mohol začať byt užívať.
8/ Výdavky na deti matka špecifikovala nasledovne: poplatky za obedy vo výške 25,- eur u oboch detí,
poplatok za mobilný telefón vo výške 28,- eur u N. a 10 € u M., výdavky spojené s oblečením, drogériou
a stravou. Maloletý M. je dislektik, chodí na karate - 27,- eur mesačne.
9./ Maloletý M. pri pohovore pred súdom uviedol, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Otca má
rád. Vyhovuje mu sa stretávať s otcom tak, ako doposiaľ. S otcom trávi víkendy, chodia spolu na bicykel,
na futbal, k starej mame. U otca doposiaľ neprespal, nakoľko otec býva na ubytovni.
Maloletá N. v pohovore pred súdom uviedla, že otca má rada, ale s mamou si lepšie rozumie. Má rada
oboch rodičov. Nevie si predstaviť, že by bývala spolu s bratom a otcom, a to z dôvodu, že otcova práca
spočíva aj v tom, že kedykoľvek ho povolajú do práce. Nemá žiadny problém tráviť čas s otcom, cez
prázdniny spolu s bratom boli na 4 dni v P. E.. S otcom sa častejšie stretáva brat ako ona, a to z dôvodu,že vždy majú taký program, ktorý ju nebaví. So starou matkou zo strany otca sa nerozpráva, pohádala
sa s ňou z dôvodu, že na jej mamu hovorila nepekné slová. Stará matka jej vždy pri príležitosti jej sviatku
pošle peniaze, aby si niečo kúpila. Otec jej dáva vreckové 20 -30 €. V škole má samé jednotky.
10./ Kolízna opatrovníčka navrhovala v prípade rozvodu manželstva zveriť obe maloleté deti do osobnej
starostlivosti otca, z dôvodu že v tomto štádiu nie je zrejmé v akých podmienkach bude matka deti
vychovávať, keď nepracuje a bude sa musieť z bytu vysťahovať.
11./ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
4
27P/139/2016
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12./ Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že
manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Manželia nežijú v
spoločnej domácnosti, neposkytujú si pomoc a oporu, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom
by vychovávali svoje maloleté deti. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov konania nemal záujem
zotrvať v nefunkčnom zväzku, neexistuje nádej, že by sa ich nezhody mohli urovnať a že by mohlo dôjsť
kobnoveniuichmanželskéhospolužitia.Podľavyjadrenianavrhovateľa,návrhnarozvodmanželstvabol
podanýdoposiaľ2krátakobnoveniumanželskéhozväzkunedošlonapriektomu,žeimbolaodporúčaná
psychologická poradňa, odporkyňa sa na ňu nedostavila. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol.
Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť povahových vlastností názorov a postojov k
spoločnému životu a v neposlednom rade aj neveru zo strany odporkyne.
13./ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP ).
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmäurčí,komu maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa
zverené do striedavej osobnej starostlivosti
5
27P/139/2016
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
14./ Otázka zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca v tomto prípade bola sporná.
Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, sú najmä osobnosť
rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať
psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov,
rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita
prostredia. Otec spočiatku žiadal zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti. Súd však napokon
tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že po výsluchu maloletých detí dospel k záveru, že maloleté deti
s takýmto návrhom nesúhlasia, napokon s takýmto návrhom nesúhlasila ani odporkyňa. Maloletá N.
prejavila vôľu po rozvode rodičov žiť s matkou a maloletý M. chce žiť s oboma rodičmi. Súd však
takému návrhu nemohol vyhovieť z dôvodu, že v súčasnej dobe nie sú splnené podmienky na zverenie
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a to z dôvodu, že matka nemá vlastné bývanie, byt v
ktorom žije spolu s maloletými deťmi je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorý nadobudol ešte pred
uzatvorením manželstva a ktorý očakáva, že jeho manželka sa z bytu odsťahuje. Súd pojednávanie
konané dňa 11.04.2017 vzhľadom na uvedené okolnosti odročil s tým, aby dal matke priestor nájsť
si zamestnanie ako aj adekvátne bývanie, kde bude môcť zabezpečovať starostlivosť o svoje deti.
Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 16.11.2017, kedy matka založila súdu dve pracovné zmluvy. Od
01.02.2017 vykonávala prácu chyžnej pre zamestnávateľa - E. O. Q. A.. s dohodnutou mesačnou mzdou
600 € brutto a pohyblivou zložkou mzdy 50 € mesačne. Pracovný pomer bol ukončený z jej strany v
skúšobnej dobe. Druhú pracovnú zmluvu uzavrela dňa 19.05.2017 so zamestnávateľom E. A. A. Q..A..,
kde vykonávala práce v obchodnej prevádzke. Jej pracovný pomer bol skončený takisto v skúšobnej
dobe, v tomto prípade zo strany zamestnávateľa. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedla
odporkyňa pre súdom, že jej nevyhovovali 12 hodinové zmeny, resp. že bolo od nej vyžadované aby
pracovala aj nadčasy, s čím nesúhlasila. Na tomto mieste treba poukázať, že matka bola naposledy
dlhšie zamestnaná
6
27P/139/2016
v roku 2009/2010, je v produktívnom veku, je zdravá, má ukončené stredoškolské vzdelanie, napriek
tomu nepracuje. Doposiaľ nájdené zamestnania podľa odporkyne neboli adekvátne. Súd sa však s
takouto argumentáciou matky nestotožnil, nakoľko jej v minulosti poskytol dostatočnú lehotu (v trvaní 7
mesiacov) na vyriešenie pracovnej otázky. Matka je plne uplatniteľná na trhu práce so širokou ponukou,
podľa názoru súdu nie je dôvod ani prekážka, pre ktorú by nemohla byť riadne zamestnaná. Navyše
maloleté deti nie sú v útlom veku, ktoré by potrebovali neustálu a sústavnú starostlivosť. Obaja rodičiamajúzáujemostarostlivosťomaloletédeti.Maloletédetibývajúvbyteotca,kdemajúdoposiaľvytvorené
vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu. Napriek tomu, že deti
si želali zostať v starostlivosti matky, z dôvodu, že si s ňou lepšie rozumejú, súd dospel k záveru, že
za súčasnej situácie, keď matka nemá žiaden zdroj príjmu a nevie kam sa z bytu manžela po rozvode
odsťahuje, nemôže byť v záujme maloletých detí zveriť ich matke, ktorej sociálna situácia bude po
rozvode neistá. Ak deti zostanú v domácnosti, na ktorú sú zvyknuté, kde majú zariadenú svoju detskú
izbu, kde majú vytvorené všetky podmienky na zdravý fyzický a psychický vývoj a bude ich vychovávať
otec, s ktorým napokon žili v jednej domácnosti do roku 2014 a striedavo aj v nasledujúcom období,
bude to pre ne prospešnejšie. V prípade, ak si matka nájde adekvátne bývanie a zabezpečí si vlastný
zdroj príjmu, nebude nič brániť tomu, aby došlo k zmene zverenia. Na dôvažok súd poukazuje na výšku
výživného 350 € a 250 €, ktorou navrhovala zaviazať otca, v prípade ak by súd zveril deti jej. Matka
sa spoliehala a aj spolieha na finančnú pomoc otca, po rozvode však zostane sama a bude sa musieť
vlastnou prácou podieľať na financovaní svojej osoby ako aj svojich detí. Na jej strane neexistujú žiadne
objektívne príčiny pre ktoré by sa nemohla zamestnať. Súd si kladie otázku akou finančnou sumou
by sa matka podieľala na výžive svojich deti, ak jej príjem je nulový? Postoj matky súd považuje za
nezodpovedný a laxný. Deti nemajú v matke vzor v oblasti pracovných návykov, zodpovednosti a
morálnych pravidiel, naproti otcovi, ktorý je riadne zamestnaný, je starostlivý, stretáva sa s deťmi, chodí
s nimi na výlety.
15./ Súd rozhodol tak, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko
zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva
rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v
iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo
rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.
16./ Pri stanovení výšky výživného matke súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov
oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletých detí a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o deti osobne stará. Je nepochybné, že deťom vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup
hygienických a zdravotníckych potrieb a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu, vznikajú
aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Súd mal
za preukázané, že otec maloletých detí prispieva matke nielen na výživu maloletých, ale aj hradí
odôvodnené náklady spojené s bývaním, ako aj príležitostné platby maloletým. Matka takmer žiadnym
spôsobom neprispieva na výživu maloletých detí, nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku,
doposiaľ nie je zamestnaná a jediný jej príjem predstavujú prídavky na deti. Súd preto zaviazal matku
povinnosťou platiť na výživu maloletej N. a maloletého M. výživné vo výške 30 % zo životného minima
na neplnoleté nezaopatrené deti, a to vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca počnúc doručením
rozsudku.
7
27P/139/2016
17./ Styk matky s maloletými deťmi súd neupravil, nakoľko otec prejavil vôľu nebrániť styku deťom s
matkou. Navyše deti sú v takom veku, že ich rozumové schopnosti im dovoľujú samostatne posúdiť
predmet konania a z toho vyplývajúce situácie do budúcna.
18./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jedenrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný početrovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
8
27P/139/2016
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.