Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713200913
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3713200913.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Q., proti žalovanému W., o zaplatenie
836,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 17. októbra 2017, č.k. 10C/96/2013-446, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 17. októbra 2017, č.k. 10C/96/2013-446 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 836,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.650,-
eur od 12. 03. 2013 do 14. 05. 2013, zo sumy 990,- eur od 15. 05. 2013 do 07. 05. 2015 a zo sumy
836,- eur od 08. 05. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 65,14 %. V

odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vo veci už prv rozhodol rozsudkom zo dňa 24.05.2016 č.
k. 10C/96/2013-373, ktorým žalovanú spoločnosť zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 475,54
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.289,54 eur od 12.03.2013 do 13.05.2013,
zo sumy 629,54 eur od 14.05.2013 do 06.05.2015 a zo sumy 475,54 eur od 07.05.2015 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu voči žalovanej spoločnosti zamietol,
žalobu Y. U. a žalobcu - spoločnosť Q. voči O. O. zamietol, rozhodol, že o trovách konania rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania žalobcov i žalovaného Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom zo dňa 18.07.2017 č. k. 6Co/388/2016-411 rozsudok súdu prvej inštancie v časti
proti žalovanej spoločnosti zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, rozsudok prvej inštancie v časti proti O. O. potvrdil, O. O. náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu sa uvádza, že vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie posúdil skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, sám vlastnou úvahou, spočíva
jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu.

Po vrátení veci má súd prvej inštancie v prvom rade zistiť, či je možné skutočnosť užívania pozemku
oboma stranami sporu zohľadniť pri odbornom posúdení výšky bezdôvodného obohatenia a v závislosti
od zistení prípadne doplniť dokazovanie znalcom, pričom pri vymedzení úlohy znalcovi je nutné uviesť, z
akého skutkového stavu má vychádzať, k čomu má prihliadnuť a s čím sa má vysporiadať. Z dôvodu,
že po rozhodnutí odvolacieho súdu strany sporu neuviedli žiadne ďalšie rozhodujúce skutočnosti, hoci
ich na to súd prvej inštancie vyzval, a nenavrhli doplniť dokazovanie (hoci odvolací súd stranám naznačil

potrebu preukázania takých skutočností, na ktoré treba odborné znalosti), súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav: Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný
užíval parcelu parc. č. XXXX/XXX. tak, že po tejto parcele prechádzal do budovy súp. č. XXXX takjeho konateľ, ako i jeho zamestnanci a dodávatelia. Žalovaný však nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom
predmetnej parcely, preto súd preukázanú situáciu posúdil tak, že sa v období od 01.01.2011
do 31.10.2012 bezdôvodne obohacoval tým, že v jeho prospech dochádzalo k plneniu bez právneho

dôvodu. Na tom, že ide bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného nič nemení ani tá skutočnosť, že
tobolsámY.U.(vlastníknehnuteľnosti),ktokonateľovižalovanéhoposkytoldiaľkovéovládanieodbrány,
čím mu reálne umožnil vstup na jeho pozemok. Z vykonaného dokazovania je totiž zjavné, že úmysel Y.
U. nikdy nesmeroval k tomu, aby umožnil žalovanému bezodplatné užívanie danej nehnuteľnosti, a teda
tento jeho faktický úkon nemožno považovať za konkludentný prejav vôle, ktorým by došlo k uzatvoreniu

zmluvného vzťahu, na základe ktorého by žalovanému vzniklo právo na bezodplatné užívanie daného
pozemku. Bez existencie zmluvy je však nevyhnutné posúdiť konanie žalovaného. za bezdôvodné
obohacovanie. V zmysle § 458 Občianskeho zákonníka je preto žalovaný povinný toto bezdôvodné
obohatenie vydať. Je potrebné poukázať na to, že pre účely tohto konania výška bezdôvodného
obohatenia pritom nepredstavuje to, čo ochudobnený mohol prípadne získať, ale predstavuje to, čo
získal obohatený v danom prípade to, o čo sa neznížil obohatenému majetok. Problémy žalovaného

mohlo vyriešiť práve užívanie parcely č. XXXX/XXX. Inak povedané, jeho problémy by nevyriešilo
užívanie nejakej inej parcely o nejakej menšej výmere. Preto ak žalovaný užíval čo i len 270 m2 z
predmetnej parcely (ktoré reálne užívanie takejto výmery bolo medzi stranami nesporné), je potrebné
vychádzať z toho, že žalovaný de iure užíval celú parcelu č. XXXX/XXX, a preto sa bezdôvodne
obohatil v takom rozsahu, aký zodpovedá trhovej cene nájomného (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn.

28Cdo/2746/2010) za celú takúto parcelu. S prihliadnutím na protiprávnosť konania žalovaného
je potom obzvlášť na mieste, aby sa neprihliadalo iba na reálne využívanú výmeru, ale je namieste,
aby žalovaný platil ekvivalent trhového nájomného za celý pozemok. V opačnom prípade, teda ak by sa
vychádzalo iba z nesporného rozsahu užívania pozemku žalovaným, by totiž nastala situácia, že
žalovaný by profitoval zo svojho protiprávneho konania, keď by platil iba nájomné za nesporných 270

m2. Žalobca znaleckým posudkom N.. X. preukázal výšku bezdôvodného obohatenia, znalec vypočítal
hodnotu nájmu pozemku č. XXXX/XXX, k. ú. L. X. nasledovne: v období od 01.01.2011 do
12.04.2011 vo výške 388,27 eur /1,094 eur x 1270 m2 : 365 dní x 102 dní/, od 13.04.2011do 12.07.2011
vo výške 359,38 eur/1,135 eur x 1270 m2 : 365 dní x 91 dní/, od 13.07.2011 do 08.11.2011 vo výške
482,84 eur/1,176 eur x 1270 m2 : 365 dní x 118 dní/, od 09.11.2011 do 13.12.2011 vo výške 138,22

eur/1,135 eur x 1270 m2 : 365 dní x 35 dní/, od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 795,56 eur/1,094
eur x 1270 m2 : 365 dní x 209 dní/, od 11.07.2012 do 31.10.2012 vo výške 414,80 eur/1,055 eur x
1270 m2 : 365 dní x 113 dní/, teda v celkovej výške 2.579,07 eur. Keďže súd nemôže (s výnimkou
uvedenou v zákone) vykonávať dokazovanie bez toho, aby to strany navrhli, dôkazné bremeno
preukazovať nižšiu výšku bezdôvodného obohatenia, než ako bola ustálená znaleckým dokazovaním,

mal žalovaný. Žalovaný však žiadne ďalšie dokazovanie v tejto súvislosti nenavrhol, neuniesol teda
dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že nie je povinný žalobcovi zaplatiť žiadnu sumu a že
suma 814,- eur, ktorú mu doteraz zaplatil, je dostatočná. Napriek takto ustálenej výške bezdôvodného
obohatenia za žalované obdobie žalobca žiada od žalovaného čiastku 836,- eur, čo je čiastka oveľa
nižšia (aj s prihliadnutím na čiastočné úhrady v priebehu konania v celkovej výške 814,- eur), preto súd

žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanému vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu danej čiastky.
Súd prvej inštancie považoval za vhodné poukázať aj na to, že nakoniec požiadavky vlastníka pokiaľ
ide o finančnú kompenzáciu za to, že umožní žalovanému užívať pozemok, nie sú v príkrom
rozpore s cenou nájmu, akú určil znalec, a aj s tým, že vlastník pozemku vynaložil 58.000,- eur na
vybudovanie cesty, ktorú používal aj žalovaný. Žalobcovi prináležia úroky z omeškania odo dňa

nasledujúceho po dni, čo veriteľ požiadal žalovaného o splnenie. Za takúto výzvu sa v danom prípade
považuje doručenie žaloby, čo bolo dňa 11.03.2013. Vo zvyšku (čo do úrokov z omeškania) súd prvej
inštancie žalobu zamietol. Pokiaľ žalovaný navrhol znalecké dokazovanie smerujúce k zisteniu výšky
odplaty za právo prechodu, súd toto nevykonal, nakoľko takýto dôkaz je nadbytočný, keďže súd je toho
názoru, že najprimeranejšou analógiou v danej veci je analógia s nájomným. Vec právne posúdil podľa

§ 451 ods. 1, 2, 458 ods. 1 a 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu vyhovujúceho výroku podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje
tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365

ods. 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania v
celom rozsahu. Namietal, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie zistiť,či je možné skutočnosť užívania pozemku oboma stranami sporu zohľadniť pri odbornom posúdení
výšky bezdôvodného obohatenia, prípadne doplniť znalecké dokazovanie a znalcovi uviesť, z akého
skutkového stavu má vychádzať, k čomu má prihliadať a s čím sa má vyporiadať. Vytýkal, že súd prvej

inštancie sa týmito závermi odvolacieho súdu neriadil. Hoci vykonal znalecké dokazovanie, jeho záver
pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy, znalecké dokazovanie nedoplnil a bez ďalšieho priznal nárok
žalobcu v celom rozsahu tak, ako ho uplatnil. Súd prvej inštancie tento postup odôvodňuje tým, že
podľa platného Civilného sporového poriadku už nesmie vykonávať dokazovanie, ktoré strany nenavrhli
a žalovaný mal preukazovať nižšiu výšku bezdôvodného obohatenia než, aká bola ustálená znaleckým

dokazovaním. S takýmto postupom nesúhlasí. Tento dôkaz - znalecký posudok - bol vykonaný, a preto
súd musí naň prihliadať. Tento dôkaz bol vykonaný zle resp. nedostatočne. V danom prípade pre
vyčíslenie nároku žalobcu nie je možné použiť analógiu s nájomným k právu prechodu. Súd ignoruje aj
ďalší vykonaný dôkaz, a to znalecké dokazovanie znalcom z odboru zememeračstva. Užívaním časti
predmetnej parcely nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie. Žalobcovi vyplatil 814 eur.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd

sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného

odvolania.

7. Odvolací súd zistil, že žalovaný vstúpil dňa 26.03.2018 do likvidácie. Podľa výpisu z obchodného
registra došlo k prevodu obchodného podielu žalovaného na novú osobu so zápisom v evidencii od
05.04.2018, k zmene sídla a zmene štatutárneho orgánu žalovaného. Za likvidátora žalovaného bol

ustanovený štatutárny orgán.

8. Odvolací súd k námietkam žalovaného uvádza, že bezdôvodné obohatenie je právny inštitút,
ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva
resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež

nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je
nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad
trestným činom), aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy
konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného
obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej

úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.).

9. Len z jednej osamotenej skutočnosti, že žalobca resp. jeho štatutárny orgán umožnil žalovanému
užívať svoje pozemky za účelom prístupu do stavby užívanej žalovaným, nemožno vyvodiť, že
došlo k uzavretiu zmluvy o bezodplatnom užívaní pozemkov. Naopak zo správania žalobcu (návrhy

na uzatvorenie zmlúv) bolo od počiatku zrejmé, že jeho vôľou nie je umožniť bezodplatné užívanie
pozemkov žalovanému, ale požaduje primeranú náhradu, odplatu za užívanie. Táto skutočnosť bola
žalovanému od počiatku užívania zrejmá, keď v predžalobnom období reagoval na oferty žalobcu.

10. K námietke o charaktere bezdôvodného obohatenia rozhodného pre určenie výšky náhrady (či ide o

právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo nájom), odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 853
Občianskeho zákonníka.11. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

12. Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívalo v dočasnom užívaní pozemkov žalovaného za
účelom prístupu do budovy vlastnícky patriacej tretej osobe. Svojím charakterom, obsahom aj účelom
najbližšie zodpovedalo nájomnému pomeru, pretože na strane žalovaného šlo o dočasné užívanie
cudzej veci a na strane žalobcu o prenechanie dočasného užívania veci. Bol preto správny postup

súdu prvej inštancie, pokiaľ výšku bezdôvodného obohatenia určoval v závislosti od znalcom zisteného
obvyklého nájomného v danom mieste a čase.

13. S ďalšími námietkami odvolateľa prednesenými v odvolaní sa súd prvej inštancie už vyporiadal
v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne, správne a úplne, preto odvolací súd v záujme
nadbytočného opakovania rovnakých záverov využil možnosť upravenú v § 378 ods. 2 C.s.p. na

tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku a obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov
napadnutého rozhodnutia.
14. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdiť.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní

úspešný, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 Cs.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v zmysle § 251 ods.
1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov krajského súdu v Trenčíne

3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).