Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117209960
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117209960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: C. Y., T..

XX.XX.XXXX, U. H. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. B. G., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom,
advokátom so sídlom Železničná 4/a, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČ: 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009
Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2,
821 08 Bratislava, právne zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinnýzaplatiťžalobcovisumu500,-eurspolusúrokmizomeškaniavovýške5%ročnezo
sumy 500,- eur od 09.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od
01.09.2016 do 08.04.2017 zamieta.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.02.2017 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 21.03.2017 sa žalobca proti

žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od
01.09.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že Dňa 28.04.2009 žalobca uzatvoril so žalovaným
(resp. s jeho právnym predchodcom obchodnou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s., so
sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783) zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXX. V zmluve vystupoval ako spotrebiteľ, keďže je uzatvoril ako fyzická osoba a pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.PredmetnázmluvajetakspotrebiteľskouzmluvoupodľavšeobecnýchustanoveníObčianskeho
zákonníka. Vzťahujú sa tak na neho právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej
zmluvy mu bol poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: výška úveru 9.928,- eur, výška úrokovej
sadzby 14,98 %, RPMN 18,28 %, výška mesačnej splátky 220,34 eur, celkové náklady 5.936,48 eur.

Žalobca v ďalšom namietal, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d),
e),g),i)zákonač.258/2001Z.z.,ktorýnatútozmluvudopadal,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,
z čoho v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. vyvodzoval záver, že predmetný spotrebiteľský
úver je nutné považovať za poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Žalobca konkrétne namietal, že v zmluvechýba údaj o konečnej splatnosti úveru, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere nestačí uviesť len
údaj o počte splátok, pričom spotrebiteľ má právo vedieť presný termín, kedy splatí poskytnutý úver. Na
základe údaja o konečnej splatnosti má možnosť sa lepšie rozhodnúť o výhodnosti úveru a má možnosť

posúdiť schopnosť splácania splátok podľa svojej finančnej situácie v určenom časovom období. Ďalej
žalobca namietal, že v zmluve nebolo uvedené rozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky. Žalobca
tiež namietal, že zmluva neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu,
prípadne sťažnosť. Za uvedenie tejto náležitosti na zmluve nemožno považovať uvedenie adresy sídla
veriteľa v záhlaví zmluvy, keďže tento údaj je údajom podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001

Z. z. Napokon žalobca namietal, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru, pričom nebol
oboznámený s celkovou výškou úveru, ale len s celkovými nákladmi úveru, ktorá informácia však
nenahrádza zákonnú požiadavku úveru. Z uvedeného žalobca vyvodzoval, že mal povinnosť splatiť
úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške úveru 9.928,- eur. Žalovaný sa tak prijímaním mesačného
plnenia bezdôvodne obohatil na úkor jeho majetku prinajmenšom sumou 500,- eur, nakoľko on uhradil
úver spolu s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom. Jeho plnením bez právneho dôvodu tak

žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 OZ), a preto požaduje žalobou časť preplatku
vo výške 500,- eur. Žalobca napokon uviedol, že žalovaného vyzval na plnenie zaslaním predsporovej
výzvy zo dňa 26.07.2016, no žalovaný prejavil negatívny postoj. Uplatňuje si súčasne úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 01.09.2016, kedy mal už žalovaný nesporne 21 dní vo
svojej dispozícii predsporovú výzvu.

3. Žalovaný sa k jemu doručenej žalobe a jej prílohám na výzvu súdu vyjadril písomne podaním zo dňa
18.04.2017, v ktorom namietal, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.04.2009 má všetky
náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú absenciu
údaja o konečnej splatnosti úveru ,žalovaný uviedol, že má za to, že zákonodarca nepožaduje uvedenie
konečnej splatnosti určenej na presný deň, keďže to nevyplýva ani z dikcie predmetného ustanovenia.

Zákonodarca uvádza, že musí byť uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Z ustanovení
zmluvy vyplývajú nasledujúce skutočnosti: Deň uzavretia zmluvy: 28.4.2009, počet mesačných splátok:
72 a splatnosť prvej splátky: 15.05.2009, pričom vo Všeobecných podmienkach je uvedené, že zmluva
o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich (bod II.-6.) Má tak za to, že z vyššie
uvedeného je možné jasne určiť konečnú splatnosť úveru, čím bola splnená zákonná podmienka. Pokiaľ

ide o údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., žalovaný sa bránil, že v zmluve
je jasne uvedená výška mesačnej splátky, s ktorou bol žalobca riadne oboznámený. Spotrebiteľ môže
súčasne počas trvania spotrebiteľského úveru, kedykoľvek požiadať o predloženie amortizačnej tabuľky
s rozčlenením na jednotlivé platby. K neuvedeniu náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č.
258/2001 Z. z. žalovaný uviedol, že adresa na doručovanie, prípadne sťažnosti je uvedená na prvej

strane v ľavom hornom rohu: „CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO 35
787 783, akciová spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa,
vložka 2435/B". Má za to, že táto adresa je jasne uvedená, neprehliadnuteľná, možno ju bez problémov
vidieť a obrátiť sa s prípadnou reklamáciou či sťažnosťou. Napokon žalovaný uviedol, že v zmluve je
jasne uvedená maximálna výška úveru a celkové náklady. Žalobca bol s týmito informáciami riadne

oboznámený, pričom súhlasil s týmito podmienkami a zmluvu podpísal. Na základe uvedeného žalovaný
žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
4. Strany sporu v podanej replike podľa ust. § 167 ods. 3 CSP a v podanej replike podľa ust. § 167 ods.
4 CSP zásadne len zopakovali svoju argumentáciu uvedenú v žalobe a vo vyjadrení k žalobe.
5. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane),
ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal (sporný bol zásadne len výklad obsahu spornej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.04.2009 v kontexte s ďalej cit. ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001

Z. z.), súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 28.07.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.07.2017.8. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.

9. Zo zmluvy označenej ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX
datovanej dňa 28.04.2009 (ďalej len „Zmluva“) vyplýva, že túto Zmluvu uzatvoril s CS a žalobca,
pričom obsahom záväzku CS bolo poskytnúť v prospech žalobcu bezúčelový úver maximálne vo výške
9.928,- eur a obsahom záväzku žalobcu bola najmä povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v
rovnomerne rozvrhnutých 72-och mesačných splátkach vo výške 220,34 eur, splatných vždy k 15. dňu

v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15.05.2009. RPMN poskytnutého spotrebiteľského
úveru bola uvedená vo výške 18,28 %, úroková sadzba 14,98 % ročne, pričom v zmluve bola uvedená
tiež priemerná RPMN pre zodpovedajúci typ úveru 12,37 %, celkové náklady 5.936,48 eur. Ďalej bola
žalobcom zvolená možnosť štandardného súboru poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a
trvalej invalidity, smrti a hospitalizácie v dôsledku úrazu, a to podľa rámcových zmlúv o poistení č. X. a X.
uzavretých medzi CS a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. platnými v čase uzavretia Zmluvy a aktuálnymi

Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a. s., ktorými sa toto poistenie riadi, s
ktorými sa mal žalobca pred uzavretím Zmluvy oboznámiť a vyjadriť svoj súhlas. V ďalšom bola určená
čiastka na úhradu poistného 4,99 % z dohodnutej mesačnej splátky úveru a do tej mesačnej splátky
zahrnutá.
10. Potvrdením zo dňa 16.04.2015 adresovaným žalobcovi CS tomuto oznamovalo, že ku dňu

14.04.2015 bol jeho spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXXXXXX splatený v celej výške.
11. Predsporovou výzvou zo dňa 26.07.2016 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval
CS na vrátenie preplatku úveru, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia do 21 dní od doručenia
tejto predsporovej výzvy, a to z rovnakých dôvodv, ktorými žalobca odôvodnil podanú žalobu.
12. Z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd.: Sa, vložka č.: 2435/B má súd zo svojej

činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 CSP), že CS bol na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava
I č. k. 34Exre/311/2016-9 zo dňa 16.08.2016 a v zmysle ust. § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka
vymazaný z obchodného registra, a to ku dňu 30.06.2016, na základe oznámenia Súdnej kancelárie
Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s ust. čl. R.123-74-1
Obchodného zákonníka v spojení s ust. čl. 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/

ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností,
došlo s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 k cezhraničného zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA (akciovou spoločnosťou) zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom
542 097 902 RCS Paris a CS.
13. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
15. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. v znení účinnom od

01.01.2008 do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými

nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov,
ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo
kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na

získanieplatiebnaúhraduspotrebiteľskéhoúveru,plateniaúrokuainýchpoplatkovsvýnimkouprípadov,
keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s
obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad
alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov preprofesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých
poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského

úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského
úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1
z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi
v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
(§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov; s účinnosťou od 01.07.2007 nahradené ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.)
17. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010,

spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od
01.01.2008 do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 270/2008 Z. z. účinnom od
01.08.2008 do 10.06.2010, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí [6) § 43
Občianskeho zákonníka] musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu

spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú

službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú
sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do
15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na
spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
20. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. v znení účinnom od
01.01.2008 do 10.06.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať

alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.21. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 397/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008 do 30.04.2014, na účely tohto zákona sa rozumie

predávajúcim 1. podnikateľ, [1) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo
predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva
spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej
činnosti alebo lesné plodiny, [2) § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 178/1998 Z.z. o podmienkach predaja
výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. fyzická osoba, ktorá
predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
22. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento

zákon.
23. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o

tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
24. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.
27.Podľaust.§456OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,predmetbezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.
28. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa

vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
29. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa ust. § 517 ods.2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
32. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny
euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
34. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike ao zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
35. V zmysle ust. § 69 ods. 3 v spojení s ust. § 69aa ods. 10 ObZ prešlo dňom 30.06.2016 na BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako na univerzálneho sukcesora (právneho nástupcu) imanie CS
(teda vrátane záväzkov CS voči tretím osobám).
36. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do
31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala ObZ bez
ohľadu na to, kto bol subjektom tohto vzťahu (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou

konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj
faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
37. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi žalobcom a CS (ktorého právnym
nástupcom je žalovaný) vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej Zmluvy zo dňa 28.04.2009.
Aj s poukazom na to, že zo strany CS išlo pri poskytnutí úveru o činnosť v zmysle ust. § 2 ods.
2 ObZ a zo strany žalobcu nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jeho zamestnania,

povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov CS žalobcovi,
súd dospel k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi Zmluvy vznikol právny vzťah v zmysle
príslušných ust. zákona č. 258/2001 Z. z. (keďže nešlo zároveň o prípad podľa ust. § 1 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy) a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, pričom spotrebiteľský úver môže

byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o
pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod., čo vyplýva legálnej definície
spotrebiteľského úveru podľa cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal
otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v
danom prípade účastníci Zmluvy uzavreli v danom prípade zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorou

sa CS zaviazal poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky (úver) do výšky 9.928,- eur a
žalobca sa zaviazal CS vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
38. CS tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ nesporne splnil poskytnutím peňažnej sumy 9.928,-
eur (čiastočne na splatenie predchádzajúcich záväzkov žalobcu zo zmlúv o poskytnutí úveru č.
XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXX) žalobcovi s tým, že žalobca sa mal zaviazať vrátiť

CS poskytnuté peňažné prostriedky spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 5.936,48 eur
[zahŕňajúce úrok vo výške 14,98 % ročne a poistné vo výške 10,47 eur mesačne; poistné vo výške 4,99
% zo splátky bez poistenia, t. j. 4,99 % zo sumy 209,87 = 10,47 eur, potom splátka s poistením 209,87
eur + 10,47 eur = 220,34 eur], a to v 72 mesačných splátkach vo výške 220,34 eur (72 x 220,34 eur =
15.864,48 eur) so splatnosťou 15. dňa v mesiaci, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 15.05.2009 (z čoho

vyplýva splatnosť poslednej 72. mesačnej splátky dňa 15.04.2015). Rovnako bolo medzi stranami sporu
nesporné, že žalobca CS splatil všetky uvedené peňažné záväzky, ktoré mu mali na základe Zmluvy
vzniknúť, t. j. celkovo uhradil CS sumu 15.864,48 eur.
39. Žalobca v konaní namietal, že sporná Zmluva neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2
písm. d), e), g), i) zákona č. 258/2001 Z. z., z čoho v zmysle cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001

Z. z. vyvodzoval záver, že predmetný spotrebiteľský úver je nutné považovať za poskytnutý bez úrokov
a poplatkov.
40. Pokiaľ ide o žalobcom namietané formálne nedostatky spornej Zmluvy, a to podľa cit. ust. § 4 ods.
2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z., a to že predmetná Zmluva neobsahovala adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť súd poukazuje na to, že žalobca zjavne

pojmovo dezinterpretoval znenie tohto zákonného ustanovenia, keďže pojem „predávajúci“ vo svojich
podaniach nahradil pojmom „veriteľ“. Súd má však za to, že tieto pojmy v tomto prípade nemožno
stotožňovať. V kontexte s týmto záverom, súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o definovanie pojmu
„predávajúci“ pre účely výkladu dotknutého ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. je potrebné
vychádzať zo znenia cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré definuje pojem „veriteľ“, a to medzi

iným aj tak, že týmto je aj v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru aj predávajúci. V
odkaze č. 4 k tomuto ustanoveniu je uvedené ust. § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, ktoré však bolo s účinnosťou od 01.07.2007 nahradené cit. ust. § 2 písm.
b) zákona č. 250/2007 Z. z. Je teda zrejmé, že na účely výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č.
258/2001 Z. z. je potrebné za predávajúceho považovať len toho veriteľa podľa cit. ust. § 3 ods. 1

zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý ako predávajúci, t. j. ako podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predal tovar,
alebo poskytol službu (nie však vo forme poskytnutia samotného spotrebiteľského úveru). V danom
prípade má tak súd za to, že CS ani nemal povinnosť takýto údaj v Zmluve uviesť a súd sa preto ďalšouargumentáciou strán sporu ohľadom tejto náležitosti Zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre
nadbytočnosť nezaoberal.
41. Čo sa týka námietky žalobcu, že Zmluva neobsahovala náležitosť podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm.

e) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. celkovú výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru, súd primárne
poukazuje na podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorými sú: a) určenie
zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky
a zaplatiť úroky. Z obsahu Zmluvy [časť B)] vyplýva, že v danom prípade bola dohodnutá maximálna

výška úveru v sume 9.928,- eur, teda podstatná náležitosť zmluvy o úvere podľa písm. b) uvedeného v
predchádzajúcej vete, t. j. suma, do ktorej budú poskytnuté peňažné prostriedky na žiadosť dlžníka. Ako
uviedol aj samotný žalobca v tejto sume aj bol predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý. Z uvedeného
tak vyplýva nedôvodnosť aj tejto námietky žalobcu o absencii ďalšej podstatnej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Súčasne možno uviesť, že Zmluva obsahovala aj podmienky upravujúce
čerpanie spotrebiteľského úveru, a to v jej časti A2), A3) v spojení s časťou B1) a ust. časti III. bod

III.-3. VP.
42. V ďalšom sa súd zaoberal námietkou žalobcu, či Zmluva obsahovala náležitosť podľa cit. ust. §
4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., keďže Zmluva neobsahovala údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru vo forme uvedenia konkrétneho dňa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu s odkazom aj na ním citovaného rozhodnutia krajských

súdov (čl. 2 ods. 3 CSP), keďže v danom prípade podmienky Zmluvy umožňovali žalobcovi ako
„priemernému spotrebiteľovi“ [definovanému v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES zo
dňa11.05.2005onekalýchobchodnýchpraktikáchpodnikateľovvočispotrebiteľomnavnútornomtrhu,a
ktorousameníadopĺňasmernicaRady84/450/EHS,smerniceEurópskehoparlamentuaRady97/7/ES,
98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ako spotrebiteľ,

ktorýjevrozumnejmieredobreinformovaný,vnímavýaobozretný,prizohľadnenísociálnych,kultúrnych
a jazykových faktorov] bez ťažkostí identifikovať údaj o konečnej splatnosti, a to aj bez toho, aby bol tento
v Zmluve určený presne dátumovo. V zmluve bolo totiž jasne vymedzené, že žalobca ako spotrebiteľ
má splatiť spotrebiteľský úver v 72-och mesačných splátkach so splatnosťou každej z nich do 15.
dňa v príslušnom mesiaci (teda vrátane aj poslednej 72. splátky), pričom prvá splátka je splatná dňa

15.05.2009. Tieto údaje prostredníctvom jednoduchej matematickej operácie zvládnuteľnej aj osobou
zo základným vzdelaním (t. j. aj priemerného spotrebiteľom) umožňovali bez akýchkoľvek ťažkostí
žalobcovi identifikovať dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. deň 15.04.2015 [keďže
úver mal byť splatený v 72 mesačných splátkach, t. j. v splátkach trvajúcich 6 rokov (72 mesiacov /
12 mesiacov v roku), so splatnosťou 15. dňa v mesiaci]. Napokon ani samotný normatívny text cit.

ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. neuvádza ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere „termín o konečnej splatnosti“ alebo „dátum konečnej splatnosti alebo „deň konečnej splatnosti“,
ale len formuláciu „konečná splatnosť spotrebiteľského úveru“ na rozdiel napr. od normatívneho textu
cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., kde bola použitá formulácia „termín splatnosti“.
Aj keď sa na daný záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a CS nevzťahuje smernica Európskeho

parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS, súd podporne z výkladového hľadiska poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, ktorým bol daný výklad
ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, v zmysle ktorého: „Článok 10 ods. 2

písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“.
43. Pokiaľ ide o posledný žalobcom namietaný nedostatok Zmluvy, a to, že neobsahovala údaje podľa
cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. údaje o výške splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, súd sa v tomto prípade stotožnil so žalobcom. Aj keď totiž bola v Zmluve explicitne uvedená
celková výška každej mesačnej splátky v sume 220,34 eur úroková sadzba 14,98 % ročne, výška
poistného 4,99 % z mesačnej splátky, nikde však nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a
čo do úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 220,34 eur, ktorá mala zodpovedať
sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku, aby tak mal žalobca ako spotrebiteľ vedomosť

v akej konkrétnej výške bude jeho dlh, pokiaľ ide o istinu úveru, v čase tej ktorej splátky. Keďže bol
nepochybne žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 9.928,- eur, je však v zmysle cit. ust.
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná,
ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia je nutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať zabezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalobcu vrátiť CS len poskytnutú
peňažnú sumu 533,90 eur, a to v 10-tich mesačných splátkach vo výške 53,39 eur a súčasne s každou
splátkou zaplatiť aj poistné vo výške 3,33 % z tejto mesačnej splátky vo výške 1,78 eur (3,33 % x 53,39

eur = 1,78 eur; celkovo poistné 17,80 eur = 10 x 1,78 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 15.01.2013
a poslednej dňa 15.10.2013 a pri splatnosti 2. až 9. splátky 15. dňa príslušného mesiaca. Z uvedeného
dôvodu tak povinnosťou žalovaného bolo CS vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky v sume 9.928,-
eur, a to v 72-voch mesačných splátkach vo výške 53,39 eur (9.928,- eur / 72 = 137,8889 eur) a súčasne
s každou splátkou zaplatiť aj poistné vo výške 4,99 % z tejto mesačnej splátky vo výške 1,78 eur (4,99 %

x 137,8889 eur = 6,88 eur; celkovo poistné 495,36 eur = 72 x 6,88 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa
15.05.2009 a poslednej dňa 15.04.2015 a pri splatnosti 2. až 71. splátky 15. dňa príslušného mesiaca.
Žalobca mal tak zo Zmluvy peňažný záväzok zaplatiť CS celkovo sumu 10.423,36 eur. Na uvedenom
závere nič nemôže zmeniť ani už zmienený rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, ktorým bol daný výklad ust. čl. 10 ods. 2 písm.
h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a

o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), na ktorý sa v rámci svojej argumentácie
odvolávajú veritelia. V prvom rade súd poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ totiž vykladá jedine a výlučne
právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V
zmysle ust. čl. 27 Smernice členské štáty mali povinnosť prijať a uverejniť opatrenia potrebné na
dosiahnutie súladu s touto smernicou do 12.05.2010, pričom tieto opatrenia sa uplatňujú od 12.05.2010.

Je možné konštatovať, že v čase uzavretia Zmluvy bola v platnosti Smernica Rady 87/102/EHS z 22.
decembra1986oaproximáciizákonov,inýchprávnychpredpisovasprávnychopatreníčlenskýchštátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z
22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16.
februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998), ktorej záväzný výklad Súdny dvor EÚ v dotknutom rozsudku

nepodal. Súdny dvor EÚ tak vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa
nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 258/2001 Z. z. Navyše výklad vnútroštátneho práva
poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. V otázke výkladu cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001
Z. z. je už vytvorená stabilizovaná súdna prax, s ktorou je v súlade aj výklad súdu prezentovaný v tomto
rozsudku.

44. Žalobca podľa ním produkovaného, medzi stranami sporu nesporného, tvrdenia, ktoré potvrdzuje
napokon aj potvrdenie CS zo dňa 16.04.2015 splatil v lehote splatnosti v celej výške (teda nepochybne
v sume zodpovedajúcej súčtu všetkých v Zmluve dojednaných splátok), t. j. vo výške 15.864,48 eur
(splátka vo výške 220,34 eur x 72 splátok = 15.864,48 eur). Možno tak konštatovať, že žalobca uhradil
CS celkovo sumu o 5.441,12 eur vyššiu ako zodpovedala sume jeho peňažných záväzkov zo Zmluvy

[suma 15.864,48 eur uhradená žalobcom - suma 10.423,36 eur, ktorú mala žalobca povinnosť uhradiť
= 5.441,12 eur]. Pokiaľ tak žalobca uhradil CS oproti sume 10.423,36 eur ešte navyše sumu 5.441,12
eur, z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by existoval akýkoľvek právny dôvod peňažného
plnenia žalobcu voči CS v tomto rozsahu. Na strane CS tak vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa
cit. ust. § 451 ods. 2 OZ, keďže CS získal peňažným plnením žalobcu v rozsahu sumy 5.441,12 eur

majetkový prospech bez právneho dôvodu. CS tak podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ vznikla povinnosť
vydať predmet bezdôvodného obohatenia, a to podľa cit. ust. § 456 OZ tomu, na koho úkor ho získal,
v prejednávanom prípade žalobcovi, a to v súlade s cit. ust. § 458 ods. 1 OZ v rozsahu celej peňažnej
sumy 5.441,12 eur. Z dôvodu uvedeného v odseku č. 35 tohto rozsudku (t. j. z dôvodu univerzálnej
sukcesie) vstúpil do povinnosti CS žalovaný. Pokiaľ sa týka času plnenia záväzku žalovaného na

vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5.441,12 eur, súd poukazuje na to, že OZ neobsahuje
žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia a ani medzi stranami sporu o tomto čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Žalovaný
tak v zmysle cit. ust. § 563 OZ bol povinný plniť žalobcovi deň po tom, čo ho o toto plnenie žalobca
požiadal. Ak žalobca za takúto výzvu považoval predsporovú výzvu zo dňa 26.07.2016 adresovanú

CS, možno konštatovať, že k tomuto dňu bola CS už zaniknutá bez likvidácie a teda výzva na plnenie
bola adresovaná neexistentnému subjektu. V predsporovej výzve navyše žalobca neuviedol žiadnu
konkrétnu sumu (výšku) bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadal od CS vydať v lehote 21 od doručenia
tejto výzvy. Súd tak za výzvu žalobcu žalovanému na plnenie podľa cit. ust. § 563 OZ považoval v zmysle
ust. § 124 ods. 2 CSP až samotnú žalobu. (k uvedenému právnemu posúdeniu pozri napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006 v zmysle ktorého právnej vety:
„keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený
čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je
povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak nedošlopožiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky
nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“) Žalovaný tak bol povinný plniť žalobcovi deň po
doručení žaloby, t. j. dňa 08.04.2017 (žalovanému bola žaloba doručená dňa 07.04.2017). Teda až dňom

09.04.2017 sa dostal žalovaný s plnením svojho dlhu v žalovanom rozsahu 500,- eur podľa cit. ust. §
517 ods. 1 OZ do omeškania (keďže nesporne do dňa rozhodnutia súdu vo veci žalovaný žalobcovi
žalované peňažné plnenie neposkytol).
45. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo žalobcovi podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. V kontexte výšky úrokov z omeškania je podstatné,
kedy došlo medzi stranami sporu k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu (§ 488 OZ), resp. k vzniku práva
žalobcu na plnenie - na vydanie bezdôvodného obohatenia - voči žalovanému a k vzniku záväzku
žalovaného (ako právneho nástupcu CS) vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie (§ 489 OZ). K vzniku
práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a na druhej strane tomu korelujúceho záväzku
žalovaného ohľadom celej sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 5.441,12 eur nedošlo v tom istom

čase, ale postupne, a to vzhľadom k tomu, že žalobca CS plnil sumu 5.441,12 eur nie jednorázovo, ale
postupne v splátkach. Keďže nie je možné istiť, ktoré zo splátok bez právneho dôvodu CS zaplatených
si žalobca vo forme nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobou uplatnil, nie je možné ani
ustáliť, či záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu vznikol v období do účinnosti nariadenia Vlády
SR č. 586/2008 Z. z., t. j. do 31.01.2013, alebo po jeho účinnosti, t. j. či výška žalobcom žalovaných

úrokov z omeškania sa má riadiť podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného
do 31.12.2013 (v takomto prípade by boli úroky z omeškania vo výške 8 % ročne, keďže k prvému dňu
omeškania žalovaného s plnením jeho dlhu, t. j. ku dňu 09.04.2017 bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 0 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP), alebo podľa cit. ust. §
3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013 (v takomto prípade by boli úroky z

omeškania vo výške 5 % ročne, keďže k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením jeho dlhu, t.
j. ku dňu 09.04.2017 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 %). Či už by sa výška úrokov z
omeškania mala uplatňovať podľa právnej úpravy účinnej do 31.01.2013, alebo od 01.02.2013, možno
konštatovať, že žalobca si žalovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 500,- eur uplatnil
nepochybne v zákonnej výške (t. j. vo výške podľa právnej úpravy účinnej od 01.02.2013, teda v nižšej

výške ako podľa právnej úpravy účinnej do 31.01.2013), a preto sa súd už v ďalšom nezaoberal z dôvodu
nadbytočnosti otázkou, kedy došlo k plneniu žalobcu bez právneho dôvodu CS, ktorá skutočnosť tak
založila právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
46. Súd tak viazaný žalobou (§ 216 ods. 1 CSP), pokiaľ ide o rozsah žalovaného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ako aj rozsah uplatnenej výšky úrokov z omeškania - 5 % ročne, rozhodol

o žalobe tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokmi z omeškania v
(žalovanej) výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 09.04.2017 do zaplatenia, pričom v ostatnej časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 01.09.2016 do 08.04.2017
žalobu zamietol.
47. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2
CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca mal vo veci
len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 94 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku,
t. j. ku dňu 28.07.2017: 500,- eur , t. j. istina + 7,60 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 500,- eur od 09.04.2017 do 28.07.2017 = 507,60 eur; celková žalovaná výška pohľadávky s
príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: 500,- eur, t. j. istina + 22,60 eur, t. j. úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 01.09.2016 do 28.07.2017 = 522,60 eur; %-tuálny
úspech žalobcu = 507,60 eur / 522,60 eur = 0,97 = 97 %; úspech žalovaného 3 % = 100 % - úspech
žalobcu 97 %; čistý úspech žalobcu 97 % - 3 % = 94 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že

žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 94
%-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).