Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Co/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216733
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216733.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.02.2014, č. k. 14C/51/2013-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov

konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno a/ bod 1., § 9 odsek 1, odsek 2, § 15 odsek
1, § 16 odsek 1, § 17 odsek 1, odsek 2, odsek 3, § 19 odsek 1, odsek 3 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ustanovenia § 41 odsek
1, odsek 2, § 44 odsek 1, odsek 2, odsek 7, § 238 odsek 1, odsek 2, § 240 odsek 1 zákona č.
233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej

len „Exekučný poriadok“). Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej
škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.272,36 eur, z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní. Na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že dňa 26.10.2004 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd vydal dňa 07.05.2005 poverenie
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Dňa 25.05.2009 doručil oprávnený exekučnému súdu

návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k. 11Er/631/2004-36 zo dňa 12.04.2011 exekučný
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň jej výkon zastavil.
Poukázal na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a taktiež súdne konanie o náhrade škody podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. je kompetentný preskúmavať len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti.
Uviedol, že navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu z dôvodu, že o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol exekučný súd v zákonom stanovenom čase.
Poukázal na ustanovenie Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, podľa
ktorého bola v § 44 odsek 7 určená lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora. Je síce nesporné, že exekučný súd o tomto návrhu nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote, avšak v danej veci súd pri rozhodovaní skúmal splnenie podmienok výkonu exekúcievzhľadom k tomu, že exekučným titulom bola notárska zápisnica. Exekučný súd dospel k záveru,
že exekučný titul, t. j. notárska zápisnica, nemôže byť platným exekučným titulom. Preto z dôvodu
zákonného preskúmania exekučného titulu aj po materiálnej stránke, nebolo možné skonštatovať, že

rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po roku, spĺňa podmienky
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a nárok navrhovateľa na náhradu škody z tohto titulu.
Poznamenal, že v exekučnom konaní zo strany oprávneného nebola podaná žiadna sťažnosť na
prieťahy v konaní, iba písomným podaním zo dňa 27.09.2010 žiadal informáciu o stave konania, nebolo
vedené žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní pred Ústavným súdom

SR, či Európskym súdom pre ľudské práva.
Ďalej uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu škody a ani jej výšku, ktorá
mu mala vzniknúť v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu exekútora. Súd ani
z pripojeného spisu žiadne dôkazy, na ktoré navrhovateľ poukázal a z ktorých odvodil vznik škody, sa
v spise nenachádzali a ani žiadne iné dôkazy navrhovateľ k žalobe, ani na pojednávaní, na výzvu súdu
nedoložil.

Dospel k záveru, že počas doby, ktorá uplynula od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia
exekučného súdu, navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. K rozhodnutiu súdu síce došlo s určitým
časovým odstupom aj preto, že v rámci hospodárnosti súd rozhodol jedným uznesením o žiadosti na
zmenu exekútora ale aj o zastavení exekúcie, ktoré vyhlásil za neprípustnú, ale súd skúmal aj to, či je
exekúcia vykonávaná zákonne najmä s ohľadom na exekučný titul, ktorým v tomto prípade bola notárska

zápisnica.
Konštatoval preto, že v danej exekučnej veci nezistil žiadny nesprávny úradný postup, zakladajúci nárok
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľa.
Námietku odporcu k zmätočnosti žaloby navrhovateľa súd vyhodnotil ako účelovú, keď dospel k záveru,
že žaloba spĺňa náležitosti v zmysle § 43 OSP a zákona č. 514/2003 Z. z.. Ďalej mal preukázané, že

žiadosťopredbežnéprerokovanienárokubolaodporcovidoručená23.04.2012,malvšakzato,ževčase
podania žaloby súdu šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase jeho rozhodovania
táto už uplynula a bolo zrejmé, že odporca návrhu navrhovateľa v rámci predbežného prerokovania
nevyhovel. Preto žalobu za predčasne podanú nepovažoval a vo veci rozhodol.
Námietku odporcu na premlčanie nároku neakceptoval, pretože oprávnený sa o škode, o ktorej tvrdí, že

mu vznikla a ktorú si v konaní uplatnil, dozvedel doručením rozhodnutia 21.04.2011, premlčacia lehota
začala plynúť nasledujúci deň po doručení, trojročná premlčacia lehota uplynie dňa 22.04.2014.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak,
že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže si žiadne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim postupom
odňal možnosť účastníkovi konania konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odôvodnení odvolania namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou

hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo došlo k založeniu zodpovednosti právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 odsek 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať

toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z., súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty, exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona

nemal oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie
totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu ale len súdu exekučného. Ďalej
poukázal na to, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami aje jeho povinnosťou aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,

ktorý uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale
dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Taktiež
Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Keďže súd, ale
ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, nedostatok takýchto

opatrení nemôže byť dávaný za vinu navrhovateľovi a to v takej forme, že on nepresadzoval vydanie
poverenia zákonnými možnosťami. Záverom uviedol, že nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom a išlo
o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 odsek 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 odsek 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania, ktoré mu
predchádzali. Odvolanie navrhovateľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

odsek 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156
odsek 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 odsek 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na ustanovenie § 212 odsek 1 OSP, pri posudzovaní predmetnej veci sa odvolací súd

zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy
175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1.272,36,84 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice, pretože tento nerozhodol o jeho
návrhunazmenusúdnehoexekútoravexekučnomkonanívedenomprepohľadávkuoprávneného,ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4091400 povinným. Nesprávny úradný
postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v

zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o tomto návrhu, pretože
k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/631/2004 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa

26.10.2004 doručená žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému T. R., o vymoženie
1.230,50 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica zo
dňa 26.08.2004, sp. zn. N 1472/2004, NZ 63035/2004. Okresný súd Levice, po
výzvach súdnej exekútorke a právnemu zástupcovi oprávneného, dňa 07.07.2005 vydal pod číslom

5402029348* poverenie pre súdnu exekútorku na vykonanie predmetnej exekúcie. Dňa 25.05.2009 bol
exekučnému súdu doručený návrh navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak,
aby vykonávaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 08.09.2009 exekučný
súd vyzval súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú na vyjadrenie k návrhu na zmenu súdnehoexekútora, na čo súdna exekútorka reagoval dňa 05.11.2009. Dňa 02.06.2010 zaslal exekučnému
súdu oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania. Opätovne dňa 18.06.2010 exekučný súd
zaslal výzvu súdnej exekútorke o vyčíslenie trov exekúcie a oprávnenému výzvu na vyjadrenie, či

na návrhu na zmenu exekútora trvajú, pretože bol predpoklad, že exekúciu vyhlási za neprípustnú a
zastaví ju. Odpoveď od súdnej exekútorky bola súdu doručená 15.07.2010, resp. 17.12.2010, kedy
bol exekučnému súdu zaslaný originál exekučného spisu. Následne exekučný súd uznesením zo
dňa 12.04.2011, č. k. 11Er/631/2004-36, návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol a exekúciu
zastavil. Proti rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom v časti zamietnutého návrhu na zmenu

exekútora rozhodla sudkyňa exekučného súdu uznesením zo dňa 14.08.2012, č. k. 11Er/631/2004-52
tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietla. O opravnom prostriedku ohľadne
zastavenia exekúcie a trov exekúcie rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31.01.2013, č. k.
15CoE/336/2012-57 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora došlo až po uplynutí
zákonnej 30 dňovej lehoty a s takým časovým oneskorením, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu
zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 (v čase začatia exekučného

konania), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 01.09.2005 zmenený i
Exekučný poriadok, okrem iného i jeho ustanovenie § 44, v ktorom sa doterajšie odseky 4 až 6 označili
ako odseky 5 až 7 a § 44 odsek 7 znel: „Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora“. V prechodných
a záverečných ustanoveniach účinných od 01.09.2005 zákon v ustanovení § 238 odsek 1 zakotvoval,
že konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2
neustanovuje inak. Podľa § 238 odsek 2 sa ustanovenia § 34 odsek 1 až 3, § 37 odsek 4 a 5, § 46
odsek 3, § 47 odsek 3, § 58 odsek 5, § 134 odsek 2, § 136 odsek 3 a 4 a § 145 odsek 1 použijú

aj na konania začaté pred 01.09.2005. Znamenalo to potom, že na rozhodnutie o zmene exekútora v
exekučných konaniach začatých pred 01.09.2005, o ktorý prípad ide i v súdenej veci, sa nevzťahovala
zákonná 30 dňová lehota tak, ako to správne ustálil i súd prvého stupňa. Za situácie, že zákonodarca v
danom prípade nestanovoval lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora, nemohlo tak dôjsť zo strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote.

Zostranyexekučnéhosúdutaknedošlokporušeniupovinnostivydaťrozhodnutievzákonomstanovenej
lehote, pretože po doručení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (25.05.2009),
postupujúc v intenciách platného § 44 odsek 6 Exekučného poriadku, vyzval dovtedy výkonom exekúcie

poverenú súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú na vyjadrenie sa k návrhu (08.09.2009) a následne
po obdržaní jeho vyjadrenia (05.11.2009 a 17.12.2010), vo veci rozhodol (12.04.2011). Uvedené zistenia
preukazujú, že v postupe exekučného súdu, s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť
prieťahy v konaní.

Správne preto súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, t.
j. po preskúmaní podmienok potrebných k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nezistil naplnenie ani
jednej z nich.

Odvolací súd však konštatuje, že súd prvého stupňa mal rozlišovať právny stav v čase začatia

exekučného konania a to do 31.08.2005, kde s poukazom na vyššie uvedené zákon explicitne lehotu
na zmenu súdneho exekútora neupravoval a stav po 01.09.2005, kde už táto lehota bola zavedená
novelou účinnou od 01.09.2005. Keďže je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania na tútonesprávnosť neprihliadal, majúc za to, že napadnuté rozhodnutie je aj napriek tomu vo výroku vecne
správne.

K námietkam navrhovateľa, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom odvolací súd udáva, že po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu
konania podľa § 221 odsek 1 písmeno f/ OSP nezistil. V predmetnej veci sa pojednávania (25.02.2014)
právny zástupca navrhovateľa zúčastnil. K ďalším námietkam navrhovateľa, že rozhodnutie nebolo
vydané v zákonom ustanovenej lehote odvolací súd poukazuje už na vyššie uvedené zistené skutočnosti

súdom prvého stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, že zákonodarca v danom prípade
nestanovovallehotunarozhodnutieexekučnéhosúduonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútora,preto
odvolací súd konštatuje, že k stavu právnej neistoty namietaného navrhovateľom ani nemohlo dôjsť. Čo
sa týka námietok navrhovateľa k aplikácii právnej úpravy § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolací
súd udáva, že v tomto prípade nemôže ísť o nesprávnosť rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa citoval
právny predpis v znení účinnom do 01.01.2013.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, preto ako vecne
správny, podľa § 219 odsek 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 odsek 1 v spojení s § 142

odsek 1 a § 151 odsek 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania
nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.