Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010335
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218010335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného B. W., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, č.k. 1T/33/2018-276 zo dňa 16.04.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.03.2019 v
Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný B. W., nar. XX.XX.XXXX v X. M.

o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 600 Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad zmarenia peňažného trestu ukladá obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 1T/33/2018-276 zo dňa 16.04.2018 bol
obžalovaný B. W., nar. XX.XX.XXXX uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,

ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom
základe,

že

dňa 20. apríla 2015 v čase okolo 14:30 hod vo dvore nákupného centra zv. DOMINO na sídlisku
Smetanov háj č. 282 v Dunajskej Strede, viedol pracovný nástroj - elektrický vysokozdvižný vozík značky

Jungheinrich, kedy pri cúvaní v rozpore s ust. § 148 ods. 1 Zákonníka práce a ustanovením bodu
14.2.3.1 STN ISO 3691 + Amd 1 Motorové vozíky, nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu pracovného
stroja, v dôsledku čoho zadným kolesom prešiel po ľavej nohe poškodenej R. B., čím jej spôsobil ťažkédevastujúce poranenie chodidla vľavo, ktoré v čase 20.04.2015 do 20.06.2015 závažne ovplyvňovalo
obvyklý spôsob jej života

teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čímspáchal prečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38
ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo
výške 300 eur. Pre prípad zmarenia peňažného trestu okresný súd zároveň uložil obžalovanému podľa
§ 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 276-277 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučeníurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuotom,žejevinnýzospáchania
skutku v obžalobe a svoje konanie oľutoval. Následne kladne odpovedal na otázky súdu v zmysle §

333 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, na čo okresný prokurátor a poškodená navrhli vyhlásenie
obžalovaného prijať. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného prijal, a vyhlásil, že dokazovanie v akom sa
obžalovaný priznal ku skutku nevykoná.

Okresný súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s Odpisom z registra trestov na obžalovaného,

správami o povesti z miesta bydliska a pracoviska na obžalovaného, znaleckými posudkami z odboru
Chirurgia a traumatológia a odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ako aj výsluchom
poškodenej, obžalovaného a svedkov.

Pokiaľ ide o uloženie trestu za spáchaný prečin, pri úvahách o druhu a výške trestu súd prvého stupňa

prihliadolnabezúhonnosťobžalovaného,tiežnato,žesakuspáchaniuskutkupriznalasvojčinoľutoval,
ktoré okolnosti vyhodnotil ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona,
pričom priťažujúce okolnosti nezistil. Zároveň zvážiac stav ochrany zdravia a bezpečnosti pri výkone
práce a zodpovednosť zamestnávateľa zabezpečiť bezpečný výkon práce dospel k záveru, že peňažný
trest vo výmere 300 eur postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom ako aj jeho

nápravu a prevýchovu.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v neprospech obžalovaného odvolanie okresný prokurátor
čo do výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 280 spisu.

Okresný prokurátor poukazuje na to, že okresný súd pri ukladaní trestu pochybil, keď nedostatočne
vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a obžalovanému uložil len peňažný trest
vovýške300eurakoajnáhradnýtrestpreprípadzmarenia.Súdprvéhostupňasíceuložilobžalovanému
trest, ktorý bol zákonný, no pri určovaní sa dôsledne neriadil ustanoveniami Trestného zákona, kedy
nezohľadnil účel trestu a obžalovanému uložený trest nebol primeraný a spravodlivý. S poukazom na

okolnostiprípadumalokresnýsúduložiťobžalovanémuzaspáchanýprečintrestodňatiaslobodyvtrvaní
najmenej jedného roka s podmienečným odkladom výkonu trestu a súčasne určiť primeranú skúšobnú
dobu. Zároveň mal okresný súd uložiť obžalovanému povinnosť zúčastniť sa kurzu bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. Prípadne ak sa už súd rozhodol uložiť peňažný trest, tento trest mal byť vo
výške najmenej 600 eur , aby bol u obžalovaného naplnený účel trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené námietky okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
vo veci sám rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu na č.l. 286-288.
Namieta, že prokurátor neprihliadol na výpoveď svedkyne Ing. W. M. Q. ako bezpečnostného technika,
ktorá uviedla, že poškodená počas nakládky od začiatku až po koniec nemala na uvedenom mieste čo
robiť, na miesto mala prísť až po skončení nakládky. Poškodená nemala pracovnú obuv a nekonala vsúlade s pracovnými postupmi. Tiež poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z výsluchu tejto svedkyne,
a to, že zamestnávateľ zamestnancom neposkytol osobné ochranné prostriedky. Ťažká ujma na zdraví
vznikla aj v dôsledku toho, že poškodená nedodržala všetky predpisy na úseku ochrany zdravia pri

práci. Vznik ťažkej ujmy na zdraví poškodenej bol zapríčinený aj porušením povinností zamestnávateľa,
ktorý neposkytol poškodenej osobné ochranné prostriedky, neoznačil ani neohradil priestor, v ktorom
prebiehala nakládka tovaru. Taktiež vysokozdvižný vozík, ktorý bol vo vlastníctve zamestnávateľa
nespĺňal ani základné bezpečnostné požiadavky. Zamestnávateľ hrubým spôsobom klamal a zavádzal,
keď tvrdil, že vozík bol zabezpečený panoramatickým zrkadlom, čo bolo jednoznačne vylúčené a

tiež vozík nemal zvukové signalizačne zariadenie, ktoré bolo na vozík nainštalované až po tom, ako
došlo ku skutku. Z toho potom vyplýva, že k ťažkej ujme na zdraví došlo aj pričinením poškodenej a
zamestnávateľa obžalovaného.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 07.03.2019 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry, obžalovaného a jeho obhajcu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava zotrvala na
písomných dôvodoch odvolania, uložený trest považuje za neprimerane mierny a to aj s poukazom
na následok, ktorý bol spôsobený poškodenej. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného

prokurátora zamietnuť. Obžalovaný uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu približne 700
eur netto, exekúciu ani vyživovaciu povinnosť nemá, v spoluvlastníckom podiele má byt, užíva auto,
mesačne spláca úver na byt a auto spolu v sume 300 eur.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu vyššie uvedeného § 317 Trestného poriadku odvolací súd
dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, pretože rozhodnutím súdu prvého
stupňa pokiaľ išlo o uloženie trestu za spáchaný skutok došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona.
Uvedené pochybenie okresného súdu však za danej dôkaznej situácie bolo možné napraviť odvolacím
súdom bez toho, aby musel vec vrátiť okresnému súdu, a teda mohol sám vo veci rozhodnúť.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Úvodom odvolací súd uvádza, že výrok o vine obžalovaného nie je predmetom odvolacieho prieskumu,
nakoľko jeho správnosť obžalovaný v odvolaní nijako nespochybnil ani nenamietal a proti tomuto

výroku ani nebolo možné podať odvolanie z toho dôvodu, že súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal vyhlásenie o vine obžalovanej zo spáchania skutku, ktorý jej bol v obžalobe
kladený za vinu. Nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového
stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd ani nemohol preskúmať

tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda
odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné.

Hlavné pojednávanie na súde prvého stupňa bolo vykonané v zmysle príslušných zákonných ustanovení
Trestného poriadku, kedy po prednesení obžaloby okresným prokurátorom obžalovaný po zákonnom

poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril ku skutočnostiam v zmysle § 333
ods.3 písm.c),d),f),g)ah)Trestnéhoporiadku,načoprokurátornavrholjehovyhlásenieprijať.Okresný
súd potom správne podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vinea vykonal dokazovanie výlučne vo vzťahu k výroku o treste. Uvedené skutočnosti nesporne vyplývajú
zo zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 271, pričom odvolací súd konštatuje, že takýto postup
okresného súdu bol správny.

V konaní bolo preukázané, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona, ktorého znaky naplnil tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, teda závažnejším spôsobom konania. Za tento trestný

čin Trestný zákon v ustanovení § 157 ods. 2 ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere 1 až 5 rokov. Nakoľko
horná hranica trestnej sadzby za spáchaný prečin neprevyšuje 5 rokov, bolo možné v danom prípade
pristúpiť k uloženiu peňažného trestu ako jednu z foriem alternatívnych trestov.

Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy

páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Peňažný trest je vhodným druhom trestu aj ako samostatný, alebo v kombinácii s inými druhmi trestu
nespojenými s odňatím slobody pri trestných činoch majetkovo indiferentných napr. aj pokiaľ ich spáchali
osoby doposiaľ bezúhonné a ide o menej závažné delikty, najmä nedbanlivostné, presne tak ako je to

i v tejto veci. V týchto prípadoch mnohokrát postačí uloženie peňažného trestu ako samostatného, čiže
ako klasická alternatíva k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Na túto skupinu trestných činov
sa potom spravidla vzťahuje vyššie citované ustanovenie § 56 ods. 2 Trestného zákona (na rozdiel od
ustanovenia § 56 ods. 1 Trestného zákona, ktoré upravuje uloženie peňažného trestu za úmyselný
trestný čin majetkovej povahy).

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za

predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Z hľadiska povahy a závažnosti predmetného prečinu je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že
nejde o úmyselný, ale že ide o nedbanlivostný trestný čin. Ďalej je potrebné poukázať na okolnosti
prípadu, ktoré nasvedčujú, že nebola prekročená bežná typová závažnosť predmetného trestného
činu, a to tak vo vzťahu k spôsobeným zraneniam, ako i k porušeniu dôležitej povinnosti. Odvolací

súd nezľahčuje zranenia poškodenej, ako následok konania obžalovaného, kedy boli poškodenej
bezpochyby spôsobené vážne a bolestivé zranenia, avšak aj zo znaleckého posudku vyplýva, že
nešlo o zranenia, ktoré by viedli k ohrozeniu života prípadne spôsobeniu trvalých následkov na zdraví
poškodenej. Doba liečenia bola v trvaní 2 mesiace, kedy bola poškodená obmedzená v obvyklom
spôsobe života. Rovnako, aj keď obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, tak

nehodu nespôsobil závažným porušením povinností, prípadne agresívnou manipuláciou a riadením
vysokozdvižného vozíka, ale bežnou neopatrnosťou, ktorá sa môže prihodiť aj inak disciplinovaným
vodičom. Navyše, v konaní bolo preukázané aj to, že aj zo strany zamestnávateľa neboli riadne
dodržané postupy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, taktiež zamestnancom neboli poskytnuté
pracovné ochranné prostriedky (poškodená nemala riadnu pracovnú obuv), vysokozdvižný vozík nebol

zabezpečený signalizačným zariadením ako aj panoramatickým zrkadlo, v čase vykladania tovaru sa
poškodená nemala nachádzať na mieste, kde ku skutku došlo. Zároveň bolo zistené, že obžalovaný
doposiaľviedolriadnyživot,nebolsúdnetrestanýanipriestupkovoriešený.Taktiežokresnýsúdvzhliadol
u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona. Tieto
skutočnosti však súd prvého stupňa zohľadnil pri určená samotného druhu trestu, kedy obžalovaného

„ušetril“ od pôsobenia trestu odňatia slobody tak, ako to stanovuje trestná sadzba pri tomto prečine.

Na druhej strane odvolací súd musí dať za pravdu námietkam okresného prokurátora v tom smere,
že peňažný trest vo výške 300 eur s uložením náhradného trestu pre prípad úmyselného zmareniapeňažného trestu je neprimerane mierny, resp. nízky. Ako bolo už vyššie uvedené, poškodenej síce
neboli spôsobené život ohrozujúce zranenia, avšak zranenia boli klasifikované ako ťažké, o čom
napokon svedčí aj to, že konaním obžalovaného bola ovplyvnená v obvyklom spôsobe života o po dobu

dvoch mesiacov.

Je potrebné zdôrazniť, že páchateľ trestného činu má trest pociťovať ako ujmu ( v tomto prípade sa
jedná o ujmu majetkovú) a nie ako len formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym
konaním, ktorého znaky sú uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. Peňažný trest vo výške 300

eur však kritérium primeranosti podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa. Peňažný trest má byť uložený
v takej miere, aby bolo možné očakávať od obžalovaného riadne splnenie. Pri uložení výšky peňažného
trestu musí súd dôsledne skúmať osobné a majetkové pomery páchateľa (napr. aj z dôvodu aby
neprimerane vysoký trest neohrozil povinnosť náhrady škody poškodenému subjektu, či neprimerane
nízky trest nespĺňal prevýchovný účel). Osobnými pomermi z hľadiska ukladania peňažného trestu
sa rozumejú najmä vek páchateľa, rodinné pomery, zdravotný stav, povolanie, pracovná kvalifikácia,

možnosť pracovného uplatnenia v danom čase a mieste, a pod. Majetkové pomery zahŕňajú stav
všetkého páchateľovho majetku (jeho aktíva aj pasíva) a jeho zárobkové pomery. Význam teda budú
mať aj páchateľove záväzky, predovšetkým rozsah jeho zákonnej vyživovacej povinnosti (ak nejakú má)
a rozsah povinnosti na náhradu škody, ktoré majú zásadne prednosť pred zaplatením peňažného trestu.

Odvolacím súdom bolo zistené, že obžalovaný je zamestnaný, jeho čistý (netto) mesačný príjem
predstavuje sumu 700 eur, vyživovaciu povinnosť nemá, tiež nemá exekučné zrážky. Obžalovaný
verbalizoval len záväzok vyplývajúci zo spoluvlastníctva k bytu a vlastníctvu auta, čo predstavuje sumu
300 eur mesačne spolu. Obžalovaný vzhľadom na jeho vek je osobou v produktívnom veku, neuviedol
žiadne zdravotné či iné prekážky, ktoré by mu bránili v možnosti zamestnať sa. Takéto pomery na strane

obžalovaného v spojení s následkom, ktorý spôsobil a to ťažkou ujmou na zdraví poškodenej potom
odôvodňovali sprísnenie uloženého peňažného trestu, a to zo sumy 300 eur na dvojnásobok, t.j. na
sumu 600 eur majúc za preukázané, že je v obžalovaného možnostiach takto uložený trest zaplatiť, resp.
postarať sa o zvýšenie príjmu aby splnil uložený trest. Pre prípad zmarenia tohto trestu, a zároveň ako
výstraha pre prípad úmyselného zmarenia bol obžalovanému uložený aj náhradný trest odňatia slobody

v trvaní 1 roka a to podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona.

V ustanovení § 57 ods. 3 Trestného zákona zákonodarca zakotvuje uloženie náhradného trestu
odňatia slobody ako obligatórnu súčasť výroku súdu o uložení peňažného trestu, ktorým sa sleduje
predovšetkýmúspešnárealizáciatohtotrestu,tedavkonkrétnejvecizaplateniepeňažnejčiastkyurčenej

v rozsudku. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je hrozba výkonu trestu odňatia slobody. Dôvodom
na nariadenie trestu odňatia slobody je úmyselné a aktívne konanie smerujúce k tomu, aby výkon
peňažného trestu bol zmarený.

Takto uložený trest odvolací súd považuje za dostatočný, primeraný a spravodlivý, ktorý v sebe nesie

tak prvky individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pochybenie súdu prvého stupňa odvolací súd podľa § 321
ods.1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa ktorého odvolací
súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného

zákona. Keďže podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo
veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, na základe
vyššie uvedených úvah a na základe odvolania obžalovaného, odvolací súd vo veci rozhodol spôsobom
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku mal

dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.