Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Csp/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717204142
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717204142.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobkyne: R. P., nar. XX.X.XXXX,

bytom O.X. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená Podhorský & Partners, s. r. o., sídlo Zámocká 36,
Bratislava 811 01, IČO: 46 962 000 a žalovaného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sídlo: Pribinova 25,
Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., sídlo: Kubániho 16, Bratislava 811 04, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.302,86 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.302,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.302,86 Eur od 14.3.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania
rozhodne Okresný súd Martin po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1.302,86 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.302,86 Eur odo dňa 14.3.2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. V žalobe uviedla, že uzatvorila so žalovaným dňa 1.10.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere, na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu 1.500,- Eur. V tejto veci sa viedlo súdne

konanie na Okresnom súde Martin, sp. zn. 7C/143/20I4, v ktorom žalovaný žaloval žalobkyňu na
zaplatenie sumy 1.264,81 Eur s prísl.. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov pri aplikácii § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 9 až
§ 11 Zákona č.129/2010 Z.z. Vykonaným súdnym dokazovaním v konaní sp. zn. 7C/143/2014 bolo
preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- Eur a žalobkyňa zaplatila žalovanému
sumu vo výške 2.802,86 Eur.

3. Keďže vo veci 7C/143/2014 bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila (vrátila) žalovanému sumu vo
výške 2.802,86 Eur, napriek skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky len vo
výške 1.500.- Eur, na základe uvedeného sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úrok žalobkyne vo výške
1.302,86 Eur. Poukazom na rozsudok OS MT vo veci 7C/143/2014 uviedla, že plnenie v sume 1.302,86
Eur, ktoré žalovaný od žalobkyne prijal plnením bez právneho dôvodu, je bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať pri aplikácii § 451 ods. 1 OZ.

4. V prípade námietky premlčania vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote zo strany žalovaného
žalobkyňa z opatrnosti dala do pozornosti rozhodnutia KS v Prešove a v Žiline, kde vo viacerých
rozhodnutiach posúdili konanie dodávateľov ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnémuobohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Že objektívna premlčacia doba je 10 rokov.

5. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Csp/14/2014-16 zo dňa 24.4.2017.

6. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 21 a nasl.). V odpore namietal
miestnu príslušnosť OS MT, že nie je dôvodná aplikácia § 19 písm. d/ Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), lebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je osobitným nárokom, ktorý by

bol upravený spotrebiteľským právnym režimom a posudzuje sa podľa § 451 a nasl. OZ a poukázal na
uznesenie KS v Žiline 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015.

7. Ďalej uviedol, že vo veci vedenej na OS MT pod sp.zn. 7C/143/2014 nebola v rozsudku žalovanému
uložená povinnosť plnenia a preto uplatnený nárok v tomto konaní nepovažuje za dôvodný.

8. Vzniesol námietku premlčania podľa ust. § 107 ods. 1 OZ. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala
moment, v ktorom sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, že subjektívna premlčacia doba je viazaná
na to, že „poškodený“ subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné
nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom právnej úpravy § 107 OZ nie je to, aby sa lehoty
týkajúce premlčania počítali svojvoľne. Premlčacia doba teda nie je viazaná na všeobecne uvádzané

skutočností,aleposudzujesa zhľadiskaplynutiaodmomentuzisteniatakejtoskutočnosti.Tvrdenia
žalobkyne nie sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne
uvádzaná skutočnosť by mohla určiť začiatok aj koniec premlčacej doby v podstate kedykoľvek.

9. Poprel tvrdenie žalobkyne o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor. Tvrdenia

žalobkynevtomtosmerenemajúoporuvžiadnejobjektívnejskutočnosti,ktorýchrelevanciuapravdivosť
vo vzťahu k predmetnému zmluvnému vzťahu nijakým spôsobom nepreukazuje. Napáda rozpor tvrdenia
žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nielen so zákonom (§ 107 ods. 1, 2, OZ), ale napríklad
aj s rozhodnutím KS v Žiline 9Co/516/2015.

10. Navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov
právneho zastúpenia.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 33 a nasl.), k námietke miestnej nepríslušnosti
trvala na tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a OS MT je miestne príslušným vzhľadom

na charakter nároku vzniknutého medzi stranami sporu, lebo žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o
revolvingovom úvere (spotrebiteľskú zmluvu). Poukázala na ust. § 52 ods. 1, 3, 4 OZ. Keďže žalobkyňa
plnila viac ako bolo prípustné zákonom a v súlade so zmluvným vzťahom z titulu zmluvy o revolvingovom
úvere, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom
prípade je jednoznačne preukázané postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa a žalobkyňa požíva status

spotrebiteľa, pretože druhou stranou sporu je podnikateľ - dodávateľ a spor vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy. Keďže vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy a žalobkyňa má bydlisko v obvode OS MT, je na konanie miestne príslušný OS MT. Na OS MT
prebiehalo aj konanie sp.zn. 7C/143/2014, ktoré súvisí s týmto konaním.

12. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia poukázala na vykonané dokazovanie vo veci
7C/143/2014, že v tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa vrátila žalovanému sumu
vo výške 2.802,86 Eur aj napriek skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky len
vo výške 1.500,- Eur.

13. K námietke premlčania trvala na tom, že v danom prípade plynie objektívna premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia 10 rokov z dôvodov, ako to uviedla v žalobe.

14. Podaním zo dňa 7.5.2018 právny zástupca (ďalej len „PZ“) žalobkyne ospravedlnil neúčasť
žalobkyne a súhlasil s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Podaním zo dňa 17.4.2018 PZ

žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a neúčasť žalovaného a súhlasila, aby sa pojednávalo v ich
neprítomnosti (č.l. 132)15. PZ žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 18.8.2017 (č.l. 66) k uplatnenej námietke premlčania a tiež v
podaní zo dňa 7.5.2018 trval na tom, že konanie žalovaného ako podnikateľa poskytujúceho úvery a
pôžičky, nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, pretože v zmluve o úvere vedome dojednal vysoké

úroky za poskytnutie úveru - RPMN, priemerná RPMN atď. vo výške cca 70 %, pričom toto konanie
predstavuje jednoznačne rozpor s dobrými mravmi a za účelom získať vysokú odmenu za poskytnutie
finančných prostriedkov.

16. Žalovaný mal svoje zmluvy o úveroch a proces ich uzatvárania zosúladiť s právnym poriadkom.

Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, že tieto judikovali vo viacerých prípadoch rozpor zmluvnej
dokumentácie žalovaného s právnym poriadkom SR a preto je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad
rámec prípustný zákonom úmyselne s vedomím, že ide o plnenia v rozpore so zákonom či dobrými
mravmi vo viacerých prípadoch.

17. Poukázal, že žalovaný uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,

úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, sú neprimerane vysoké ako aj poplatky a úroky, na ktoré
nemá nárok pre neplatné uzavretie zmlúv na celom území SR, čo podľa žalobkyne robí vedome s
úmyslom obohatiť sa na úrok spotrebiteľov. Dáva do pozornosti, že KS v Prešove a v Žiline vo
viacerých rozhodnutiach posúdili konanie žalovaného ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému
obohateniu, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch a uplatňuje na

území SR neprimerane vysoké úroky za poskytnutie úveru a tieto rozhodnutia označil v časti V.

18. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a
teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Jeho nesprávny postup pri uzatváraní zmlúv (oferta - akceptácia) sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné

konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia. Obchodná stratégia žalovaného namierená
voči spotrebiteľom vybočuje zo štandardu a je agresívna (vykonávanie zrážok zo mzdy na základe
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, opätovné vyzývanie spotrebiteľov na zaplatenie sumy, o ktorej
bolo rozhodnuté, že na ňu nemá nárok, uplatňovanie nárokov na rozhodcovskom súde ...). Na
základe týchto skutočností, podľa žalobkyne, ide o úmyselné konanie žalovaného.

19. Neznalosť zákona žalovaného neospravedlňovala a ani ho neoprávňovala na
vymáhanie a prijímanie platieb vo vyššej, než poskytnutej sume a spochybnil dobrú vieru žalovaného
v poctivom obchodnom styku ako aj jednoznačný úmysel žalovaného poškodzovať žalobkyňu ako
spotrebiteľa, čo vyplýva aj z množstva prípadov na území celej SR. Žalovaný vedome dohodol v zmluve

neprijateľné obchodné podmienky a tieto zakotvil aj do všeobecných zmluvných podmienok ako prílohy
k formulárovej zmluve. O týchto skutočnostiach musel mať vedomosť a spoliehal sa na to, že všetky
dojednané plnenia mu budú spotrebiteľom vyplatené aj napriek tomu, že išlo o plnenie v rozpore s
dobrými mravmi. Toto konanie označil ako konanie na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami.

20. Ďalej poukázal na neurčitosť námietky premlčania vznesenej žalovaným, že nie je zrejmé, kedy
začala plynúť premlčacia doba, nakoľko treba skutkovo vymedziť - špecifikovať, kedy došlo k omeškaniu
a kedy uplynula premlčacia doba. To žalovaný vôbec neuviedol. S poukazom na ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ
trval na tom, že je dôvodné aplikovať § 107 ods. 2 OZ, nakoľko žalovaný konal v úmysle bezdôvodne

sa obohatiť na úkor žalobkyne a preto je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu.
Úmysel, či už priamy alebo nepriamy na strane žalovaného, jednoznačne smeroval k bezdôvodnému
obohateniu a existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Záver žalobkyne poukazujúci
na neuplynutie objektívnej desaťročnej lehoty od poskytnutia plnenia žalobkyňou nad jej povinnosť so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu je správny, v dôsledku čoho je možné takto uplatnený nárok

žalobkyni priznať. Za stavu, že žalobkyňa opísala, ako sa dozvedela o problematickosti zmluvy (až v
súdnom konaní vedenom OS Martin sp. zn. 7C/143/2014).

21. Namietol výkon práva žalovaného, ktorým vzniesol námietku premlčania, v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 odsek 1 OZ, že v tejto súvislosti na spravodlivé vyriešenie prípadu musí mať prednosť

princíp právnej istoty, ako to vyslovila aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci
Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsko. Poukazom na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR zdôraznil, že
všeobecnýsúdniejeabsolútneviazanýdoslovnýmznenímzákona,alesamôžeodnehoodchýliť,pokiaľ
to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnychprincípov a že povinnosť nájsť právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom
texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu
abstraktných noriem a ústavných zásad, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k

extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv. Kogentné ustanovenie
§ 3 odsek 1 OZ je v rovine podústavného práva odrazom požiadavky spravodlivého riešenia každej
individuálnej veci.

22. Uplatnenie námietky premlčania žalovaným je podľa žalobkyne výrazom zneužitia práva na úkor

účastníka, ktorý márne plynutie premlčacej doby nezavinil (naopak, zavinil to žalovaný, kedy žaloval
v pôvodnom konaní žalobkyňu ako spotrebiteľa) a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku
v dôsledku plynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje práva včas neuplatnil. Je teda
zrejmé, že prihliadnutie na vznesenú námietku premlčania žalovaným je tvrdým postihom vo sfére
žalobkyne, kedy žaloba by bola zamietnutá aj napriek tomu, že žalobkyňa nemohla a nevedela skôr

uplatniť svoje nároky a žalovaný vedome min. s nepriamym úmyslom sa obohacoval na jej úkor.

23. Poukázal na to, že závery ohľadom úmyslu žalovaného obohatiť potvrdilo aj Ministerstvo
spravodlivosti SR, ktoré prostredníctvom Odboru ochrany spotrebiteľa posudzovalo množstvo
spotrebiteľských zmlúv žalovaného a dospelo k záveru, že viaceré zmluvné podmienky zakomponované

v zmluvách spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o sú neprijateľné, že spoločnosť využíva
finančnú situáciu spotrebiteľov a že je potrebné podať podnet združeniam na ochranu spotrebiteľov
na zváženie podania žaloby proti žalovanému na súd. Uviedol citáciu z rozsudku KS v Prešove,
sp.zn. 17Co/122/2017 zo dňa 12.12.2017 ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok a konaniu
žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o

spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zamerané na ochranu
spotrebiteľa, prečo konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia, bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech.

24. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18Csp/14/2017-83 zo dňa 24.8.2017.

25. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie (č.l. 92). Namietal, že okresný súd
nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Zaoberal sa ňou len v rozsahu úvah súvisiacich
s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. subjektívnou premlčacou lehotou. Okrem toho však

existuje aj objektívna premlčacia lehota, ktorú súd bez akéhokoľvek odôvodnenia nezohľadnil. Ďalej
tvrdil, že námietka premlčania bola dostatočne určitá. Bola vznesená k požiadavke na zaplatenie
peňažnej sumy podľa skutkových okolností, ktoré boli tvrdené v žalobe a bolo povinnosťou súdu túto
námietku ako námietku právnej povahy vyhodnotiť. Za nesprávny považoval záver okresného súdu
o tom, kedy sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení dozvedela. Nie je zrejmé, z akého dôvodu

uvažoval o dátume vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn.: 7C143/14 ako dátume, kedy sa mala o
bezdôvodnom obohatení dozvedieť, keď to mohlo byť aj skôr, napr. aj z doručenia vyjadrenia vedľajšieho
účastníka, ktorý vystupoval vo veci, kde sa neplatnosť zmluvy o úvere konštatovala. Nakoľko závery aj
samotné rozhodnutie okresného súdu vychádzajú z nedostatočného vyhodnotenia všetkých dôkazných
prostriedkov, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

26. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný mal povinnosť skutkovo vymedziť, resp. bližšie
špecifikovať, kedy došlo k omeškaniu a kedy uplynula premlčacia doba. O bezdôvodnom obohatení sa
dozvedela pri vyhlásení rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 7C/143/2014.

Začiatok plynutia premlčacej doby je treba ustáliť dňom 29.06.2015 a žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia podala dňa 14.03.2017, teda včas v rámci subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby.
Úmysel žalovaného obohatiť sa na jej úkor možno odvodiť z použitia neprijateľných zmluvných
podmienok a určenia neprimerane vysokej ceny úveru. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak
ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom získať

majetkový prospech.

27. Krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSPzrušilapodľa§391ods.1CSPvecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.28. Krajský súd uviedol, že pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle
§ 107 ods. 2 OZ je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne fakticky vzniklo,

začiatok subjektívnej premlčacej doby sa viaže k okamihu, kedy oprávnený nadobudol vedomosť o
tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal; vyžaduje s a pritom
skutočná, preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal
bezdôvodné obohatenie. V tomto zmysle subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy
oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých mohol odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane

zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby mohol určiť približne výšku náhrady v
peniazoch.

29. Krajský súd odvolateľovi prisvedčil, že pred okamihom vyhlásenia rozsudku vo veci vedenej na
OS Martin pod sp. zn. 7C/143/2014 si mohla žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatniť, rovnako aj to, že nielen týmto okamihom mohla získať vedomosť o prijatí plnenia žalovaným,

ktoré mu poskytla na základe neplatnej zmluvy o úvere. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby, v ktorej sa právo žalobkyne premlčuje, je preto rozhodujúce, kedy skutočne (príp. aj
pred vydaním rozhodnutia vo veci sp. zn. 7C/143/2014) sa dozvedela o tom, že žalovaný prijal od nej
plnenie z neplatného právneho úkonu.

30. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je premlčané bez toho, že by mal k dispozícii dostatočné skutkové zistenia v súvislosti
s okolnosťami rozhodnými pri posúdení začiatku behu subjektívnej premlčacej doby, preto jeho záver o
tom, že nárok nie je premlčaný podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa neopiera o dostatočne
zistený skutkový stav veci. Okrem toho súd prvej inštancie nesprávne vyložil dôkazné bremeno v

súvislosti s námietkou premlčania. Strana sporu, ktorá uplatnila námietku premlčania, je povinná tvrdiť
skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby a svoje tvrdenia aj doložiť
dôkazmi. Rovnako druhá strana v spore, v ktorej neprospech bola námietka premlčania vznesená, má
právo tvrdiť k otázke premlčania skutočnosti, ktoré je takisto povinná podložiť dôkazmi. Pokiaľ strana
sporu uplatňujúca námietku premlčania povinnosť tvrdenia nesplní, súd by ju mal vyzvať na doplnenie

skutkových tvrdení, ktoré sú relevantné pre posúdenie právnej otázky premlčania. Iba v prípade, že tieto
tvrdenia rozhodné z hľadiska premlčania nebudú stranou, ktorá námietku vzniesla, riadne doplnené,
môže vychádzať z už vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol zistený. Potom, ak okresný
súd ustálil, že vznesená námietka premlčania je neurčitá a bez toho, aby vyzval žalobcu na jej doplnenie
o uvedenie relevantných skutočností, jeho procesný postup nebol správny. Iná by bola situácia, pokiaľ

by okresný súd ustálil, že žalovaný svoje tvrdenia o premlčaní uplatneného nároku nepreukázal. Krajský
súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalovaným vznesená námietka premlčania v odpore
proti platobnému rozkazu zo dňa 08.05.2017 (č.l. 21 a nasl. spisu) je neurčitá. Žalovaný v tomto
podaní iba konštatoval, že vznáša námietku premlčania, citoval zákonné ustanovenia a všeobecne sa
k inštitútu premlčania vyjadroval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a postup okresného súdu, krajský

súd napadnutý rozsudok zrušil. Okresný súd v ďalšom konaní vyzve žalovaného na upresnenie ním
vznesenej námietky premlčania s tým, aby uviedol rozhodné okolnosti, s ktorými spája počiatok behu
premlčacej doby (subjektívnej, resp. objektívnej) a na preukázanie svojich tvrdení predložil potrebné
dôkazy. Následne dôvodnosť takto vznesenej námietky premlčania vyhodnotí.

31. Ďalej možno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že okresný súd sa s otázkou behu
objektívnej premlčacej doby nezaoberal. Obmedzil sa na konštatovanie, že nie je nutné posudzovať
plynutie10-ročnejobjektívnejpremlčacejdobyvzhľadomnaskutočnosť,žesubjektívnapremlčaciadoba
neuplynula. Vo svojich záveroch však neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že
na tento prípad sa vzťahuje 10-ročná premlčacia doba, t.j., že k bezdôvodnému obohateniu zo strany

žalovaného došlo úmyselne. Na druhej strane však treba uviesť, že vzhľadom na neurčitosť vznesenej
námietky premlčania súd prvej inštancie nemal skutkové tvrdenia žalovaného, na základe ktorých by
mohol posudzovať uplynutie či už objektívnej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej doby. Zo vznesenej
námietky nevyplývalo, že by premlčanie uplatneného nároku žalovaný spájal s uplynutím objektívnej
3-ročnej premlčacej doby. Ako už bolo konštatované, žalovaný v tejto námietke dostatočne netvrdil

skutočnosti, od ktorých by mala začať plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba.

32. Krajský súd pre nesprávny procesný postup okresného súdu tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní okresný súd bude vychádzať zo záverov tohtozrušujúceho uznesenia. Vyzve žalovaného na doplnenie vznesenej námietky premlčania. V prípade,
že táto námietka bude riadne doplnená, jej dôvodnosť z hľadiska uvedených skutkových tvrdení,
označených a predložených dôkazov vyhodnotí, ak doplnená nebude, môže vychádzať iba zo zisteného

skutkového stavu bez toho, že by sám z vlastnej iniciatívne doplňoval. Vec opätovne prejedná a
rozhodne, v novom rozhodnutí zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

33. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

34. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu listom zo dňa 10.4.2018 vyzval žalovaného,
aby v lehote 7 dní upresnil vznesenú námietku premlčania v zmysle záverov KS v Žiline v Uznesení sp.
zn. 7Co/2/2018 z 21.2.2018.

35. Žalovaný prostredníctvom PZ listom zo dňa 17.4.2018 (č.l. 133) uviedol, že v zmysle doručenej
výzvy súdu zo dňa 10.4.2018 uvádza, že námietka premlčania uplatnená v odpore zo dňa 4.5.2017 bola
smerovaná voči okamihu, v ktorom žalobca po prvýkrát preplatil istinu poskytnutého úveru a začal plniť
nad jej rozsah. V uvedenom kontexte tak objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 23.10.2012 a
ku dňu podania žaloby márne uplynula. Rovnako tak pre prípad plynutia subjektívnej premlčacej lehoty

má za to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na konanie pred Okresným súdom Martin, spisová značka
7C/143/2014, je namieste predpokladať, že sa žalobca o svojom domnelom nároku mohol dozvedieť v
podstatne skoršom čase, a to práve v predmetnom konaní, žaloba ohľadom ktorého bola na súd podaná
dňa 9.4.2014. V kontexte uvádzaného preto považuje za márne uplynutú ku dňu podania žaloby aj
subjektívnu premlčaciu lehotu.

36. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 24.8.2017 a 9.5.2018 listinami doloženými
do spisu v konajúcej veci a vo veci vedenej na OS MT pod sp.zn. 7C/143/2014, vypočul PZ žalobkyne
a zistil:
Zhodnými vyjadreniami strán sporu, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom

úvere č. 8200031162 zo dňa 1.10.2010, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver žalovaným vo
výške1.500,-Eur.Žalovanápodľaobsahužalobyzaplatilanapredmetnúúverovúzmluvusumu2.802,86
Eur. Žalovaný plnenie v rozsahu, ako to uviedla žalobkyňa v žalobe, v odpore proti platobného rozkazu
ani počas súdneho sporu, nepoprel.

37. OS Martin v rozsudku č.k. 7C 143/14-78 zo dňa 29.6.2015, Úverovú zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8200031162 zo dňa 1.10.2010, uzatvorenú medzi stranami, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu,
bezúročnú a bez poplatkov, pri aplikácii § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9, § 10 a § 11
Zákona č. 129/2010 Z.z.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2015 (okrem výroku o povinnosti
navrhovateľa nahradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania vedľajšieho

účastníka v sume 465,17 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku).

38. Podľa § 19 ods. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), popri všeobecnom súde
žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu
žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa

spotrebiteľského rozhodcovského konania.

39. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť
skúma aj bez námietky na začiatku konania.

40. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas,
súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Martin. Súd túto námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú, vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o spotrebiteľský spor a preto je dôvodná
aplikácia osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. d/ CSP. V podrobnostiach súd odkazuje
na vyjadrenie žalobkyne k namietanej miestnej príslušnosti OS Martin prostredníctvom jej PZ, uvedené vods. 11, s ktorým sa súd stotožňuje. Vzhľadom na uvedené súd na túto námietku miestnej nepríslušnosti
ako nedôvodnú neprihliadal a spor prejednal a rozhodol v súlade s § 42 CSP.

42. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

43. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak idea o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

44. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

45. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. Právoplatným rozsudkom OS Martin č.k. 7C 143/14-78 zo dňa 29.6.2015mal súd preukázané, že
stranysporuuzatvoriliZmluvuorevolvingovomúvereč.8200031162zodňa1.10.2010,ktorásaspravuje
režimom právnej úpravy podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje práva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu cenových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1).

47. V rozsudku OS Martin č.k. 7C 143/14-78 zo dňa 29.6.2015 bolo právoplatne rozhodnuté, že
spotrebiteľský úver podľa tejto spotrebiteľskej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa bola
povinná zaplatiť žalovanému sumu skutočne čerpanú podľa Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200031162zodňa1.10.2010,vovýške1.500,-Eur.Čerpanieúveruvvýške1.500,-Eurnebolovkonaní
sporné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.302,86 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v

zmysle § 451 ods. 1 OZ, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením na strane žalovaného na úkor žalobkyne je majetkový prospech v
uvedenom rozsahu, ktorý žalovaný získal plnením od žalobkyne v rozsahu úhrad vykonaných nad rámec
skutočne čerpanej sumy úveru. Rozdiel medzi uhradenou sumou 2.802,86 Eur mínus poskytnutý úver
1.500,- Eur je žalovaná suma 1.302,86 Eur, ktorú získal žalovaný od žalobkyne bez právneho dôvodu,

nakoľko žalobkyňa predpokladala právny dôvod plnenia z titulu úverovej zmluvy, avšak od počiatku tento
právny dôvod nebol, lebo poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov -
právoplatný rozsudok OS Martin č.k. 7C 143/14-78 zo dňa 29.6.2015, z ktorého súd vychádzal v súlade
s § 194 ods. 2 CSP, v ktorom bola s právoplatnosťou vyriešená aj otázka charakteru zmluvného vzťahu
medzi stranami, tj. spotrebiteľský vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, viď aj ods. 35. Skutočne

čerpaná suma žalobkyňou z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 1.500,- Eur a úhrady vykonané
žalobkyňou žalovanému na predmetnú úverovú zmluvu vo výške 2.802,86 Eur - tieto skutočnosti medzi
stranami neboli sporné a preto v súlade s § 186 ods. 2 CSP súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán,
tiež pri aplikácii § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný je povinný bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať v

súlade s ust. § 451 ods. 1 OZ.

48. K vznesenej námietke premlčania nároku súd nemal preukázané, že právo žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia je premlčané. Súd zisťoval okolnosti rozhodné pre posúdenie začiatku behu
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby.

49. Žalovaný v podaní zo dňa 17.4.2018 uviedol, že námietka premlčania bola smerovaná voči
okamihu, v ktorom žalobca po prvýkrát preplatil istinu poskytnutého úveru a začal plniť nad jej rozsah,
dňom 23. 10. 2012. Žalovaný však v tejto súvislosti nepredložil ani neoznačil dôkazy na preukázanie
tohto tvrdenia. Súd uvádza, že strana sporu má okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, teda

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Napriek uvedenému súd uvádza, že
ajvprípade,akbyobjektívnapremlčacialehotazačalaplynúťdňom 23.10.2012,kudňupodaniažaloby
na súd dňa 16. 3. 2017 neuplynula objektívna premlčacia lehota 10 rokov v zmysle § 107 ods. 2 OZ, lebo
v súdenej veci ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, resp. 10-ročnejpremlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ, je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Ak by 10-ročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť podľa tvrdenia žalovaného 23.
10. 2012, uplynula by až 23. 10. 2022.

50. Okresný súd vychádzal z 10-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení. Vychádzal z toho, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom
pôžičiek a úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností
vyššia odborná úroveň a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností. Žalovaný vedel, že

žalobkyni poskytuje úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; v tejto súvislosti je
právne významná aj z hľadiska posúdenia plynutia premlčacej doby vedomosť žalovaného o právnych
následkoch v dôsledku porušenia jeho zákonných povinností v súvislosti s predložením návrhu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere dlžníkovi - spotrebiteľovi; lebo zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom
úveru tiež s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok, ako tieto dôsledky vyplývajú aj z
ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak žalovaný predložil žalobkyni na podpis návrh zmluvy,

podľa názoru súdu vedome s obsahom (lebo s ohľadom na právnu úpravu bol so zákonnou sankciou
uzrozumený), pre ktorý Okresný súd Martin vo veci sp. zn. 7C/143/2014 s právoplatnosťou rozhodol o
tom, že podľa predmetnej úverovej zmluvy sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ide v prípade prijatia úrokov a poplatkov veriteľom od dlžníka z takejto úverovej zmluvy o úmyselne
získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže výhradne objektívna desaťročná premlčacia doba,

ktorá v čase podania žaloby neuplynula ani s ohľadom na tvrdenie žalovaného (hoc nepreukázané), že
začala plynúť dňom 23. 10. 2012. Uvedené konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie
zamerané na získanie plnenia bez právneho dôvodu, teda s úmyslom získať majetkový prospech, lebo
nebolodôvodnéprijaťzáver,sohľadomnastatusžalovaného,ktorýmákonaťsodbornoustarostlivosťou
a v tejto súvislosti pri rešpektovaní princípu, že neznalosť zákona neospravedlňuje, že k získaniu

bezdôvodného obohatenia na základe opísaného konania žalovaného v súvislosti s predložením
návrhu zmluvy žalobkyni došlo neúmyselne, z nedbanlivosti.

51. Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 7Co/2/2018 zo dňa 21. februára 2018 uviedol, že zo
vznesenej námietky žalovaného nevyplývalo, že by premlčanie uplatneného nároku žalovaný spájal

s uplynutím objektívnej 3-ročnej premlčacej doby a tiež, že žalovaný v námietke dostatočne netvrdil
skutočnosti, od ktorých by mala začať plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba. Aj keď žalovaný na
výzvu súdu v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu doplnil námietku premlčania podaním zo dňa
17. 4. 2018 (viď ods. 33), dôkazy na preukázanie, že uplatnený nárok je premlčaný, súdu nepredložil ani
neoznačil. Súd preto mohol vychádzať len zo zisteného skutkového stavu, ktorý sa oproti stavu, z akého

vychádzal odvolací súd, zmenil len vo vzťahu k argumentácii žalovaného o začiatku plynutia objektívnej
premlčacej lehoty.

52. Pri vyhodnotení plynutia subjektívnej premlčacej doby sa súd s argumentáciou žalovaného v
podaní zo dňa 17. 4. 2018 nestotožnil, lebo žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa ako oprávnená

z titulu bezdôvodného obohatenia sa dozvedela o nároku voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia v podstatne skoršom čase v konaní 7C/143/2014, keď žaloba v tejto veci bola podaná
na súd dňa 09.04.2014. Žalovaný nepreukázal, kedy v uvedenom konaní sa mala žalobkyňa o tomto
nároku voči žalovanému skutočne dozvedieť. Skutkový stav sa vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o
uplynutí subjektívnej premlčacej doby nezmenil, preto súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu bez

toho, aby sám, z vlastnej iniciatívy doplňoval dokazovanie. Okrem uvedeného tvrdenia v podaní zo dňa
17.4.2018 žalovaný vo vzťahu k tejto argumentácií nepredložil ani neoznačil dôkazy, ktorými navrhuje
preukázať svoje tvrdenie.

53.Súduvádza,žeprezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobyvtrvanídvochrokovjerozhodujúci

deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, vychádzajúc z ust. § 107 ods. 1 OZ. Nie je pri
tom rozhodujúce, či oprávnený, v danom prípade žalobkyňa, mala možnosť sa potrebné skutočnosti
dozvedieť skôr, príp., že sa mohla o svojom nároku žalobkyňa dozvedieť v podstatne skoršom čase, ako
to tvrdil žalovaný. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedela. Z ust.§ 107

ods. 1 OZ vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o
okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Subjektívna vedomosť oprávneného o
tom, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil, musí byť skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, čisa o svojom práve nedozvedela vlastným zavinením, teda, či sa mohla o svojom práve dozvedieť alebo
mala dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

54. V konajúcej veci súd tento moment mal preukázaný momentom vyhlásenia a odôvodnenia rozsudku
OS Martin vo veci vedenej na OS Martin pod sp.zn. 7C 143/2014 dňa 29.6.2015. Z písomného
vyhotovenia Rozsudku OS Martin vo veci 7C 143/14 nesporne vyplýva, že nárok zo zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8200031162 zo dňa 1.10.2010, uzatvorenej medzi stranami sporu, súd
vyhodnotil ako spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Tento moment bol rozhodujúci pre súd v

súvislosti s behom premlčacej doby, nakoľko v zmysle § 107 ods. 1 OZ, rozhodujúce je vždy to, kedy sa o
tejto okolnosti oprávnený skutočne dozvedel. V danom prípade mal žalovaný, ktorý tvrdil iné skutočnosti,
podľa neho rozhodné z hľadiska premlčania subjektívnej premlčacej doby, tieto súdu preukázať, čo sa
nestalo.

55. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenia o

premlčaní uplatneného nároku nepreukázal. Napriek výzve súdu listom zo dňa 10.4.2018, na ktorý
žalovanýprostredníctvomsvojejPZibauviedoltvrdeniaovznesenejnámietkepremlčania,akojuuplatnil
aj v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.5.2017, neoznačil ani nedoložil žiadne dôkazy na
preukázanie, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 23.10.2012 a subjektívna lehota
podaním žaloby vo veci 7C/143/2014 na OS Martin dňa 9.4.2014. Uvedené súdu nepreukázal a

neponúkol v tomto smere vykonať žiadne dôkazy.

56. Na základe uvedeného bolo preukázané, že žaloba bola podaná na súd pred uplynutím 2-ročnej
subjektívnej doby v zmysle § 107 ods. 1 OZ a tiež pred uplynutím 10-ročnej objektívnej premlčacej doby
podľa § 107 ods. 2 OZ.

57. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne plnením nad rámec skutočne poskytnutého
úveru, nakoľko žalobkyňa v čase, kedy plnila na predmetnú úverovú zmluvu, predpokladala právny
dôvod plnenia, aj keď odpočiatku právny dôvod plnenia nad rámec sumy poskytnutého úveru nebol,
vychádzajúc z právoplatného rozsudku OS Martin vo veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 7C/143/14,

v ktorom bola s právoplatnosťou vyriešená otázka charakteru zmluvného vzťahu medzi stranami zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tiež, že túto zmluvu je dôvodné posudzovať ako bezúročnú a bez
poplatkov pri aplikácií ust. § 53 OZ, § 9, 10 a § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
vzniku zmluvného vzťahu. Preto nárok veriteľa (žalovaného) proti dlžníkovi (žalobkyni) z predmetnej
úverovej zmluvy zamietol ako nedôvodný práve z toho dôvodu, že veriteľovi nepriznal nároky z

titulu dohodnutých úrokov a poplatkov, lebo mal preukázané, že žalobkyňa z predmetnej úverovej
zmluvy zaplatila žalovanému celú čerpanú sumu úveru 1.500,- Eur. Žalobkyňa sa až pri odôvodnení
vyhláseného rozsudku vo veci 7C/143/14 dňa 29.6.2015 dozvedela, že sumu, ktorú plnila žalovanému
nad rámec poskytnutého úveru, a to sumu 1.302,86 Eur, plnila žalovanému bez právneho dôvodu.
Od počiatku právny dôvod na plnenie v tomto rozsahu nebol, keď poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dňa 29.6.2015 sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaný sa na
jej úrok bezdôvodne obohatil a od tohto dátumu začala plynúť subjektívna premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ. Žaloba bola podaná na súd dňa 16.3.2017,
teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ.

58. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobkyne, nakoľko povinnosť
vydania bezdôvodného obohatenia vzniká na základe zákona a nie je viazaná na splnenie žiadnych
úkonov účastníkov zmluvného vzťahu, napr. ani výzvy podľa § 563 OZ. Žalovaný teda bol povinný
bezdôvodné obohatenie vydať dňom vzniku bezdôvodného obohatenia a preto omeškanie v zmysle
návrhu žalobkyne - od doručenia návrhu žalovanému 14.7.2017, bol dôvodný. Žalovaný preukázateľne

prijal plnenie v rozsahu 1.302,86 Eur od žalobkyne pred uvedeným dátumom, od dátumu 14.3.2017 je
žalovaný s vydaním bezdôvodného obohatenia v omeškaní.

59. Sadzba úroku omeškania bola priznaná podľa ň 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 NV SR č. 87/1995
Z.z., uplatnená sadzba úroku z omeškania neodporovala uvedeným zákonným ustanoveniam.

60. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, podľa
ktoréhoakodvolacísúdzrušírozhodnutieaakvrátivecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Podľa zásady úspechu v zmysle ust. §255 ods. 1 CSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech, priznal náhradu trov proti neúspešnému žalovanému
v rozsahu 100 %.

61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.